Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 653/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti REALITY – X24 CZ, s. r. o., Nám. 1. máje 1605, Uherský Brod, Česká

republika, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o.,

Pred poľom 1652, Trenčín, v mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo 4. októbra 2016

a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 12. júla 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY – X24 CZ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY – X24 CZ, s. r. o., Nám. 1. máje 1605,

Uherský Brod, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, Trenčín, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 4. októbra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“)

a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 12. júla 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení

žalobkyne stranou sporu vedeného okresným súdom pod sp. zn. , predmetom

ktorého bolo rozhodovanie o jej žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, smerujúcej proti

žalovanému . Okresný súd (napadnutým) rozsudkom

sp. zn. zo 4. októbra 2016 žalobu sťažovateľky v celom rozsahu zamietol

a žalovanému priznal voči nej nárok na náhradu trov konania. Krajský súd, rozhodujúc

o odvolaní sťažovateľky, (napadnutým) rozsudkom sp. zn. z 12. júla 2017

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal voči sťažovateľke nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým

rozsudkom krajského súdu, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:

«Sťažovateľ žalobou... uplatnil svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom... ku ktorej došlo pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006.

Pohľadávku vymáhanú v súdnom konaní sťažovateľ nadobudol na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 02. 2014 od spol. ...

ktorej žalovaný ako orgán územnej samosprávy... vyrubil... daň z nehnuteľností vo výške

116 067 Sk (3 852,72 Eur). Daň bola daňovníkom v stanovených lehotách splatnosti

uhradená.

... Škoda spôsobená daňovníkovi pozostáva z nesprávneho úradného postupu

žalovaného, ktorý v zmysle legislatívy účinnej v čase vyrubovania dane z nehnuteľností

nevyužil možnosť a za splnenia príslušných zákonných podmienok i právnu povinnosť,

skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby

dane z nehnuteľností, žalovaný túto povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľností

vôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli

také, že zníženie sadzby dane predovšetkým dane zo stavieb plne opodstatňovali.

... Zároveň, podľa názoru sťažovateľa, žalovaným vydané rozhodnutie, ktorým bola

vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2006, je taktiež nezákonné a protiústavné, v rozpore

s SR garantovaným právom vlastniť majetok z dôvodu, že postupca nadobudol

zdaňované nehnuteľnosti z príjmov zdanených daňou z príjmov, a napriek tomu je druhýkrát

zdaňovaný daňou z nehnuteľností.

Sťažovateľ v predmetnom konaní podal procesný návrh na zmenu strany sporu tak,

že z konania vystúpi doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpi postupník z dôvodu

postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania, na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 26. 05. 2016.

Prvostupňový súd svojím rozsudkom zo dňa 04. 10. 2016. sp. zn. -56

rozhodol o zamietnutí žaloby podanej sťažovateľom... V identický deň... rozhodol uznesením

sp. zn. -53 o procesnom návrhu sťažovateľa týkajúceho sa pripustenia zmeny

strany v tomto konaní tak, aby na miesto neho do konania vstúpil postupník žalobou

uplatnenej pohľadávky, t. j. spoločnosť

Súd prvého stupňa odôvodnil nepripustenie zmeny strany sťažovateľa tak, že

sťažovateľom predložená zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, pretože sťažovateľovi

nepatrí uplatnené právo na náhradu škody voči žalovanému, pričom už prvá zmluva

o postúpení pohľadávky voči žalovanému z daňovníka na sťažovateľa je neplatná, a to pre

neurčitosť a rozpor so zákonom, pretože pohľadávka, ktorá mala byť postupovaná v čase

postúpenia neexistovala a neexistujúcu pohľadávku nemožno postúpiť.

... Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. §§ 379 a 380

ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ods. I , pričom poukázal

na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie prvostupňového súdu v danej veci.

... Sťažovateľ považuje tento procesný postup oboch súdov za nesprávny

a nezákonný, ktorými boli porušené sťažovateľove a postupníkove práva na prístup k súdu

a právo na spravodlivý súdny proces. Sťažovateľ je toho názoru, že súd bol povinný

vyhovieť návrhu na zmenu strany sporu, pokiaľ by postupník súhlasil so vstupom

do konania, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky k uvedenému úkonu...

Sťažovateľ poukázal v tejto súvislosti aj na uznesenie NS SR sp. zn. V 4/2014 podľa

ktorého... „okolnosťou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené, alebo ktoré

malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo

prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia vo veci samej“... V prípade

splnenia všetkých uvedených podmienok je v vyhovenie procesnému návrhu zmeny strany

sporu procesne nárokovateľné. Sťažovateľovi nie je zrejmé z čoho vyplýva domnienka súdov

o obštrukčnom konaní a zjavnom zneužití práva sťažovateľom...

Odvolací súd vo svojom odôvodnení k vydanému rozsudku uvádza, že zmluva,

na základe ktorej sťažovateľ navrhol vstup nového subjektu do konania bola uzatvorená

krátko potom ako právny zástupca sťažovateľa prevzal predvolanie na pojednávanie.

Je absolútne irelevantné, kedy dotknuté subjekty zavŕšia negociačný proces, na základe

čoho dôjde k uzatvoreniu konkrétneho typu zmluvy s presne vymedzeným obsahom, ktorý

bude akceptovateľný pre oboch kontrahentov.

... Odvolací súd ďalej konštatuje, že zmluvou o postúpení pohľadávky možno previesť

iba právo zo záväzkov právneho vzťahu; niektoré práva teda nemožno previesť, v danom

prípade ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Podľa našej mienky ide

o nesprávny právny názor. Škoda je dôsledkom porušenia určitej právnej povinnosti,

pričom spôsobením škody vzniká nový záväzkovoprávny vzťah medzi škodcom a

poškodeným, kde obsahom tohto vzťahu je v synalagmatickom pomere povinnosť škodcu k

náhrade spôsobenej škody a zároveň právo poškodeného požadovať náhradu škody od

poškodeného.

... K súdmi tvrdenej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu jej údajnej

neurčitosti si týmto dovoľujeme uviesť, že plne postačí, keď výška pohľadávky je aspoň

objektívne určiteľná, teda vymedzená takým spôsobom, aby ju bolo možné využitím určitých

postupov, príp. na základe stanovenej metódy určiť, čo bolo dodržané aj v prípade dotknutej

zmluvy o postúpení pohľadávok.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti REALITY - X24 CZ, s. r. o. na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces zaručené v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 12. 07. 2017, sp. zn. -83, ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 04. 10. 2016, sp. zn. -56,

porušené bolo.

2) Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.07.2017, sp. zn. -83,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 04. 10.

2016, sp. zn. -56, sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bánovce nad

Bebravou na ďalšie konanie.

3) Spoločnosti REALITY - X24 CZ, s. r. o. sa priznáva náhrada trov právneho

zastúpenia v sume 359,84 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľky

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

(§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Posudzujúc obsah sťažnosti a navrhovaný petit, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľka sa v bode 1 petitu domáha vyslovenia porušenia ňou označených práv

garantovaných a dohovorom len napadnutým rozsudkom krajského súdu („ktorým

bol potvrdený rozsudok Okresného súdu...“), ale zároveň sa v bode 2 petitu domáha

zrušenia aj napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie

konanie. Zohľadňujúc túto nepresnosť vo formulácii petitu v kontexte s odôvodnením

sťažnosti, ústavný súd ustálil, že sťažovateľka v posudzovanej veci namieta porušenie

svojich v sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu a zároveň

aj procesne bezprostredne mu predchádzajúcim napadnutým rozsudkom (prvoinštančného)

okresného súdu, pričom tento záver premietol aj do záhlavia tohto uznesenia.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým

rozsudkom okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť

(a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jej v sťažnosti

označených práv došlo (aj) napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorým súd prvej

inštancie zamietol jej žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

orgánu územnej samosprávy.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľka mala právo podať

proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo

aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (čo aj svojím

napadnutým rozsudkom urobil). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľky tak za daných okolností vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať

napadnutý rozsudok okresného súdu. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým

rozsudkom krajského súdu

Z princípu subsidiarity svojej právomoci, bližšie definovaného v časti II.1 tohto

uznesenia, ústavný súd vychádzal aj pri posudzovaní namietaného porušenia sťažovateľkou

označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru napadnutým

rozsudkom krajského súdu.

Krajský súd napadnutým rozsudkom z 12. júla 2017 na základe odvolania

sťažovateľky ako žalobkyne podľa potvrdil napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správy.

Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti vyplýva,

že sťažovateľka 27. septembra 2017 doručila okresnému súdu dovolanie proti napadnutému

rozsudku krajského súdu. Konanie o označenom dovolaní vedie Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. , pričom do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom o ňom ešte nebolo právoplatne

rozhodnuté.

Z uvedeného je zrejmé, že postup sťažovateľky v posudzovanej veci nerešpektoval

subsidiárne postavenie ústavného súdu, keďže sťažnosť adresovanú ústavnému súdu, ktorou

namieta porušenie svojich práv (aj) napadnutým rozsudkom krajského súdu, podala

(v podstate) súčasne s dovolaním smerujúcim proti označenému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v jej veci. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilnú judikatúru

(m. m. napr. ), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, nemožno rozumieť ani samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou,

ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu preto sťažovateľka

podaním sťažnosti podľa a súčasným podaním dovolania vedome

vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu

(ústavný súd konajúci o sťažnosti podľa a najvyšší súd konajúci

o podanom dovolaní), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp

právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho

súdu predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno potom podanie sťažnosti

ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o uplatnenom mimoriadnom

opravnom prostriedku považovať za predčasné (m. m. ), čo zakladá dôvod

na jej odmietnutie ako neprípustnej.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v časti

namietaného porušenia jej v sťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom krajského

súdu je podaná predčasne, pretože ochrany svojich základných práv alebo slobôd sa

sťažovateľka môže domôcť v dovolacom konaní, ktoré sama iniciovala. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti uplatnením zásady ratione temporis odmietol podľa § 25

ods. 2 (v spojení s ) ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

V nadväznosti na už uvedené, nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia, považuje

ústavný súd za vhodné poukázať na svoju ustálenú judikatúru (napr. m. m. ,

, , , ), v ktorej opakovane uvádza,

že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v

zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. v

prípade sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pozn.), s

výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné,

aby sťažovateľ ešte pred podaním dovolania podal aj sťažnosť podľa ,

pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné,

nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti

Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

a jeho body 51, 53, 54).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018