Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 423/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -1053 z 24. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

20. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -1053

z 24. septembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým

deťom na čas po rozvode manželstva, ktorého stranami sú sťažovateľ, jeho manželka

a ich maloleté deti , a

, boli na pojednávaní konanom 2. augusta 2018 bez

prítomnosti rodičov vypočuté ich maloleté deti. Z predmetného výsluchu maloletých detí

bol v súlade s (ďalej len „“) vyhotovený

zvukový záznam a v súlade s bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola hneď

po ukončení výsluchu odovzdaná obom rodičom.

3. Sťažovateľ požiadal v zmysle súd o vyhotovenie kópie zvukového

záznamu z výsluchu detí. Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením o žiadosti tak, že

jej nevyhovel a v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: „Dohovor o právach dieťaťa má

charakter medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo

zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom aj v danom

prípade musel súd prihliadať na medzinárodnoprávny záväzok prednostného aplikovania

najlepšieho záujmu dieťaťa pred vnútroštátnou úpravou, ktorá sa vo vzťahu k procesnému

postupu súdu v konaniach vzťahujúcim sa k maloletým deťom k danej téme vyjadruje iba

rámcovo, vo vyššie citovanom Základných princípov . ktorý aj s odkazom na

ods. 2 Základných zásad umožňuje súdu judikovať spravodlivosť pre dieťa

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu...

V posudzovanej veci s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, s poukazom

na najlepší záujem dieťaťa ako na základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa

týkajú detí, za zohľadnenia čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine súd dospel

k záveru, že v prípade zvukových záznamov z pohovorov s maloletými deťmi sledujúc

uvedenú zásadu, implementovanú do základných princípov mimosporového konania (čl. 4

) nie je možné automaticky aplikovať ust. . Vzhľadom na absenciu

osobitného ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise

rozhodol súd za použitia Základných princípov v súlade s ustanoveniami

. 2 a 4 Základných princípov tak. ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď

má s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pretrvávajúci rodičovský konflikt

a prežívanie maloletých detí preukázané v konaní za to, že v dôsledku vyhovenia žiadosti

otca by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletých detí konfliktu lojality

a následnému pocitu viny.“

4. Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnostnej argumentácie uviedol:

«Zvukový záznam slúži aj ako istá kontrola o priebehu procesného úkonu osobami,

ktoré neboli pri tomto úkone prítomné (o čo sa jedná aj v danom prípade, keď sa vzhľadom

na ust. výsluch maloletých detí uskutočnil bez prítomnosti rodičov), a

ktoré tak majú právo si následne tento záznam o procesnom úkone vypočuť (vychádzajúc

z ust. ) a vyjadriť sa k nemu.

Aj napriek vyššie uvedenému (najmä ust. ,

Slovenskej republiky, ale tiež a Dohovoru)

súd uzavrel, že nie je možné sťažovateľovi vydať kópiu zvukového záznamu z výsluchu

maloletých detí, nad ktoré procesné právo sťažovateľa ako účastníka konania súd postavil

právo maloletých detí na súkromie, ako aj ich záujem.

Súd uvádza, že v absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by riešilo predmetnú

situáciu (súdom opísaný „konflikt“ procesného práva sťažovateľa na vydanie kópie

zvukového záznamu a práva detí na súkromie a ich záujem), z dôvodu ktorej, za aplikácie

vyššie (súdom) uvedených ustanovení uzavrel, že sťažovateľovi zvukový záznam nevydá.

Sťažovateľ takýto postup a rozhodnutie súdu nepovažuje za správny, zákonný

a ústavne konformný. Sťažovateľovi nie je zrejmé, z akého dôvodu má súd za potrebné

„dopĺňať“ (v zmysle ) zákon ohľadne vydávania kópie zvukového záznamu

z výsluchu maloletých detí. Naopak, sťažovateľ je toho názoru, že keby mal zákonodarca

v úmysle upraviť výnimku týkajúcu sa zisťovania názoru maloletých detí súdom z hľadiska

vydania kópie zvukového záznamu, výslovne by tak uviedol v zákone. Navyše, ani osobitný

predpis, na ktorý odkazuje ust. (t. j. ) žiadnu

výnimku v tomto smere neupravuje.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejme, že takýmto postupom a rozhodnutím súdu

došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa...»

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práva a základných slobôd, vyjadriť sa vykonaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V konaní

vedenom pod sp. zn. , porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -1053 zo dňa

24.09.2018 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 390,50 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany

Zmekovej...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných

a iných práv v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v konaní o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletý deťom na čas po rozvode a jeho

uznesením, ktorým nevyhovel žiadosti sťažovateľa o vydanie kópie zvukového záznamu

o vypočutí jeho detí bez prítomnosti rodičov.

10. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sťažovateľ namieta postup

okresného súdu tvrdeným porušením jeho procesných práv v právoplatne neukončenom

konaní a uznesenie, ktoré nie je meritórnym rozhodnutím, t. j. rozhodnutím, ktorým by sa

konštitutívne zakladal, menil alebo rušil právny vzťah medzi stranami konania alebo ktorým

by sa deklaratórne takýto právny vzťah verifikoval.

11. Ústavný súd pripomína, že predpokladom založenia jeho ústavnej prieskumnej

právomoci je také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné ďalšou činnosťou všeobecného súdu (m. m. , ,

). V rámci konania o sťažnosti ústavný súd zásadne preskúmava len

právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie

právoplatne skončilo (). Nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia

o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd

svojím vstupovaním a ingerenciou do meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže

urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú

možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. , ,

).

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018