Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 39/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

právne zastúpenej advokátom JUDr. Viliamom Karasom, Advokátska kancelária MAPLE &

FISH, spol. s r. o., Dunajská 15/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných

práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

a z 21. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 11. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v záhlaví označeným uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“ aj „namietané uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ aj „namietané uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd odmietol žalobu sťažovateľky,

ktorou sa domáhala v rámci správneho súdnictva proti Ministerstvu školstva, vedy,

výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) a proti Výskumnej

agentúre (ďalej aj „agentúra“) preskúmania zákonnosti a zrušenia „Správy o zistenej

nezrovnalosti“ z 27. februára a 28. februára 2017 a „Žiadosti o vrátenie finančných

prostriedkov“ z 27. februára 2017, ktorými jej agentúra oznámila súvislosti s jej

poskytnutým nenávratným finančným príspevkom na realizáciu aktivít projektu.

3. Krajský súd namietaným uznesením žalobu sťažovateľky s poukazom na § 98

ods. 1 písm. g) ako neprípustnú odmietol, opierajúc

sa o právne názory vyslovené v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. novembra 2012 a sp. zn. z 8. júna 2016 z toho dôvodu, že „Správa

a žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve...“.

4. O kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti namietanému uzneseniu krajského súdu

rozhodol najvyšší súd namietaným uznesením tak, že kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol, dôvodiac tým, že žalobou o preskúmanie zákonnosti napadnuté dokumenty

(správa o nezrovnalosti a žiadosť, pozn.) nie je možné považovať za správne rozhodnutia,

ktoré by podliehali súdnemu prieskumu zákonnosti v rámci správneho súdnictva.

5. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta v prvom rade

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie, k porušeniu ktorých malo dôjsť v dôsledku podľa nej nezákonných

namietaných rozhodnutí krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktoré podľa sťažovateľky

nezákonne vylúčili zo správneho súdneho prieskumu úkony orgánu verejnej moci (správu

o nezrovnalosti a žiadosť), ktorými malo byť zasiahnuté do jej právneho postavenia, a to len

z dôvodu, že tieto nemali formálne náležitosti správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti

sťažovateľka poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu vo veci sp. zn. ,

z ktorej vyplýva, že každé rozhodnutie musí byť preskúmateľné, ak má byť v súlade

s princípom dobrej správy.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že namietanými uzneseniami krajského súdu

a najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby ústavný súd namietané uznesenia

krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

9. K namietanému uzneseniu krajského súdu

9.1 Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané uznesenie krajského súdu, ústavný súd

konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo

slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo

právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej

republiky.

9.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkiných označených základných

práv oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

9.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s označeným

namietaným rozhodnutím krajského súdu, neposkytujú všeobecné súdy na základe

sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

9.4 Sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným

súdom napadnutého uznesenia krajského súdu, a to využitím v rozhodnom čase jej

priznaného opravného prostriedku (kasačnej sťažnosti),

ktorý, tak ako to vyplýva aj zo sťažnosti, napokon aj formálne využila. Podľa ústavného

súdu kasačná sťažnosť predstavuje v okolnostiach danej veci účinný právny prostriedok,

prostredníctvom ktorého bol následne najvyšší súd povinný vecne preskúmať toto

rozhodnutie krajského súdu, o čom svedčí aj skutočnosť, že najvyšší súd rozhodol

meritórne, pretože kasačnú sťažnosť zamietol. V týchto okolnostiach je nepochybne

naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu princípu subsidiarity podľa ,

čo ústavnému súdu „odníma“ právomoc konať a rozhodovať o ochrane označených

základných práv podľa a dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť napadnutým

uznesením krajského súdu, keďže o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti nemu bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.

9.5 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (proti rozhodnutiu krajského

súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

10. K namietanému uzneseniu najvyššieho súdu

10.1 V súvislosti so sťažovateľkou napádaným uznesením najvyššieho súdu ústavný

súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody ().

10.2 Najvyšší súd svoje rozhodnutie v interakcii s námietkami sťažovateľky

v kasačnej sťažnosti, ako aj vyjadreniami žalovaných ku kasačnej sťažnosti odôvodnil

v bodoch 5.15 až 5.23 v skutočnosti takto:

,,... Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie

finančných prostriedkov poskytnutých podľa o pomoci a podpore

poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol

správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje

donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie

oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.

... Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že správa o nezrovnalosti je iba

podkladom pre ďalšie administratívne konanie, ktoré v čase vyhotovenia správy a zaslania

výzvy nie je ešte začaté. Tieto akty preto samy o sebe nepredstavujú ujmu na právach,

ktorú je nevyhnutné správnemu súdu osvedčiť ako procesnú podmienku prípustnosti

súdneho prieskumu zákonnosti čo potvrdzuje aj novšia judikatúra NR SR vo veciach

sp. zn. , a pod.“

10.3 Ústavný súd preskúmal názor najvyššieho súdu vyjadrený v namietanom

uznesení, ako aj námietky sťažovateľky a pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že

citovaným uznesením najvyššieho súdu nemohlo byť v žiadnom prípade zasiahnuté do jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a ani do práva

na spravodlivé súdne konanie, a ani jej nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

všeobecné súdy o jej žalobe a kasačnej sťažnosti riadne a zákonne rozhodli v súlade s naším

platným právnym poriadkom.

10.4 Závery najvyššieho súdu v bode 5.22 vyslovené v namietanom uznesení možno

považovať za jasné a zrozumiteľné a iba nesúhlas s jeho právnym názorom ešte neznamená,

že došlo aj k porušeniu označených práv sťažovateľky. Namietané uznesenie najvyššieho

súdu je ústavne udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti.

10.5 Opierajúc sa o uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky proti namietanému

uzneseniu najvyššieho súdu vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie ako zjavne neopodstatnenú

odmietol podľa .

10.6 V tejto súvislosti ústavný súd nad rámec poukazuje na svoje rozhodnutie

sp. zn. z 5. decembra 2018, ktorým bola sťažnosť

na ústavnom súde v obdobnej veci odmietnutá pre zjavnú

neopodstatnenosť proti inému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. a podobne

ústavný súd rozhodol aj vo veci sp. zn. , takže možno konštatovať, že

v predmetnej problematike ide už o ustálenú judikatúru ústavného súdu.

10.7 Keďže aj v tomto prípade najvyšší súd k tejto právnej otázke zaujal už svoje

jasné stanovisko (pozri úvod bodu 10.2), ústavný súd aj v tejto časti jej sťažnosť odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019