Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 70/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. decembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Berčom, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo veci

namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Mlynky konaných

10. novembra 2018, za účasti , , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky konaných 10. novembra

2018.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol kandidátom na starostu

obce Mlynky vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 10. novembra 2018. Podľa

zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Mlynky vo voľbách

do orgánov samosprávy obcí spísanej 10. novembra 2018 bola za starostku obce Mlynky

zvolená (sťažovateľ v sťažnosti nesprávne uvádza , pozn.), ktorá

kandidovala za politické strany Sloboda a Solidarita a OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO)

a nezávislé osobnosti s počtom 124 platných hlasov. Ako druhý v poradí s počtom platných

hlasov 119 skončil sťažovateľ, ktorý kandidoval pod poradovým číslom 3 s podporou

Slovenskej národnej strany.

3. Sťažovateľ vidí nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky v tom, ako postupovala

volebná komisia pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou. V tejto súvislosti sťažovateľ

uvádza: „Celkovo týmto spôsobom v obci Mlynky hlasovalo približne 30 voličov, prevažne

zo závažných zdravotných dôvodov, najmä s obmedzením pohyblivosti, ale aj vnímania

zrakom, sluchom alebo s nemožnosťou písať alebo čítať. Jedným z voličov, ktorí požiadali

o možnosť hlasovať vo voľbách do prenosnej volebnej schránky, bol aj pán ,

, ktorý má obmedzenú pohyblivosť, ale aj slabší zrak. Uviedol že s prenosnou

volebnou schránkou k nemu domov prišla iba jedna členka volebnej komisie, a to pani

, sestra novozvolenej zvolenej starostky obce Mlynky

. Ďalší člen volebnej komisie sedel v aute, z ktorého ale nevystúpil a k voličovi

vôbec s prenosnou volebnou schránkou nešiel. Uvedeným spôsobom bolo minimálne v

tomto prípade porušené ustanovenia o voľbách do

orgánov samosprávy obcí, v zmysle ktorého v takom prípade vyšle okrsková volebná

komisia k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími

lístkami a obálkou. Uvedený volič ďalej uviedol, že síce prítomnej členke

volebnej komisie oznámil, že chce hlasovať za starostu obce Mlynky -

navrhovateľa, hlasovací lístok označila, vložila do obálky a podala

voličovi, aby ho vhodil do prenosnej volebnej urny, avšak on tento označený hlasovací

lístok nemal možnosť vidieť a ani ho nevidel a teda nevie, či bola dodržaná jeho vôľa pri

hlasovaní. S prenosnou volebnou schránkou potom z domu sama odišla pani

k autu.“ Sťažovateľ zastáva názor, že pri hlasovaní do prenosnej volebnej

schránky osobou, ktorá nemôže sama upraviť hlasovací lístok, bolo potrebné postupovať

analogicky v zmysle o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, teda tak, že za takéhoto voliča

mal hlasovací lístok upraviť iný volič (nie člen volebnej komisie), ktorého si volič zvolí.

V danom prípade sa podľa sťažovateľa takto nepostupovalo, a preto má sťažovateľ

podozrenie, zohľadňujúc rozdiel v počte hlasov medzi úspešnou kandidátkou

a sťažovateľom a počet voličov hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky, že „spočítané

hlasy voličov nemusia presne odrážať vôľu voličov a že volebný výsledok mohol byť iný, ak

by volebná komisia postupovala riadne, teda ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou

šli skutočne dvaja členovia volebnej komisie a nie iba jedna, navyše sestra úspešnej

kandidátky“. Sťažovateľ poukazuje na nález pléna ústavného súdu sp. zn.

z 22. februára 2011, podľa ktorého „Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba

považovať zásadne len také hlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku

do volebnej schránky. Uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky.

Zmyslom a účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane

prenosnej volebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú

manipuláciu s odovzdaným hlasom. Odovzdanie obálky s upraveným hlasovacím lístkom

voličom členovi volebnej komisie, ktorý má neskôr (na inom mieste ako volič hlasoval) túto

obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky, pričom prenosná volebná schránka nie je po

celý čas súčasne pod dozorom obidvoch vyslaných členov volebnej komisie, je potrebné

považovať za závažné porušenie zákonnosti a ústavnosti takéhoto hlasovania.“ V zmysle

uvedeného vyslovuje sťažovateľ presvedčenie, že bola závažným spôsobom porušená

zákonnosť a ústavnosť hlasovania vo voľbách starostu obce Mlynky konaných

10. novembra 2018.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby

starostu obce Mlynky konané 10. novembra 2018 za neplatné.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné

prerokovanie vyjadrila úspešná kandidátka na starostu obce Mlynky ,

ktorá vo svojom vyjadrení z 3. decembra 2018 uviedla: „... dňa 10.11.2018 som sa

zúčastnila volieb do orgánov samosprávy obcí 2018 ako zapisovateľka miestnej volebnej

komisie v obci . Pri incidente, ktorý sa popisuje v podnete som

osobne nebola prítomná, takže Vám neviem poskytnúť žiadne relevantné informácie.

V sťažnosti je uvedené, že išlo o občana, ktorý má slabší zrak a zo zákona mal právo

požiadať o pomoc iného voliča, ktorý by mu pomohol upraviť hlasovací lístok podľa

želania. Ďalej sa v sťažnosti uvádza, že pán požiadal o pomoc člena volebnej

komisie, pričom pre správnosť uvádzam, že dotyčný volič nemá slabší zrak, ale je nevidiaci.

Ak si svedok nebol istý, že sú zakrúžkovaní kandidáti, ktorých on menoval, mal právo takúto

voľbu odmietnuť, rovnako tak nakoľko ide u neho o dlhodobý zdravotný stav, mohol si iného

voliča, ktorý by mu pomohol pri úprave hlasovacieho lístka z dôvodu, že dotyčný volič

nevidí, zabezpečiť včas. Rovnako mohol v prípade podozrenia z nedovolenej manipulácie

s jeho hlasovacím lístkom privolať na pani políciu, aby zaistil dôkaz, čo

neurobil.

V prílohe tohto vyjadrenia prikladám čestné prehlásenie pani ,

v ktorom je uvedené, že na základe pokynov pána , pomohla upraviť

hlasovací lístok tak ako jej to diktoval pán a pán si hlasovací

lístok do prenosnej schránky vhodil sám. Uvádzam, že v

zakazuje si na úpravu hlasovacieho lístka prizvať pomoc člena volebnej komisie len

v prípade hlasovania vo volebnej miestnosti v osobitnom priestore na to určenom

(neformálne nazývanom zástena alebo plenta). Zákon však takýto postup nevyžaduje pre

hlasovanie do prenosnej volebnej schránky, kde sa z povahy veci nedajú v praxi tieto

ustanovenia dodržať, keďže voľbu do prenosnej schránky si vyžadujú najmä osamelo žijúci

občania. V zmysle SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané.

Nedôslednosť zákona nemôže byť vykladaná na ujmu členov okrskovej volebnej komisie.

U druhého člena volebnej komisie, ktorý chodil s pani

s volebnou schránkou je dôležité podotknúť, že svedok pán , ktorý je

nevidiaci, ho videl sedieť v aute niekde vonku. Už toto samotné tvrdenie svedka svedči o

jeho nízkej dôveryhodnosti a spochybňuje aj všetky jeho súvisiace tvrdenia. Nakoľko to v

podnete nie je uvedené, dopĺňam, že dotyčný člen volebnej komisie, bol nominovaný do

volebnej komisie Slovenskou národnou stranou, ktorej nominantom bol aj kandidát na

starostu pán .

Túto zvláštnu zhodu náhod, na základe ktorej vznikol tento podnet pokladám

za premyslený čin voči mojej osobe s cieľom vyhlásiť voľby starostu obce Mlynky konané

dňa 10.11.2018 za neplatné v prípade, ak by som vo voľbách uspela.

Uvádzam, že sťažnosť nesmeruje proti mne, ale proti mne neznámej osobe

, pričom moje meno je . nie je v tejto

veci pasívne legitimovaná, čím nie je splnený základný procesný predpoklad konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

6. Podľa je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

7. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

10. Ustanovenia o predbežnom prerokovaní návrhu sa

vzťahujú aj na sťažnosti podľa , pri predbežnom prerokúvaní ktorých

ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20

ods. 1 a 2, a a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie

vymedzené v .

11. Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky

konaných 10. novembra 2018, a to z dôvodov uvedených v bode 3, a na ich základe žiada

vyhlásiť voľby starostu za neplatné.

12. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63

ods. 1 uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia

ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie

zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. , ,

). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne

neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne,

prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva

uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta

môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje

výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú

prejavom skutočnej vôle voličov.

13. Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.

porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi

zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.

voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky

volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)

prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom

volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich

vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

14. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 zákona o voľbách), platí

prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách

napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne

inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom

označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho

tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko

pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného

zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol

uverejnený (m. m. ).

15. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry už vyslovil, že volebné súdnictvo je

z pohľadu ústavného založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to

objektívnou alebo potencionálnou) a výsledkom volieb, a zároveň na vyvrátiteľnej

domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy

k vyvráteniu tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (napr.

nález sp. zn. zo 17. septembra 2008).

16. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ, kvalifikovane

zastúpený advokátom, v podanej sťažnosti namieta porušenie § 31 ods. 6 zákona Slovenskej

národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov, ktorý bol derogovaný o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o voľbách“).

17. Sťažovateľ založil svoje podozrenie o nezákonnom postupe členov volebnej

komisie pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky na informácii od voliča

, ktorý mal uviesť, že „s prenosnou volebnou schránkou k nemu domov

prišla iba jedna členka volebnej komisie, a to pani , sestra novozvolenej

zvolenej starostky obce Mlynky . Ďalší člen volebnej komisie sedel

v aute, z ktorého ale nevystúpil a k voličovi vôbec s prenosnou volebnou schránkou

nešiel... ... ďalej uviedol, že síce prítomnej členke volebnej komisie

oznámil, že chce hlasovať za starostu obce Mlynky - navrhovateľa,

hlasovací lístok označila, vložila do obálky a podala voličovi, aby ho vhodil do

prenosnej volebnej urny, avšak on tento označený hlasovací lístok nemal možnosť vidieť a

ani ho nevidel a teda nevie, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. S prenosnou

volebnou schránkou potom z domu sama odišla pani k autu.“. Ako dôkaz

sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie z 18. novembra 2018, v ktorom sa

okrem iného uvádza: „V popoľudňajších hodinách v deň volieb sa do mojej domácnosti

dostavila členka okrskovej volebnej komisie v Mlynkoch sl. , podotýkam

iba sama a nakoľko som veľmi slabozraký, prečítala mi hlasovacie lístky a podľa mojich

pokynov kandidátov krúžkovala. Tieto údaje sú pravdivé a úplné. Som si vedomý právnych

následkov nepravdivého vyhlásenia.“

18. Na preukázanie tvrdenia o nezákonnom postupe členov volebnej komisie

predložil sťažovateľ ako jediný dôkaz len toto čestné vyhlásenie

z 18. novembra 2018. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia však nevyplýva to, čo tvrdí

sťažovateľ v sťažnosti, keďže na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa vo svojom

čestnom vyhlásení uviedol: „...prečítala mi hlasovacie lístky a podľa mojich pokynov

kandidátov krúžkovala.“ Z predloženého čestného vyhlásenia teda nevyplýva, že by

mal pochybnosť o tom, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. K priebehu

hlasovania do prenosnej volebnej schránky predložila odporkyňa

čestné vyhlásenie členky miestnej volebnej komisie , ktorá v ňom

uviedla: „... do volieb konaných dňa 10.11.2018 ako členka OVK som nešla s úmyslom

podvádzať a klamať, ale čestne a poctivo si plniť úlohu, ktorá mi z tohto plynula. Pri voľbe

do prenosnej urny v dome a v okolitých domoch pána nikto nebol a on trval na

tom, že voliť chce a požiadal ma o pomoc so zakrúžkovaním kandidátov na starostu obce

a poslancov . Z ľudského hľadiska som mu chcela pomôcť a súhlasila som, že

zakrúžkujem tých kandidátov, ktorých mi nadiktuje. Ako mi oznámil mena kandidátov, tak

som ich podľa jeho pokynu zakrúžkovala. Následne si hlasovacie lístky v obálke vhodil do

prenosnej schránky sám.“

19. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za dôležité uviesť, že pokiaľ by sa aj

skutočnosti uvedené sťažovateľom týkajúce sa okolnosti hlasovania , t. j.

prítomnosť len jednej členky miestnej volebnej komisie, potvrdili, jeden hlas by nebol

spôsobilý zmeniť výsledok volieb starostu obce Mlynky. Ústavný súd vo svojej judikatúre

konštatoval, že volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na

celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda

zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb

().

20. Ústavný súd si vyžiadal z Obecného úradu obce Mlynky predloženie kópie

zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní a výsledkoch volieb starostu obce Mlynky

uskutočnených 10. novembra 2018. Z predloženej zápisnice volebnej komisie ústavný súd

zistil, že bola podpísaná každým členom volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou,

a zároveň sa v jej obsahu nenachádzajú žiadne námietky jednotlivých členov tejto komisie.

21. Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti vyslovil podozrenie, že „spočítané hlasy voličov

nemusia presne odrážať vôľu voličov a že volebný výsledok mohol byť iný, ak by volebná

komisia postupovala riadne, teda ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou šli skutočne

dvaja členovia volebnej komisie a nie iba jedna, navyše sestra úspešnej kandidátky“,

neoznačil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by toto podozrenie mohli preukazovať.

22. Takéto „podozrenie“ sťažovateľa je potom založené iba na domnienke

o možnom nezákonnom postupe členov volebnej komisie. Ústavný súd zohľadniac svoju

predchádzajúcu judikatúru konštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti volieb

nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by bol zrušený ich výsledok.

Vo vzťahu k tomuto podozreniu a domnienke sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno,

keďže dôkazy priložené v sťažnosti (odpis zápisnice volebnej komisie a čestné vyhlásenie

jedného voliča) už na prvý pohľad nemôžu viesť k preukázaniu nezákonného postupu

členov volebnej komisie pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky pre

účely ovplyvnenia výsledkov napadnutých volieb.

23. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ kvalifikovaným spôsobom neoznačil

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu osvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať

porušenie zákona o voľbách, a tak v konečnom dôsledku odôvodňujúce záver o inom

legitímnom výsledku volieb.

24. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ

v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že

musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj primerane

doložiť navrhovanými dôkazmi (m. m. , , ,

, ). V rámci svojej argumentácie síce sťažovateľ predostrel

určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu v existencii možnosti nezákonného postupu členov

volebnej komisie pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou, avšak (okrem čestného

vyhlásenia , pozn.) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli

zakladať aspoň náznak dôvodného podozrenia, že k takémuto závažnému porušeniu

a zákona o voľbách v uvedenom prípade došlo, a preto túto námietku možno podľa

ústavného súdu označiť za špekulatívnu, nemajúcu žiaden právny význam.

25. Uvedené skutočnosti spolu s konštatovaním, že sťažovateľ neuniesol dôkazné

bremeno, nezakladajú žiaden dôvod na to, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie

konanie a aby jej následne prípadne vyhovel a vyhlásil voľby starostu obce Mlynky za

neplatné.

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne

opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Mlynky konaných

10. novembra 2018. Sťažovateľ nepreukázal porušenie volebného zákona, ktoré by bolo

v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jeho sťažnosť ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2018