Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , právne

zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, Szakkayho 1, Košice, vo veci namietaného

porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 20. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, Szakkayho 1, Košice,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 20. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou doručenou Okresnému súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 31. mája 2018 sa sťažovateľka domáha určenia

neplatnosti nájomných zmlúv, ako aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým by

žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa užívania nebytových priestorov

na podnikateľské účely a zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav bez jej súhlasu. Okresný

súd uznesením sp. zn. z 29. júna 2018 návrh na vydanie neodkladného

opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka včas odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ho potvrdil.

3. Sťažovateľka odôvodňuje sťažnosť najmä arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, ktorý „... svoje skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil.

Odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatácie výsledkov jeho hodnotenia bez

logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych ustanovení.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak nepresvedčivé, jednostranné, popiera základné

princípy spravodlivého procesu, výsledkom ktorého je predvídateľné rozhodnutie pre

účastníkov konania.“. Sťažovateľka poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, ktorá sa týka účelového určenia stavby, pretože „odvolací súd namiesto

preukázanému zápisu v katastri dal prednosť tvrdeniu žalovaných, jeho závery nemožno

vyhodnotiť inak ako svojvoľné a arbitrárne, jednostranné, nemajúce oporu ani

vo vykonaných dôkazoch, ani v právnych predpisoch“. Arbitrárnosť napadnutého

rozhodnutia vyplýva podľa názoru sťažovateľky aj zo záverov krajského súdu v súvislosti

s otázkou nepotrebnosti súhlasu sťažovateľky s využívaním stavby na podnikateľské účely,

s otázkou posúdenia proporcionality neodkladného opatrenia a bezodkladnosti dočasnej

úpravy pomerov strán.

4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že postupom krajského súdu bolo porušené

jej základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktorý jej síce doručil

vyjadrenie žalovaných k jej odvolaniu proti rozhodnutiu okresného súdu, avšak „mal jej

umožniť sa k nemu vyjadriť, hoci aj v kratšej ako 10- dňovej lehote. Naproti tomu súd

rozhodol o odvolaní hneď nasledujúci deň- t.j. 20.08.2018, čím znemožnil procesnej strane

uplatňovať jej patriace procesné práva, resp. tým jej odňal možnosť konať pred súdom.“.

5. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „zasiahol do práva sťažovateľky vlastniť

majetok zaručeným článkom 20 SR, a tým, že odmietol poskytnúť ochranu jej

vlastníckemu právu . t. j. právu vec, ktorú vlastní, nerušene užívať, rozhodnutím, ktoré je

arbitrárne“.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 46 ods. 1 a z čl. 48 ods. 2

SR Uznesením Krajského súdu v Prešov č.k.22Co/102/2018-85 zo dňa 20.augusta

2018 porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z SR

a právo pokojne užívať svoj majetok vyplývajúce z čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Prešov

č.k.22Co/102/2018-85 zo dňa 20.augusta 2018 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Prešov č.k.22Co/102/2018-85 zo dňa 20.augusta 2018

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný sťažovateľke uhradiť trovy konania vo výške

390,50 Eur do 15 dní od doručenia nálezu na účet jej právneho zástupcu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podstatou sťažnosti sú výhrady sťažovateľky proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 29. júna 2018 o zamietnutí návrhu sťažovateľky na vydanie

neodkladného opatrenia.

10. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (m. m. , ), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

11. Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie či zrušenie neodkladného

opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako

nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) pristupuje k preskúmavaniu

sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením

zdržanlivo, vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený

zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú či zrušujú neodkladné

opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných

súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností

účastníkov konania (spravidla) nezasahuje konečným spôsobom. Ústavný súd meritórne

posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu

napadnutého rozhodnutia o vydaní opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie,

resp. zrušenie pristupuje len za celkom výnimočných okolností, tak ako to bolo zaužívané

judikatúrou v súvislosti s posudzovaním predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho

poriadku. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných

opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému

excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

12. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní

o návrhu na vydanie či zrušenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie či zrušenie neodkladného

opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť

vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa č. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru

13. Krajský súd v posudzovanom prípade v zmysle zásad upravených v § 379 a § 380

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec prerokoval bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že je vecne správne.

14. V podstatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd v interakcii

s námietkami sťažovateľky uvádza:

„Žalobkyňa sa stala spoluvlastníckou budovy až v roku 2018, teda už v čase

existencie nájomnej zmluvy. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, či už z roku 2014 alebo

2016, žalobkyňa nebola spoluvlastníckou budovy, preto sa jej súhlas s nájmom

nevyžadoval. Na tejto skutočnosti sa na nič nezmenilo ani tým, že žalobkyňa sa následne

stala spoluvlastníckou budovy. V tomto štádiu konania odvolací súd nie je oprávnený

posudzovať platnosť nájomných zmlúv, tieto otázky budú predmetom ďalšieho konania.

Aktuálny stav je však taký, že žalovaný v rade 3/ má uzatvorenú nájomnú zmluvu, na

základe ktorej v nebytových priestoroch prevádzkuje kaviareň. Ak by súd vyhovel návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovaným povinnosť zdržať sa užívania

priestorov na podnikateľské účely, došlo by k neprimeranému zásahu do podnikateľskej

činnosti žalovaného v rade 3/, ktorý by zatvorením prevádzky prišiel o zisk. Nie je tak

splnená podmienka proporcionality.

Na druhej strane nenariadením neodkladného opatrenia žalobkyni nehrozí žiadna

vážnejšia ujma. Žalobkyňa sa sťažuje na hluk a obmedzovanie dymom...Pokiaľ ide

o udalosť, kedy z kozuba v prevádzke prenikal do bytu žalobkyne oxid uhoľnatý, odvolací

súd uvádza, že šlo o jednorazovú záležitosť, pričom po tejto udalosti bol kozub mimo

prevádzky a jeho opätovné sprevádzkovanie podlieha povoleniu OR HaZZ v Bardejove.

Obavy žalobkyne tak nie sú opodstatnené.

Nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné ani vo vzťahu k naznačovaným

hmotným škodám. Žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou žalovaných dochádzalo

k poškodovaniu jej majetku. Iba samotná obava žalobkyne o možnom poškodení jej majetku

bez ďalšieho nezakladá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a nie je dôvodom

na obmedzenie podnikateľskej činnosti žalovaného v rade 3/. Ak by ku škode na majetku

predsa len došlo, žalobkyňa bude mať voči škodcom nárok na náhradu škody...

Na dôvažok odvolací súd dodáva, že nie je splnená ani ďalšia podmienka

na nariadenie neodkladného opatrenia, a tou je bezodkladnosť úpravy pomerov. Kaviareň

je v budove prevádzkovaná minimálne od októbra 2014, pričom odvolací súd lustráciou

v registri obyvateľov zistil, že žalobkyňa v podkrovnom byte budovy býva od roku 2016.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa podala až v máji 2018 (resp. jej

rodičia v roku 2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov č.k.

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie bolo pre späťvzatie

žaloby aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavené, čo však nič nemení

na tom, že nie je splnená podmienka bezodkladnosti). Pre nariadenie neodkladného

opatrenia je nutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude

ohrozená. Odvolací súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že podmienka bezodkladnej

úpravy pomerov ani podmienka ohrozenia exekúcie nie je v danom prípade naplnená.“

15. Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti zohľadnil osobitú povahu inštitútu

neodkladného opatrenia a tomu zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený procesný postup

a rozhodovanie všeobecných súdov. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky ústavný súd

pripomína, že dokazovanie má pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach charakter

osvedčovania, čo znamená, že súd zisťuje na základe dostupných dôkazných prostriedkov

najvýznamnejšie relevantné skutočnosti bez toho, aby musel dodržiavať formalizovaný

postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú

požiadavku vysokej pravdepodobnosti, pričom súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

S poukazom na citované odôvodnenie napadnutého uznesenia ústavný súd zastáva názor, že

argumentácia krajského súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa) zodpovedá

príslušným ustanoveniam týkajúcim sa predpokladov

vydania neodkladného opatrenia, a teda jeho závery nepovažuje za arbitrárne či svojvoľné,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, teda také, ktoré by mali

za následok porušenie sťažovateľkiných základných práv podľa a práva podľa

dohovoru.

16. V súvislosti s námietkou sťažovateľky týkajúcej sa porušenia jej základného

práva podľa tým, že jej krajský súd síce doručil vyjadrenie žalovaných

k jej odvolaniu, avšak neumožnil sa k nemu vyjadriť, poukazuje ústavný súd opakovane

na osobitý charakter rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého

zmyslom je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným subjektívnym právam

navrhovateľa, preto je odvolací súd povinný dôsledne zvážiť účelnosť vlastného procesného

postupu, pri zachovaní princípu rovnosti sporových strán. Podľa názoru ústavného súdu

postup krajského súdu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,

nepredstavuje procesný exces, a teda prekážku zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie so základným právom sťažovateľky podľa

.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia i procesný postup krajského súdu sú ústavne udržateľné, nevykazujú znaky

svojvôle a neodporujú aplikovanej právnej úprave spôsobom, ktorý by mohol mať

za následok namietané porušenie sťažovateľkou označených základných práv podľa

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu, preto jej sťažnosť v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

18. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej všeobecný

súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z a právo

podľa z čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd

súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až , resp.

ods. 1 dohovoru. (napr. alebo ).

19. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu

nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa a

ani jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol pri

predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

20. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2019