Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 18/2019
PDF · 202.08 KB
No categories available
IV. ÚS 18/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Albínom Lanczom,
Mierová 1435/33, Galanta, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 a čl. 19 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta –
Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta vo veci vedenej pod
ČVS: ORP-177/GA-GA-2018 a jeho príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony
z 11. októbra 2018, ako aj bližšie neoznačeným telefonickým súhlasom prokurátora
Okresnej prokuratúry Galanta s príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony z 11. októbra
2018 vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Galanta – Obvodným
oddelením Policajného zboru Galanta pod ČVS: ORP-177/GA-GA-2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra
2018 elektronicky doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Albínom Lanczom, Mierová 1435/33,
Galanta, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 1 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Galanta
– Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta (ďalej len „policajný orgán“) vo veci
vedenej pod ČVS: ORP-177/GA-GA-2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho príkazom
na prehliadku tela a obdobné úkony z 11. októbra 2018 (ďalej aj „napadnutý príkaz“), ako aj
bližšie neoznačeným telefonickým súhlasom prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
(ďalej prokurátor okresnej prokuratúry“) s príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony
z 11. októbra 2018 vo veci vedenej policajným orgánom pod ČVS: ORP-177/GA-GA-2018.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol opakovane predvolávaný policajným
orgánom ako svedok v rámci napadnutého trestného konania, s ktorým podľa svojho
tvrdenia nemal žiadnu preukázanú spojitosť. Zo sťažnosti sa dá vyvodiť, že požiadal
o preskúmanie postupu policajného orgánu okresnú prokuratúru. Prokurátor okresnej
prokuratúry však v reakcii na túto žiadosť podľa sťažovateľa v bližšie neoznačenom
upovedomení „žiadnym spôsobom nereagoval na nami precizované momenty skutkového
a právneho stavu vylučujúce...“ opodstatnenosť jeho predvolávania ako svedka v trestnej
veci. „Odôvodnenie prokurátora spočívalo v údajnej potrebe odstrániť určité rozpory vo
výpovediach. Odhliadnuc od skutočnosti, že takéto strohé odôvodnenie je arbitrárne, možno
ho hodnotiť aj ako účelové a tendenčné. V danom prípade totiž objektívne neexistujú žiadne
rozpory vo výpovediach, a preto nemôže byť daný ani tento dôvod na neoprávnený zásah do
práv osoby... v podobe opakovaného výsluchu bez zákonného opodstatnenia.“
Sťažovateľ argumentuje, že „Uvedený prieskum prokurátora nemohol dospieť k iným
záverom, keďže prokurátor preskúmavajúci postup polície ako dozorujúci prokurátor sám
vydal záväzný pokyn k realizácii daného úkonu, ktorý potom de facto preskúmaval, čo
vyplýva z obsahu vydaného upovedomenia.“.
Podľa sťažovateľa z jeho výpovede ako svedka pred začatím trestného stíhania
vyplynulo, že „... nemohol vnímať vlastnými zmyslami žiadne skutočnosti relevantné pre
rozhodnutie o danej veci, nakoľko bol v čase spáchania skutku na inom mieste“. Sťažovateľ
tvrdí, že o preskúmavanom skutku nemal „ani nepriame, prípadne sprostredkované
vedomosti“, čo podľa jeho tvrdenia „následne jednoznačne v rámci svojich výpovedí
potvrdili všetci svedkovia ( ) ako aj všetci obvinení
, ktorí zhodne potvrdili“, že sťažovateľ sa v čase skutku na mieste jeho
spáchania nenachádzal. „Hodnovernosť takto ustáleného skutkového stavu je posilnená aj
výpoveďou obvineného ktorý mal byť v zmysle kamerového záznamu... napadnutý
(sťažovateľom, pozn.)... čo však vylúčil pri realizovanej konfrontácii...“
Sťažovateľ tvrdí, že v dôsledku úkonov vykonaných policajným orgánom „došlo
k jednoznačnému vylúčeniu... (sťažovateľa, pozn.) z okruhu možných účastníkov daného
incidentu“. Napriek tomu však „v rámci... nastrojeného predvolania na výsluch svedka
došlo popri realizácii... nezákonného úkonu vo forme výsluchu aj k prijatiu príkazu na
prehliadku tela, ktorý musel ako svedok strpieť, a ktorý predstavoval ďalší nezákonný zásah
do jeho osobných a osobnostných práv“. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považuje
napadnutý príkaz vydaný policajným orgánom po predchádzajúcom telefonickom súhlase
prokurátora okresnej prokuratúry za nezákonný a porušujúci jeho ústavou garantované
základné práva.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd o nej rozhodol nálezom tak, žeby „... zrušil predmetný Príkaz a označil konanie jemu
predchádzajúce v podobe opakovaného predvolávania sťažovateľa za nezákonné, a súčasne
aby určil porušenie vyššie precizovaných práv sťažovateľa uvedenými úkonmi
a rozhodnutiami porušovateľa.
Samotné rozhodnutie by preto malo konštatovať, že základné práva sťažovateľa
podľa čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 3 a ďalších Ústavy Slovenskej republiky
príkazom na prehliadku tela a obdobné úkony Obvodného oddelenia PZ v Galante so
súhlasom Okresnej prokuratúry v Galante v konaní so sp. zn. ČVS: ORP-177-GA-GA-2018
74/2016 z 11. 10. 2018 porušené boli.
Príkaz na prehliadku tela a obdobné úkony Obvodného oddelenia PZ v Galante so
súhlasom Okresnej prokuratúry v Galante v konaní so sp. zn. ČVS: ORP-177/GA-GA-2018
74/2016 z 11. 10. 2018 sa zrušuje.
Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho
právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“.
II.
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal
od policajného orgánu zápisnice o prehliadke tela ČVS: ORP-177/GA-GA-2018
z 11. októbra 2018, z ktorej vyplýva, že uvedeného dňa o 11.15 h bol podľa § 155 ods. 3
Trestného poriadku sťažovateľ vyzvaný podrobiť sa prehliadke tela z dôvodu vyhotovenia
obrazového záznamu jeho osoby na účel vykonávania procesných úkonov vo vyšetrovacom
spise vedenom v napadnutom konaní. Po poučení podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku
o povinnosti podrobiť sa prehliadke tela a po upozornení na možnosť uloženia poriadkovej
pokuty podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľ uviedol, že sa úkonu nepodrobí
dobrovoľne, keďže uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na svedka. Úkon strpí na základe
príkazu, „ale spolu s právnym zástupcom JUDr. Albínom Lanczom...“. V závere zápisnice
sa konštatuje, že sťažovateľ sa napriek výzve dobrovoľne úkonu nepodrobil. Preto bol
vydaný príkaz na prehliadku tela s telefonickým súhlasom prokurátora okresnej
prokuratúry, ktorý ho udelil 11. októbra 2018 o 10.45 h.
Ústavný súd preskúmal tiež sťažovateľom predloženú fotokópiu napadnutého
príkazu, ktorý vydal policajný orgán s poukazom na § 155 ods. 3 a 4 Trestného poriadku
na účel vyhotovenia fotodokumentácie sťažovateľa potrebnej pre vykonanie ďalších
procesných úkonov v napadnutom konaní. V odôvodnení napadnutého príkazu sa uvádza,
že vo veci ide o podozrenie z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, pričom „... V priebehu objasňovania bol dňa 20. 09. 2018 v zmysle § 92 Trestného
poriadku prevzatý do vyšetrovania kamerový záznam z ČS v meste Galanta, na
základe ktorého vykonanými previerkami príslušníkmi Policajného zboru ako i na základe
osobnej znalosti bolo zistené, že na kamerovom zázname v žltej bunde a na fotografii
z kamerového záznamu pod číslom 34 by sa mal nachádzať svedok . Na
základe tejto skutočnosti je potrebné vydať príkaz na prehliadku tela v zmysle § 155 ods. 4
Trestného poriadku pretože sa osoba odmietla dobrovoľne podrobiť
prehliadke tela v zmysle § 155 ods. 3 Trestného poriadku a preto som po predchádzajúcom
súhlase prokurátora Okresnej prokuratúry v Galante, udelenom dňa
11. 10. 2018 o 1:45 hod (správne ide o čas 10.45 h, pozn.) rozhodol tak ako je uvedené
v tomto príkaze na prehliadku tela v zmysle § 155 ods. 4 Trestného poriadku.“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
Napriek skutočnosti, že sťažovateľ je v posudzovanej veci zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom, je petit jeho sťažnosti formulovaný ťažkopádne a nejasne. Z jeho textu
(citovaného v časti I tohto uznesenia) sa dá vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 19 ods. 3 ústavy postupom policajného
orgánu v napadnutom konaní a jeho napadnutým príkazom, ako aj bližšie neoznačeným
telefonickým súhlasom prokurátora okresnej prokuratúry s napadnutým príkazom.
Z odôvodnenia sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ v predmetnej veci požiadal
o preskúmanie postupu policajného orgánu v napadnutom konaní orgány okresnej
prokuratúry. Zo sťažnosti tiež vyplýva, že na žiadosť sťažovateľa reagovala okresná
prokuratúra bližšie neoznačeným upovedomením, proti ktorému sťažovateľ formuluje
v sťažnosti výhrady („Prokurátor následne vo svojom upovedomení o výsledku
preskúmania postupu policajta žiadnym spôsobom nereagoval na nami precizované
momenty skutkového a právneho stavu...), avšak fotokópiu tohto upovedomenia okresnej
prokuratúry ústavnému súdu nepredložil a ani nenamieta porušenie svojich ústavou
garantovaných práv týmto upovedomením. Za týchto okolností ústavný súd mohol
preskúmavať sťažnosť len v rozsahu vymedzenom v záhlaví tohto uznesenia.
Ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že nielen petit sťažnosti, ale aj jej odôvodnenie je formulované nezrozumiteľne
a nedostatočne. Z jeho obsahu totiž nemožno identifikovať, v akom štádiu sa nachádza
napadnuté konanie, či sa po vykonaní napadnutého príkazu zmenilo právne postavenie
sťažovateľa, aké opravné prostriedky boli v napadnutom konaní stranami trestného konania
uplatnené a s akým výsledkom.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné
procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal
skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným
súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä
právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Subjektívny názor sťažovateľa
o porušení ním označených práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť
k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto
záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Ak sťažnosť sťažovateľa
neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20
ods. 1 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 359/08). Taký rozsah nedostatkov v zákonom
predpísaných náležitostiach, aký vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (m. m. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 223/2014).
Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci existujú dôvody na odmietnutie
sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd však považuje
za potrebné poukázať aj na ďalšie nedostatky sťažnosti zakladajúce aj iné dôvody na jej
odmietnutie už pri jej predbežnom prerokovaní.
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc
všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe
subsidiarity.
Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1 ústavy
spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne
úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,
II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je
oprávnený
a) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri
plnení úloh,
b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný
podriadený prokurátor.
Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov
prokurátor najmä... vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní.
Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
Podľa § 230 ods. 2 písm. b) a e) Trestného poriadku pri výkone tohto dozoru je
prokurátor oprávnený...
b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo
veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné
stíhanie a riadne v ňom postupuje, ...
e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť
vlastnými rozhodnutiami... ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak,
než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,
rovnako ako proti rozhodnutiu policajta.
Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre a Trestného poriadku vyplýva, že
sťažovateľ bol oprávnený domáhať sa preskúmania postupu policajného orgánu
v napadnutom konaní, ako aj napadnutého príkazu žiadosťou (podaním) adresovanou
okresnej prokuratúre, príp. jej nadriadenej krajskej prokuratúre. Rovnako sa sťažovateľ
mohol žiadosťou adresovanou okresnému prokurátorovi, resp. nadriadenej prokuratúre
domáhať preskúmania zákonnosti telefonického súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry
s napadnutým príkazom z 11. októbra 2018.
Žiadosť o preskúmanie postupu policajného orgánu v napadnutom konaní a jeho
napadnutého príkazu je oprávnený a aj povinný preskúmať príslušný orgán prokuratúry
(vrátane nadriadeného orgánu prokuratúry), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Rovnako je vylúčená právomoc ústavného súdu preskúmavať zákonnosť telefonického
súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry s napadnutým príkazom policajného orgánu
z 11. októbra 2018, keďže toto oprávnenie patrí do právomoci nadriadeného orgánu
prokuratúry.
Zo sťažnosti nemožno jednoznačne ustáliť, či sťažovateľ opravné prostriedky proti
napadnutému postupu a napadnutému príkazu policajného orgánu, ako aj telefonickému
súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry s napadnutým príkazom uplatnil. Je však zjavné,
že aj v prípade, ak sťažovateľ tieto opravné prostriedky uplatnil, tak v sťažnosti adresovanej
ústavnému súdu porušenie svojich ústavou garantovaných základných práv rozhodnutiami
príslušných orgánov prokuratúry o ním uplatnených opravných prostriedkoch nenamieta, čo
zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci, a tiež z dôvodu jej neprípustnosti.
Nad rámec odôvodnenia tejto sťažnosti ústavný súd v považuje za vhodné poukázať
na príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Spr 225/17/1000-6
z 12. mája 2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti
v trestnom konaní, ktorý je aplikovateľný na postup orgánov prokuratúry pri vybavovaní
opravných prostriedkov podľa zákona o prokuratúre a Trestného poriadku, ktoré mohol
a mal sťažovateľ v predmetnej veci uplatniť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2019