Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 70/2018
PDF · 214.74 KB
No categories available
PL. ÚS 70/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. decembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Berčom, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo veci
namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Mlynky konaných
10. novembra 2018, za účasti , , a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky konaných 10. novembra
2018.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol kandidátom na starostu
obce Mlynky vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 10. novembra 2018. Podľa
zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Mlynky vo voľbách
do orgánov samosprávy obcí spísanej 10. novembra 2018 bola za starostku obce Mlynky
zvolená (sťažovateľ v sťažnosti nesprávne uvádza , pozn.), ktorá
kandidovala za politické strany Sloboda a Solidarita a OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO)
a nezávislé osobnosti s počtom 124 platných hlasov. Ako druhý v poradí s počtom platných
hlasov 119 skončil sťažovateľ, ktorý kandidoval pod poradovým číslom 3 s podporou
Slovenskej národnej strany.
3. Sťažovateľ vidí nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky v tom, ako postupovala
volebná komisia pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou. V tejto súvislosti sťažovateľ
uvádza: „Celkovo týmto spôsobom v obci Mlynky hlasovalo približne 30 voličov, prevažne
zo závažných zdravotných dôvodov, najmä s obmedzením pohyblivosti, ale aj vnímania
zrakom, sluchom alebo s nemožnosťou písať alebo čítať. Jedným z voličov, ktorí požiadali
o možnosť hlasovať vo voľbách do prenosnej volebnej schránky, bol aj pán ,
, ktorý má obmedzenú pohyblivosť, ale aj slabší zrak. Uviedol že s prenosnou
volebnou schránkou k nemu domov prišla iba jedna členka volebnej komisie, a to pani
, sestra novozvolenej zvolenej starostky obce Mlynky
. Ďalší člen volebnej komisie sedel v aute, z ktorého ale nevystúpil a k voličovi
vôbec s prenosnou volebnou schránkou nešiel. Uvedeným spôsobom bolo minimálne v
tomto prípade porušené ustanovenia § 31 ods. 6 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí, v zmysle ktorého v takom prípade vyšle okrsková volebná
komisia k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími
lístkami a obálkou. Uvedený volič ďalej uviedol, že síce prítomnej členke
volebnej komisie oznámil, že chce hlasovať za starostu obce Mlynky -
navrhovateľa, hlasovací lístok označila, vložila do obálky a podala
voličovi, aby ho vhodil do prenosnej volebnej urny, avšak on tento označený hlasovací
lístok nemal možnosť vidieť a ani ho nevidel a teda nevie, či bola dodržaná jeho vôľa pri
hlasovaní. S prenosnou volebnou schránkou potom z domu sama odišla pani
k autu.“ Sťažovateľ zastáva názor, že pri hlasovaní do prenosnej volebnej
schránky osobou, ktorá nemôže sama upraviť hlasovací lístok, bolo potrebné postupovať
analogicky v zmysle § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, teda tak, že za takéhoto voliča
mal hlasovací lístok upraviť iný volič (nie člen volebnej komisie), ktorého si volič zvolí.
V danom prípade sa podľa sťažovateľa takto nepostupovalo, a preto má sťažovateľ
podozrenie, zohľadňujúc rozdiel v počte hlasov medzi úspešnou kandidátkou
a sťažovateľom a počet voličov hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky, že „spočítané
hlasy voličov nemusia presne odrážať vôľu voličov a že volebný výsledok mohol byť iný, ak
by volebná komisia postupovala riadne, teda ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou
šli skutočne dvaja členovia volebnej komisie a nie iba jedna, navyše sestra úspešnej
kandidátky“. Sťažovateľ poukazuje na nález pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 4/2011
z 22. februára 2011, podľa ktorého „Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba
považovať zásadne len také hlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku
do volebnej schránky. Uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky.
Zmyslom a účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane
prenosnej volebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú
manipuláciu s odovzdaným hlasom. Odovzdanie obálky s upraveným hlasovacím lístkom
voličom členovi volebnej komisie, ktorý má neskôr (na inom mieste ako volič hlasoval) túto
obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky, pričom prenosná volebná schránka nie je po
celý čas súčasne pod dozorom obidvoch vyslaných členov volebnej komisie, je potrebné
považovať za závažné porušenie zákonnosti a ústavnosti takéhoto hlasovania.“ V zmysle
uvedeného vyslovuje sťažovateľ presvedčenie, že bola závažným spôsobom porušená
zákonnosť a ústavnosť hlasovania vo voľbách starostu obce Mlynky konaných
10. novembra 2018.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby
starostu obce Mlynky konané 10. novembra 2018 za neplatné.
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné
prerokovanie vyjadrila úspešná kandidátka na starostu obce Mlynky ,
ktorá vo svojom vyjadrení z 3. decembra 2018 uviedla: „... dňa 10.11.2018 som sa
zúčastnila volieb do orgánov samosprávy obcí 2018 ako zapisovateľka miestnej volebnej
komisie v obci . Pri incidente, ktorý sa popisuje v podnete som
osobne nebola prítomná, takže Vám neviem poskytnúť žiadne relevantné informácie.
V sťažnosti je uvedené, že išlo o občana, ktorý má slabší zrak a zo zákona mal právo
požiadať o pomoc iného voliča, ktorý by mu pomohol upraviť hlasovací lístok podľa
želania. Ďalej sa v sťažnosti uvádza, že pán požiadal o pomoc člena volebnej
komisie, pričom pre správnosť uvádzam, že dotyčný volič nemá slabší zrak, ale je nevidiaci.
Ak si svedok nebol istý, že sú zakrúžkovaní kandidáti, ktorých on menoval, mal právo takúto
voľbu odmietnuť, rovnako tak nakoľko ide u neho o dlhodobý zdravotný stav, mohol si iného
voliča, ktorý by mu pomohol pri úprave hlasovacieho lístka z dôvodu, že dotyčný volič
nevidí, zabezpečiť včas. Rovnako mohol v prípade podozrenia z nedovolenej manipulácie
s jeho hlasovacím lístkom privolať na pani políciu, aby zaistil dôkaz, čo
neurobil.
V prílohe tohto vyjadrenia prikladám čestné prehlásenie pani ,
v ktorom je uvedené, že na základe pokynov pána , pomohla upraviť
hlasovací lístok tak ako jej to diktoval pán a pán si hlasovací
lístok do prenosnej schránky vhodil sám. Uvádzam, že zákon č. 180/2014 Z. z. v § 24 ods. 6
zakazuje si na úpravu hlasovacieho lístka prizvať pomoc člena volebnej komisie len
v prípade hlasovania vo volebnej miestnosti v osobitnom priestore na to určenom
(neformálne nazývanom zástena alebo plenta). Zákon však takýto postup nevyžaduje pre
hlasovanie do prenosnej volebnej schránky, kde sa z povahy veci nedajú v praxi tieto
ustanovenia dodržať, keďže voľbu do prenosnej schránky si vyžadujú najmä osamelo žijúci
občania. V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané.
Nedôslednosť zákona nemôže byť vykladaná na ujmu členov okrskovej volebnej komisie.
U druhého člena volebnej komisie, ktorý chodil s pani
s volebnou schránkou je dôležité podotknúť, že svedok pán , ktorý je
nevidiaci, ho videl sedieť v aute niekde vonku. Už toto samotné tvrdenie svedka svedči o
jeho nízkej dôveryhodnosti a spochybňuje aj všetky jeho súvisiace tvrdenia. Nakoľko to v
podnete nie je uvedené, dopĺňam, že dotyčný člen volebnej komisie, bol nominovaný do
volebnej komisie Slovenskou národnou stranou, ktorej nominantom bol aj kandidát na
starostu pán .
Túto zvláštnu zhodu náhod, na základe ktorej vznikol tento podnet pokladám
za premyslený čin voči mojej osobe s cieľom vyhlásiť voľby starostu obce Mlynky konané
dňa 10.11.2018 za neplatné v prípade, ak by som vo voľbách uspela.
Uvádzam, že sťažnosť nesmeruje proti mne, ale proti mne neznámej osobe
, pričom moje meno je . nie je v tejto
veci pasívne legitimovaná, čím nie je splnený základný procesný predpoklad konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
7. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
10. Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa
vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých
ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20
ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie
vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky
konaných 10. novembra 2018, a to z dôvodov uvedených v bode 3, a na ich základe žiada
vyhlásiť voľby starostu za neplatné.
12. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63
ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou
judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia
ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie
zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94,
PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne
neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne,
prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva
uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta
môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje
výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú
prejavom skutočnej vôle voličov.
13. Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,
musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.
porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi
zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.
voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky
volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)
prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom
volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich
vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
14. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 zákona o voľbách), platí
prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách
napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne
inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom
označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho
tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko
pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného
zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol
uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).
15. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry už vyslovil, že volebné súdnictvo je
z pohľadu ústavného založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to
objektívnou alebo potencionálnou) a výsledkom volieb, a zároveň na vyvrátiteľnej
domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy
k vyvráteniu tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (napr.
nález sp. zn. PL. ÚS 100/07 zo 17. septembra 2008).
16. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ, kvalifikovane
zastúpený advokátom, v podanej sťažnosti namieta porušenie § 31 ods. 6 zákona Slovenskej
národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších
predpisov, ktorý bol derogovaný zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu
volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o voľbách“).
17. Sťažovateľ založil svoje podozrenie o nezákonnom postupe členov volebnej
komisie pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky na informácii od voliča
, ktorý mal uviesť, že „s prenosnou volebnou schránkou k nemu domov
prišla iba jedna členka volebnej komisie, a to pani , sestra novozvolenej
zvolenej starostky obce Mlynky . Ďalší člen volebnej komisie sedel
v aute, z ktorého ale nevystúpil a k voličovi vôbec s prenosnou volebnou schránkou
nešiel... ... ďalej uviedol, že síce prítomnej členke volebnej komisie
oznámil, že chce hlasovať za starostu obce Mlynky - navrhovateľa,
hlasovací lístok označila, vložila do obálky a podala voličovi, aby ho vhodil do
prenosnej volebnej urny, avšak on tento označený hlasovací lístok nemal možnosť vidieť a
ani ho nevidel a teda nevie, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. S prenosnou
volebnou schránkou potom z domu sama odišla pani k autu.“. Ako dôkaz
sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie z 18. novembra 2018, v ktorom sa
okrem iného uvádza: „V popoľudňajších hodinách v deň volieb sa do mojej domácnosti
dostavila členka okrskovej volebnej komisie v Mlynkoch sl. , podotýkam
iba sama a nakoľko som veľmi slabozraký, prečítala mi hlasovacie lístky a podľa mojich
pokynov kandidátov krúžkovala. Tieto údaje sú pravdivé a úplné. Som si vedomý právnych
následkov nepravdivého vyhlásenia.“
18. Na preukázanie tvrdenia o nezákonnom postupe členov volebnej komisie
predložil sťažovateľ ako jediný dôkaz len toto čestné vyhlásenie
z 18. novembra 2018. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia však nevyplýva to, čo tvrdí
sťažovateľ v sťažnosti, keďže na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa vo svojom
čestnom vyhlásení uviedol: „...prečítala mi hlasovacie lístky a podľa mojich pokynov
kandidátov krúžkovala.“ Z predloženého čestného vyhlásenia teda nevyplýva, že by
mal pochybnosť o tom, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. K priebehu
hlasovania do prenosnej volebnej schránky predložila odporkyňa
čestné vyhlásenie členky miestnej volebnej komisie , ktorá v ňom
uviedla: „... do volieb konaných dňa 10.11.2018 ako členka OVK som nešla s úmyslom
podvádzať a klamať, ale čestne a poctivo si plniť úlohu, ktorá mi z tohto plynula. Pri voľbe
do prenosnej urny v dome a v okolitých domoch pána nikto nebol a on trval na
tom, že voliť chce a požiadal ma o pomoc so zakrúžkovaním kandidátov na starostu obce
a poslancov OZ. Z ľudského hľadiska som mu chcela pomôcť a súhlasila som, že
zakrúžkujem tých kandidátov, ktorých mi nadiktuje. Ako mi oznámil mena kandidátov, tak
som ich podľa jeho pokynu zakrúžkovala. Následne si hlasovacie lístky v obálke vhodil do
prenosnej schránky sám.“
19. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za dôležité uviesť, že pokiaľ by sa aj
skutočnosti uvedené sťažovateľom týkajúce sa okolnosti hlasovania , t. j.
prítomnosť len jednej členky miestnej volebnej komisie, potvrdili, jeden hlas by nebol
spôsobilý zmeniť výsledok volieb starostu obce Mlynky. Ústavný súd vo svojej judikatúre
konštatoval, že volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na
celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda
zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb
(PL. ÚS 22/08).
20. Ústavný súd si vyžiadal z Obecného úradu obce Mlynky predloženie kópie
zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní a výsledkoch volieb starostu obce Mlynky
uskutočnených 10. novembra 2018. Z predloženej zápisnice volebnej komisie ústavný súd
zistil, že bola podpísaná každým členom volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou,
a zároveň sa v jej obsahu nenachádzajú žiadne námietky jednotlivých členov tejto komisie.
21. Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti vyslovil podozrenie, že „spočítané hlasy voličov
nemusia presne odrážať vôľu voličov a že volebný výsledok mohol byť iný, ak by volebná
komisia postupovala riadne, teda ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou šli skutočne
dvaja členovia volebnej komisie a nie iba jedna, navyše sestra úspešnej kandidátky“,
neoznačil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by toto podozrenie mohli preukazovať.
22. Takéto „podozrenie“ sťažovateľa je potom založené iba na domnienke
o možnom nezákonnom postupe členov volebnej komisie. Ústavný súd zohľadniac svoju
predchádzajúcu judikatúru konštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti volieb
nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by bol zrušený ich výsledok.
Vo vzťahu k tomuto podozreniu a domnienke sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno,
keďže dôkazy priložené v sťažnosti (odpis zápisnice volebnej komisie a čestné vyhlásenie
jedného voliča) už na prvý pohľad nemôžu viesť k preukázaniu nezákonného postupu
členov volebnej komisie pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky pre
účely ovplyvnenia výsledkov napadnutých volieb.
23. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ kvalifikovaným spôsobom neoznačil
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu osvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať
porušenie zákona o voľbách, a tak v konečnom dôsledku odôvodňujúce záver o inom
legitímnom výsledku volieb.
24. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ
v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že
musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj primerane
doložiť navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07,
PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). V rámci svojej argumentácie síce sťažovateľ predostrel
určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu v existencii možnosti nezákonného postupu členov
volebnej komisie pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou, avšak (okrem čestného
vyhlásenia , pozn.) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli
zakladať aspoň náznak dôvodného podozrenia, že k takémuto závažnému porušeniu ústavy
a zákona o voľbách v uvedenom prípade došlo, a preto túto námietku možno podľa
ústavného súdu označiť za špekulatívnu, nemajúcu žiaden právny význam.
25. Uvedené skutočnosti spolu s konštatovaním, že sťažovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, nezakladajú žiaden dôvod na to, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie
konanie a aby jej následne prípadne vyhovel a vyhlásil voľby starostu obce Mlynky za
neplatné.
26. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia
v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne
opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Mlynky konaných
10. novembra 2018. Sťažovateľ nepreukázal porušenie volebného zákona, ktoré by bolo
v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jeho sťažnosť ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave 19. decembra 2018