Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)PL. ÚS 24/2018
PDF · 158.36 KB
No categories available
PL. ÚS 24/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra
Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana
Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika
vo veci sťažnosti , zastúpeného advokátom
JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16, Košice, vo veci neústavnosti a nezákonnosti
volieb starostu obce Brzotín konaných 10. novembra 2018 za účasti
(zvoleného starostu obce Brzotín) prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky Ladislava Orosza o dôvodoch jeho vylúčenia v konaní vedenom na Ústavnom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 24/2018 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz n i e j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. PL. ÚS 24/2018.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16,
Košice, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Brzotín konaných
10. novembra 2018 za účasti (zvoleného starostu obce Brzotín). Vec
bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi.
2. Dňa 26. novembra 2018 sudca spravodajca v predmetnej veci predložil ústavnému
súdu vyjadrenie, ktorým podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) oznámil skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mohli zakladať dôvody pre jeho
vylúčenie z prerokovania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 24/2018.
3. Sudca spravodajca v tejto súvislosti uviedol: „Skutočnosti, ktoré by mohli zakladať
dôvody na moje vylúčenie z rozhodovania predmetnej veci, spočívajú v tom, že sťažnosť
smeruje proti zvolenému starostovi obce , ktorého osobne poznám
ešte zo študentských čias – jeho brat bol mojím spolužiakom počas
štúdia na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave. Navyše, v obci Brzotín ma pozná mnoho
obyvateľov, keďže pochádzam zo (v podstate) susediacej obce.
V predmetnej veci sa necítim predpojatý a som pripravený rozhodovať o nej
nestranne a nezaujato. Napriek tomu považujem za žiaduce, aby plénum ústavného súdu
o tomto mojom oznámení meritórne rozhodlo podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci bude potrebné
pravdepodobne vykonať výsluchy svedkov, ktoré vykonáva podľa štandardnej praxe
ústavného súdu sudca spravodajca. V prípade, ak by som ako sudca spravodajca vykonával
v predmetnej veci výsluchy, mohlo by to vzhľadom na mnou uvedené dôvody spochybniť
objektivitu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa.“
II.
4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1
oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na
neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už
o ňom nerozhoduje.
7. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v pléne
ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu;
odmietnutý sudca nehlasuje. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých
sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne
o veci samej plénum ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo
odmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.
8. Citované zákonné ustanovenia slúžia na zabezpečenie práva účastníka konania
na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na nestranného
sudcu (pozri napr. II. ÚS 62/2017, bod 7.1 odôvodnenia). Nestrannosť sudcu je totiž
„jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís
dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát“ (pozri napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 22 odôvodnenia). V zmysle
uvedených zákonných ustanovení je sudca predpojatý, ak má na výsledku konania určitý
osobný záujem (II. ÚS 16/2011, bod 16), ktorý môže vyplývať zo vzťahu k účastníkom
konania, ich zástupcom alebo z pomeru k veci (§ 27 zákona o ústavnom súde).
Podľa judikatúry ústavného súdu sa táto predpojatosť sudcu vždy skúma zo subjektívneho,
ako aj z objektívneho hľadiska (pozri napr. PL. ÚS 6/2013; k tomu pozri napr. aj uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70 z 18. februára 2004).
Ústavný súd sa pritom opiera aj o rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj „ESĽP“), ktorý nestrannosť sudcu definuje ako absenciu vopred vytvoreného
názoru (predsudku, v angličtine „prejudice“) či zaujatosti („bias“) sudcu. Túto nestrannosť
pritom rovnako skúma zo subjektívneho hľadiska, t. j. z hľadiska osobného presvedčenia
a správania sa sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho hľadiska, t. j. či sudca dáva
dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho nestrannosti
(pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp. Kyprianou
proti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež III. ÚS 306/2014, časť III, s. 6).
Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum ústavného
súdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený z viacerých
sudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané legitímne
pochybnosti o nezaujatosti (pozri napr. ESĽP vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť
č. 43947/10, bod 49 odôvodnenia).
9. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca
vo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný
psychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto
vnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca
(pozri napr. IV. ÚS 124/2010, bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa
predpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne
nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. PL. ÚS 6/2013,
časť II, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť
len objektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
I. ÚS 1965/15, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku
vyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania,
ale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce, aby
v určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej
predpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže
byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule
nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti
z hľadiska jeho nestrannosti (II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si
uvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko
nestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi
subjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu
môže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa
(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej
nestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval
ESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý
(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,
zatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce
obhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,
za porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119;
pozri tiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1965/15, bod 29
odôvodnenia).
10. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či odhliadnuc od osobného
presvedčenia alebo správania sudcu existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré
vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam
aj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať. Z uvedeného vyplýva,
že ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je
nestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však
rozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť
(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno
preto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny
dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (II. ÚS 62/2017, bod 7
odôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské
práva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,
ale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen
to be done“, pozri napr. III. ÚS 855/2016, bod 16 odôvodnenia).
III.
11. Pri aplikácii už uvedených zásad v prerokovávanej veci plénum ústavného súdu
poukazuje na skutočnosť, že dôvody možnej predpojatosti sudcu Ladislava Orosza sa týkajú
predovšetkým jeho pomeru k účastníkovi konania s ohľadom na skutočnosť, že sudca
Ladislav Orosz sa s navrhovateľom pozná z obdobia gymnaziálneho štúdia, a súčasne je
toho názoru, že v obci Brzotín ho pozná mnoho obyvateľov, keďže pochádza zo susediacej
obce. Z týchto dôvodov sa prieskum pléna ústavného súdu zameral predovšetkým
na otázku, či možno sudcu Ladislava Orosza vylúčiť z výkonu sudcovskej funkcie
na základe jeho pomeru k účastníkovi (a v tomto kontexte posúdiť tzv. subjektívne
a objektívne hľadisko nestrannosti).
12. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, je potrebné vychádzať z prezumpcie
nepredpojatosti dotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej
veci neposkytujú dôkazy pre vyvrátenie tejto domnienky. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia
sudcu Ladislava Orosza, ktoré je citované v bode 3 odôvodnenia, plénum ústavného súdu
dospelo k záveru, že na jeho základe nie je možné pochybovať o jeho subjektívnej
nestrannosti. Z tohto vyjadrenia totiž jednoznačne vyplýva, že sudca Ladislav Orosz sa
vo veci necíti byť predpojatý. Rovnako samotné správanie sudcu nijako nespochybňuje jeho
subjektívnu nestrannosť.
13. Z obsahu vyjadrenia sudcu je zrejmé, že v danom prípade v minulosti bol
v kontakte s účastníkom konania, avšak z jeho vyjadrenia nevyplýva, že by v súčasnosti
udržiavali blízke, prípadne priateľské vzťahy, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť jeho
nestrannosť v rozhodovanej veci. Plénum ústavného súdu považuje za dôležitú skutočnosť
to, že samotný sudca sa z titulu tohto vzťahu z čias stredoškolského štúdia necíti byť zaujatý
vo veci a od stredoškolských čias sudcu uplynulo dlhé časové obdobie.
Skutočnosť, že sa sudca Ladislav Orosz môže poznať s viacerými obyvateľmi obce,
neznamená, že by mal sudca záujem na konkrétnom výsledku tohto konania. Plénum
ústavného súdu konštatuje, že teda neexistuje ani taký pomer k veci, také overiteľné
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody pre jeho vylúčenie.
14. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že skutočnosti uvádzané sudcom
Ladislavom Oroszom vo vyjadrení z 26. novembra 2018 v kontexte rozhodovania vo veci
vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 24/2018 zo subjektívneho ani z objektívneho
hľadiska nevzbudzujú oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, a preto ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018