Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/48/2013

Potvrdené rozhodnutím 10Co/145/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ S. I., nar. X.X.XXXX, bytom J., G. XXX/XX, 2/ I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J., I. XXX/XX, 3/ Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J., S. XXX/XX, právne zastúpených JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom J., E. J. XXX, proti žalovaným: 1/ Mgr. Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom J., E. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom J., S. XXX/XX, 2/ M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J., I. XXX/ XX, 3/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., S. XXX/XX, 4a/ K. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J., E. XXX/X, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe odvolania žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/48/2013-152 zo dňa 4. októbra 2018, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ až 4a/ m a j ú voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcov: 1/ S. I., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX J., 2/ I. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J., 3/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX J., všetci právne zastúpení: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom Hviezdoslavovo námestie 201, 029 01 Námestovo, proti žalovaným: 1/ S.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom ul. Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, 2/ M. L., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J., 3/ I. V., rod. Z., nar. 15.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX J., Xa/ K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. XXX/X, XXX XX J., v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia 1/ až 3/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4a/ rade trovy konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu faxovým podaním dňa 01. 07. 2013, ktorá žaloba bola doplnená v zákonnej lehote riadnym podpísaným podaním dňa 04. 07. 2013 v spojení zo zmenou žaloby v podobe jej rozšírenia o rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, ktorú zmenu súd pripustil uznesením č.k. 3C/48/2013-62 zo dňa 25. 10. 2016 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcimi, a to I. V. (inak ako žalovaná 3/), právnou predchodkyňo žalovaného v 4a/rade S. Z. a Z. U. (inak žalobca 3/) a kupujúcim Z. S. (inak žalovaný 1/) je neplatná v časti ohľadom, ktorej Katastrálny úrad, Správa katastra Námestovo dňa 30. 06. 2010 pod č. V XXX/XX povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v časti zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. J. ako parcela reg. „E“ parc. č. XXXX-ttp o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XX XXX m2, par. č. XXXX-ttp o výmere XXXX mX vedené v podiele 1-ica na meno žalobcu 3/ a v časti zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. J. ako parcela reg. „E“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX mX vedené v X-ina na meno žalobcu X/. 2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že žalovaný v 1/rade pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobkýň v 1/ a 2/ rade na nehnuteľnostiach, ktoré mu touto kúpnou zmluvou odpredal žalobca v 3/ rade, rovnako, že žalovaný v 1/ rade s nimi nikdy nerokoval o kúpe týchto nehnuteľností, hoci mali záujem o využitie ich predkupného práva, tvrdili, že žalovaný v 1/ rade, keďže spísal túto kúpnu zmluvu, pričom nerešpektoval ich zákonné predkupné právo, bez toho žeby medzi ním a žalobcom v 3/ rade bol nejaký príbuzenský pomer, zavinil neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 25. 10. 2016 ako aj v písomnom podaní viď čl. 89 spisu a vo svojich ďalších vyjadreniach na pojednávaniach konaných vo veci žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že zmluva je neplatná aj z dôvodu, že žalobca v 3/ rade konal v omyle, ktorý

vyvolal žalovaný v 1/rade, keďže žalobca v 3/rade nepodpísal túto zmluvu slobodne a vážne, pretože bol v tom, že so žalovaným 1/ uzatvára nájomnú zmluvu. 3. Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu (viď čl. 30 - 32 spisu), kedy tento vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcov 1/ a 2/, keď tvrdil, že ich nárok uplatniť predkupné právo a teda dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2010 je premlčaný, keďže premlčacia lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni kedy bola kúpna zmluva podpísaná všetkými zmluvnými stranami, pretože týmto dňom nadobudla aj platnosť a právo sa mohlo vykonať po prvý krát. Premlčacia lehota tak podľa jeho názoru uplynula dňa 18. 05. 2013. Rovnako namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu 3/, keď poukazoval na to, že tento sa nemôže domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa §40a v spojení s §140 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ju sám spôsobil. Rovnako namietal aj pasívnu legitimáciu vtedy žalovanej v 2/rade, keďže táto nebola účastníčkou kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2010 a zároveň sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedomáhala. 4. Na pojednávaniach konaných vo veci dňa 25. 10. 2016 ako aj 12. 01. 2018, 19. 07. 2018 a 04. 10. 2018 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na vyššie uvádzaných skutkových tvrdeniach podanej žaloby. 5. Žalobkyňa v 2/ rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19. 07. 2018, okrem iného uviedla, že o tom, že bolo porušené jej predkupné právo sa dozvedela tak, že za ňou prišiel jej nevlastný bratranec S. Chudiak, ktorý je inak synom žalobcu 3/, a ktorý ju požiadal, aby mu v tejto veci pomohla, pretože jeho otec dostal za prevod pozemkov málo koruniek. Ona sa nezaujímala o to, koľko mu bolo zaplatené, akurát jej tento bratranec povedal, že jeho otec má doklad o zaplatení za prevod. Uviedla, že keby jej žalobca 3/ ponúkol svoj podiel na predaj bola by tento kúpila, čo platí aj teraz. Žalovaný 1/ chcel kúpiť jej pozemky, ale ona povedala, že ich predávať nechce, ona sa o to poriadne nezaujímala a ani teraz po 20tich rokoch nevie kde čo je. 6. Žalobca 3/ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04. 10. 2018 tvrdil, že nehnuteľnosti predať nechcel, ale že horu, ktorá mala byť predmetom zmluvy chcel dať žalovanému 1/ do prenájmu na dobu 5 rokov s tým, že potom uvidí a prípadne mu to môže predĺžiť. Obsah zmluvy, ktorú podpisoval nečítal aj keď ju podpísal. Túto podpisoval na MNV, pričom žalovaný 1/ mu dal pár šestákov, najprv to bolo 40 € a potom mu hovoril, že mu vyplatí ostatné peniaze, keď dostane koruny z G.. Tvrdil, že žiadne potvrdenie o prevzatí kúpnej zmluvy nepodpisoval, popieral pravosť podpisu na potvrdení z čl. 107 spisu, rovnako uviedol, že chcel zmluvu uzavrieť do prenájmu preto, lebo mu to bolo na nič, on tam nechodieval. 7. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaniach konaných vo veci zotrval na svojom písomnom vyjadrení (viď vyššie) a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu jednak z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ako aj na základe skutočností, že dôvody v nej uvádzané boli tvrdené účelovo, keď žalobca 3/ nepreukázal žeby mal záujem o uzavretie nájomnej zmluvy a nie kúpnej zmluvy a keď túto skutočnosť začal tvrdiť potom ako žalovaný 1/ vzniesol v tomto konaní námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku žalobcov 1/ a 3/. Rovnako poukazoval na to, že žalobkyne 1/ a 2/ nemajú v tomto konaní naliehavý právny záujem, pretože aj keby súd vyslovil neplatnosť časti kúpnej zmluvy ich postavenie ako spoluvlastníkov by sa žiadnym spôsobom rozhodnutím súdu nezmenilo. 8. Žalovaný v 1/ rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19. 07. 2018 uviedol, že v jeho záujme bolo uzatvárať kúpnu zmluvu a nie nájomnú zmluvu, keďže on je spoluvlastník parciel, ktoré susedia s predmetnými parcelami, ktoré spoluvlastní aj žalobkyňa 2/, pričom tejto sa pýtal či nemá aj ona záujem predať svoj podiel, táto sa vtedy vyjadrila, že nevie kde tieto pozemky sú a preto aj jej ich ukázal aj keď je pravdou, že prešli len tú časť pozemku, ktorá bola v tej dobe vyrúbaná a bola tam holina. Potvrdil, že žalobcovi 3/ zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1 000 €, tiež že žalobcu 3/ upozorňoval, že žalobkyňa 2/ má predkupné právo na tieto pozemky, načo sa on mal vyjadriť, že to nie je problém.

9. V danom prípade súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Súd mal preukázané, že žalobca v 3/ rade- Z. U., ako aj žalovaná v 3/ rade- I. V. a právna predchodkyňa žalovaného v 4a/ rade - S. Z., dňa XX.X.XXXX uzavreli /podpísali/ so žalovaným v 1/ rade- Z. S. právny úkon označený ako „Kúpna zmluva“, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené v tejto zmluve a to v Čl. I, ktorou žalovaná 3/- I. V. previedla ako predávajúca v prospech žalovaného 1/ -Z. S. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, k.ú. J., právna predchodkyňa žalovaného 4a/ - S. Z. nehnuteľnosti označené v Čl. II tejto zmluvy zapísané na LV č. XXXX k.ú. J.

a žalobca 3/ - Z. Chudiak označený ako predávajúci nehnuteľnosti označené v Čl. III tejto zmluvy a zapísané v tej dobe na: LV č. XXXX /teraz zapísané na LV č.XXXX /pre k.ú. J. - ako parcely reg. „E“ parc. č. XXXX-TTP o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX-orná pôda o výmere XXXXX mX a parc. č. XXXX- Y. o výmere XXXX m2, zapísané vtedy na žalobcu 3/ v X-ici úč. a na LV č. XXXX /teraz zapísané na LV č. XXXX/ pre k.ú. J.- ako parcela reg. „E“ parc. č. XXXX- orná pôda o výmere 1735 m2, zapísané vtedy na žalobcu 3/ v 1-ine úč.. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy (viď čl. 13-18 spisu) tiež vyplýva, že vyššie uvedené osoby, a to tak I. V., ako aj S. Z. a Z. U. boli v úvodných ustanoveniach zmluvy označení ako predávajúci a Z. Miklušičák ako kupujúci. Takéto označenie pre zúčastnené strany vyplýva z celého obsahu predmetnej zmluvy zo dňa 18.5.2010. Ako už bolo uvedené vyššie v prípade Z. U. toto označenie vyplýva aj z čl. ČL. III zmluvy, ďalej z Čl. IV zmluvy, ako aj z Čl. V zmluvy, kde v Čl. V zmluvy bola dohodnutá medzi účastníkmi kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti, a to v prípade Z. U. ako predávajúceho v 3. rade vo výške 1000,- eur. Z Čl. VIII zmluvy tiež vyplýva, že predávajúci potvrdzujú, že pri podpise zmluvy prevzali v hotovosti od Z. S. ako kupujúceho kúpnu cenu v plnej výške podľa Čl. IV zmluvy. V záverečnej časti kúpnej zmluvy je uvedené, že podpis Z. U., ktorý bol podpísaný v časti zmluvy pri označení ako „Predávajúci:__________“ bol overený na matričnom úrade mesta J., a to v knihe osvedčovania podpisov pod č. XXXX. V neposlednom rade mal súd preukázané, a to z dokladu predloženého žalovaným 1/, označenom ako „Potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny“ zo dňa 18.5.2010, že Z. U. dňa 18.5.2010 prevzal od Z. Miklušičáka v hotovosti čiastku vo výške 1000,- Eur, ktorá suma je kúpnou cenou za prevod vlastníckeho práva k pozemkom vedených na LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. J. podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010 - viď čl. 107 spisu. (Pokiaľ žalobca 3/- Z. U. tvrdil, že podpis na tomto potvrdení nie je jeho , súd má za to, že toto jeho tvrdenie je len účelové, čo by vyplývalo aj zo skutkových okolností celého tohto konania - tvrdenie o tejto skutočnosti až po 5 rokoch od podanej žaloby, rovnako že sám nevie prečo podával žalobu v roku 2013, ako aj z celkových okolností pri výsluchu žalobcu 3/ na pojednávaní dňa 4.10.2018).

11. Predmetom toho konania tak bolo určenie neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa nehnuteľností uvedených v čl. III zmluvy, ktoré nehnuteľnosti previedol žalobca 3/ Z. U. na žalovaného 1/ Z. S., kde žalobcovia ako dôvod neplatnosti tvrdili porušenie predkupného práva žalobcov 1/ a 2/, ako aj skutočnosť, že zmluva je neplatná z dôvodu, že žalobca 3/ Z. Chudiak mal byť pri uzavieraní tejto zmluvy žalovaným 1/ uvedený do omylu, pretože chcel uzavrieť nájomnú a nie kúpnu zmluvu / viď pripustená zmena žaloby z čl. 62, kde z obsahu vyplýva, že bola pripustená zmena žaloby v zmysle jej rozšírenia čo do doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v pôvodnej žalobe/. Táto posledne menovaná skutočnosť ostala medzi zmluvnými stranami sporná, keď žalobca 3/ trval na tom, že mal v úmysle uzatvárať nájomnú zmluvu, čo žalovaný 1/ popieral a trval na tom, že žalobca 3/ vedel, že uzaviera zmluvu kúpnu.

12. Súd mal ďalej z pripojeného spisu terajšieho Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor / predtým Katastrálny úrad v Žiline, Správa katastra Námestovo/ preukázané, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010 bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod č. V XXX/XX zo dňa 30.6.2010. V súčasnosti je tak žalovaný 1/ Z. S. uvedený ako podielový spoluvlastník v 1 -ine, a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) spolu so žalobkyňou 1/ S. I.- táto v podiele v 1 a so žalovanou 2/ M. L.- táto v podiele X/X-iny. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) tu je žalovaný 1/ Z. uvedený ako podielový spoluvlastník v 1-ici spolu so žalobkyňou 2/ I. V.- táto v podiele 2/4-iny.

13. V konaní bolo ďalej zistené, že pred vykonaním odpredaja svojich vyššie uvedených spoluvlastníckych podielov vo výške 1 a 1 žalobca 3/- Z. U. ako predávajúci neponúkol svoje spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností- a teda žalobkyni 1/ -S. I., ani žalobkyni 2/- I. V..

14. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/33/2013, kde zistil, že na tunajšom súde sa vedie aj ďalšie konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi totožnými účastníkmi jednak na strane žalobcov ako pôvodne aj na strane žalovaných, ktorá kúpna zmluva však bola uzavretá dňa 6.9.2010 a ktorej vklad bol povolený Správou katastra

Námestovo pod V 1416/10, kde Z. U. ako predávajúci odpredal Z. S. ako kupujúcemu nehnuteľnosti (iné pozemky avšak) rovnako zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX k.ú. J.. V danej veci Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 9Co/213/2017-316 zo dňa 29.3.2018 zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/33/2013-254 zo dňa 10.10.2016 tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 6.9.2010 uzavretá medzi Z. U. ako predávajúcim a Z. S. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX Okresným úradom Námestovo, odbor katastra nehnuteľností je neplatná v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, k.ú. J., a bližšie špecifikovaných v tomto rozsudku), a to z dôvodu, že mal preukázané, že Z. U. ako predávajúci si nesplnil ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, a teda voči S. I. a I. V., ktoré sa domáhali z tohto dôvodu vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Rovnako aj v tomto konaní Z. U. v priebehu konania začal tvrdiť, že súd by mal posudzovať aj absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že bol uvedený do omylu, čo však odvolací súd neakceptoval, pričom poukázal na to, Z. U. tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal a v pôvodnej žalobe zo dňa 4.7.2013 takýto skutkový stav neopísal a ani netvrdil. V danej veci bolo podané zo strany žalovaného v 1/ rade dňa 1.6.2018 dovolanie, dovolacie konanie ešte nie je ppl. skončené.

15. V neposlednom rade súd mal preukázané, že žalovaný v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania vzniesol voči celej podanej žalobe námietku premlčania, kedy poukazoval na to, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 2.7.2013 a teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, v rámci ktorej sa žalobcovia mohli dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a ktorá lehota začala plynúť od 19.5.2013. (POZNAMKA súdu- tu mal zrejme PZ na mysli rok 2010 a nie rok 2013, ako by to vyplývalo aj z jeho písomného podania z čl. 31 spisu, a teda „... dňom nasledujúcim po dni kedy bola kúpna zmluva podpísaná všetkými zmluvnými stranami, pretože týmto dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz“).

16. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza , majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva , majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tuprávny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 17. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu žalobcov v 1/ až 3/ rade zamietol, a to z nasledovných dôvodov: 18. Predmetom tohto súdneho konania je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy). Jedná sa o klasickú určovaciu žalobu, ktorá v čase jej podania, a teda v roku 2013 bola upravená v citovanom ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. V súčasnosti sa určovacia žaloba posudzuje podľa kritérií ustanovených v § 137 Civilného sporového poriadku, konkrétne v tomto prípade ide o písm. d/, a teda o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho poriadku. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie

obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. 19. V danom prípade súd potom ako skúmal naliehavý právny záujem žalobkýň na požadovanom určení, dospel k záveru, že ich naliehavý právny záujem nie je daný. Z obsahu podanej žaloby ako aj zo znenia žalobného petitu vyplýva, že žalobkyne sa touto žalobou domáhali vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010 v časti, ktorá sa týkala prevodu nehnuteľností patriacich žalobcovi 3/ v 1 a v 1 na pozemkoch zapísaných na LV č. 2946 a LV č. 1917 k.ú. Námestovo, ktoré tento previedol na žalovaného 3/ bez toho, žeby svoje spoluvlastnícke podiely ponúkol týmto ako podielovým spoluvlastníčkam na predaj. Z obsahu žaloby tiež vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ mali záujem o využitie ich predkupného práva na spoluvlastnícke podiely žalobcu 3/ (viď 3. odsek žaloby na čl. 3 spisu), ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.7.2018 aj žalobkyňa 2/, keď táto uviedla, že keby jej bol žalobca 3/ ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj, tak by ho bola kúpila, čo platí aj teraz (viď čl. 110 druhá strana listu). V tejto veci tak žalobkyne prejavili svoj záujem o prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru súdu žalobkyne nezvolili vhodný procesný prostriedok, lebo žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý procesný prostriedok použili nie je samoúčelná, a teda ňou sa želaný výsledok nedostaví, preto sa mali za daných skutkových okolností domáhať toho, aby im vec /tu podiel/ boli ponúknuté na kúpu za rovnakých podmienok ako žalovanému 1/ , a teda mali možnosť podať žalobu o nahradenie prejavu vôle povinného. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorú žalobkyne v tomto konaní uplatnili by mohla byť úspešná vtedy, ak by žalobkyne ako spoluvlastníčky, ktorých predkupné právo bolo dotknuté nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel a súčasne by nechceli byť so žalovaným 3/ v spoluvlastníckom vzťahu. Uvedené však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Za daných okolnosti bolo potom potrebné prvotne žalobu z nedostatku naliehavého záujmu na požadovanom určení zamietnuť. 20. Vo vzťahu k žalobcovi 3/ sa súd otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nezaoberal, nakoľko tento nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby, z titulu porušenie predkupného práva, ako vyplýva z nižšie uvedeného odôvodnenia rozsudku. 21. Nad rámec tohto odôvodnenia sa súd zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v 1/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd mal nesporne preukázané a zistené, že žalobcovia podali žalobu dňa 1.7.2013 (viď čl. 1 spisu), a to faxovým podaním, ktoré bolo doplnené riadnym podaním v zákonnej 3- dňovej lehote (viď čl.10 spisu), rovnako, že zmluva ktorej neplatnosti sa dovolávali bola uzavretá dňa 18.5.2010. Súd má za to, že v tomto prípade premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predmetné právo (nárok) môže byť vykonané, resp. uplatnené v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štádium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde (tzv. „actio nata“). Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení). Uvedené vyplýva zo súdno-aplikačnej praxe. V danom prípade preto žalobcovia mohli reálne uplatniť predkupné právo dňa 18.5.2010, a teda v deň kedy bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou bolo predkupné právo porušené. Toto právo bolo porušené už v okamžiku, kedy došlo ku vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), pretože vtedy vznikol právny dôvod („titulus“), ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamžik, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože v takom prípade už ide o spôsob, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký). Premlčacia lehota tak uplynula 18.5.2013, pričom žaloba bola podaná dňa 1.7.2013 a teda po uplynutí premlčacej lehoty, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby sa žalobkyne v 1/ a 2/ rade relatívnej neplatnosti právneho úkonu v tejto lehote dovolali, a tak uvedené skutočnosti by boli druhotne ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobkyniam v 1/ a 2/ rade. 22. Pokiaľ ide o žalobcu v 3/ rade, a teda o Z. U. ako správne poukazoval právny zástupca žalovaného v 1/ rade, tento v tomto konaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu, a to z jednoduchého dôvodu, a teda, že sám spôsobil neplatnosť právneho úkonu, a teda kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010, tým, že nerešpektoval predkupné právo žalobkýň v 1/ a 2/ rade a týmto neponúkol svoje spoluvlastnícke podiely na predaj. Nemožnosť dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu tomuto vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné potom žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k nemu. 23. Pokiaľ žalobca 3/ a teda Z. U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania začal tvrdiť, že bol pri uzavieraní kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010 uvedený do omylu, a to žalovaným 1/ Z. S., nakoľko mal v úmysle podpísať nájomnú a nie kúpnu zmluvu, toto jeho tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové, toto začalo byť tvrdené až na pojednávaní dňa 25.10.2016 a teda 3 roky po podanej žalobe a dôvodoch v nej pôvodne uvádzaných, napriek tomu, že právny zástupca žalobcu 3/ súdu už pred týmto pojednávaním doručil niekoľko svojich písomných podaní a žiadostí, v ktorých sa na

takéto skutkové okolnosti nezameral (viď čl. 37-39,46-48,50, 51). Nakoľko však súd uznesením č.k. 3C/48/2013-62 zo dňa 25.10.2016 pripustil rozšírenie žaloby aj o tieto skutkové okolnosti, bolo potrebné sa s nimi vysporiadať. V prvom rade je potrebné podotknúť, že súd sa nestotožnil s právnym posúdením tvrdenia právneho zástupcu žalobcu 3/ pokiaľ ide o tzv. absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010, ktorá tzv. absolútna neplatnosť mala podľa neho nastať uvedením žalobcu 3/ do omylu zo strany žalovaného 1/, a teda keď tvrdil, že v skutočnosti chcel podpísať nájomnú a nie kúpnu zmluvu, tiež že žalobca 3/ nepodpísal kúpnu zmluvu slobodne a vážne, pretože bol v tom, že so žalovaným uzatvára nájomnú zmluvu (viď jednak výpoveď žalobcu 3/ na pojednávaní dňa 4.10.2018, ako aj vyjadrenia jeho právneho zástupcu viď čl. 56 druhá strana spisu aj čl. 57 druhá strana spisu). V konaní mal súd z výpovede žalovaného 3/ Z. S., ako aj z obsahu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010, ktorá zmluva podľa názoru súdu obsahovala všetky náležitosti právneho úkonu kúpnej zmluvy preukázané, že Z. S. chcel uzatvoriť kúpnu zmluvu, všetky úkony smeroval k tomu, aby táto zmluva bola uzavretá, pričom pokiaľ žalobca 3/ Z. U. nechcel uzatvoriť kúpnu zmluvu, ako tvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 4.10.2018, ale chcel uzatvoriť len nájomnú zmluvu bez toho, aby druhej strane bola táto skutočnosť zrejmá, ide tu zo strany konajúcej nevážne, teda zo strany pána U., len o mentálnu retardáciu, ktorá nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Inak povedané tento chcel urobiť právny úkon, chcel spôsobiť následky, ale iné, nejde tu o nedostatok vážnosti vôle ale o omyl, pričom právny úkon vykonaný v omyle a teda uzavretý podľa podmienok § 49a Občianskeho zákonníka je právnym úkonom voči ktorému sa možno dovolávať relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka a nie absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže v tomto konaní bola zo strany žalovaného 1/ vznesená námietka premlčania a na ktorej právny zástupca žalovaného 1/ zotrval aj po prijatí zmeny žaloby, pokiaľ ide o skutkové okolnosti žaloby po jej rozšírení, súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania aj pokiaľ ide o tieto neskôr tvrdené skutkové okolnosti zo strany žalobcu v 3/rade a ďalej v konaní už nevykonával dokazovanie ku okolnostiam uzatváranej kúpnej zmluvy tak ako to navrhoval výsluchom svedkov právny zástupca žalobcu v 3/rade, keďže tieto potom považoval za nadbytočné. Dané okolnosti tak boli dôvodom na zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobcovi 3/ aj v tejto časti. 24. Pokiaľ právny zástupca žalobcov poukazoval na to, že námietka premlčania, ktorá bola vznesená je v rozpore s dobrými mravmi, s týmto tvrdením právneho zástupcu žalobcov sa súd nestotožnil a to z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní mal za to, že okolnosti uzatváranej zmluvy neodôvodňujú tvrdenie žalobcov o zneužití využitia námietky premlčania, a teda žeby jej uplatnenie bolo výrazom zneužitia zo strany žalovaného 1/ Z. S. na úkor žalobcov, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, keďže je zrejmé, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18. 05. 2010 pričom je zrejmé, že kúpna zmluva bola všetkými zmluvnými stranami podpísaná dňa 18. 05. 2010 a návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podávaný dňa 07. 06. 2010. Žalobkyne v 1/ a 2/rade tak mali dostatok času uplatniť svoj nárok vyplývajúci z porušenia predkupného práva voči žalovanému 1/, ako aj voči žalobcovi 3/ obzvlášť za situácie keď žalobkyňa 1/ je dcérou žalobcu 3/ a žalobkyňa 2/ bola v kontakte so žalovaným 1/ práve ohľadne potencionálneho predaja jej spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam k čomu však nakoniec nedošlo. 25. Súd rovnako zamietol žalobu aj vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 4a/rade, ktorých právny zástupca žalobcov označil ako žalované osoby z dôvodu, že títo boli účastníkmi spornej kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2010, ako tento uviedol (viď jeho podanie z čl. 90 spisu). Vo vzťahu k týmto žalovaným v 2/ až 4a/rade súd žalobu ak nedôvodnú zamietol, keďže títo žiadnym spôsobom do práv ostatných účastníkov nezasiahli. 26. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli produkované právnym zástupcom žalobcu 3/ , a teda pokiaľ tento žiadal vypočuť žalobkyňu 1/ , ako aj ostaných účastníkov konania, súd jeho návrh zamietol, keďže tieto návrhy na vykonanie dokazovania neboli zo strany právneho zástupcu žalobcov nijako odôvodnené, a teda v akom smere by ich výsluchy mohli prispieť k objasneniu veci. Rovnako súd zamietol aj návrh na výsluch svedkov označených právnym zástupcom žalobcov, keďže ich považoval za nadbytočné a v prípade vyžiadania si lustier, ktoré sa vedú a viedli ohľadom konaní vedených voči žalovanému 1/ aj nesúvisiace s daným predmetom konania. 27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pokiaľ ide o náhradu trov konania keďže v tomto konaní bola strana žalovaných úspešná v celom rozsahu, keďže súd žalobu žalobcov zamietol, súd potom priznal žalovaným v 1/, 2/, a 4a/ rade trovy konania nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude vyčíslená v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) /konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.