Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 542/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť obce Michal nad Žitavou, právne zastúpenej

advokátskou kanceláriou ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o., Štefánikova

trieda 6, Nitra, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Timko, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -494 z 18. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce Michal nad Žitavou o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2018 doručená sťažnosť obce Michal nad Žitavou (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-494 z 18. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (v postavení žalobcu) bola

stranou súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. , kde sa domáhala proti žalovanej vrátenia časti

platu ňou prijatého v súvislosti s výkonom funkcie starostky. Okresný súd rozsudkom č. k.

-451 z 20. marca 2017 čiastočne (v rozsahu sumy 4 851,53 eur s prísl.)

vyhovel žalobe a vo zvyšku ju zamietol. Krajský súd napadnutým rozsudkom zmenil

prvoinštančný rozsudok v odvolaním napadnutej časti tak, že vo veci samej žalobu

sťažovateľky zamietol.

3. Podľa sťažovateľky výkladový prístup krajského súdu ako súdu odvolacieho sa

opiera výlučne o gramatický výklad aplikovaných právnych noriem, ktorý prednáša ako

jediný správny. Ak je spor vo výklade platového zákona, treba podľa sťažovateľky uplatniť

opatrný a zdržanlivý prístup a z právnej opatrnosti nasmerovať výklad vždy k takému

riešeniu, ktoré ochraňuje verejný záujem. Tým je podľa sťažovateľky hospodárnosť

nakladania s peniazmi obecného rozpočtu. Odvolací súd podľa názoru sťažovateľky zlyhal,

keď vložil všetky nádeje v spravodlivosť len do gramatického výkladu.

3.1 Sťažovateľka ďalej uvádza, že krajský súd sa ani len v zmienke nevyrovnal s jej

argumentáciou, ktorú uvádzala pred súdmi. Takýto postoj odvolacieho súdu je podľa

sťažovateľky svojvoľný a ústavne neudržateľný. Uvedený právny aspekt je totiž podľa

mienky sťažovateľky natoľko významný, že mal význam pre meritum veci a záviselo od

neho vyhovenie žalobe vo veci samej. Ak sa totiž prijme záver, že uznesenie, ktoré bolo

predmetom žaloby, je postihnuté vadou absolútnej neplatnosti, potom celkom istotne žaloba

sťažovateľky musela právne obstáť.

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.7.2018 č.k. -494 bolo

porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.7.2018 č.k. -494 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania v sume

325,42 € do rúk právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd vlastnou činnosťou (dopytom na okresnom súde) zistil, že

sťažovateľka podala 25. októbra 2018 proti napadnutému rozsudku krajského súdu

prostredníctvom okresného súdu dovolanie, ktoré po vykonaní úkonov súdu prvej inštancie

v dovolacom konaní bude spolu so spisom predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky [ďalej len „najvyšší súd“ (t. j. o dovolaní dosiaľ rozhodnuté nebolo)].

6.1 Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky alebo citovania právnych záverov krajského súdu uvedených v napadnutom

rozsudku je potrebné konštatovať, že sťažnosť nie je prípustná.

6.2 Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.3 Princíp subsidiarity nás učí, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana základných

práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom a zákonom

o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.

, ).

6.4 Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6.5 Sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.

O dovolaní v jej veci bude rozhodovať najvyšší súd.

6.6 V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala dovolanie). Inak

povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná,

keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám sťažovateľky.

6.7 Ústavný súd uzatvára, že prijatím sťažnosti na ďalšie konanie by došlo k vzniku

ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali paralelne

viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis mutandis

, , , , ). Išlo by

o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym

rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne odstrániteľné) dôsledky

na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu.

6.8 Reflektujúc prezentované závery, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 v spojení s pre neprípustnosť.

6.9 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53, 54), a síce, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu

o dovolaní bude sťažovateľke (v prípade opätovného obrátenia sa na ústavný súd) lehota

na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku) krajského

súdu (porov. napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018