Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 30/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-72

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany

Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Spišiak – advokát s. r. o., Nad plážou 7,

Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Spišiak, vo veci

namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Dolný Harmanec konaných

10. novembra 2018 za účasti a takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku

volieb starostu v obci Dolný Harmanec z 10. novembra 2018 a za zvoleného starostu

v y h l a s u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Spišiak – advokát s. r. o., v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Ivan Spišiak, podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Dolný Harmanec

konaných 10. novembra 2018.

2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval vo voľbách

do orgánov samosprávy obce konaných 10. novembra 2018 za starostu obce Dolný

Harmanec ako nezávislý kandidát. Zo 165 hlasov voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní,

boli 2 hlasovacie lístky vyhodnotené miestnou volebnou komisiou ako neplatné. Sťažovateľ

získal 79 hlasov, pričom rovnaký počet hlasov získala aj kandidátka

(doterajšia starostka obce, pozn.). Ďalší kandidát získal 5 hlasov.

2.2 Sťažovateľ tvrdí, že 2 hlasy vyhodnotené ako neplatné boli hlasmi pre neho a za

neplatné boli vyhodnotené preto, lebo na nich nebolo zakrúžkované len poradové číslo

sťažovateľa, ale všetky jeho údaje uvedené na hlasovacom lístku. Sťažovateľ uvádza, že

táto informácia mu bola poskytnutá aj zapisovateľom miestnej volebnej komisie, a preto

tvrdí, že uplatnením materiálneho prístupu k hodnoteniu prejavu vôle voliča možno tieto 2

hlasovacie lístky vyhodnotené ako neplatné považovať za platné a v prospech sťažovateľa.

Na základe uvedeného tak mal byť celkový počet odovzdaných platných hlasov

pre sťažovateľa 81, a tým mal byť zvolený za starostu obce Dolný Harmanec. Keďže tento

výsledok sa nepremietol do záverov zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb,

považuje sťažovateľ túto zápisnicu za nezákonnú.

2.3 Sťažovateľ ďalej tvrdí, že miestna volebná komisia postupovala pri vyhotovovaní

predmetnej zápisnice nezákonným spôsobom, a to preto, lebo v rozpore s „... ustanovením

43 ods. 2 písm. k) o voľbách do orgánov samosprávy obcí

neobsahuje žiadne uznesenie týkajúce sa rozhodnutia o tom, že dva odovzdané hlasovacie

lístky na starostu obce sú neplatné t j. zo zápisnice nie je možné vyvodiť záver, či predmetné

hlasovacie lístky boli miestnou volebnou komisiou vyhodnotené správnym spôsobom.“.

Z predmetnej zápisnice navyše podľa sťažovateľa nie je zrejmé, kto je zapisovateľom

miestnej volebnej komisie. Sťažovateľ preto považuje spôsob konania miestnej volebnej

komisie pri voľbe starostu obce Dolný Harmanec za nezákonný a spôsobujúci zásah do jeho

základných práv a slobôd podľa (ďalej len „“).

3. Na základe uvedeného sťažovateľ svojím návrhom, ktorý smeruje proti kandidátke

, ktorá získala rovnaký počet hlasov ako sťažovateľ, a proti rozhodnutiu

miestnej volebnej komisie, žiada, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie miestnej volebnej

komisie o výsledku volieb starostu obce Dolný Harmanec z 10. novembra 2018, na základe

ktorého nebol zvolený žiadny z kandidátov na starostu obce, a aby za zvoleného starostu

obce Dolný Harmanec vyhlásil sťažovateľa.

4. Ústavný súd uznesením č. k. -50 z 28. novembra 2018 prijal

sťažnosť na ďalšie konanie podľa .

5.1 Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. decembra 2018

odporkyňu , aby sa k nej vyjadrila. Odporkyňa vo svojom vyjadrení

uviedla, že nesúhlasí s vyjadreniami sťažovateľa a jeho sťažnosť považuje

za neopodstatnenú. Taktiež poukázala na nasledujúce nezrovnalosti v sťažnosti sťažovateľa:

„1) to, že sťažnosť podával na základe už neplatného zákona; 2) podáva sťažnosť na odpis

zápisnice zo dňa 10.11.2011 - rok nesedí; 3) zavádza a uvádza nepravdivé informácie, že

zápisnica bola nesprávna, resp. nesprávne vyhotovená (správnosť potvrdila okresná

volebná komisia v Banskej Bystrici, nesprávne vyhotovenú zápisnicu by neprijala).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že v zápisnici nebol dôvod uznania neplatných

hlasov, predloha zápisnice doručená Okresným úradom v Banskej Bystrici neobsahuje

predpísanú kolónku na odôvodnenie neplatných hlasov, ale iba odôvodnenie v prípade, že

by zápisnicu nepodpísal niektorý člen volebnej komisie. Z dlhoročnej praxe viem, že dôvod

neplatných hlasov sa nikdy neuvádzal v zápisnici volebnej komisie. Taktiež, že zapisovateľa

sťažovateľovi neposkytla úplnú zápisnicu, odpis zápisnice a že zapisovateľka podala

sťažovateľovi informácie, že komisia nebola v rozhodovaní jednotná, čo nie je pravda.“

5.2 K vyjadreniu odporkyne boli pripojené vyjadrenia členov a zapisovateľky

miestnej volebnej komisie v Dolnom Harmanci. Členovia miestnej volebnej komisie trvali

na tom, že dva hlasovacie lístky boli správne posúdené ako neplatné a zápisnicu miestnej

volebnej komisie považujú za zákonnú a správnu. Zapisovateľka miestnej volebnej komisie

poprela sťažovateľove tvrdenia o tom, že mu mala oznámiť, že dva neplatné hlasovacie

lístky boli hlasmi v jeho prospech a uviedla, že mu bola poskytnutá úplná kópia zápisnice

miestnej volebnej komisie.

5.3 Podaním z 20. decembra 2018 sťažovateľ zareagoval na vyjadrenie odporkyne

a uviedol, že toto jej vyjadrenie neprináša vo vzťahu k jeho sťažnosti žiadne nové

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé objasniť situáciu, a naďalej trval na tom, aby ústavný

súd nezávisle preveril platnosť sporných hlasovacích lístkov.

6. Aj v reakcii na vyjadrenie odporkyne, v ktorom poukázala na to, že sťažovateľ

podal sťažnosť na základe neplatného zákona, ústavný súd opakuje, že uprednostnil

materiálny princíp ochrany zákonnosti, keďže relevantný obsah (posudzovanie platnosti

hlasovacích lístkov) v súčasnosti platného a účinného zákona [

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)] je obdobný s obsahom relevantných

ustanovení zákona, na ktorý poukázal sťažovateľ (zákon Slovenskej národnej

rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov).

V záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti a s poukazom na zabezpečenie

ochrany aktívneho a pasívneho volebného práva zaručených v preto považoval

ústavný súd za potrebné preskúmať ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb starostu obce

v intenciách námietok sťažovateľa týkajúcich sa konečného volebného výsledku aj napriek

formálne nesprávne označenému právnemu predpisu upravujúcemu voľby do orgánov

samosprávy obce.

II.

7. Podľa ústavný súd okrem iného rozhoduje o ústavnosti

a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

8. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi – osobami oprávnenými voliť

podľa príslušných volebných prepisov.

9. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom

sa garantuje všetkým oprávneným voličom spolurozhodovať

o personálnom, resp. politickom zložení príslušných zastupiteľských orgánov pri

rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti

hlasovania (aktívne volebné právo). zároveň garantuje najmä prostredníctvom

ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj

cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta

) uchádzať sa o zvolenie do orgánov územnej samosprávy za rovnakých podmienok

(pasívne volebné právo).

10. Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (mutatis mutandis napr. alebo ), pričom podľa

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej

samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých

osôb, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis napr. alebo ).

11. Základným interpretačným pravidlom na zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

všetkých politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a uplatňovanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ustanovenie má

priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti.

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.

alebo ).

12. Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

13. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.

porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, príp. zákonov bezprostredne

s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb

a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita

protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva

pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov

(m. m. ). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie

intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na

výsledok volieb.

14. Pre ústavný súd bolo v tomto prípade rozhodujúce tvrdenie sťažovateľa, že

nesprávnym vyhlásením dvoch hlasovacích lístkov upravených v prospech sťažovateľa

volebnou komisiou za neplatné došlo k zmene výsledku volieb, podľa ktorého nebol za

starostu zvolený žiadny z kandidátov. Ďalšie sťažovateľove námietky, ktorými poukazuje na

údajné nedostatky zápisnice miestnej volebnej komisie (bod 2.3), sťažovateľ nielenže

podoprel ustanoveniami už neplatného volebného zákona, ale neboli ani žiadnym spôsobom

relevantné vo vzťahu k samotnému výsledku volieb starostu, preto sa nimi ústavný súd

podrobnejšie nezaoberal. Pre posúdenie veci ústavným súdom nebolo relevantné ani

vyjadrenie odporkyne k sťažnosti sťažovateľa, v ktorom poukázala na formálne chyby jeho

volebnej sťažnosti a vyjadrila nesúhlas s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa zápisnice

a hodnotenia neplatných hlasovacích lístkov. Ústavný súd si totiž v predmetnom konaní

vyžiadal volebnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na voľby starostu obce Dolný Harmanec

a sám následne prepočítal a posúdil platnosť odovzdaných hlasovacích lístkov.

15.1 Ústavný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyžiadanou volebnou

dokumentáciou vzťahujúcou sa na voľby starostu obce Dolný Harmanec a zistil, že podľa

zápisnice miestnej volebnej komisie o priebehu a výsledku volieb bol v prospech

jednotlivých kandidátov na starostu obce odovzdaný takýto počet platných hlasovacích

lístkov:

1. – 5 hlasov,

2. – 79 hlasov,

3. – 79 hlasov.

Celkovo bolo odovzdaných 165 hlasov vo voľbách starostu, z toho 163 platných

hlasovacích lístkov a dva z nich boli vyhodnotené ako neplatné. Zápisnica o priebehu

a výsledku volieb starostu obce Dolný Harmanec z 11. novembra 2018 bola podpísaná

všetkými piatimi členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad a námietok proti jej obsahu.

15.2 Dva hlasovacie lístky boli teda vyhodnotené ako neplatné. Prvý z nich bol

upravený tak, že poradové číslo 3 spolu s menom a priezviskom kandidáta

(sťažovateľ) bolo zakrúžkované jedným krúžkom. Žiadna ďalšia úprava hlasovacieho lístka

nebola vyznačená. Druhý z nich bol upravený tak, že nebolo na ňom zakrúžkované žiadne

poradové číslo kandidáta, iba boli preškrtnuté mená a priezviská kandidátov č. 1 a č. 2.

16. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona, platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí

dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63

ods. 1 rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti

().

17. Nesprávny postup volebnej komisie pri posudzovaní platnosti hlasovacích

lístkov, ktorý je v rozpore so zákonom, zakladá pri splnení ostatných zákonných

predpokladov dôvod nezákonnosti volieb, ktorý môže viesť k vyhláseniu za zvoleného

iného kandidáta než toho, ktorý bol vyhlásený za zvoleného v dôsledku chybného postupu

volebnej komisie ().

18. Zvolenie orgánov územnej samosprávy je výsledkom vôle vyjadrenej voličmi ich

osobným hlasovaním v prospech nimi zvolených kandidátov. Táto vôľa nemôže byť

čiastočne alebo úplne modifikovaná vedomým zásahom členov (člena) miestnej volebnej

komisie, t. j. že rozhodnutie miestnej volebnej komisie v dôsledku toho nevyjadruje

skutočný výsledok volieb ().

19.1 Spôsob hlasovania (vrátane úpravy volebného lístka) pre voľby do orgánov

samosprávy obcí upravuje § 182 ods. 3 zákona o voľbách takto:

„Volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden

hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby

starostu obce... Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového

čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého hlasuje.“

19.2 Podľa § 184 ods. 1 zákona o voľbách ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani

jedného kandidáta pre voľby starostu obce alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako

jedného kandidáta pre voľby starostu obce, je hlasovací lístok neplatný.

19.3 Podľa § 184 ods. 2 zákona o voľbách... ak je v obálke niekoľko hlasovacích

lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj

hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.

19.4 Všeobecné ustanovenia o spôsobe hlasovania pre všetky druhy volieb (§ 29

ods. 3 zákona o voľbách) ustanovujú, že poškodenie hlasovacieho lístka alebo obálky nemá

vplyv na ich platnosť. Na prečiarknutie a dopisovanie hlasovacieho lístka sa neprihliada.

19.5 Podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti

hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

20.1 Ústavný súd uvádza, že jeden z dvoch hlasovacích lístkov, ktoré volebná

komisia vyhodnotila ako neplatné, bol upravený tak, že krúžok na tomto hlasovacom lístku

obsahoval okrem poradového čísla aj meno a priezvisko kandidáta s poradovým číslom 3

( , pozn.). Takto upravený hlasovací lístok nemožno považovať za neplatný ani

s poukazom na znenie relevantných ustanovení zákona o voľbách (§ 184 ods. 2 zákona

o voľbách v spojení s § 29 ods. 3 zákona o voľbách) a ani vzhľadom na judikatúru

ústavného súdu (napr. , , , ,

).

20.2 Druhý z dvoch hlasovacích lístkov, ktoré volebná komisia vyhodnotila ako

neplatné, je celkom zjavne neplatný, keďže na ňom nebolo zakrúžkované poradové číslo

žiadneho z kandidátov na starostu obce.

21. V konaní vo volebných veciach, ktorého účelom je predovšetkým záujem na tom,

aby volebný výsledok odrážal skutočnú vôľu voličov a bol tak zachovaný základný

predpoklad fungovania demokratického štátu, sa ústavný súd musí riadiť princípom

materiálneho chápania ústavnosti a vysporiadať sa s každým zisteným a zároveň

relevantným porušením zákonnosti a ústavnosti volebného procesu (m. m. ).

22. V tejto súvislosti ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle

voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka pri voľbách

bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného

kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje

osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie

princípov právneho štátu (, ).

23. Ústavný súd, vychádzajúc z dikcie § 182 ods. 3 v spojení s § 184 ods. 1 zákona

o voľbách a z už zhrnutej judikatúry ústavného súdu, v uvedenom prípade dospel k záveru,

že platným je hlasovací lístok, ktorý jasne vyjadruje vôľu voliča zvoliť kandidáta, ktorého

označil zakrúžkovaním, aj keď zakrúžkované bolo okrem poradového čísla kandidáta aj

jeho meno a priezvisko. Z takto upraveného hlasovacieho lístka nesporne vyplýva, komu

volič dal svoj hlas, t. j. koho volil za starostu obce. Aplikované materiálne chápanie pri

posudzovaní platnosti hlasovacieho lístka vedie k celkom jednoznačnému záveru o platnosti

aj takto upraveného hlasovacieho lístka. V prospech sťažovateľa bolo preto treba pripočítať

jeden hlasovací lístok. Celkovým súčtom za týchto okolností získal potom sťažovateľ viac

hlasov vo svoj prospech ako protikandidáti a na základe toho sa v súlade so zákonom

prejavenou vôľou voličov mal stať víťazom volieb starostu v obci Dolný Harmanec

konaných 10. novembra 2018.

24. Závažné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá

právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za

neplatné, pretože namietané porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.

Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky úkony subjektov

zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami ().

25. Zistenie závažného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb je

nevyhnutným predpokladom aj na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1

písm. c) , t. j. právomoci zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. V okolnostiach prípadu podľa zistení

ústavného súdu vyhodnotila volebná komisia v rozpore so zákonom o voľbách jeden

hlasovací lístok, ktorý označila ako neplatný, hoci v skutočnosti išlo o platný hlasovací

lístok, ktorý bol odovzdaný v prospech sťažovateľa. Vzhľadom na volebný výsledok (bod

15.1) bolo potrebné vyhodnotenie tohto jedného hlasovacieho lístka volebnou komisiou ako

neplatného podľa názoru ústavného súdu považovať za závažné porušenie zákona

upravujúceho priebeh volieb, pretože v konečnom dôsledku spôsobilo, že za zvoleného

nebol vyhlásený ten, kto bol oprávnenými voličmi riadne zvolený. Ústavný súd na základe

prepočítania hlasovacích lístkov zistil, že vo voľbách starostu konaných 10. novembra 2018

bolo poradie kandidátov takéto:

1. – 80 hlasov,

2. – 79 hlasov,

3. – 5 hlasov,

a iba jeden z odovzdaných hlasovacích lístkov vo voľbách starostu bol neplatný.

26. Zistené nesprávne vyhodnotenie jedného hlasovacieho lístka ako neplatného malo

v danom prípade za následok nesprávnosť vyhláseného výsledku volieb starostu, podľa

ktorého nebol za starostu zvolený žiadny z kandidátov. Na základe uvedených skutočností

ústavný súd uplatnil svoju právomoc podľa

a zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku volieb

starostu v obci Dolný Harmanec z 10. novembra 2018 a za riadne zvoleného starostu

vyhlásil sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019