Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 268/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátska kancelária, Vajanského 10,

Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. pr i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 325,42 € (slovom eur tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov) na účet jej právneho

zástupcu Mgr. Ing. Juraja Trokana, advokátska kancelária, Vajanského 10, Trnava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 17. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou v konaní

o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa začalo podaním žaloby

proti sťažovateľke 11. júla 2012 a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Vo svojej sťažnosti

sťažovateľka opísala časový priebeh napadnutého konania, poukázala najmä na nečinnosť

okresného súdu, ktorý nariadil prvé pojednávanie po viac ako dva a pol roku od podania

žaloby a aj svojím ďalším postupom nekonal tak, aby vec bola rozhodnutá v primeranom

čase. Sťažovateľka zdôraznila, že nie je možné, aby v právne a fakticky nie v zložitom spore

konal súd prvej inštancie takmer 6 rokov.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v konaní na okresnom súde pod sp. zn. porušené bolo a prikáže

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa

sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia 5 000 € a úhrady trov konania.

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľky

na ďalšie konanie sa k sťažnosti vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr 631/2018

z 1. októbra 2018. Po vyjadrení súhlasu s upustením od ústneho pojednávania a uvedení

úkonov súdu v ich chronologickom poradí predseda okresného súdu konštatoval, že

napadnuté konanie je skutkovo zložitým sporom z dôvodu nutnosti nariadenia znaleckého

dokazovania viacerými súdnymi znalcami. Uviedol, že žalovaná spochybnila závery

vypracovaného znaleckého posudku a predložila súkromný znalecký posudok, ktorý dospel

k odlišnému záveru a mal za následok potrebu doplnenia znaleckého dokazovania. Zároveň

predseda súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd musel vykonať dokazovanie

k tvrdeným skutočnostiam, čo sa týka navrhovanej disparity podielov. Ďalej sa v podaní

okresného súdu uvádza, že „k predĺženiu konania prispela aj skutočnosť, že v priebehu

konania z dôvodu odchodu pôvodne konajúce zákonnej sudkyne na krajský súd bez

akejkoľvek náhrady došlo vo veci k zmene zákonnej sudkyne, čo malo za následok opätovné

štúdium už existujúcich listinných dôkazov...

...k nečinnosti súdu došlo v období od 14.02.2013, kedy bola vec pridelená na

konanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni z dôvodu pôvodne konajúcej zákonnej

sudkyne na krajský súd do vykonania jej prvého úkonu, t.j. 03.12.2014...

...od tohto úkonu už zákonná sudkyňa vo veci konala plynule a bez prieťahov...“.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu

zaujala stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 19. novembra 2018.

V predmetnom stanovisku uviedla, že nemá námietky proti chronológii procesných úkonov

uvedených okresným súdom a svoju sťažnosť podanú ústavnému súdu považuje

za dôvodnú. Zdôraznila, že predmetom napadnutého konania nie je vec skutkovo či právne

náročná, ako ani to, že „zmenu zákonnej sudkyne, uvádzanú v stanovisku okresného súdu,

nepovažuje sťažovateľka za ospravedlnenie prieťahov v konaní, nakoľko je vecou súdu, aby

po personálnej stránke zabezpečil svoju plynulú činnosť tak, aby nedochádzalo k ujme na

právach strán konania...“.

Zároveň sa sťažovateľka vyjadrila, že netrvá na konaní verejného ústneho

pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj obsahu spisu ústavný súd zistil tieto podstatné

skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 11. júla 2012 bola na okresnom súde podaná žaloba o vysporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“),

- 10. augusta 2012 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovanej, zároveň bol k spisu

pripojený spis týkajúci sa rozvodu manželstva účastníkov konania,

- 25. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe,

ktoré bolo 2. októbra 2012 zasielané na vedomie žalobcovi,

- 14. februára 2013 bola pokynom predsedu okresného súdu č. 21/2013, sp. zn. Spr

214/2013 vec prerozdelená do oddelenia 12 C novej zákonnej sudkyni,

- 14. januára 2015 riadne nariadené pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel

zistenia všeobecnej hodnoty bytu, ktorý je predmetom sporu a na účel písomného

vyčíslenia sumy, ktorú žalovaná žiadala zohľadniť v rámci vysporiadania BSM,

keďže žalobca neprispieval na domácnosť (disparita hodnoty podielov po zániku

BSM, pozn.),

- 17. augusta 2015 okresný súd ustanovil znalca z odvetvia odhadu hodnoty vozidiel

a znalca z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností,

- 8. októbra 2015 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok na určenie

hodnoty vozidla,

- 17. decembra 2015 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok na určenie

hodnoty nehnuteľnosti,

- 21. decembra 2015 okresný súd rozhodol uzneseniami č. k. -107

a č. k. -109 o priznaní odmeny a náhrad za vypracovanie znaleckých

posudkov,

- 18. januára 2016 žalovaná podala odvolanie proti stanovenej všeobecnej hodnote

bytu a proti uzneseniu okresného súdu č. k. -109 o priznaní odmeny

a náhrady za tento znalecký posudok,

- 2. marca 2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) na účel rozhodnutia o odvolaní žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-109,

- 30. marca 2016 krajský súd uznesením č. k. -127 rozhodnutie

okresného súdu potvrdil a 29. apríla 2016 spis vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie,

- 11. januára 2017 žalovaná podala okresnému súdu písomnú žiadosť o nariadenie

pojednávania,

- 13. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci s výsluchom svedkov, následne

bolo pojednávanie odročené na neurčito na účel vyjadrenia sa strán sporu

k predloženým listinným dôkazom a návrhu na vysporiadanie hnuteľných vecí

patriacich do BSM,

- 10. apríla 2017 žalovaná požiadala o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia

z dôvodu odvolania plnej moci svojmu právnemu zástupcovi,

- 28. apríla 2017 žalovaná predložila okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu

na vysporiadanie hnuteľných vecí patriacich do BSM,

- 7. júla 2017 žalovaná požiadala okresný súd o nariadenie pojednávania,

- 25. septembra 2017 bolo nariadené pojednávanie odročené na 15. november 2017

na účel predvolania a vypočutia súdnych znalcov,

- 15. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie s výsluchom prítomných znalcov,

následne bolo pojednávanie odročené na neurčito na účel doplnenia dokazovania

písomnými vyjadreniami vypočutých znalcov a na účel predloženia listinných

dôkazov zo strany žalovanej,

- 25. januára 2018 okresný súd po doručení listinných dôkazov zo strany žalovanej,

zaslaní dôkazov na vyjadrenie žalobcovi a po doplnení znaleckých posudkov nariadil

pojednávanie na 12. marec 2018,

- 12. marca 2018 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účel vyhlásenia

rozsudku na 9. apríl 2018,

- 9. apríla 2018 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. -656, ktorý

bol zároveň doručený stranám sporu,

- 23. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovanej proti rozsudku

č. k. -656,

- 25. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku č. k.

-656, následne okresný súd vykonal procesné úkony a zaslal odvolania

vzájomne stranám sporu na vyjadrenie,

- 8. augusta 2018 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku č. k. -656.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

11. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobe o vysporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov aj s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého dokazovania

tvorí bežnú agendu všeobecných súdov a hoci je pomerne náročná na dokazovanie

a vyžaduje i súčinnosť sporových strán, nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti,

zakladajúcej dôvod na výrazné predĺženie napadnutého konania.

17. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa . V danom prípade sťažovateľka svojím

správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom podstatne neovplyvnila jeho dĺžku

tak, aby jej bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu.

18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní z hľadiska jeho nečinnosti a efektivity vykonaných úkonov.

19. Priebeh napadnutého konania bol od počiatočnej fázy poznačený nečinnosťou

okresného súdu, a to od podania žaloby 11. júla 2012 do uskutočnenia prvého pojednávania

14. januára 2015 (2 roky 6 mesiacov). Ďalšiu nečinnosť okresného súdu možno konštatovať

v období po vypracovaní znaleckého posudku a jeho písomnom vyhotovení 17. decembra

2015 do nariadenia ďalšieho pojednávania a riadneho prejednania veci 13. marca 2017. Je

pravdou, že spis sa v období od 2. marca 2016 do 29. apríla 2016 nachádzal aj na krajskom

súde (rozhodovalo sa o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu o odmene znalca), avšak tento

časový úsek s ohľadom na pokračujúcu nečinnosť okresného súdu možno pri komplexnom

hodnotení priebehu napadnutého konania považovať za irelevantný. Naopak, je potrebné

konštatovať, že promptné rozhodovanie krajského súdu v danom prípade dalo priestor

okresnému súdu, aby plynule pokračoval v napadnutom konaní. Až aktivita žalovanej a jej

žiadosť o nariadenie pojednávania (žiadosť podaná okresnému súdu 7. júla 2017, pozn.),

vyústili do nariadenia pojednávania na 25. septembra 2017. Následne už okresný súd konal

plynule, a to aj po vyhlásení rozsudku č. k. -656 z 9. apríla 2018, keď

priebežne vykonával procesné úkony na účel predloženia spisu krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaniach oboch strán sporu.

20. Okresný súd konal tiež neefektívne, a to pokiaľ ide o nariadenie znaleckého

dokazovania, keď z časového hľadiska okresný súd ustanovil znalca až 17. augusta 2015,

teda po 7 mesiacoch od pojednávania, na ktorom vznikla nevyhnutnosť vypracovania

znaleckých posudkov k zisteniu všeobecnej hodnoty motorového vozidla a nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom vysporiadania BSM. Neefektívnosť možno konštatovať aj v prípade,

keď na riadne nariadené pojednávanie 25. septembra 2017 okresný súd nepredvolal súdnych

znalcov (aj keď mal vedomosť o potrebe ich výsluchu k otázkam rozporovaných

žalobkyňou) a urobil tak až na ďalšom pojednávaní 15. novembra 2017.

21. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 1. októbra 2018 sp. zn.

Spr 631/2018 konštatoval, že „v čase nekonania súdu išlo o prieťahy objektívneho

charakteru, ktoré boli spôsobené zmenou zákonnej sudkyne, pričom tejto sudkyni bolo spolu

s touto vecou pridelené i značné množstvo iných nevybavených vecí, pričom väčšia časť

z nich bola staršia ako predmetná vec. S týmito bolo potrebné sa v relatívne krátkom čase

oboznámiť a naštudovať...“.

22. K tomu ústavný súd uvádza, že už v podobných súvislostiach opakovane

vo svojej stabilizovanej judikatúre vyslovil (napr. , ), že

nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa má

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či zákonného sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (napr. ).

23. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu

poznamenaného nečinnosťou a neefektívnou činnosťou ústavný súd dospel k záveru, že

v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto

rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a (bod 1 výroku nálezu).

IV.

24. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej

veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené, ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania neprikázal, aby

okresný súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

, reflektujúc na skutočnosť, že vec sťažovateľky bola v čase podania sťažnosti

okresným súdom rozsudkom č. k. -656 z 9. apríla 2018 meritórne

rozhodnutá, aj keď nie právoplatne, pretože obe sporové strany podali proti nemu odvolanie.

Dňa 8. augusta 2018 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Okresný súd tak v rámci svojich dispozícií vykonal všetky kroky na dosiahnutie právnej

istoty sťažovateľky.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

27. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov, pre ktoré pristúpila k podaniu samotnej sťažnosti.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľkou nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn

a jeho priebeh, ako aj so zreteľom na predmet napadnutého konania a na to,

že sťažovateľka podala sťažnosť 21. mája 2018, teda po vydaní rozsudku prvoinštančného

súdu, ústavný súd považoval sumu 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom

Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátska kancelária, Vajanského 10, Trnava. Podľa § 36

ods. 2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.

32. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (2 x 153,50 €) spolu s režijným

paušálom (2 x 9,21 €) predstavuje sumu trov konania celkom 325,42 €. Písomné vyjadrenie

sťažovateľky z 19. novembra 2018 ústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah ako

podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu advokátovi zaň

nepriznal.

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2018