Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 656/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 5 a podľa a 5

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej

veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KRP-63/1-VYS-NR-2018 a uzneseniami Okresného súdu

Komárno sp. zn. sp. zn. z 1. júna 2018, sp. zn. z 9. augusta 2018

a uznesením sp. zn. z 8. novembra 2018 a uzneseniami Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 13. júna 2018, sp. zn. z 21. augusta 2018,

ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

18. novembra 2018 doručené podanie

(ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Podnet na prešetrenie postupu OČTK

v prípravnom konaní“. Ústavný súd kvalifikoval podľa obsahu podanie sťažovateľa

ako sťažnosť podľa (ďalej len „“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 5

a podľa čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom „orgánov činných v trestnom konaní“ v trestnej veci sťažovateľa

pod ČVS: KRP-63/1-VYS-NR-2018 (ďalej aj „napadnuté trestné konanie“) a uzneseniami

Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 1. júna 2018,

sp. zn. z 9. augusta 2018 a uznesením sp. zn. z 8. novembra

2018 (spolu aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“) a uzneseniami Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. júna 2018,

sp. zn. z 21. augusta 2018 (spolu aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“),

ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Napadnuté uznesenia boli vydané

v súvislosti s rozhodovaním o väzbe sťažovateľa.

Zo sťažnosti možno vyvodiť (sťažnosť obsahuje len dve prílohy – lekársku správu

a mail advokátky, pozn.), že sťažovateľ je trestne stíhaný pre drogovú trestnú činnosť [§ 172

ods. 2 písm. e) ], pričom je stíhaný väzobne.

Sťažnostné námietky sťažovateľa sa týkajú dvoch okruhov otázok. Ide jednak

o námietky súvisiace s vykonávaním dokazovania v prípravnom konaní v napadnutom

trestnom konaní (postup orgánov činných v trestnom konaní pri domovej prehliadke –

neprítomnosť sťažovateľa a nezúčastnenej osoby, nepravý podpis na zápisnici o domovej

prehliadke, vykonávanie výsluchov sťažovateľa napriek jeho zlému zdravotnému stavu,

nesprávnosť znaleckého posudku, nesprávne posúdenie množstva zaistenej látky),

ako aj o námietky týkajúce sa rozhodovania o väzbe sťažovateľa okresným súdom

a krajským súdom (nepredloženie odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

o vzatí do väzby sťažnostnému súdu, nedoručenie vyjadrenia prokurátora sťažovateľovi

k jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, nezaslanie predvolania na výsluchy

sťažovateľovi v súvislosti s rozhodovaním o väzbe).

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil,

že sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn.

z 1. júna 2018 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. júna 2018.

O prvej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval okresný súd

uznesením sp. zn. z 9. augusta 2018 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 21. augusta 2018, pričom ju zamietol. O druhej žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval okresný súd uznesením sp. zn.

z 8. novembra 2018, pričom jeho žiadosti nevyhovel. Sťažovateľ podal proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu z 8. novembra 2018 sťažnosť, o ktorej krajský súd v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu ešte nerozhodol.

Vzhľadom na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľ žiada ústavný súd „o prešetrenie

a/resp. prehodnotenie uvedených bodov a zaujatie stanoviska k daným bodom“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zo sťažnosti vyvodil, že sťažovateľ namieta porušenie svojich ,

listinou a dohovorom garantovaných práv postupom orgánov činných v trestnom konaní

v napadnutom trestnom konaní a napadnutými uzneseniami okresného súdu

sp. zn. z 1. júna 2018, sp. zn. z 9. augusta 2018 a uznesením

sp. zn. z 8. novembra 2018 a napadnutými uzneseniami krajského súdu

sp. zn. z 13. júna 2018, sp. zn. z 21. augusta 2018 vydanými

v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

II.1 K namietanému porušeniu , listinou a dohovorom garantovaných

práv postupom orgánov činných v trestnom konaní v napadnutom trestnom konaní

V súvislosti s predbežným prerokovaním tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje

na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom,

že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1

, ako aj legislatívnej konštrukcie

(m. m. , , , ), podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V posudzovanom prípade sa trestná vec sťažovateľa nachádza ešte len v prípravnom

konaní, v štádiu pred podaním obžaloby. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu

zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich

všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo

v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom

skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných

orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli

vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v

(, m. m. tiež , , , ).

Je zjavné, že citovaná judikatúra je aplikovateľná aj na vec sťažovateľa, keďže má

v súčasnom štádiu namietaného konania celý rad právnych prostriedkov na ochranu svojich

základných práv, o ktorých nie je oprávnený rozhodovať ústavný súd, ale iné orgány

verejnej moci (predovšetkým orgány prokuratúry a všeobecné súdy). Z uvedeného dôvodu

túto časť sťažnosti ústavný súd považuje za predčasne podanú, a preto ju podľa § 25 ods. 2

v spojení uplatnením zásady ratione temporis odmietol

ako neprípustnú.

II.2 K namietanému porušeniu , listinou a dohovorom garantovaných

práv napadnutými uzneseniami okresného súdu

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd opätovne poukazuje na princíp

subsidiarity svojej právomoci vyplývajúci z . Z už citovaného

ods. 1 totiž vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený

medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je

založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc

ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

V posudzovanom prípade proti napadnutým uzneseniam okresného súdu mohol

sťažovateľ podať sťažnosť (čo aj využil), o ktorých bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnostiach sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.3 K namietanému porušeniu , listinou a dohovorom garantovaných

práv napadnutými uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 13. júna 2018

a sp. zn. z 21. augusta 2018

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že prvým z napadnutých uznesení

krajského súdu z 13. júna 2018 krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu o jeho vzatí do väzby – označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

13. júna 2018. V poradí druhým napadnutým uznesením sp. zn. z 21. augusta

2018 krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 9. augusta 2018 – označené uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 9. augusta 2018.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd pripomína, že jednou

zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Aplikujúc citovanú judikatúru na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ doručil svoju sťažnosť (18. novembra 2018) proti napadnutým uzneseniam

krajského súdu zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, keďže posledný deň tejto lehoty (vo vzťahu v poradí k druhému

napadnutému uzneseniu krajského súdu) márne uplynul 9. októbra 2018.

Na základe uvedeného ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2018