Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 5/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , kandidáta

na starostu obce , zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska

kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., Žitavanská 20, Topoľčianky, v mene ktorej koná konateľ

a advokát Mgr. Gabriel Orlík, vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce

konaných 10. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), kandidáta na starostu obce (ďalej len „obec“),

vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce konaných 10. novembra 2018.

2. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v označených voľbách na funkciu starostu

obce sťažovateľ získal 191 hlasov z 1197 odovzdaných platných hlasov voličov

vo volebnom obvode obce, čo predstavuje 15,95 % hlasov. Spolu so sťažovateľom boli

kandidátmi na starostu obce , ,

a . Víťazom volieb na post starostu obce sa stal kandidát

s poradovým číslom 1. , ktorý získal 504 hlasov, čo predstavuje 42,10 %

platných hlasov.

3. Sťažovateľ uviedol, že po predchádzajúcom písomnom oznámení doručenom obci

9. novembra 2018 bol prítomný ako pozorovateľ pri sčítaní hlasov vo volebnej miestnosti

okrsku č. 2 po uzatvorení volebných miestností (po 22.00 h) a jeho manželka bola

pozorovateľkou priebehu hlasovania a sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti okrsku č. 1

(od 21.30 h).

4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukázal na nasledujúce skutočnosti:

«Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce

došlo konaním zapisovateliek okrskovej volebnej komisie č.1 a č.2

a členov týchto volebných komisií v priebehu konania volieb a po uzavretí volebnej

miestnosti...

Poukazuje na to, že pri sčítaní hlasov v okrsku č. 2 sa aktívne zúčastnila aj

zapisovateľka , ktorá je zamestnankyňa Obecného úradu v

ako referentka. Rovnako postupovala v okrsku č. 1 zapisovateľka

, zhodne zamestnankyňa Obecného úradu v , kde je

zamestnaný aj kandidát č. 1/ niekoľko rokov. Najprv bol zamestnaný

ako prednosta obecného úradu, neskôr a aj v súčasnej dobe ako referent...

V okrskovej volebnej komisii č. 2 sa zúčastnilo volieb 602 voličov. Sčítanie hlasov

v okrskovej volebnej komisii č. 2 prebiehalo nasledovne: po otvorení volebnej schránky

a prenosnej volebnej schránky člen okrskovej volebnej komisie č. 2 vysypal obsah oboch

schránok na stôl. Následne všetci členovia spolu so zapisovateľkou sa postavili okolo stola,

resp. spojených stolov a začali spočítavať obálky tým spôsobom, že ich v počte 10 kusov

ukladali na seba. Po sčítaní obálok zistili, že vydaných bolo 602 obálok a odovzdaných bolo

601 obálok. To znamená, že po opustení osobitného priestoru určeného na úpravu

hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 2 jeden volič obálku pred okrskovou volebnou

komisiou do volebnej schránky nevložil.

Každý z členov okrskovej volebnej komisie spolu so zapisovateľkou začali obálky

otvárať. Obsah obálok - hlasovacie lístky na starostu a hlasovacie lístky na poslancov

obecného zastupiteľstva ukladali každý z nich pred seba na dve kopy. Pritom kontrolovali

ich platnosť. Keď niekto z nich zistil, že hlasovací lístok je neplatný, odložil ho nabok. Takto

postupovala po otvorení obálok aj zapisovateľka , ktorá taktiež

vyhodnotila niekoľko hlasovacích lístkov za neplatné. Pozorovaním postupu členov

okrskovej volebnej komisie č. 2 a zapisovateľky pozorovateľ zistil, že zapisovateľka

sa dopustila sčítacej chyby obálok. Kontrolou postupu sčítania iný člen

komisie ňou spočítané obálky prepočítal a zistil chýbajúci rozdiel obálok.

Po tom, ako boli otvorené všetky obálky, došlo vrátane zapisovateľky k spočítaniu

hlasovacích lístkov na starostu obce. Z celkového počtu odovzdaných hlasov bolo podľa ich

zistenia platných 593 hlasovacích lístkov. Následne každý člen komisie vrátane

zapisovateľky začal triediť platné hlasovacie lístky na starostu obce podľa zakrúžkovaného

mena kandidáta takým spôsobom, že všetci z nich pred sebou robili 5 samostatných kôpok,

ktoré spočítali podľa mien kandidátov.

Kontrola správnosti sčítania hlasov jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce

zapisovateľkou a jednotlivými členmi okrskovej volebnej komisie č. 2

už vykonaná následne nebola. Podľa § 37 ods. 4 druhá veta zákona o voľbách predseda

okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov. V posudzovanom prípade

sa tak nestalo.

Rovnako postupovali aj členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 vrátane

zapisovateľky, ktorá otvárala obálky, vyberala hlasovacie lístky, kontrolovala ich platnosť

a neskôr počítala počet hlasov jednotlivých kandidátov na starostu. Opakovane je potrebné

poznamenať, že aj v tejto okrskovej volebnej komisii chýbala jedna obálka.

Sťažovateľ sa tak dôvodne domnieva, že obsah chýbajúcich obálok (hlasovacie lístky)

boli upravené mimo volebných miestností a novým následným voličom použité

na hlasovanie vo oboch okrskových volebných komisiách č. 1 a č. 2.

Akákoľvek manipulácia s volebnými lístkami vrátane konštatácie neplatnosti

hlasovacieho lístka zapisovateľkou volebnej komisie č. 1 a č. 2 predstavuje konanie

nezlučiteľné so zákonom o voľbách, ktoré predstavuje porušenie tohto zákona. Takéto

konanie predstavuje hrubý zásah do slobodnej súťaže politických síl ako jedného z atribútov

pravidelnej skúšky demokracie vo volebnom procese.

Tento postup zapisovateliek okrsku č. 1 a č. 2 a postup predsedov týchto okrskových

volebných komisií odporuje § 37 zákona o voľbách, ktorý proces zisťovania vôle voličov

zveruje výlučne do právomoci členov volebných komisií. Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze vo veci vyslovil, že „zapisovateľ volebnej komisie je technickým

pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania

hlasov“...

Pri otváraní obálok s hlasovacími lístkami člen okrskovej volebnej komisie č. 2 pán

zistil, že v jednej s ním otvorenej obálke sa nachádzali 2 hlasovacie lístky

na starostu obce (kandidáta č. 1) a jeden hlasovací lístok na poslancov obecného

zastupiteľstva. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ poukazuje na porušenie postupu

pri vydaní voličského lístka, resp. lístkov voličovi.»

5. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) o dočasnom opatrení tohto znenia:

„Miestna volebná komisia obce vytvorená v zmysle zákona

č. je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu, ktorý

kandidoval na starostu obce vo voľbách starostu obce

konaných dňa 10. novembra 2018 do rozhodnutia vo veci samej.“

6. Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce konané dňa

10.11.2018 za neplatné.

2. Konaním Okrskovej volebnej komisie obce č. 1, č. 2 boli

porušené práva sťažovateľa podľa ,3 a 4

Slovenskej republiky.

3. Ústavný súd SR výsledok volieb starostu obce , konané dňa

10.11.2018 v celom rozsahu zrušuje.“

II.

7. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb

do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb

do Európskeho parlamentu.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku

z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti

pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne ).

11. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí

sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné formálne

označenie dôkazov (, a , ). Súčasťou

zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú [§ 60 ods. 1

písm. b) ] a označené (navrhované) dôkazy musia byť, spolu

s ostatnými zisteniami ústavného súdu, objektívne spôsobilé potvrdiť alebo aspoň vyvolať

pochybnosti o neústavnosti a nezákonnosti volieb s dosahom na dosiahnutý výsledok

volieb. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu

prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho

sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným

spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú,

že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne

pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách

odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd

dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb

nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala

nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov,

a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude

ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces ().

12. V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd napokon taktiež

judikoval (), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé

ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom.

Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia

je predmetom posúdenia, či je alebo nie je namieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti

s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľom považovaný za skreslený. V konaní

o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných

dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, že výsledok volieb vylučuje

pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného

ustanovenia volebného zákona. Ak je teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť

podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky

dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.“.

13. Podstatnou námietkou sťažovateľa v podanej sťažnosti bolo, že pri sčítaní hlasov

v okrsku č. 1 a 2 sa aktívne zúčastnili aj zapisovateľky volebných komisií, ktoré

tiež kontrolovali platnosť hlasovacích lístkov. Je síce pravdou, že podľa zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného

práva“) a príslušnej judikatúry ústavného súdu () zapisovateľ volebnej komisie

je technickým pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť

sčítania hlasov, avšak sťažovateľ v podanej sťažnosti netvrdil ani neoznačil žiaden dôkaz

o tom, že by zo strany zapisovateliek došlo k pochybeniu pri spočítaní hlasovacích lístkov

a hlasov na starostu obce, resp. k nesprávnemu vyhodnoteniu platnosti hlasovacích lístkov.

Sťažovateľ taktiež netvrdil a ani neoznačil ako dôkaz tú skutočnosť, že by niektorí z členov

okrskových volebných komisií, vzhľadom na uvedenú účasť zapisovateliek na sčítaní

hlasov, odmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku

a že by v nej uviedol dôvody nepodpísania.

14. Ústavný súd podľa písomne vyzval 5. decembra

2018 starostu obce, aby predložil kompletnú volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb

starostu obce. Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 17. decembra

2018. Ústavný súd volebnú dokumentáciu preskúmal a prepočítal hlasovacie lístky, ktoré

boli použité pre voľby starostu obce. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že

u sťažovateľa neboli zistené rozdiely medzi počtom jemu odovzdaných hlasov a údajmi

v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisií. U sťažovateľa sa tak potvrdil

zisk 191 hlasov. Pokiaľ ide o víťaza volieb , ústavný súd po preskúmaní

volebnej dokumentácie zistil, že v okrsku č. 1 získal o jeden hlas menej (191) oproti údaju

zo zápisnice okrskovej volebnej komisie (192). Pokiaľ ide o okrsky č. 2 a 3, u víťaza volieb

neboli zistené rozdiely medzi počtom jemu odovzdaných hlasov a údajmi v zápisniciach

okrskových volebných komisií. Víťaz volieb tak na základe prepočítania

získal o jeden hlas menej oproti deklarovanému výsledku volieb. Uvedená skutočnosť

v okolnostiach dosiahnutého volebného výsledku u sťažovateľa a víťaza volieb objektívne

nemôže zvrátiť zistený výsledok voľby starostu obce v prospech sťažovateľa (rozdiel medzi

sťažovateľom a víťazom volieb je po prepočítaní 312 hlasov).

15. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa aktívnej účasti zapisovateliek pri sčítaní

hlasov v okrsku č. 1 a 2 ústavný súd uvádza tiež nasledujúce:

16. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 18. februára 2015, ktorým

meritórne zamietol volebnú sťažnosť, judikoval: „K účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov

(na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamo nepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese

dokazovania) z jednotlivých výpovedí svedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila

na opakovanom (druhom, kontrolnom) sčítaní hlasov, keď po prvom sčítaní hlasov súčet

hlasov odovzdaných vo voľbách pre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju

účasť na opakovanom sčítaní potvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie...

Uvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie § 36

a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosť volieb

starostu obce... Na prvom sčítaní hlasov, ako sa preukázalo z výpovedí svedkov (okrem

predsedu volebnej komisie), sa účasť zapisovateľky vylúčila, jej prítomnosť sa preukázala

až na opakovanom, kontrolnom sčítaní, ktorá ako taká podľa názoru ústavného súdu

v danom prípade nemohla ovplyvniť výsledky volieb. Uvedená skutočnosť preto sama osebe

nie je spôsobilá na to, aby ústavný súd mohol vyhlásiť voľby za neplatné.“

17. Z pohľadu judikatúry ústavného súdu je potrebné uviesť, že vada spočívajúca

v aktívnej účasti zapisovateľky pri sčítaní hlasov vo volebnej komisii sa stala

viackrát súčasťou dôvodov pre prijatie nálezu o vyhlásení volieb za neplatné

(, , , ), avšak v týchto prípadoch

táto vada bola súčasťou viacerých a závažnejších volebných vád, ktoré sa v priebehu volieb

vyskytli. Teda ústavný súd v dotknutých veciach vyhlásenia volieb za neplatné posudzoval

intenzitu porušenia volebného zákona alebo a k existencii takejto intenzity dospel

na základe výskytu viacerých závažných volebných vád. Samotná aktívna účasť

zapisovateľky pri sčítaní hlasov vo volebnej komisii sama osebe nemohla spôsobiť

neplatnosť volieb ani v týchto prezentovaných veciach.

18. Samotná aktívna účasť zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 tak nie

je sama osebe spôsobilá založiť čo i len teoretické uvažovanie o neplatnosti volieb.

19. Akcentovaná konštatácia platí o to viac z dôvodu, že sťažovateľ namieta iba

samotné faktum účasti zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 a nenamieta, ako

už bolo uvedené, že by zapisovateľky z titulu účasti pri sčítaní hlasov pochybili pri sčítaní

hlasovacích lístkov a hlasov na starostu obce, resp. nesprávne vyhodnotili platnosť

hlasovacích lístkov alebo zasahovali do obsahu hlasovacích lístkov či nezákonne

manipulovali s hlasovacími lístkami pri sčítaní hlasov. Teda nenamieta, že existuje príčinná

súvislosť medzi aktívnou účasťou zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2

a určitým nezákonným alebo neústavným následkom spočívajúcim v napr. nezákonnej

manipulácii s hlasovacími lístkami pri sčítaní hlasov a pod.

20. Sťažovateľ v sťažnosti tiež namieta, že nebola vykonaná kontrola správnosti

sčítania hlasov jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce.

21. Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva, že

nevykonanie kontrolného sčítavania hlasovacích lístkov pri sčítavaní hlasov vo voľbách nie

je volebnou vadou a ani dôvodom pre uvažovanie o nezákonnosti alebo neústavnosti volieb.

Prezentovaný záver je plne aplikovateľný na námietku sťažovateľa, ktorá je v tomto ohľade

zjavne neopodstatnená.

22. K tomu ústavný súd odkazuje na zákon o podmienkach výkonu volebného práva

platný a účinný v čase konania volieb.

23. Podľa § 183 zákona o podmienkach výkonu volebného práva po vybratí

hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdeľuje hlasovacie lístky osobitne

pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Potom zisťuje

počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do obecného

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Výsledky uvádza v zápisnici o priebehu

a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

24. Podľa § 186 zákona o podmienkach výkonu volebného práva miestna volebná

komisia zisťuje výsledky volieb na podklade zápisníc okrskových volebných komisií

o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch

uvedených v zápisnici, má právo vyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky

a iné informácie; zjavné chyby opravuje po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama,

inak požiada okrskovú volebnú komisiu, aby zistené nedostatky odstránila. Pri tejto činnosti

môžu byť prítomní členovia a zapisovatelia volebných komisií, členovia ich odborných

sumarizačných útvarov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, ako aj iné

osoby, s prítomnosťou ktorých vyslovila súhlas miestna volebná komisia.

25. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva neprikazuje okrskovej volebnej

komisii a ani následne miestnej volebnej komisii kontrolné prepočítanie hlasov ani

vykonanie krížovej kontroly. Námietka sťažovateľa o nezákonnosti alebo neústavnosti

volieb starostu obce z dôvodu nevykonania kontrolného sčítavania hlasovacích lístkov

pri sčítavaní hlasov vo voľbách (resp. krížovej kontroly) je aj z toho dôvodu zjavne

neopodstatnená.

26. Nad rámec ústavný súd poukazuje, že sťažovateľ namieta porušenie § 37 ods. 4

o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý v čase konania

volieb 10. novembra 2018 nebol účinný ani platný. Akýkoľvek postup volebných komisií

by neviedol k porušeniu neúčinného a neplatného , a teda

neviedol k nezákonnosti alebo neústavnosti volieb starostu obce z tohto namietaného

dôvodu.

27. Sťažovateľ aj v ďalších častiach odôvodnenia sťažnosti argumentuje príslušnými

ustanoveniami , ktorý však bol zrušený zákonom o podmienkach

výkonu volebného práva.

28. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že v okrsku č. 1 a 2 chýbalo po jednej

obálke, a domnieva sa, že obsah chýbajúcich obálok (hlasovacie lístky) bol upravený mimo

volebných miestností a novým následným voličom použitý na hlasovanie v oboch okrskoch

č. 1 a 2. V tomto prípade ide len o nepodložené domnienky sťažovateľa, ktoré nepostačujú

na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. bol

zrušený ich výsledok.

29. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na porušenie postupu pri vydaní hlasovacieho

lístka, resp. lístkov voličovi, keď pri otváraní obálok s hlasovacími lístkami člen okrskovej

volebnej komisie č. 2 zistil, že v jednej ním otvorenej obálke sa nachádzali 2 hlasovacie

lístky na starostu obce (kandidáta č. 1) a jeden hlasovací lístok na poslancov obecného

zastupiteľstva, ústavný súd k tomu uvádza, že túto situáciu rieši zákon o podmienkach

výkonu volebného práva v § 184 ods. 2, kde sa okrem iného uvádza, že ak je v obálke

niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky

neplatné.

30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že

neexistujú dostatočné dôvody na prijatie volebnej sťažnosti na ďalšie konanie pred ním

a následné vyhlásenie volieb za neplatné, a preto volebnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietol.

31. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľa vybavená v celom rozsahu vrátane jeho

návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy len v prípade

sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019