Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 18/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Albínom Lanczom,

Mierová 1435/33, Galanta, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 a čl. 19 ods. 3

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta –

Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta vo veci vedenej pod

ČVS: ORP-177/GA-GA-2018 a jeho príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony

z 11. októbra 2018, ako aj bližšie neoznačeným telefonickým súhlasom prokurátora

Okresnej prokuratúry Galanta s príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony z 11. októbra

2018 vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Galanta – Obvodným

oddelením Policajného zboru Galanta pod ČVS: ORP-177/GA-GA-2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2018 elektronicky doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Albínom Lanczom, Mierová 1435/33,

Galanta, vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta

– Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta (ďalej len „policajný orgán“) vo veci

vedenej pod ČVS: ORP-177/GA-GA-2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho príkazom

na prehliadku tela a obdobné úkony z 11. októbra 2018 (ďalej aj „napadnutý príkaz“), ako aj

bližšie neoznačeným telefonickým súhlasom prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta

(ďalej prokurátor okresnej prokuratúry“) s príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony

z 11. októbra 2018 vo veci vedenej policajným orgánom pod ČVS: ORP-177/GA-GA-2018.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol opakovane predvolávaný policajným

orgánom ako svedok v rámci napadnutého trestného konania, s ktorým podľa svojho

tvrdenia nemal žiadnu preukázanú spojitosť. Zo sťažnosti sa dá vyvodiť, že požiadal

o preskúmanie postupu policajného orgánu okresnú prokuratúru. Prokurátor okresnej

prokuratúry však v reakcii na túto žiadosť podľa sťažovateľa v bližšie neoznačenom

upovedomení „žiadnym spôsobom nereagoval na nami precizované momenty skutkového

a právneho stavu vylučujúce...“ opodstatnenosť jeho predvolávania ako svedka v trestnej

veci. „Odôvodnenie prokurátora spočívalo v údajnej potrebe odstrániť určité rozpory vo

výpovediach. Odhliadnuc od skutočnosti, že takéto strohé odôvodnenie je arbitrárne, možno

ho hodnotiť aj ako účelové a tendenčné. V danom prípade totiž objektívne neexistujú žiadne

rozpory vo výpovediach, a preto nemôže byť daný ani tento dôvod na neoprávnený zásah do

práv osoby... v podobe opakovaného výsluchu bez zákonného opodstatnenia.“

Sťažovateľ argumentuje, že „Uvedený prieskum prokurátora nemohol dospieť k iným

záverom, keďže prokurátor preskúmavajúci postup polície ako dozorujúci prokurátor sám

vydal záväzný pokyn k realizácii daného úkonu, ktorý potom de facto preskúmaval, čo

vyplýva z obsahu vydaného upovedomenia.“.

Podľa sťažovateľa z jeho výpovede ako svedka pred začatím trestného stíhania

vyplynulo, že „... nemohol vnímať vlastnými zmyslami žiadne skutočnosti relevantné pre

rozhodnutie o danej veci, nakoľko bol v čase spáchania skutku na inom mieste“. Sťažovateľ

tvrdí, že o preskúmavanom skutku nemal „ani nepriame, prípadne sprostredkované

vedomosti“, čo podľa jeho tvrdenia „následne jednoznačne v rámci svojich výpovedí

potvrdili všetci svedkovia ( ) ako aj všetci obvinení

, ktorí zhodne potvrdili“, že sťažovateľ sa v čase skutku na mieste jeho

spáchania nenachádzal. „Hodnovernosť takto ustáleného skutkového stavu je posilnená aj

výpoveďou obvineného ktorý mal byť v zmysle kamerového záznamu... napadnutý

(sťažovateľom, pozn.)... čo však vylúčil pri realizovanej konfrontácii...“

Sťažovateľ tvrdí, že v dôsledku úkonov vykonaných policajným orgánom „došlo

k jednoznačnému vylúčeniu... (sťažovateľa, pozn.) z okruhu možných účastníkov daného

incidentu“. Napriek tomu však „v rámci... nastrojeného predvolania na výsluch svedka

došlo popri realizácii... nezákonného úkonu vo forme výsluchu aj k prijatiu príkazu na

prehliadku tela, ktorý musel ako svedok strpieť, a ktorý predstavoval ďalší nezákonný zásah

do jeho osobných a osobnostných práv“. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považuje

napadnutý príkaz vydaný policajným orgánom po predchádzajúcom telefonickom súhlase

prokurátora okresnej prokuratúry za nezákonný a porušujúci jeho garantované

základné práva.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd o nej rozhodol nálezom tak, žeby „... zrušil predmetný Príkaz a označil konanie jemu

predchádzajúce v podobe opakovaného predvolávania sťažovateľa za nezákonné, a súčasne

aby určil porušenie vyššie precizovaných práv sťažovateľa uvedenými úkonmi

a rozhodnutiami porušovateľa.

Samotné rozhodnutie by preto malo konštatovať, že základné práva sťažovateľa

podľa , a ďalších

príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony Obvodného oddelenia PZ v Galante so

súhlasom Okresnej prokuratúry v Galante v konaní so sp. zn. ČVS: ORP-177-GA-GA-2018

74/2016 z 11. 10. 2018 porušené boli.

Príkaz na prehliadku tela a obdobné úkony Obvodného oddelenia PZ v Galante so

súhlasom Okresnej prokuratúry v Galante v konaní so sp. zn. ČVS: ORP-177/GA-GA-2018

74/2016 z 11. 10. 2018 sa zrušuje.

Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho

právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“.

II.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal

od policajného orgánu zápisnice o prehliadke tela ČVS: ORP-177/GA-GA-2018

z 11. októbra 2018, z ktorej vyplýva, že uvedeného dňa o 11.15 h bol podľa § 155 ods. 3

sťažovateľ vyzvaný podrobiť sa prehliadke tela z dôvodu vyhotovenia

obrazového záznamu jeho osoby na účel vykonávania procesných úkonov vo vyšetrovacom

spise vedenom v napadnutom konaní. Po poučení podľa

o povinnosti podrobiť sa prehliadke tela a po upozornení na možnosť uloženia poriadkovej

pokuty podľa sťažovateľ uviedol, že sa úkonu nepodrobí

dobrovoľne, keďže uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na svedka. Úkon strpí na základe

príkazu, „ale spolu s právnym zástupcom JUDr. Albínom Lanczom...“. V závere zápisnice

sa konštatuje, že sťažovateľ sa napriek výzve dobrovoľne úkonu nepodrobil. Preto bol

vydaný príkaz na prehliadku tela s telefonickým súhlasom prokurátora okresnej

prokuratúry, ktorý ho udelil 11. októbra 2018 o 10.45 h.

Ústavný súd preskúmal tiež sťažovateľom predloženú fotokópiu napadnutého

príkazu, ktorý vydal policajný orgán s poukazom na a

na účel vyhotovenia fotodokumentácie sťažovateľa potrebnej pre vykonanie ďalších

procesných úkonov v napadnutom konaní. V odôvodnení napadnutého príkazu sa uvádza,

že vo veci ide o podozrenie z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, pričom „... V priebehu objasňovania bol dňa 20. 09. 2018 v zmysle § 92 Trestného

poriadku prevzatý do vyšetrovania kamerový záznam z ČS v meste Galanta, na

základe ktorého vykonanými previerkami príslušníkmi Policajného zboru ako i na základe

osobnej znalosti bolo zistené, že na kamerovom zázname v žltej bunde a na fotografii

z kamerového záznamu pod číslom 34 by sa mal nachádzať svedok . Na

základe tejto skutočnosti je potrebné vydať príkaz na prehliadku tela v zmysle § 155 ods. 4

pretože sa osoba odmietla dobrovoľne podrobiť

prehliadke tela v zmysle a preto som po predchádzajúcom

súhlase prokurátora Okresnej prokuratúry v Galante, udelenom dňa

11. 10. 2018 o 1:45 hod (správne ide o čas 10.45 h, pozn.) rozhodol tak ako je uvedené

v tomto príkaze na prehliadku tela v zmysle .“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Napriek skutočnosti, že sťažovateľ je v posudzovanej veci zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom, je petit jeho sťažnosti formulovaný ťažkopádne a nejasne. Z jeho textu

(citovaného v časti I tohto uznesenia) sa dá vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie

svojich základných práv podľa a postupom policajného

orgánu v napadnutom konaní a jeho napadnutým príkazom, ako aj bližšie neoznačeným

telefonickým súhlasom prokurátora okresnej prokuratúry s napadnutým príkazom.

Z odôvodnenia sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ v predmetnej veci požiadal

o preskúmanie postupu policajného orgánu v napadnutom konaní orgány okresnej

prokuratúry. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že na žiadosť sťažovateľa reagovala okresná

prokuratúra bližšie neoznačeným upovedomením, proti ktorému sťažovateľ formuluje

v sťažnosti výhrady („Prokurátor následne vo svojom upovedomení o výsledku

preskúmania postupu policajta žiadnym spôsobom nereagoval na nami precizované

momenty skutkového a právneho stavu...), avšak fotokópiu tohto upovedomenia okresnej

prokuratúry ústavnému súdu nepredložil a ani nenamieta porušenie svojich

garantovaných práv týmto upovedomením. Za týchto okolností ústavný súd mohol

preskúmavať sťažnosť len v rozsahu vymedzenom v záhlaví tohto uznesenia.

Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že nielen petit sťažnosti, ale aj jej odôvodnenie je formulované nezrozumiteľne

a nedostatočne. Z jeho obsahu totiž nemožno identifikovať, v akom štádiu sa nachádza

napadnuté konanie, či sa po vykonaní napadnutého príkazu zmenilo právne postavenie

sťažovateľa, aké opravné prostriedky boli v napadnutom konaní stranami trestného konania

uplatnené a s akým výsledkom.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné

procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal

skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným

súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä

právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Subjektívny názor sťažovateľa

o porušení ním označených práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť

k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto

záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Ak sťažnosť sťažovateľa

neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20

ods. 1 (). Taký rozsah nedostatkov v zákonom

predpísaných náležitostiach, aký vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (m. m. , ).

Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci existujú dôvody na odmietnutie

sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd však považuje

za potrebné poukázať aj na ďalšie nedostatky sťažnosti zakladajúce aj iné dôvody na jej

odmietnutie už pri jej predbežnom prerokovaní.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z

spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (porovnaj m. m. , ,

, ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je

oprávnený

a) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri

plnení úloh,

b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný

podriadený prokurátor.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov

prokurátor najmä... vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného

stíhania a v prípravnom konaní.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa a pri výkone tohto dozoru je

prokurátor oprávnený...

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo

veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné

stíhanie a riadne v ňom postupuje, ...

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť

vlastnými rozhodnutiami... ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak,

než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,

rovnako ako proti rozhodnutiu policajta.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre a vyplýva, že

sťažovateľ bol oprávnený domáhať sa preskúmania postupu policajného orgánu

v napadnutom konaní, ako aj napadnutého príkazu žiadosťou (podaním) adresovanou

okresnej prokuratúre, príp. jej nadriadenej krajskej prokuratúre. Rovnako sa sťažovateľ

mohol žiadosťou adresovanou okresnému prokurátorovi, resp. nadriadenej prokuratúre

domáhať preskúmania zákonnosti telefonického súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry

s napadnutým príkazom z 11. októbra 2018.

Žiadosť o preskúmanie postupu policajného orgánu v napadnutom konaní a jeho

napadnutého príkazu je oprávnený a aj povinný preskúmať príslušný orgán prokuratúry

(vrátane nadriadeného orgánu prokuratúry), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Rovnako je vylúčená právomoc ústavného súdu preskúmavať zákonnosť telefonického

súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry s napadnutým príkazom policajného orgánu

z 11. októbra 2018, keďže toto oprávnenie patrí do právomoci nadriadeného orgánu

prokuratúry.

Zo sťažnosti nemožno jednoznačne ustáliť, či sťažovateľ opravné prostriedky proti

napadnutému postupu a napadnutému príkazu policajného orgánu, ako aj telefonickému

súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry s napadnutým príkazom uplatnil. Je však zjavné,

že aj v prípade, ak sťažovateľ tieto opravné prostriedky uplatnil, tak v sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu porušenie svojich garantovaných základných práv rozhodnutiami

príslušných orgánov prokuratúry o ním uplatnených opravných prostriedkoch nenamieta, čo

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci, a tiež z dôvodu jej neprípustnosti.

Nad rámec odôvodnenia tejto sťažnosti ústavný súd v považuje za vhodné poukázať

na príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Spr 225/17/1000-6

z 12. mája 2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti

v trestnom konaní, ktorý je aplikovateľný na postup orgánov prokuratúry pri vybavovaní

opravných prostriedkov podľa zákona o prokuratúre a , ktoré mohol

a mal sťažovateľ v predmetnej veci uplatniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2019