Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 14/2019
PDF · 305.03 KB
No categories available
II. ÚS 14/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou Mgr. Soňou Grošaftovou, Hodžova 13, Žilina, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a práva vlastniť majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8 Sžo 138/2015 z 29. marca 2018, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva vlastniť majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
8 Sžo 138/2015 z 29. marca 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. 4 S 123/2012-105 z 20. marca 2015 (ďalej aj
„rozsudok krajského súdu“), ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ –
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia ministra dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) č. 127/2012 z 18. apríla
2012, ktorý ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) a na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku
potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie ministra č. 29/2012
z 10. februára 2012, ktorým minister podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zmenil v časti
výroku rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácií a investičných projektov
č. 003360/2011/SCDPKIP-44824 z 12. októbra 2011 a zamietol rozklad sťažovateľa
doručený 5. marca 2012, zaevidovaný pod č. 14105.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «... Rozhodnutím Ministra dopravy
výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 29/2012 zo dňa 10.2.2012, v rámci konania
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na podklade rozkladu, vyhodnoteného ako rozkladu
podaného po lehote, došlo k zmene výrokovej časti Rozhodnutia Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja, sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácii
a investičných projektov č. 003360/2011/SCDPKIP-44824 zo dňa 12.10.2011, ktorým
rozhodnutím došlo k povoleniu predčasného užívania stavebných objektov stavby
„Rýchlostná cesta R1 Beladice – Tekovské Nemce.“
Sťažovateľ je vlastníkom pozemkov pod označenou stavbou, spolu so svojimi
súrodencami, ktoré pozemky im boli vyvlastnené, avšak v čase podania návrhu
na kolaudáciu stavby „Rýchlostná cesta R1 Beladice – Tekovské Nemce“ vyvlastňovacie
konanie nebolo právoplatne ukončené, de facto stavebník nedisponoval s vlastníctvom, ako
základnou podmienkou podania návrhu na kolaudáciu, ktorého podanie je zákonnou
podmienkou na povolenie predčasného užívania stavby. V súčasnom období vlastnícke
právo k dotknutým pozemkom opäť prešlo na sťažovateľa, ako aj jeho súrodencov, nakoľko
vyvlastňovacie rozhodnutia v rámci súdneho prieskumu boli zrušené.
Sťažovateľ v rámci odvolania proti Rozsudku KS Bratislava namietal skutočnosti
týkajúce sa najmä porušenie základného práva na pokojné užívanie svojho majetku, práva
na spravodlivé súdne konanie... poukázal na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z.
a § 83 zákona č. 50/1976 Zb. vo vzťahu k posúdeniu otázky správnosti postupu pri vydávaní
rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby. Špeciálny stavebný úrad nemohol postupovať
podľa špeciálneho predpisu, ktorým je zákon č. 669/2007 Z. z., nakoľko stavebník nesplnil
základnú zákonnú podmienku preukázania vlastníctva... je nesporné, že stavebník podal
žiadosť o kolaudáciu stavby, ku ktorej mal mať v čase jej podania preukázané splnenie
podmienky majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod stavbu, a to aj podľa zákona
č. 669/2007 Z. z. v platnom znení. Až pri splnení podmienky preukázania vlastníctva
k pozemkom pod stavbu mohol špeciálny stavebný úrad, po posúdení stavby z hľadiska jej
bezpečnosti a plynulosti premávky, povoliť jej predčasné užívanie... pokiaľ ide o samotné
časové vymedzenie doby platnosti vydaného rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby, a to
určením do kolaudácie stavby ide o určenie času v rozpore so zákonom a to § 83 zákona
č. 50/1976 Zb., pretože kolaudácia je viazaná na majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov, čím tento termín nesporne nadobúda znaky neurčitosti... dôvodom zmeny
preskúmavaného rozhodnutia môže byť len rozpor so zákonom spočívajúci v porušení
hmotnoprávnych predpisov v čase rozhodovania vo veci. Zmena v rámci tohto konania je
prípustná iba vo vzťahu k určeným právam, ktoré boli nesprávne priznané a nie zmena z
dôvodu formálneho nedostatku rozhodnutia spočívajúceho v absencii platného právneho
predpisu vo výrokovej časti, podľa ktorého sa malo rozhodovať... nesprávne poučovanie
uvádzané v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov... sťažovateľ namietal i
formálne nedostatky rozhodnutia, v dôsledku čoho rozhodnutie nespĺňa základné zákonné
atribúty, nakoľko nekorešponduje so základným procesným právom na riadne odôvodnenie.
... Z odôvodnenia rozsudku NS SR č. 8Sžo 138/2015 zo dňa 29.3.2018 je zrejmé, že
súd sa absolútne nevysporiadal s podstatnou námietkou sťažovateľa, ktorou sťažovateľ
poukázal na porušovanie jeho ústavného práva... na pokojné užívanie majetku...
KS v Bratislave Rozsudkom č. k. 4S 123/2012-105 zo dňa 20.3.2015 žalobu zamietol
s vyslovením jej neodôvodnenosti, pričom vyslovil: I napriek vzneseným námietkam
preukazujúcich nezákonnosť rozhodnutí, s ktorými sa súd nezaoberal a neopodstatnenosť
ktorých nezdôvodnil, svoje rozhodnutie vo veci súd oprel, vo vzťahu k zmene výroku
rozhodnutia MDVaRR SR č. 03360/2011/SCDPKIP-44824 zo dňa 12.12.2011 Rozhodnutím
Ministra č. 29/2012 zo dňa 10.2.2012 vydaného ako prvostupňového rozhodnutia mimo
odvolacieho konania, o nasledovné zdôvodnenie:... tento postup nemôže hodnotiť ako
riadny postup v mimo odvolacom konaní, avšak uvedený postup je možné vyhodnotiť ako
postup procedurálnej povahy... uvedený procedurálny postup mal v skutočnosti vykonať
prvostupňový orgán (podľa názoru súdu malo ísť o doplnenie vynechaného textu
vo výrokovej časti rozhodnutia)... uvedenú skutočnosť vzhľadom na okolnosti prípadu
vyhodnotil ako formálnu chybu nezasahujúcu do sféry subjektívnych práv žalobcu.
Z odôvodnenia rozsudku KS Bratislava je tiež nesporné, že námietku sťažovateľa, týkajúcu
sa porušovania jeho ústavného práva, ktorým je právo na pokojné užívanie majetku,
opomenul.
... Rozhodnutím Ministra č. 29/2012 v rámci mimo odvolacieho konania, došlo
k rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby podľa špeciálneho hmotnoprávneho predpisu,
ktorým je práve zákon č. 669/2007 Z. z. v platnom znení, ktorý zákon podanie návrhu
na predčasné užívanie stavby nepozná. Samotné predčasné užívanie stavby... môže byť
povolené iba v kolaudačnom konaní začatom na podklade návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia. Z uvedeného potom vyplýva:... v prípade predčasného užívania stavby podľa
§ 5 zákona č. 669/2007 Z. z. (ktorý zákon sa vzťahuje na diaľnice a rýchlostné komunikácie)
je podmienkou jeho povolenia podanie návrhu na kolaudáciu, ktorého súčasťou musí byť
preukázanie zákonnej podmienky, a to preukázanie vlastníckeho práva k pozemkom, pričom
v prípade nepreukázania tejto zákonom stanovenej podmienky nemôže dôjsť k vydaniu
rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby... v prípade predčasného užívania stavby podľa
§ 83 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, predčasné užívanie stavby je viazané
na podanie návrhu stavebníka o vydanie rozhodnutia o povolení na predčasné užívanie
stavby, pričom otázka vlastníctva, resp. iného práva, musí byť preukázaná v stavebnom
konaní.
Z obsahu rozhodnutia ministra č. 29/2012 zo dňa 10.2.2012 vydaného v rámci
preskúmania pôvodného rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti, vyplýva že došlo
k povoleniu na predčasné užívanie stavby podľa zákona č. 669/2007 Z. z. v platnom znení.
Doba povolenia predčasného užívania bola určená do doby kolaudácie stavby, ku ktorej má
stavebník predložiť doklady preukazujúce vlastníckeho právo, nakoľko týmto nedisponuje.
Z obsahu rozhodnutia MDaRR SR č. 03360/2011/SCDPKIP-44824 zo dňa 12.12.2011
z časti odôvodnenie vyplýva, že stavebník podal návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia na podklade čiastkových návrhov, pričom v rámci kolaudačného konania došlo
k predčasnému povoleniu užívania stavby. V čase podania návrhov na kolaudáciu stavby
však stavebník nepreukázal zákonnú podmienku existencie vlastníckeho práva, nakoľko túto
zákonnú podmienku nemal splnenú, a táto podmienka nie je splnená do dnešného dňa.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému rozhodnutiu ministra v rámci mimo odvolacieho konania,
minister de facto nahradil konanie postihnuté vadou nezákonnosti nad rámec svojej
právomoci, pričom jediným zákonným rozhodnutím malo byť zrušenie rozhodnutia MDaRR
SR č. 03360/2011/SCDPKIP-44824 zo dňa 12.12.2011, a to z dôvodu jeho nezákonnosti, čo
je vyslovené v samotnom Rozhodnutí Ministra č. 29/2012.
Súčasne, každé predčasné užívanie stavby by malo byť viazané na určité časové
obdobie, pričom vymedzenie doby platnosti vydaného rozhodnutia o predčasnom užívaní
stavby, a to určením „do kolaudácie stavby“ je termínom neurčitým a teda nezákonným,
nakoľko stavebník nemusí získať vlastníctvo k dotknutým pozemkom. Pokiaľ Rozhodnutie
Ministra č. 29/2012 zo dňa 10.2.2012, ako záväznú podmienku vo výroku rozhodnutia pod
bodom 12., určuje majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov do kolaudácie stavby, teda
do vydania kolaudačného rozhodnutia, ide o podmienku nezákonnú, ktorú správny orgán
určil nad rámec zákona a súčasne termín, ktorý môže byť nedosiahnuteľný vzhľadom
na nález ÚS SR č. PL. ÚS 19/09.
Z obsahu rozhodnutí o predčasnom užívaní stavby, ktoré je potrebné považovať
za rozhodnutia nezákonné, vyplýva, že predčasné užívanie stavby bolo povolené v rámci
špeciálneho režimu, teda zákona č. 669/2007 Z. z. v platnom znení, v čase po podaní návrhu
na kolaudáciu stavby, pričom aj povolenie na predčasné užívanie stavby vyžaduje
existenciu vlastníctva. Pokiaľ by tak nebolo, musel by zákon č. 669/2007 Z. z. v platnom
znení ako jednu z podmienok predčasného užívania stavby upravovať aj možnosť existencie
nevysporiadania pozemkov, resp. § 9a ods. 3 citovaného zákona by podmienku preukázania
vlastníctva posunul do časového obdobia samotnej kolaudácie, tzn. do doby vydania
kolaudačného rozhodnutia. nie jej začatia...
Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z. z. v platnom znení: Ak bolo vydané stavebné
povolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal
vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou
najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva
dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto
lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona.
Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať
najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie
kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné
právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní
preukázané.
Pri výklade ods. 3 zákonného ustanovenia § 9a je potrebné dospieť k záveru, že
predmetom jeho úpravy je preukázanie vlastníckeho práva stavebníka v prípade existencie
stavebného povolenia vydaného pred 26.7.2011, čo sa vzťahuje aj na daný prípad. Nakoľko
stavebník v stavebnom konaní nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom, mal tieto získať
(nadobudnúť) dohodou do 28.2.2013. Iba do tohto momentu mohol stavebník práva
nadobudnúť. Nakoľko stavebník práva k pozemkom nezískal, nemôže podať návrh
na vyvlastnenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení, nakoľko tento pripúšťa
vyvlastnenie iba „pre budúcu stavbu, tzn. do budúcna“ a nie „vyvlastnenie za účelom
majetkoprávneho vysporiadania pod stavbu teda do minulosti.“ Znenie tretej vety § 9a
zákona: „Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný
preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania“ neznamená
získanie vlastníctva vyvlastnením, ale iba jeho preukázanie, ktoré musí stavebník získať
pred začatím samotnej stavby a ktorých získanie má povinnosť preukázať najneskôr v čase
podania návrhu na kolaudačné konanie. Pojmy „získať“ a „preukázať“ z pohľadu ich
podstaty sú dva odlišné pojmy...
Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z. z. v platnom znení: Na účely podľa odseku 3
možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa
týka stavebné povolenie vydané pred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník
nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.
V závere je potrebné konštatovať, že účelom zákona č. 669/2007 Z. z. v platnom
znení, ako osobitného právneho predpisu v nadväznosti na zákon č. 50/1976 Z. v platnom
znení je úprava postupu správnych orgánov v územnom a stavebnom konaní „na prípravu
stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá“ a nie „majetkoprávne vysporiadanie
pozemkov pod existujúcu stavbu cez ich vyvlastnenie“, na ktorú stavbu bolo vydané
povolenie na predčasné užívanie. Tvrdíme, že vzhľadom na existujúci stav, a to trvalej
stavby na cudzom pozemku, neexistuje zákonný dôvod získania vlastníckeho práva
vo vyvlastňovacom konaní.
... V pôvodnom rozhodnutí MDVaRR SR č. 03360/2011/SCDPKIP-44824 zo dňa
12.12.2011 vo veci povolenia na predčasné užívanie stavebných objektov pre stavbu
„Rýchlostná cesta R1 Beladice – Tekovské Nemce“ nešlo o vynechanie textu vo výrokovej
časti rozhodnutia, ale o rozhodnutie o povolení predčasného užívania stavby bez aplikácie
konkrétneho hmotnoprávneho predpisu vzťahujúceho sa na dané konanie. V danom prípade
správny orgán povolil predčasné užívanie stavby podľa § 83 zákona č. 50/2007 Z. z. (jedná
sa o Nariadenie vlády SR o registrácii odrôd pestovaných rastlín.)
V súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. v platnom znení výrok každého rozhodnutia tvorí
podstatnú obsahovú náležitosť, nakoľko zakladá rozhodnutie vo veci, teda autoritatívny
úsudok správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom konania, a preto iba výrok, ktorý je
v súlade so zákonom sa stáva výrokom záväzným, schopným nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť. Z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu ide o rozhodnutie
nezákonné, pričom je možné tvrdiť že ide o nulitné rozhodnutie, nakoľko je založené
na porušení hmotnoprávneho predpisu zo strany správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené
nie je možné súhlasiť zo záverom súdov, že ide o rozhodnutie procedurálnej povahy.
Rozhodnutie ako výsledok konania mimo odvolacieho konania je rozhodnutím, ktoré
nahrádza preskúmavané rozhodnutie, a preto nemôže zároveň meniť existujúce rozhodnutie
a súčasne ponechať v platnosti pôvodné rozhodnutie, ktoré bolo práve preskúmavané
z dôvodu jeho nezákonnosti.
... V rozhodnutí ministra č. 29/2012 zo dňa 10.2.2012, posledná strana, je vyslovené:
„Výrok rozhodnutia neobsahoval ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z. z., aj keď
z povahy rozhodnutia, jeho odôvodnenia a poučenia bolo zrejmé, že sa rozhodlo podľa
tohto ustanovenia právneho predpisu. Z horeuvedeného je zrejmé, že rozhodnutie bolo
vydané v rozpore so zákonom, keďže výrok rozhodnutia neobsahoval podstatné náležitosti
rozhodnutia v správnom konaní podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. Z dôvodu
hospodárnosti a zachovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania
rozhodol minister ako odvolací orgán, že rozhodnutie v súlade s § 65 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. zmení.“ Opomenutie časti výroku, resp. nesprávnosť uvedenia právneho
prepisu, teda zrejmá nezákonnosť rozhodnutia, nemôže byť odstránená tak ako rozhodol
minister Rozhodnutím č. 29/2012. Opieranie sa o zásadu hospodárnosti pri náprave
nezákonnosti rozhodnutia a vydanie opätovného rozhodnutia v rozpore so zákonom je
neprijateľné z dôvodu, že správne orgány sú povinné rešpektovať zásadu zákonnosti, teda
musia konať iba v medziach zákona a nie tento porušovať. Súčasne poukázanie
na zachovanie dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov je nepostačujúce, nakoľko
z rozhodnutia nie je zrejmé aké práva mal správny orgán na mysli, pričom uvedené tvrdenie
nemôže byť podkladom pre nápravu nezákonného rozhodnutia.
Zákon č. 71/1967 Zb. v platnom znení rozhodovanie učinené ministrom, a to
v rozsahu zmeny výroku s nahradením platného právneho predpisu, podľa ktorého sa malo
rozhodovať v pôvodnom konaní a súčasne ponechanie platnosti ostatných častí
preskúmavaného rozhodnutia, nepripúšťa, nakoľko rozhodnutie ako celok musí byť
zmenené.
... rozhodnutím ministra č. 29/2012 došlo k zmene rozhodnutia v časti výroku, a to
nasledovne: uvedenia právneho predpisu v súlade so zákonom vzťahujúceho sa na konanie
vo veci predčasného užívania stavby... s prepisom ostatnej časti výroku z preskúmavaného
rozhodnutia, týkajúceho sa záväzných podmienok pre povolenie na predčasné užívanie
stavby, - s vyslovením „povolenia predčasného užívania“, ktorá časť rozhodnutia je
súčasťou preskúmavaného rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené je logické, že zmenou v rámci preskúmania mimo
odvolacieho konania musí byť podstatná zmena pôvodného rozhodnutia, teda napr.
„nepovolenie predčasného užívania.“ Zmena v rámci tohto konania je prípustná iba
v prípade ak ide o vzťah k určeným právam, ktoré boli preskúmavaným rozhodnutím
nesprávnym spôsobom, či v nesprávnom rozsahu priznané a nie zmena z dôvodu
obsahového nedostatku rozhodnutia, spočívajúceho v absencii platného právneho predpisu,
podľa ktorého sa malo rozhodovať. Ak na základe podnetu účastníka konania má začať
konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia, musí tu existovať porušenie jeho
subjektívnych práv. Rozsah porušenia subjektívnych práv bol v podanom rozklade uvedený
a v prípade začatia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo odvolacieho
konania na podklade podaného rozkladu (podnetu) mali byť námietky predmetom
prieskumu s vyhodnotením ich právnej relevancie a nie zmena prvostupňového rozhodnutia.
V tejto súvislosti predovšetkým nemalo ísť o konanie začaté na podklade rozkladu podaného
sťažovateľom, ktorý bol vyhodnotený ako rozklad podaný po lehote. V prípade rozhodnutia
ministra bolo potrebné začať konanie z úradne moci a rozklad ako podaný po lehote
odmietnuť.
... Tvrdíme, že NS SR sa nesprávne vysporiadal s námietkou, týkajúcou sa nesprávnej
poučovacej povinnosti, opierajúc sa o správnosť názoru KS Bratislava vysloveného
v rozsudku. Vzhľadom na nesprávne poučenie zo strany správneho orgánu, rozklad podaný
žalobcom nemohol byť posúdený ako podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania,
ale ako rozklad podaný v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia z dôvodu
nesprávneho poučenia. Poučenie, ktoré stavebný úrad uviedol v rozhodnutí o predčasnom
užívaní stavby, je poučením v rozpore o zákonom, čo má za následok neplatnosť samotného
aktu. Nezákonnosť poučenia spočíva v tom, že stavebný úrad poučil účastníkov konania
o možnosti podania rozkladu podľa predpisu, ktorý takéto procesné právo účastníkom
nepriznáva a ustanovuje iba lehotu na jeho podanie.
... Poučenie o opravnom prostriedku v rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácii a investičných
projektov č. 03360/2011/SCDPKIP-44824 zo dňa 12.12.2011 v znení: „Proti tomuto
rozhodnutiu môžu účastníci konania podľa § 8 zákona č. 669/2007 Z. z. podať rozklad
v lehote 7 dní odo dňa jeho oznámenia na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava. Po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov je toto rozhodnutie preskúmateľné súdom“, je poučením
nespĺňajúcim náležitosti zákonného poučenia.
... Tvrdíme, že rozhodnutie NS SR... nekorešponduje so základným procesným
právom účastníkov konania, a to právom na riadne odôvodnenie. Predovšetkým súd
nezdôvodnil podstatné námietky, týkajúce sa nesplnenia zákonnej podmienky existencie
vlastníctva z dôvodu podania návrhu na kolaudáciu stavby, a to bez ohľadu na existenciu
povolenia jej predčasného užívania v rámci začatého kolaudačného konania...»
4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález v znení:
„Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok zaručené v článku 20 Ústavy
Slovenskej republiky a práva zaručeného v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom NS SR zo dňa 29.3.2015
(sťažovateľ mal zrejme na mysli 2018, pozn.), v konaní vedenom pod sp. zn. č.
8Sžo 138/2015, porušené bolo.
Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo
na spravodlivý súdny proces zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Rozsudkom NS SR zo dňa 29.3.2015 (sťažovateľ mal zrejme na mysli
2018, pozn.), v konaní vedenom pod sp. zn. č. 8Sžo 138/2015, porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Rozsudok NS SR č. 8Sžo 138/2015 zo dňa
29.3.2018 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR je povinný
uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 100%.“
5. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 4 S 123/2012 z 20. marca
2015 uviedol: «Krajský súd v Bratislave z administratívneho spisu zistil, že správny orgán
vydal rozhodnutie č.03360/2011/SCDPKIP-44824 dňa 12.10.2011, ktorým povolil
predčasné užívanie stavebných objektov pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice -
Tekovské Nemce“. Oznámil to verejnou vyhláškou postupujúc podľa § 8 ods. 2 zákona
č. 669/2007 Z.z. o mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a bola
vyvesená na úradnej tabuli od 12.10.2011 do 21.10.2011 (7 pracovných dní). Žalobca podal
rozklad dňa 10.11.2011, doručil ministerstvu dňa 11.11.2011, t.j. po lehote.
Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že stavebník podal návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia na objekty stavby uvedené vo výroku rozhodnutia č.
03360/2011/SCDPKIP-44824 dňa 12.10.2011, ide o líniovú stavbu - § 139 ods. 2 písm. b/
zákona č. 50/1976 Zb. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie treba podať v
lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
Pre daný prípad je potrebné vychádzať z osobitného zákona vzťahujúce sa na prípravu
stavieb diaľnic a ciest... § 8 ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z. Pokiaľ teda ide o námietky voči
nesprávnej poučovacej povinnosti žalovaného, súd z poučenia žalovaného v prvostupňovom
rozhodnutí, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, zistil, že rozhodnutie ministerstva
obsahovalo riadne poučenie so všetkými zákonnými náležitosťami. Žalobca svoju zákonnú
možnosť na podanie odvolania napriek riadnemu poučeniu nevyužil v zákonnej (7 dňovej)
lehote a riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu ministerstva nepodal včas. Listom
č. 25796/2011/SLP-68062-M zo dňa 20.12.2011 došlo k oznámeniu, že na základe
písomného podania zo strany účastníka konania začína preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania z dôvodu že výrok rozhodnutia je v rozpore s § 47 ods. 2 správneho
poriadku. Následne žalovaný vydal v mimo odvolacom konaní opravné rozhodnutie
č. 127/2012 a predtým 29/2012, kde doplnil výrok pôvodného rozhodnutia o zákonné
ustanovenie podľa ktorého vo veci č. 03360/2011/SCDPKIP-44824zo dňa 12.10.2011 bolo
rozhodnuté, majúc za to, že odstránil nezákonný postup žalovaného správneho orgánu.
Avšak tento postup žalovaného súd nemohol hodnotiť ako riadny postup vo veci
preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v mimo odvolacom konaní,
pretože tento inštitút sa uplatňuje za zákonom ustanovených podmienok, ak okolnosti
nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné z hľadiska hmotnoprávneho. Opravu, ktorú
žalovaný vo veci právoplatného rozhodnutia vykonal je preto možné vyhodnotiť ako
procedurálny postup, ktorý mal v skutočnosti vykonať správny orgán vydávajúci
prvostupňové rozhodnutie v rámci opravy (doplnenie vynechaného textu) rozhodnutia a nie
vyššie nadriadený správny orgán, avšak vzhľadom na všetky okolnosti veci ide o formálnu
chybu nezasahujúcu do sfér subjektívnych práv žalobcu...»
6. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol: «... Odvolací súd primárne
v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä
z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.
Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri
riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy.
Odvolací súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k odvolaním
napadnutému rozhodnutiu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu... Najvyšší
súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie
svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§219 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje odvolaciemu súdu doplniť
odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
Predmetom konania pred krajským súdom bolo preskúmanie zákonnosti a postupu
rozhodnutia Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
z 18. apríla 2012, č. 127/2012 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorý ako orgán
príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku a na návrh osobitnej komisie
zriadenej podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku rozhodnutie Ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky z 10. februára 2012, č. 29/2012, ktorým minister podľa § 65 ods. 2 Správneho
poriadku zmenil v časti výroku rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, Sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácií
a investičných projektov z 12. októbra 2011, č. 003360/2011/SCDPKIP-44824, a zamietol
rozklad (žalobcu) doručený 5. marca 2012 a zaevidovaný pod
č. 14105.
... argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský
súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia
podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých
právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný
prípad.
Odvolací súd z administratívneho spisu, rovnako ako krajský súd, zistil, že listom
č. 25796/2011/SLP-68062-M z 20. decembra 2011 došlo k oznámeniu, že na základe
písomného podania zo strany účastníka konania začína preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania z dôvodu že výrok rozhodnutia je v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho
poriadku. Následne žalovaný vydal v mimoodvolacom konaní opravné rozhodnutie
č. 127/2012 a predtým 29/2012, kde opravil výrok pôvodného rozhodnutia tak, že
zmenil zákonné ustanovenie podľa ktorého rozhodol vo veci (rozhodnutie
č. 03360/2011/SCDPKIP-44824 z 12. októbra 2011) s tým, že odstránil nezákonný postup
žalovaného správneho orgánu.
Tento postup žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako riadny postup vo veci
preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v mimoodvolacom konaní,
pretože tento inštitút sa uplatňuje za zákonom ustanovených podmienok, ak okolnosti
nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné z hľadiska hmotnoprávneho, avšak
vzhľadom na všetky okolnosti veci išlo podľa názoru krajského súdu o formálnu chybu
nezasahujúcu do sfér subjektívnych práv žalobcu... S uvedeným sa plne stotožnil i odvolací
súd, keď posúdenie či procesné a iné pochybenie správneho orgánu je vadou, ktorá
spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené vždy
konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.
Na záver odvolací súd konštatuje, že námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia krajského súdu rovnako nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo
mnohokrát judikované, že v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je potrebné objasniť
len skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. V tejto súvislosti Ústavný súd
Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05)...»
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
10. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľa, že najvyšší súd sa
v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho námietkami, najmä so zásahom do jeho
„ústavného práva... na pokojné užívanie majetku“ (sťažovateľ mal pravdepodobne na mysli
právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pozn.).
11. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj postup najvyššieho súdu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti
jeho účinkov s obsahom sťažovateľom označených práv.
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné
súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany
ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom
rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)
pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len
v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne
poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).
14. Ústavný súd sa stotožnil s vyjadrením najvyššieho súdu, že posúdenie či procesné
a iné pochybenie správneho orgánu je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, je individuálne a je podmienené vždy konkrétnymi okolnosťami toho-ktorého
prípadu, čím najvyšší súd nadväzoval na názor krajského súdu, že vzhľadom na všetky
okolnosti veci šlo v ním preskúmavanom postupe správneho orgánu o formálnu chybu
nezasahujúcu do sfér subjektívnych práv žalobcu (sťažovateľa). Vo vzťahu k zvyšným
námietkam sťažovateľa nemá ústavný súd argumentom a záverom najvyššieho súdu čo
vytknúť.
15. Ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku sa
najvyšší súd, nadväzujúc na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktoré preskúmaval
a zároveň argumentačne doplnil, ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými
relevantnými tvrdeniami a námietkami sťažovateľa. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu
považuje ústavný súd z ústavnoprávneho hľadiska za ústavne udržateľný a konštatuje, že
mu nemožno vyčítať svojvoľnosť či neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok jeho
arbitrárnosť. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne
tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne
nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,
16. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,
sama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu
a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím
vlastným.
17. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého rozsudku
najvyššieho súdu, na obsah rozsudku krajského súdu, ako aj na obsah príloh k sťažnosti
týkajúcich sa predmetnej veci, pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2019