Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 24/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2018

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana

Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika

vo veci sťažnosti , zastúpeného advokátom

JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16, Košice, vo veci neústavnosti a nezákonnosti

volieb starostu obce Brzotín konaných 10. novembra 2018 za účasti

(zvoleného starostu obce Brzotín) prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Ladislava Orosza o dôvodoch jeho vylúčenia v konaní vedenom na Ústavnom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2018 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Krmanova 16,

Košice, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Brzotín konaných

10. novembra 2018 za účasti (zvoleného starostu obce Brzotín). Vec

bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi.

2. Dňa 26. novembra 2018 sudca spravodajca v predmetnej veci predložil ústavnému

súdu vyjadrenie, ktorým podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) oznámil skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mohli zakladať dôvody pre jeho

vylúčenie z prerokovania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

3. Sudca spravodajca v tejto súvislosti uviedol: „Skutočnosti, ktoré by mohli zakladať

dôvody na moje vylúčenie z rozhodovania predmetnej veci, spočívajú v tom, že sťažnosť

smeruje proti zvolenému starostovi obce , ktorého osobne poznám

ešte zo študentských čias – jeho brat bol mojím spolužiakom počas

štúdia na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave. Navyše, v obci Brzotín ma pozná mnoho

obyvateľov, keďže pochádzam zo (v podstate) susediacej obce.

V predmetnej veci sa necítim predpojatý a som pripravený rozhodovať o nej

nestranne a nezaujato. Napriek tomu považujem za žiaduce, aby plénum ústavného súdu

o tomto mojom oznámení meritórne rozhodlo podľa ,

a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci bude potrebné

pravdepodobne vykonať výsluchy svedkov, ktoré vykonáva podľa štandardnej praxe

ústavného súdu sudca spravodajca. V prípade, ak by som ako sudca spravodajca vykonával

v predmetnej veci výsluchy, mohlo by to vzhľadom na mnou uvedené dôvody spochybniť

objektivitu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa.“

II.

4. Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

5. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na

neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už

o ňom nerozhoduje.

7. Podľa ak ide o rozhodovanie v pléne

ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu;

odmietnutý sudca nehlasuje. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých

sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne

o veci samej plénum ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo

odmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.

8. Citované zákonné ustanovenia slúžia na zabezpečenie práva účastníka konania

na spravodlivý proces ( , resp. Dohovoru ochrane ľudských

práv a základných slobôd), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na nestranného

sudcu (pozri napr. , bod 7.1 odôvodnenia). Nestrannosť sudcu je totiž

„jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných premís

dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát“ (pozri napr. rozhodnutie

Ústavného súdu Českej republiky , bod 22 odôvodnenia). V zmysle

uvedených zákonných ustanovení je sudca predpojatý, ak má na výsledku konania určitý

osobný záujem (, bod 16), ktorý môže vyplývať zo vzťahu k účastníkom

konania, ich zástupcom alebo z pomeru k veci ( ).

Podľa judikatúry ústavného súdu sa táto predpojatosť sudcu vždy skúma zo subjektívneho,

ako aj z objektívneho hľadiska (pozri napr. ; k tomu pozri napr. aj uznesenie

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. -70 z 18. februára 2004).

Ústavný súd sa pritom opiera aj o rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej aj „ESĽP“), ktorý nestrannosť sudcu definuje ako absenciu vopred vytvoreného

názoru (predsudku, v angličtine „prejudice“) či zaujatosti („bias“) sudcu. Túto nestrannosť

pritom rovnako skúma zo subjektívneho hľadiska, t. j. z hľadiska osobného presvedčenia

a správania sa sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho hľadiska, t. j. či sudca dáva

dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho nestrannosti

(pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp. Kyprianou

proti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež , časť III, s. 6).

Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum ústavného

súdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený z viacerých

sudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané legitímne

pochybnosti o nezaujatosti (pozri napr. ESĽP vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť

č. 43947/10, bod 49 odôvodnenia).

9. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca

vo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný

psychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu

Českej republiky , bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto

vnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca

(pozri napr. , bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky č. k. -70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa

predpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne

nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. ,

časť II, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť

len objektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky

, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku

vyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania,

ale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce, aby

v určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej

predpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže

byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti (, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si

uvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko

nestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi

subjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu

môže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa

(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej

nestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval

ESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý

(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,

zatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce

obhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,

za porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119;

pozri tiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky , bod 29

odôvodnenia).

10. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či odhliadnuc od osobného

presvedčenia alebo správania sudcu existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré

vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam

aj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať. Z uvedeného vyplýva,

že ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je

nestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však

rozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť

(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno

preto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny

dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (, bod 7

odôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské

práva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,

ale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen

to be done“, pozri napr. , bod 16 odôvodnenia).

III.

11. Pri aplikácii už uvedených zásad v prerokovávanej veci plénum ústavného súdu

poukazuje na skutočnosť, že dôvody možnej predpojatosti sudcu Ladislava Orosza sa týkajú

predovšetkým jeho pomeru k účastníkovi konania s ohľadom na skutočnosť, že sudca

Ladislav Orosz sa s navrhovateľom pozná z obdobia gymnaziálneho štúdia, a súčasne je

toho názoru, že v obci Brzotín ho pozná mnoho obyvateľov, keďže pochádza zo susediacej

obce. Z týchto dôvodov sa prieskum pléna ústavného súdu zameral predovšetkým

na otázku, či možno sudcu Ladislava Orosza vylúčiť z výkonu sudcovskej funkcie

na základe jeho pomeru k účastníkovi (a v tomto kontexte posúdiť tzv. subjektívne

a objektívne hľadisko nestrannosti).

12. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, je potrebné vychádzať z prezumpcie

nepredpojatosti dotknutého sudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej

veci neposkytujú dôkazy pre vyvrátenie tejto domnienky. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia

sudcu Ladislava Orosza, ktoré je citované v bode 3 odôvodnenia, plénum ústavného súdu

dospelo k záveru, že na jeho základe nie je možné pochybovať o jeho subjektívnej

nestrannosti. Z tohto vyjadrenia totiž jednoznačne vyplýva, že sudca Ladislav Orosz sa

vo veci necíti byť predpojatý. Rovnako samotné správanie sudcu nijako nespochybňuje jeho

subjektívnu nestrannosť.

13. Z obsahu vyjadrenia sudcu je zrejmé, že v danom prípade v minulosti bol

v kontakte s účastníkom konania, avšak z jeho vyjadrenia nevyplýva, že by v súčasnosti

udržiavali blízke, prípadne priateľské vzťahy, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť jeho

nestrannosť v rozhodovanej veci. Plénum ústavného súdu považuje za dôležitú skutočnosť

to, že samotný sudca sa z titulu tohto vzťahu z čias stredoškolského štúdia necíti byť zaujatý

vo veci a od stredoškolských čias sudcu uplynulo dlhé časové obdobie.

Skutočnosť, že sa sudca Ladislav Orosz môže poznať s viacerými obyvateľmi obce,

neznamená, že by mal sudca záujem na konkrétnom výsledku tohto konania. Plénum

ústavného súdu konštatuje, že teda neexistuje ani taký pomer k veci, také overiteľné

skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody pre jeho vylúčenie.

14. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že skutočnosti uvádzané sudcom

Ladislavom Oroszom vo vyjadrení z 26. novembra 2018 v kontexte rozhodovania vo veci

vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. zo subjektívneho ani z objektívneho

hľadiska nevzbudzujú oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, a preto ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018