Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 450/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 30. apríla 2018 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 3. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2

ods. 2, a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 30. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. júla 2018

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«Rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 23.05.2006... bol

sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného

rozhodnutia... Na odvolanie sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn.

zo dňa 28.09.2006... tak, že zrušil Rozsudok OS Trnava vo výroku o treste

a uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace a zaradil sťažovateľa do

II. nápravnovýchovnej skupiny.

... 24.04.2018 sa sťažovateľ dostavil na Obvodné oddelenie PZ v Šoporni, kde s ním

bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia... k jeho pobytu ako osoby v pátraní... Obhajca

sťažovateľa do úradného záznamu dňa 24.04.2018 pred Obvodným oddelením PZ v Šoporni

uviedol, že trest uložený sťažovateľovi rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo dňa 28.09.2006... je premlčaný, teda zanikol, pretože od právoplatnosti

Rozsudku KS v Trnave už uplynulo 11 rokov, pričom premlčacia doba výkonu trestu v tomto

prípade je 5 rokov podľa . Poverený príslušník na to

telefonoval na Okresný súd Trnava, počas ktorého rozhovoru mu Okresný súdom Trnava

bolo potvrdené, že sťažovateľ musí byť dodaný do výkonu trestu odňatia slobody.

Obhajca sťažovateľa následne zaslal na Okresný súd Trnava upozornenie na

premlčanie výkonu trestu odňatia slobody uloženého... rozsudkom Krajského súdu v Trnave

sp. zn. zo dňa 28.09.2006 a žiadal, aby sa súd urgentné zaoberal predmetnou

žiadosťou a bez zbytočného odkladu vykonal opatrenia na to, aby bol sťažovateľ prepustený

na slobodu. Sudca Okresného súdu Trnava reagoval na predmetné upozornenie emailom

zo dňa 24.04.2018 tak, že výkon trestu odňatia slobody.. nie je premlčaný a bude o tom

rozhodnuté samostatným uznesením.

Vzhľadom na uvedené bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn.

zo dňa 30.4.2018... rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ Tr. zák... sa u odsúdeného: ... výkon trestu

odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do II. (druhej)

nápravnovýchovnej skupiny, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava

zo dňa 23.05.2006 sp. zn. 317147/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo dňa 28.09.2006 sp. zn. , nepremlčuje.“

Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava... podal obhajca... sťažnosť, o ktorej

rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. zo dňa 03.07.2018... tak, že

sťažnosť sťažovateľa proti Uzneseniu OS Trnava zamietol...

Sťažovateľ vykonal trest odňatia slobody... v období odo dňa 24.04.2018 do

24.08.2018...

Porušenie a SR, osobnej slobody sťažovateľa,

spočíva v tom, že sťažovateľ vykonal trest odňatia slobody... napriek tomu, že výkon tohto

štvormesačného trestu bol už premlčaný, a teda trest zanikol. Uznesenie OS Trnava, ako aj

Uznesenie KS v Trnave vychádzalo z toho, že na sťažovateľa bol dňa 17.07.2009 vydaný

príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý sa nachádza na č.l. 102 v spise

Okresného súdu Trnava sp. zn. . Dňa 30.04.2018 obhajca... nahliadol do spisu

sp. zn. a zistil, že na čísle listu 102 v spise sa nachádza záznam zo dňa

14.07.2009 spísaný vyššou súdnou úradníčkou, ktorá podpísala pokyn pre trestnú

kanceláriu s nasledovným textom: ..Vydaj príkaz na dodanie do výkonu trestu na

odsúdeného ... Leh. 1 mesiac. Po tomto čísle listu nasleduje žiadosť

Okresného súdu Trnava zo dňa 26.10.2009 adresovaná Okresnému riaditeľstvu PZ Trnava.

Z uvedeného je zrejmé, že žiaden príkaz na dodanie sťažovateľa do výkonu trestu odňatia

slobody zo dňa 17.07.2009 sa v spise na č.l. 102 nenachádza a po nahliadnutí do spisu

obhajca sťažovateľa zistil, že v spise sa nenachádza žiaden príkaz na dodanie sťažovateľa

do výkonu trestu odňatia slobody. Krajsky súd v Trnave v Uznesení KS v Trnave rovnako

nesprávne poukázal na to, že príkaz na dodanie sťažovateľa do výkonu trestu odňatia sa

nachádza v spise OS Trnava sp. zn. na č.l. 102...

... je evidentné, že Uznesenie OS Trnava, ako aj Uznesenie KS v Trnave absolútne

nesprávne konštatujú, že dňa 17.07.2009 bol vydaný príkaz na dodanie sťažovateľa do

výkonu trestu odňatia slobody, keďže žiaden príkaz na dodanie sťažovateľa do výkonu trestu

odňatia slobody sa v spise nenachádza. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemohla byť dňom

17.07.2009 prerušená premlčacia doba výkonu trestu odňatia slobody, keďže v spise sa

nenachádza žiaden príkaz na dodanie, a teda premlčacia doba plynula ďalej, prakticky od

právoplatnosti Rozsudku OS Trnava zo dňa 23.5.2006, t. j. od 28.9.2006, kedy bol vydaný

Rozsudok KS v Trnave, a uplynula dňa 28.09.2011. V tomto prípade teda skutkový stav

zistený Okresným súdom Trnava a Krajským súdom v Trnave je absolútne ústavne

neudržateľný a zjavne zasahujúci do osobnej slobody sťažovateľa, keď oba súdy

neprihliadaním na evidentný fakt, že príkaz na dodanie sťažovateľa do výkonu trestu

odňatia slobody nebol vydaný, nemohla byť teda prerušená premlčacia doba výkonu trestu,

ale výkon trest odňatia slobody bol premlčaný, a nastala situácia, hlavne pod vplyvom

názorov oboch súdov, že bol vykonaný premlčaný trest odňatia slobody, čím sa zasiahlo do

osobnej slobody sťažovateľa, ktorá bola v zmysle . ods. 2 SR porušená.

Osobná sloboda sťažovateľa tak bola obmedzená v rozpore so zákonom, konkrétne s § 90

ods. 1 písm. d/ , podľa ktorého premlčaný trest nemožno vykonať, čo však

v prípade sťažovateľa nebolo dodržané a jeho osobná sloboda bola obmedzená v rozpore

so zákonom a SR. pretože premlčaním výkonu trestu zaniká dôvod obmedzenia

osobnej slobody sťažovateľa, a preto bola osobná sloboda sťažovateľa obmedzená v

rozpore s SR.

Zjavne ústavne neudržateľný a do osobnej slobody sťažovateľa zasahujúci je aj názor

Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave spočívajúci v tom, že „počas celej doby

od právoplatnosti rozsudku (dňa 28.09.2006) až do dodania odsúdeného do

výkonu trestu odňatia slobody (dňa 29.04.2018) súd 1. stupňa v pravidelných intervaloch

učinil opatrenia smerujúce k výkonu trestu odňatia slobody (kontrola realizácie príkazu na

dodanie do výkonu trestu a opakované urgencie na jeho realizáciu a pod.), pričom každým

takýmto opatrením súdu I. stupňa sa prerušilo plynutie premlčacej doby a táto začala

plynúť od začiatku s poukazom na § 90 ods. 4 písm. a Tr zák... Okresný súd Trnava ako aj

Krajský súd v Trnave nesprávne vyložili a aplikovali ustanovenie § 90 ods. 4 písm. a/ Tr.

zák.. ktorá nesprávna aplikácia mala pre sťažovateľa negatívne dôsledky na jeho osobnú

slobodu, čím sa stala ústavnoprávne neudržateľnou. Podľa názoru Okresného súdu... ako aj

Krajského súdu..., opatrenia smerujúce k výkonu trestu odňatia slobody uloženého

sťažovateľovi sú aj kontrola realizácie príkazu na dodanie do výkonu trestu a opakované

urgencie na jeho realizáciu. Takéto kontroly realizácie príkazu na dodanie do výkonu trestu

však nemožno považovať za opatrenia súdu smerujúce k výkonu trestu, o ktorého

premlčanie ide. Okresný súd Trnava nesprávne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

SR pod R 2/2010, ktorý vyslovene uviedol, že opatreniami smerujúcimi k výkonu trestu,

o premlčanie ktorého ide podľa ... sú všetky úkony

súdu. ktorých cieľom je zabezpečiť, aby odsúdený trest vykonal (príkaz na zadržanie, príkaz

na dodanie do výkonu trestu, nariadenie výkonu trestu a pod.). Krajský súd... explicitný

odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod R 2/2010 už neuvádza, avšak implicitne

potvrdil správnosť názoru v Uznesení OS Trnava, keď sťažnosť sťažovateľa proti Uzneseniu

OS Trnava zamietol. Z uvedeného demonštratívneho výpočtu opatrení spôsobujúcich

prerušenie premlčacej doby výkonu trestu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod R 2/2010

je zrejmé, že ide o také opatrenie, ktoré je vyslovene upravené v ,

konkrétne v Opatrenie súdu smerujúce k výkonu trestu sa rozumie len

základné opatrenie, pričom v Tr. zák. používa

jednotné číslo „opatrenie“. Poukazujem aj na to, že v prípade pochybnosti je súd povinný

vykladať ust. § 90 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. reštriktívne a to vzhľadom na zásadu...

v pochybnosti v prospech obvineného a vzhľadom na fakt, že trest odňatia slobody

predstavuje zásah do osobnej slobody... jej obmedzenia musia byť v súlade so zákonom

a vykladané zužujúco. Keby sme aj pripustili, že príkaz na dodanie sťažovateľa do výkonu

trestu odňatia slobody bol vydaný dňa 17.07.2009, tak aj tak by uplynula päťročná

premlčacia doba výkonu predmetného trestu ku dňu 17.07.2014, a teda nebolo možné vziať

sťažovateľa do výkonu trestu odňatia slobody v roku 2018...

Absolútne flagrantným spôsobom bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý

súdny proces, keď Uznesenie OS Trnava ako aj Uznesenie KS v Trnave vychádzali

a odvodzovali z dôkazu, ktorý v spise ani nehol založený, konkrétne príkaz na dodanie

sťažovateľa do výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 17.07.2009. Poukazovanie na dôkazy,

ktoré sa v spise nenachádzajú je samo osobe arbitrárne, svojvoľné a predstavuje porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie a riadne odôvodnenie. Takáto svojvôľa OS Trnava

a KS v Trnave, keď poukazovali na dôkaz, ktorý sa v spise nenachádzal je ústavne

neprípustná a neakceptovateľná. Takýmto arbitrárnym odôvodnením došlo k porušeniu

práva sťažovateľa v zmysle SR a Dohovoru...

Odôvodnenie Uznesenia OS Trnava a Uznesenia KS v Trnave je evidentne v rozpore

s názorom Najvyššieho súdu SR pod R 2/2010, ktorý si Okresný súd Trnava aj Krajský súd

v Trnave nesprávne prispôsobili, pretože Najvyšší súd SR sa vyjadril, že opatreniami

smerujúcimi k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide podľa § 68 ods. 3 písm. aj Trestného

zákona účinného do 1. januára 2006 a podľa ... sú

všetky úkony súdu, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby odsúdený trest vykonal (príkaz na

zadržanie, príkaz na dodanie do výkonu trestu, nariadenie výkonu trestu a pod.).

Z predmetného názoru nemožno vôbec vyvodiť, že by opatreniami smerujúcimi k výkonu

trestu mali byť hoci aj opakované kontroly realizácie príkazu na dodanie do výkonu trestu

(ktorý ani nebol vydaný, keďže sa nenachádza v spise) a opakované urgencie na jeho

realizáciu. Najvyšší súd SR za také opatrenia považuje príkaz na zadržanie, príkaz na

dodanie do výkonu trestu, nariadenie výkonu trestu, a teda vyslovene upravené inštitúty

v . Pokiaľ teda Okresný súd v Trnave poukazuje v Uznesení OS Trnava

(o nepremlčaní výkonu trestu odňatia slobody uloženého sťažovateľovi) na názor

Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí pod R 2/2010, ktorý názor bol potvrdený Uznesením KS

v Trnave, tak napadnutým uzneseniam... absentuje riadne odôvodnenie a to aj v tom smere,

že hoci aj opakovaná kontrola realizovania príkazu na dodanie do výkonu trestu odňatia

slobody nemôže byť považovaná za opatrenie smerujúce k výkonu trestu, ktorú kontrolu oba

súdy za také opatrenie nesprávne považovali...

Poukazujem na to, že právo na súdnu ochranu Ústavný súd SR stabilne vykladá tak,

že ..do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon... V prípade

sťažovateľa nebolo Okresným súdom... ani Krajským súdom... rozhodované podľa

relevantnej právnej normy, keď neaplikovali

o následkoch premlčania výkonu trestu a päťročnej premlčacej doby, podľa ktorého

ustanovenia trest uložený sťažovateľovi nebolo možné vykonať, pretože jeho výkon bol už

premlčaný a predmetný trest zanikol. Neaplikovaním relevantnej právnej normy § 90 ods. 1

písm. d/ Tr. zák. došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a Dohovoru...

Poukazujem na to, že v spise sp. zn. Okresného súdu... sa nenachádza

ani žiadne poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, aby vykonával opatrenia súvisiace

s výkonom trestu odňatia slobody uloženého sťažovateľovi. Vyšší súdny úradník... nemôže

vykonávať uložené tresty ani rozhodovať o výkonoch a to ani na základe poverenia, a preto

akékoľvek úkony vyššieho súdneho úradníka vykonané v súvislosti s výkonom trestu sú

nulitné.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„... uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 30.4.2018

a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 03.07.2018 boli

porušené základné práva, a to podľa čl. čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 1 ods. 1 v spojení

s SR, SR a Dohovoru o ochrane

základných práv a ľudských slobôd, SR sťažovateľa ...

a zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 30.4.2018

a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 03.07.2018.“

Sťažovateľ zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 7 380 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o Ústavnom súde Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický , právny

štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa osobná slobody sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať ani pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Nikoho nemožno zbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46

ods. 1, a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

a uznesením krajského súdu.

Uznesením okresného súdu bolo rozhodnuté, že podľa § 90 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona sa u sťažovateľa výkon trestu odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov, ktorý

mu bol uložený rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. mája 2006 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. septembra 2006, nepremlčuje.

Uznesením krajského súdu bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím mu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu okresného súdu

sťažnosť, o čom sťažovateľ vedel, sťažnosť podal a krajský súd o nej svojím uznesením

rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na

ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho práv uznesením okresného súdu z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením krajského

súdu

Krajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:

„Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej

sťažnosti, podľa písmeno a/, preskúmal správnosť

výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť ako aj konanie,

ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že:

- nariadenie výkonu trestu odňatia slobody bolo doručené do ÚVTOS a ÚVV

Leopoldov dňa 31.01.2007 (č.l. 71). Odsúdený bol vyzvaný na nástup výkonu trestu v lehote

do 02.02.2007 (č.l. 74),

- dňa 30.01.2007 požiadal odsúdený o odklad výkonu trestu odňatia slobody

z dôvodov uvedených v (č.l. 75).

- následne bolo políciou zistené, že odsúdený pracuje v Anglicku (č.l. 82 a 97) alebo

v írsku (č.l. 96), resp. sa zdržiaval v zahraničí (č.l. 95), ďalej si poštové zásielky súdu riadne

nepreberal a jeho pobyt bol neznámy (č.l. 79-82 a 92) a napokon neúspešný bol aj pokus

o vypátranie jeho pobytu (č.l. 93) či dopyt na jeho družku (č.l. 96).

- ďalej bolo zistené, že aj v inej trestnej veci bol na neho vydaný príkaz na zatknutie

z dôvodu jeho neznámeho pobytu (č.l. 100 a 110).

dňa 17.07.2009 bol na odsúdeného vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu

odňatia slobody (č.l. 102). ktorý bol následne doručený OR PZ Trnava dňa 23.7.2009.

- dňa 01.12.2009 bolo OR PZ Nové Zámky požiadané o oznámenie, či bol

realizovaný príkaz na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 09.12.2009

(č.l. 103-104).

- dňa 13.04.2012 bolo OR PZ Trnava požiadané o oznámenie, či bol realizovaný

príkaz na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 21.05.2012 (č.l. 121-

124).

- dňa 24.10.2012 bolo OR PZ Šaľa požiadané o oznámenie, či bol realizovaný príkaz

na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 16.11.2012 (č.l. 126-127)

- dňa 02.01.2013 v tom čase zákonný sudca predmetnej veci preveril (úradný

záznam), že odsúdený nebol účastný amnestie prezidenta SR zo dňa

02.01.2013 (č.l. 129).

- dňa 21.10.2013 bolo OR PZ Šaľa požiadané o oznámenie, či bol realizovaný príkaz

na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 30.10.2013 (č.l. 130-131).

- dňa 05.10.2015 bolo OR PZ Šaľa požiadané o oznámenie, či bol realizovaný príkaz

na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 13.10.2015 (č.l. 136-137).

- dňa 14.10.2016 bolo OR PZ Šaľa požiadané o oznámenie, či bol realizovaný príkaz

na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 07.11.2016 (č.l. 140-142).

- dňa 24.11.2017 bolo OR PZ Šaľa požiadané o oznámenie, či bol realizovaný príkaz

na dodanie do výkonu trestu s negatívnou odpoveďou zo dňa 11.12.2017 (č.l. 143-144).

- dňa 19.03.2018 bol okresným súdom vydaný na odsúdeného európsky zatýkací

rozkaz, ktorý však nebol zaslaný na realizáciu kompetentným orgánom, nakoľko dňa 24

04.2018 došlo k zadržaniu odsúdeného na podklade vnútroštátneho príkazu na dodanie do

výkonu trestu.

Podľa § 90 ods. 1 Tr. zák. uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej

doby. ktorá je a) dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie, b)

pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov, c)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov, d) päť

rokov pri odsúdení na iný trest.

Podľa § 90 ods. 2 Tr. zák. premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a

pri podmienečnom odsúdení, podmienečnom odsúdení s dohľadom, podmienečnom

prepustení alebo podmienečnom prepustení s dohľadom právoplatnosťou rozhodnutia o

tom, že sa trest vykoná.

Podľa § 90 ods. 3 Tr. zák. do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú

nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa

trestu, alebo bol na ňom vykonávaný trest odňatia slobody.

Podľa § 90 ods. 4 Tr. zák. premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak a) súd urobil

opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide, alebo b) odsúdený spáchal

premlčacej dobe úmyselný trestný čin.

Podľa § 90 ods. 5 Tr. zák. prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Sťažnostny súd, v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného

ustanovenia, preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o premlčaní výkonu trestu

odňatia slobody, pričom nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali dopad na vecnú

správnosť napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú a to z dôvodu, že

z vyššie uvedeného prehľadu vykonaných opatrení súdu I. stupňa je zrejmé, že počas celej

doby od právoplatnosti rozsudku (dňa 28.09.2006) až do dodania odsúdeného

do výkonu trestu odňatia slobody (dňa 24.04.2018) súd I. stupňa v pravidelných

intervaloch učinil opatrenia smerujúce k výkonu trestu odňatia slobody (kontrola realizácie

príkazu na dodanie do výkonu trestu a opakované urgencie na jeho realizáciu a pod.),

pričom každým takýmto opatrením súdu I. stupňa sa prerušilo plynutie premlčacej doby

a táto začala plynúť od začiatku s poukazom na § 90 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.“

Ústavný súd konštatuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na

spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na

spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument

(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci

(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-

B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m.

, ).

Z citovaného uznesenia krajského súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, prečo krajský

súd považoval uznesenie okresného súdu za správne a stručne, ale jednoznačne odpovedal

na základnú a rozhodujúcu otázku, prečo k premlčaniu výkonu trestu sťažovateľa nedošlo.

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že odvolací súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Predmetné rozhodnutie obsahuje podľa názoru

ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by

jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru nie je

záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný

a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné

a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr.

, ). Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru

ústavného súdu práva podľa a dohovoru nemôžu byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch

s požiadavkami účastníka konania.

Nad rámec uvedeného vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, že okresný súd

nesprávne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 2/2010)

a krajský súd tento názor potvrdil, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že z uvedeného

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno vyvodiť

tvrdenie prezentované sťažovateľom, že musí ísť iba o opatrenie upravené v § 408

. Aj sám sťažovateľ správne uvádza, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je uvedený iba demonštratívny výpočet opatrení súdu, ktorými sa

výkon trestu prerušuje. Aj extrémne zužujúci výklad prezentovaný sťažovateľom, že iba

vydanie opatrenia podľa , a nie aj jednotlivé kontroly jeho

realizácie sú úkony súdu, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby odsúdený trest vykonal,

považuje ústavný súd za absolútne neudržateľný. Takýmto výkladom by bolo možné

dospieť k absurdnému záveru, že k prerušeniu premlčania výkonu trestu po vydaní

posledného z opatrení explicitne uvedených v by už nemohlo

dôjsť.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že okresný súd aj krajský súd

postupovali správne, pokiaľ aj opakované kontroly realizácie príkazu na dodanie do výkonu

trestu odňatia slobody, teda kontrolu realizácie opatrenia, ktoré vyslovene z § 408 Trestného

poriadku vyplýva, je takým úkonom súdu, cieľom ktorého je zabezpečiť, aby odsúdený trest

vykonal.

Ústavný súd preskúmal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil, že

skutočne na č. l. 102 sa nenachádza kópia príkazu na dodanie sťažovateľa do výkonu trestu

odňatia slobody. Z ďalšej časti spisu však jednoznačne vyplýva, že príkaz na dodanie

sťažovateľa do výkonu trestu odňatia slobody zo 17. júla 2009 bol vyhotovený a doručený

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave, odboru justičnej a kriminálnej polície.

Formálny nedostatok spočívajúci v nezaložení kópie príkazu na dodanie do výkonu trestu

odňatia slobody do spisu okresného súdu nemožno hodnotiť ako porušenie označených práv

sťažovateľa.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že vyšší súdny úradník nemôže vykonávať uložené tresty

ani rozhodovať o výkonoch, ústavný súd aj vo vzťahu k tejto argumentácii považuje za

potrebné uviesť, že s touto námietkou sťažovateľa sa vysporiadal už krajský súd

v napadnutom uznesení, keď uviedol: „Podľa

v trestnom konaní vyšší súdny úradník vykonáva opatrenia potrebné na výkon uložených

trestov, ochranných opatrení a poriadkových pokút.

Z vyššie uvedeného citovaného ustanovenia je zrejmé že je v kompetencií vyššej

súdnej úradníčky je vykonávať opatrenia potrebné na výkon uložených trestov (v danom

prípade výzva na nastúpenie do výkonu trestu, ako aj príkaz na dodanie do výkonu trestu

odňatia slobody). Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou obhajoby, že na takýto postup

je oprávnený len predseda senátu, resp. samosudca.“

Sťažovateľ neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by tento odôvodnený právny názor

krajského súdu akokoľvek spochybnil.

Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že právne závery krajského súdu

nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho nezistil

príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a sťažovateľom

namietaným porušením jeho práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2018