Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 30/2018
PDF · 203.32 KB
No categories available
PL. ÚS 30/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany
Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,
Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Spišiak – advokát s. r. o., Nad plážou 7,
Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Spišiak, vo veci
namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Dolný Harmanec konaných
10. novembra 2018 za účasti a takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku
volieb starostu v obci Dolný Harmanec z 10. novembra 2018 a za zvoleného starostu
v y h l a s u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Spišiak – advokát s. r. o., v mene ktorej koná advokát
a konateľ JUDr. Ivan Spišiak, podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Dolný Harmanec
konaných 10. novembra 2018.
2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách
do orgánov samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce Dolný
Harmanec ako nezávislý kandidát. Zo 165 hlasov voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní,
boli 2 hlasovacie lístky vyhodnotené miestnou volebnou komisiou ako neplatné. Sťažovateľ
získal 79 hlasov, pričom rovnaký počet hlasov získala aj kandidátka
(doterajšia starostka obce, pozn.). Ďalší kandidát získal 5 hlasov.
2.2 Sťažovateľ tvrdí, že 2 hlasy vyhodnotené ako neplatné boli hlasmi pre neho a za
neplatné boli vyhodnotené preto, lebo na nich nebolo zakrúžkované len poradové číslo
sťažovateľa, ale všetky jeho údaje uvedené na hlasovacom lístku. Sťažovateľ uvádza, že
táto informácia mu bola poskytnutá aj zapisovateľom miestnej volebnej komisie, a preto
tvrdí, že uplatnením materiálneho prístupu k hodnoteniu prejavu vôle voliča možno tieto 2
hlasovacie lístky vyhodnotené ako neplatné považovať za platné a v prospech sťažovateľa.
Na základe uvedeného tak mal byť celkový počet odovzdaných platných hlasov
pre sťažovateľa 81, a tým mal byť zvolený za starostu obce Dolný Harmanec. Keďže tento
výsledok sa nepremietol do záverov zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb,
považuje sťažovateľ túto zápisnicu za nezákonnú.
2.3 Sťažovateľ ďalej tvrdí, že miestna volebná komisia postupovala pri vyhotovovaní
predmetnej zápisnice nezákonným spôsobom, a to preto, lebo v rozpore s „... ustanovením
43 ods. 2 písm. k) zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
neobsahuje žiadne uznesenie týkajúce sa rozhodnutia o tom, že dva odovzdané hlasovacie
lístky na starostu obce sú neplatné t j. zo zápisnice nie je možné vyvodiť záver, či predmetné
hlasovacie lístky boli miestnou volebnou komisiou vyhodnotené správnym spôsobom.“.
Z predmetnej zápisnice navyše podľa sťažovateľa nie je zrejmé, kto je zapisovateľom
miestnej volebnej komisie. Sťažovateľ preto považuje spôsob konania miestnej volebnej
komisie pri voľbe starostu obce Dolný Harmanec za nezákonný a spôsobujúci zásah do jeho
základných práv a slobôd podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
3. Na základe uvedeného sťažovateľ svojím návrhom, ktorý smeruje proti kandidátke
, ktorá získala rovnaký počet hlasov ako sťažovateľ, a proti rozhodnutiu
miestnej volebnej komisie, žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie miestnej volebnej
komisie o výsledku volieb starostu obce Dolný Harmanec z 10. novembra 2018, na základe
ktorého nebol zvolený žiadny z kandidátov na starostu obce, a aby za zvoleného starostu
obce Dolný Harmanec vyhlásil sťažovateľa.
4. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 30/2018-50 z 28. novembra 2018 prijal
sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
5.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. decembra 2018
odporkyňu , aby sa k nej vyjadrila. Odporkyňa vo svojom vyjadrení
uviedla, že nesúhlasí s vyjadreniami sťažovateľa a jeho sťažnosť považuje
za neopodstatnenú. Taktiež poukázala na nasledujúce nezrovnalosti v sťažnosti sťažovateľa:
„1) to, že sťažnosť podával na základe už neplatného zákona; 2) podáva sťažnosť na odpis
zápisnice zo dňa 10.11.2011 - rok nesedí; 3) zavádza a uvádza nepravdivé informácie, že
zápisnica bola nesprávna, resp. nesprávne vyhotovená (správnosť potvrdila okresná
volebná komisia v Banskej Bystrici, nesprávne vyhotovenú zápisnicu by neprijala).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že v zápisnici nebol dôvod uznania neplatných
hlasov, predloha zápisnice doručená Okresným úradom v Banskej Bystrici neobsahuje
predpísanú kolónku na odôvodnenie neplatných hlasov, ale iba odôvodnenie v prípade, že
by zápisnicu nepodpísal niektorý člen volebnej komisie. Z dlhoročnej praxe viem, že dôvod
neplatných hlasov sa nikdy neuvádzal v zápisnici volebnej komisie. Taktiež, že zapisovateľa
sťažovateľovi neposkytla úplnú zápisnicu, odpis zápisnice a že zapisovateľka podala
sťažovateľovi informácie, že komisia nebola v rozhodovaní jednotná, čo nie je pravda.“
5.2 K vyjadreniu odporkyne boli pripojené vyjadrenia členov a zapisovateľky
miestnej volebnej komisie v Dolnom Harmanci. Členovia miestnej volebnej komisie trvali
na tom, že dva hlasovacie lístky boli správne posúdené ako neplatné a zápisnicu miestnej
volebnej komisie považujú za zákonnú a správnu. Zapisovateľka miestnej volebnej komisie
poprela sťažovateľove tvrdenia o tom, že mu mala oznámiť, že dva neplatné hlasovacie
lístky boli hlasmi v jeho prospech a uviedla, že mu bola poskytnutá úplná kópia zápisnice
miestnej volebnej komisie.
5.3 Podaním z 20. decembra 2018 sťažovateľ zareagoval na vyjadrenie odporkyne
a uviedol, že toto jej vyjadrenie neprináša vo vzťahu k jeho sťažnosti žiadne nové
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé objasniť situáciu, a naďalej trval na tom, aby ústavný
súd nezávisle preveril platnosť sporných hlasovacích lístkov.
6. Aj v reakcii na vyjadrenie odporkyne, v ktorom poukázala na to, že sťažovateľ
podal sťažnosť na základe neplatného zákona, ústavný súd opakuje, že uprednostnil
materiálny princíp ochrany zákonnosti, keďže relevantný obsah (posudzovanie platnosti
hlasovacích lístkov) v súčasnosti platného a účinného zákona [zákon č. 180/2014 Z. z.
o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)] je obdobný s obsahom relevantných
ustanovení zákona, na ktorý poukázal sťažovateľ (zákon Slovenskej národnej
rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov).
V záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti a s poukazom na zabezpečenie
ochrany aktívneho a pasívneho volebného práva zaručených v čl. 30 ústavy preto považoval
ústavný súd za potrebné preskúmať ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb starostu obce
v intenciách námietok sťažovateľa týkajúcich sa konečného volebného výsledku aj napriek
formálne nesprávne označenému právnemu predpisu upravujúcemu voľby do orgánov
samosprávy obce.
II.
7. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd okrem iného rozhoduje o ústavnosti
a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
8. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi – osobami oprávnenými voliť
podľa príslušných volebných prepisov.
9. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom
čl. 30 ods. 2 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom spolurozhodovať
o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri
rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti
hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30
ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj
cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta
ústavy) uchádzať sa o zvolenie do orgánov územnej samosprávy za rovnakých podmienok
(pasívne volebné právo).
10. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej
samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých
osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
11. Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
všetkých politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a uplatňovanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie čl. 31 ústavy má
priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti.
Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je
základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.
PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).
12. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
13. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,
musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.
porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne
s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb
a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita
protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov
(m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie
intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na
výsledok volieb.
14. Pre ústavný súd bolo v tomto prípade rozhodujúce tvrdenie sťažovateľa, že
nesprávnym vyhlásením dvoch hlasovacích lístkov upravených v prospech sťažovateľa
volebnou komisiou za neplatné došlo k zmene výsledku volieb, podľa ktorého nebol za
starostu zvolený žiadny z kandidátov. Ďalšie sťažovateľove námietky, ktorými poukazuje na
údajné nedostatky zápisnice miestnej volebnej komisie (bod 2.3), sťažovateľ nielenže
podoprel ustanoveniami už neplatného volebného zákona, ale neboli ani žiadnym spôsobom
relevantné vo vzťahu k samotnému výsledku volieb starostu, preto sa nimi ústavný súd
podrobnejšie nezaoberal. Pre posúdenie veci ústavným súdom nebolo relevantné ani
vyjadrenie odporkyne k sťažnosti sťažovateľa, v ktorom poukázala na formálne chyby jeho
volebnej sťažnosti a vyjadrila nesúhlas s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa zápisnice
a hodnotenia neplatných hlasovacích lístkov. Ústavný súd si totiž v predmetnom konaní
vyžiadal volebnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na voľby starostu obce Dolný Harmanec
a sám následne prepočítal a posúdil platnosť odovzdaných hlasovacích lístkov.
15.1 Ústavný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyžiadanou volebnou
dokumentáciou vzťahujúcou sa na voľby starostu obce Dolný Harmanec a zistil, že podľa
zápisnice miestnej volebnej komisie o priebehu a výsledku volieb bol v prospech
jednotlivých kandidátov na starostu obce odovzdaný takýto počet platných hlasovacích
lístkov:
1. – 5 hlasov,
2. – 79 hlasov,
3. – 79 hlasov.
Celkovo bolo odovzdaných 165 hlasov vo voľbách starostu, z toho 163 platných
hlasovacích lístkov a dva z nich boli vyhodnotené ako neplatné. Zápisnica o priebehu
a výsledku volieb starostu obce Dolný Harmanec z 11. novembra 2018 bola podpísaná
všetkými piatimi členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad a námietok proti jej obsahu.
15.2 Dva hlasovacie lístky boli teda vyhodnotené ako neplatné. Prvý z nich bol
upravený tak, že poradové číslo 3 spolu s menom a priezviskom kandidáta
(sťažovateľ) bolo zakrúžkované jedným krúžkom. Žiadna ďalšia úprava hlasovacieho lístka
nebola vyznačená. Druhý z nich bol upravený tak, že nebolo na ňom zakrúžkované žiadne
poradové číslo kandidáta, iba boli preškrtnuté mená a priezviská kandidátov č. 1 a č. 2.
16. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona, platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí
dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63
ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti
17. Nesprávny postup volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích
lístkov, ktorý je v rozpore so zákonom, zakladá pri splnení ostatných zákonných
predpokladov dôvod nezákonnosti volieb, ktorý môže viesť k vyhláseniu za zvoleného
iného kandidáta než toho, ktorý bol vyhlásený za zvoleného v dôsledku chybného postupu
volebnej komisie (PL. ÚS 29/94).
18. Zvolenie orgánov územnej samosprávy je výsledkom vôle vyjadrenej voličmi ich
osobným hlasovaním v prospech nimi zvolených kandidátov. Táto vôľa nemôže byť
čiastočne alebo úplne modifikovaná vedomým zásahom členov (člena) miestnej volebnej
komisie, t. j. že rozhodnutie miestnej volebnej komisie v dôsledku toho nevyjadruje
skutočný výsledok volieb (PL. ÚS 16/99).
19.1 Spôsob hlasovania (vrátane úpravy volebného lístka) pre voľby do orgánov
samosprávy obcí upravuje § 182 ods. 3 zákona o voľbách takto:
„Volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden
hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby
starostu obce... Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového
čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého hlasuje.“
19.2 Podľa § 184 ods. 1 zákona o voľbách ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani
jedného kandidáta pre voľby starostu obce alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako
jedného kandidáta pre voľby starostu obce, je hlasovací lístok neplatný.
19.3 Podľa § 184 ods. 2 zákona o voľbách... ak je v obálke niekoľko hlasovacích
lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj
hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.
19.4 Všeobecné ustanovenia o spôsobe hlasovania pre všetky druhy volieb (§ 29
ods. 3 zákona o voľbách) ustanovujú, že poškodenie hlasovacieho lístka alebo obálky nemá
vplyv na ich platnosť. Na prečiarknutie a dopisovanie hlasovacieho lístka sa neprihliada.
19.5 Podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti
hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
20.1 Ústavný súd uvádza, že jeden z dvoch hlasovacích lístkov, ktoré volebná
komisia vyhodnotila ako neplatné, bol upravený tak, že krúžok na tomto hlasovacom lístku
obsahoval okrem poradového čísla aj meno a priezvisko kandidáta s poradovým číslom 3
( , pozn.). Takto upravený hlasovací lístok nemožno považovať za neplatný ani
s poukazom na znenie relevantných ustanovení zákona o voľbách (§ 184 ods. 2 zákona
o voľbách v spojení s § 29 ods. 3 zákona o voľbách) a ani vzhľadom na judikatúru
ústavného súdu (napr. PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 104/2011, PL. ÚS 11/2011, PL. ÚS 34/2014,
20.2 Druhý z dvoch hlasovacích lístkov, ktoré volebná komisia vyhodnotila ako
neplatné, je celkom zjavne neplatný, keďže na ňom nebolo zakrúžkované poradové číslo
žiadneho z kandidátov na starostu obce.
21. V konaní vo volebných veciach, ktorého účelom je predovšetkým záujem na tom,
aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak zachovaný základný
predpoklad fungovania demokratického štátu, sa ústavný súd musí riadiť princípom
materiálneho chápania ústavnosti a vysporiadať sa s každým zisteným a zároveň
relevantným porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu (m. m. PL. ÚS 96/07).
22. V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle
voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka pri voľbách
bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného
kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje
osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie
princípov právneho štátu (PL. ÚS 8/08, PL. ÚS 11/2011).
23. Ústavný súd, vychádzajúc z dikcie § 182 ods. 3 v spojení s § 184 ods. 1 zákona
o voľbách a z už zhrnutej judikatúry ústavného súdu, v uvedenom prípade dospel k záveru,
že platným je hlasovací lístok, ktorý jasne vyjadruje vôľu voliča zvoliť kandidáta, ktorého
označil zakrúžkovaním, aj keď zakrúžkované bolo okrem poradového čísla kandidáta aj
jeho meno a priezvisko. Z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, komu
volič dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu obce. Aplikované materiálne chápanie pri
posudzovaní platnosti hlasovacieho lístka vedie k celkom jednoznačnému záveru o platnosti
aj takto upraveného hlasovacieho lístka. V prospech sťažovateľa bolo preto treba pripočítať
jeden hlasovací lístok. Celkovým súčtom za týchto okolností získal potom sťažovateľ viac
hlasov vo svoj prospech ako protikandidáti a na základe toho sa v súlade so zákonom
prejavenou vôľou voličov mal stať víťazom volieb starostu v obci Dolný Harmanec
konaných 10. novembra 2018.
24. Závažné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá
právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za
neplatné, pretože namietané porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.
Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky úkony subjektov
zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
25. Zistenie závažného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb je
nevyhnutným predpokladom aj na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1
písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. právomoci zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. V okolnostiach prípadu podľa zistení
ústavného súdu vyhodnotila volebná komisia v rozpore so zákonom o voľbách jeden
hlasovací lístok, ktorý označila ako neplatný, hoci v skutočnosti išlo o platný hlasovací
lístok, ktorý bol odovzdaný v prospech sťažovateľa. Vzhľadom na volebný výsledok (bod
15.1) bolo potrebné vyhodnotenie tohto jedného hlasovacieho lístka volebnou komisiou ako
neplatného podľa názoru ústavného súdu považovať za závažné porušenie zákona
upravujúceho priebeh volieb, pretože v konečnom dôsledku spôsobilo, že za zvoleného
nebol vyhlásený ten, kto bol oprávnenými voličmi riadne zvolený. Ústavný súd na základe
prepočítania hlasovacích lístkov zistil, že vo voľbách starostu konaných 10. novembra 2018
bolo poradie kandidátov takéto:
1. – 80 hlasov,
2. – 79 hlasov,
3. – 5 hlasov,
a iba jeden z odovzdaných hlasovacích lístkov vo voľbách starostu bol neplatný.
26. Zistené nesprávne vyhodnotenie jedného hlasovacieho lístka ako neplatného malo
v danom prípade za následok nesprávnosť vyhláseného výsledku volieb starostu, podľa
ktorého nebol za starostu zvolený žiadny z kandidátov. Na základe uvedených skutočností
ústavný súd uplatnil svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde
a zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku volieb
starostu v obci Dolný Harmanec z 10. novembra 2018 a za riadne zvoleného starostu
vyhlásil sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019