Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 537/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti ,

, , , a

, , zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Námestovo takto

rozhodol:

1. Základné právo , a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , a p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume každému po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e

Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 773,64 € (slovom

sedemstosedemdesiattri eur a šesťdesiatštyri centov) na účet ich právneho zástupcu

JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2018

doručená sťažnosť , , ,

, a , (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie

201, Námestovo, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj „odporca“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú stranami

v napadnutom konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobcov, ktorí sa

žalobou doručenou okresnému súdu 2. júla 2013 domáhajú proti žalovaným vyslovenia

neplatnosti kúpnej zmluvy. Sťažovatelia zdôrazňujú, že odo dňa začatia konania „uplynulo

už 5 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Odporca do

dnešného dňa nevydal žiadne meritórne rozhodnutie vo veci samej.“.

Sťažovatelia ďalej k právnej a faktickej zložitosti veci, o ktorej okresný súd

v napadnutom konaní rozhoduje, uvádzajú, že „Ide o vec určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy, čo je vec ktorá tvorí súčasť bežnej rozhodovacej činnosti odporcu. V tejto oblasti

existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná od účinnosti

t. j. po dobu viac ako 50 rokov. Túto vec preto z právneho hľadiska

nemožno považovať za zložitú. Táto vec nie je ani skutkovo zložitá.“.

Podľa sťažovateľov ich pričinením k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní

okresného súdu nedošlo. Na druhej strane samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní je zdĺhavý a spôsobil vznik zbytočných prieťahov, keďže „Neexistuje žiadny

zákonný dôvod, pre ktorý sa za 5 rokov trvania tohto konania uskutočnili iba

2 pojednávania. Do dnešného dňa odporca nevypočul žiadnu stranu konania a nevyžiadal si

listinné doklady od tretích subjektov. Zodpovednosť za tieto zbytočné prieťahy nesie

odporca. Táto vec sa stala reštančnou vecou a odporca napriek tomu vo veci riadne

a efektívne nekoná. Pritom je nesporné, že vzhľadom na predmet tohto konania nemôže

dôjsť k mimosúdnemu vyriešeniu veci alebo k uzavretiu súdneho zmieru.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie o nej rozhodol ústavný súd nálezom tak, že vysloví porušenie ich

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať a prizná

každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie v sume po 4 000 € a úhradu

trov konania v sume 727,59 €.

Ešte pred prijatím sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn.

Spr 527/18 z 15. augusta 2018 doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2018 poskytla

chronológiu procesných úkonov, ktoré v napadnutom konaní boli vykonané, a zároveň

k sťažnosti uviedla:

„Ako predsedníčka súdu som v roku 2016 vybavovala aj sťažnosť sťažovateľov na

prieťahy v predmetnom súdnom konaní, kde v sťažnostnom konaní Spr 4562/16 som

nariadila dohľad nad plynulosťou súdneho konania v pravidelných trojmesačných lehotách,

ktorý dohľad je v tejto veci aj vykonávaný v pravidelných lehotách. Už pri prešetrení

predmetnej sťažnosti som zistila, že súd vo veci nekonal priebežne, od júla 2014 do októbra

2016 nebol vo veci urobený žiadny úkon smerujúci k ukončeniu veci. K vzniknutým

prieťahom prispela aj skutočnosť, že v januári 2014 došlo k prideleniu veci zastupujúcemu

sudcovi z dôvodu, že zákonná sudkyňa odišla na materskú dovolenku, pričom v apríli 2017

opätovne došlo k zmene zastupujúceho sudcu z dôvodu, že zastupujúci sudca bol preložený

na iný súd. Od 2. 5. 2018 bola vec opätovne pridelená na konanie a rozhodnutie zákonnej

sudkyni po návrate z materskej dovolenky a tiež aj z dôvodu prerušenia výkonu funkcie

sudcu u zastupujúcej zákonnej sudkyne .“

Ústavný súd uznesením č. k. -20 z 27. septembra 2018 sťažnosť

prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd predsedníčku okresného súdu

opätovne vyzval na prípadné doplnenie jej predchádzajúceho vyjadrenia k sťažnosti

z 15. augusta 2018 a zároveň aj o oznámenie, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Predsedníčka okresného súdu svoje pôvodné vyjadrenie k sťažnosti už nedoplnila

a v prípise zo 16. októbra 2018 zároveň okresnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov po predchádzajúcej výzve ústavného súdu v podaní

doručenom 14. novembra 2018 v reakcii na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu

zdôraznil, že vo veci sťažovateľov ide o reštančnú vec, ktorá trvá už viac ako 5 rokov,

pričom nie je stále právoplatne skončená. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. októbra

2018, bol síce vyhlásený rozsudok vo veci, ktorý však nebol sťažovateľom ani ich

právnemu zástupcovi zatiaľ doručený, pričom sťažovatelia chcú proti rozhodnutiu podať

odvolanie. Argumentujú, že v napadnutom konaní sa uskutočnili iba štyri pojednávania,

pričom medzi jednotlivými pojednávaniami boli neprimerane dlhé časové odstupy.

V konkrétnostiach vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu ďalej

uvádzajú:

„Odporca bezdôvodne odročil pojednávanie nariadené na termín 13. 9. 2018 na

základe žiadosti advokáta . Advokát požiadal aj

o odročenie pojednávania nariadeného na termín 4. 10. 2018 a odporca mu nevyhovel iba

z dôvodu podania našej ústavnej sťažnosti. Ak by sme túto našu ústavnú sťažnosť nepodali

tak aj toto pojednávanie by bolo odročené na iný termín. Pojednávanie nariadené na deň

11. 12. 2017 bolo odročené na termín 12. 1. 2018 na našu žiadosť z dôvodu kolízie

pojednávaní u nášho advokáta a u advokáta . Dňa

11. 12. 2017 o 8.30 hod. sa náš advokát a advokát

museli zúčastniť na pojednávaní vo veci Okresného súdu Námestovo č. k. ...

Išlo o reštančnú vec, kde už 2 x konal Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach

o ústavných sťažnostiach pre porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 . V tomto konaní boli zbytočné prieťahy

v období odo dňa 8. 7. 2013 do dňa 9. 6. 2014, odo dňa 12. 7. 2014 do dňa 24. 10. 2016,

odo dňa 26. 10. 2016 do dňa 10. 12. 2017, odo dňa 12. 12. 2017 do dňa 11. 1. 2018, odo

dňa 1. 2. 2018 do dňa 18. 7. 2018 a odo dňa 20. 7. 2018 do dňa 3. 10. 2018. Z tohto

prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že odporca svojím postupom v tomto konaní

opakovane porušoval naše základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 a moje právo na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Sťažovatelia ďalej zdôrazňujú, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní

nespôsobili, pričom sa zúčastňovali všetkých nariadených pojednávaní. Podľa ich názoru

predmetná vec nie je právne ani skutkovo zložitá. Zároveň poznamenávajú, že ani

opakovaná zmena v osobe zákonného sudcu nemôže byť s prihliadnutím na doterajšiu

judikatúru ústavného súdu vyhodnotená na ich ťarchu a nevylučuje zodpovednosť

všeobecného súdu.

Podľa sťažovateľov je odôvodnené priznať im primerané finančné zadosťučinenie

v sume každému po 4 000 €, keďže „Toto civilné konanie má pre nás, sťažovateľov v 1.-3.

rade veľký význam, pretože ide o majetok po našich právnych predchodcoch, ktorý

neoprávnene získal žalovaný v 1. rade.“.

Sťažovatelia si zároveň uplatnili celkovú úhradu trov konania v sume 967,05 €

a ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný

súd zistil nasledujúci priebeh konania:

Dňa 2. júla 2013 sťažovatelia podali proti žalovaným v 1. a 2. rade žalobu o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný súd následne 8. júla 2013 vyzval na vyjadrenie sa

k žalobe žalovaných, ktorí sa vyjadrili 16. júla 2013. Dňa 30. augusta 2013 bolo okresnému

súdu doručené stanovisko sťažovateľov.

Okresný súd v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo

na rok 2014 pridelil 13. januára 2014 vec na prejednanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi

.

Okresný súd vyzval sťažovateľov 9. júna 2014 na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý

bol zaplatený 10. júla 2014.

Okresnému súdu bolo 11. júla 2014 doručené vyjadrenie žalovaných k žalobe.

Dňa 11. júla 2016 sťažovatelia podali návrh na vykonanie dokazovania.

Okresný súd nariadil 5. októbra 2016 pojednávanie na 25. október 2016.

Dňa 25. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu vyhotovenia procesného rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby (uznesenie

okresného súdu č. k. -62 z 25. októbra 2016).

Dňa 3. apríla 2017 bola vec podľa Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu

Námestovo na rok 2017 prevedená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1 C zákonnej

sudkyni .

Vo veci bolo 13. septembra 2017 nariadené pojednávanie na 11. december 2017.

Okresný úrad Námestovo, odbor katastrálny bol okresným súdom požiadaný

24. októbra 2017 o zapožičanie spisu.

Sťažovatelia požiadali 3. novembra 2017 o odročenie pojednávania pre kolíziu

pojednávaní právneho zástupcu a vyjadrili nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Dňa 8. novembra 2017 bol zrušený termín pojednávania nariadeného

na 11. december 2017 a zároveň bol nariadený nový termín pojednávania na 12. január

2018. Okresný súd opätovne žiadal o predloženiu spisu Okresný úrad Námestovo, ktorý

na žiadosť reagoval predložením predmetného spisu 30. novembra 2017.

Dňa 11. januára 2018 sťažovatelia podali návrh na pristúpenie ďalších subjektov

do konania na strane žalovaných.

Dňa 12. januára 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na rozhodnutie o procesnom návrhu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane

žalovaných.

Okresný súd uznesením č. k. -97 z 31. januára 2018 pripustil, aby

do konania na strane žalovaných pristúpili ďalšie osoby.

Vec bola v súlade s Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo

na rok 2018 2. mája 2018 pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni

.

Dňa 6. júna 2018 bol vo veci daný pokyn na pripojenie spisu tamojšieho súdu sp. zn.

a 20. júna 2018 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. júl 2018.

Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 19. júla 2018, bolo odročené na 13. september

2018.

Dňa 27. augusta 2018 právny zástupca žalovaného v 1. rade požiadal o odročenie

pojednávania nariadeného na 13. september 2018 z dôvodu kolízie pojednávaní a nesúhlasu

žalovaného v 1. rade, aby sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupcu

alebo v prítomnosti iného právneho zástupcu na základe substitúcie. V dôsledku uvedeného

bol 4. septembra 2018 zrušený termín pojednávania nariadeného na 13. september 2018

a zároveň bol nariadený nový termín pojednávania na 4. október 2018.

Dňa 4. októbra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ), čo umožňuje preskúmať namietané porušenie

týchto práv spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (obdobne aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý bol platný a účinný do 30. júna 2016 [(ďalej len „OSP“);

predovšetkým , , a ], a v súčasnosti je

implikovaná v zásade vyplývajúcej z a v

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V zmysle

„súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť posudzovanej veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktoré po právnej stránke patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Po skutkovej stránke tiež nemožno hodnotiť vec ako zložitú. V konečnom dôsledku ani

predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuvádza skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali skutkovú, či právnu zložitosť prejednávanej veci.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že právny zástupca sťažovateľov požiadal 3. novembra 2017

o odročenie pojednávania nariadeného na 11. december 2017 pre kolíziu pojednávaní,

pričom sťažovatelia trvali na pojednávaní v prítomnosti ich právneho zástupcu, v dôsledku

čoho bol termín pojednávania zrušený a nariadený nový termín na 12. január 2018.

Odročenie pojednávania predĺžilo napadnuté konanie len o jeden mesiac a z uvedeného

dôvodu nemohlo mať zásadnejší vplyv na predĺženie napadnutého konania.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Vychádzajúc z chronológie procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní,

možno v ňom identifikovať viacero dlhších období ničím neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu. Ústavný súd identifikoval dlhšie obdobia absolútnej nečinnosti okresného

súdu v období od augusta 2013, keď bolo okresnému súdu doručené stanovisko

sťažovateľov do júna 2014, keď okresný súd sťažovateľov vyzval na zaplatenie súdneho

poplatku, a tiež od júla 2014, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných

k žalobe, do 25. októbra 2016, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.

Dlhšou absolútnou nečinnosťou sa vyznačuje aj obdobie medzi jednotlivými

pojednávaniami, ktoré sa uskutočnili v októbri 2016 a následne až v decembri 2017, pričom

jediným procesným úkonom vykonaným v predmetnom období bolo pridelenie veci novej

zákonnej sudkyni, a to v apríli 2017. Zmena v osobe zákonného sudcu je nevyhnutne

spojená s potrebou oboznámenia sa s priebehom konania a dokumentáciou obsiahnutou

v spise a vyžaduje si preto primeraný čas. Keďže, ako už bolo konštatované, vec neplatnosti

kúpnej zmluvy sa nevyznačovala faktickou ani právnou zložitosťou, obdobie dlhšie ako pol

roka na oboznámenie sa so spisom nemožno považovať za primerané okolnostiam. Zvlášť

za situácie, keď už pred pridelením veci novému zákonnému sudcovi sa postup okresného

súdu vyznačoval dlhším obdobím nečinnosti (od októbra 2016 do apríla 2017).

Odročenie pojednávania nariadeného na 13. september 2018 z dôvodov na strane

právneho zástupcu žalovaného v 1. rade (kolízia pojednávaní a nesúhlas žalovaného

v 1. rade, aby sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupcu alebo

v prítomnosti iného právneho zástupcu na základe substitúcie) na 4. október 2018 je

z dôvodu predĺženia napadnutého konania o necelý mesiac pre posúdenie vzniku

zbytočných prieťahov irelevantné.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na zmeny zákonných sudcov, ktoré

mali z objektívnych dôvodov prispieť k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval.

Opakované zmeny zákonných sudcov, aj keď k nim došlo z objektívnych dôvodov, nemôžu

totiž odôvodňovať opakujúcu sa dlhodobú ničím neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov alebo zmeny v osobe zákonného sudcu

(pozri napr. ).

Vzhľadom na opakujúce sa ničím neodôvodnené dlhodobé obdobia nečinnosti,

ktorými sa vyznačovalo nepadnuté konanie okresného súdu, ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a ich práva zaručeného v dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Obdobne podľa ak ústavný súd

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou

nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na to, že 4. októbra 2018 bol v napadnutom konaní na okresnom súde

vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

, preto ústavný súd o súvisiacom návrhu

sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

každému po 4 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania presahujúcej

obdobie 5 rokov, ako aj s prihliadnutím na opakované dlhodobejšie obdobia nečinnosti

okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € každému zo sťažovateľov bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd v zmysle rozhodol zároveň aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo. Ústavný

súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €

(za 3 úkony urobené v roku 2018 – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti

a vyjadrenia) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13

ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“. Úhrada za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2018 predstavuje

spolu s režijným paušálom (3 x 9,21 €) u jedného sťažovateľa sumu 257,88 €, trovy

právneho zastúpenia troch sťažovateľov boli teda priznané v celkovej sume 773,64 € (bod 3

výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2018