Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 586/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť ,

, , ,

, , a ,

, zastúpených advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Patrik Podhorský, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava II a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , a

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ,

, a trovy konania spolu

v sume 968,88 € (slovom deväťstošesťdesiatosem eur a osemdesiatosem centov) na účet ich

právnej zástupkyne Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta

2018 doručená sťažnosť , ,

, , , ,

a , (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Patrik Podhorský, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení

žalobcov účastníkmi napadnutého konania o náhradu škody na nehnuteľnosti spôsobenej

prevádzkovou činnosťou žalovanej. Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby 18. mája

2011 a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Sťažovatelia po opakovaných

žiadostiach o nariadenie znaleckého dokazovania podali 19. februára 2014 sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú predsedníčka okresného

súdu listom z 8. apríla 2014 vyhodnotila ako dôvodnú.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovatelia podali dňa 18. 5. 2011 na Okresnom súde Bratislava II žalobu na

náhradu škody vo výške 170.706,35 eur voči spoločnosti Bratislavská vodárenská

spoločnosť, a. s.

... vec bola pridelená zákonnému sudcovi p. (1. zákonný

sudca) so spisovou značkou .

Dňa 18. 4. 2012 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na

vybavenie sudcovi (2. zákonný sudca).

Dňa 28. 5. 2012 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na

vybavenie späť zákonnému sudcovi (3. zákonný sudca).

dňa 6. 9. 2012 predvolala strany sporu na pojednávanie, ktoré

vytýčila na 31. 10. 2012.

Následne bolo ďalšie nariadené pojednávanie na 4. 2. 2013 zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Následne sa na Okresnom súde Bratislave II konali v krátkom čase dve

pojednávania, a to dňa 27. 2. 2013 a 17. 4. 2013. Pojednávanie dňa 17. 4. 2013 bolo

odročené na neurčito z dôvodu, že vo veci malo byť nariadené znalecké dokazovanie

a účastníci konania mali v lehote 10 dní oznámiť otázky, ktoré žiadajú položiť znalcovi. Je

potrebné uviesť, že Sťažovatelia predložili dňa 26. 4. 2013 konajúcemu súdu otázky pre

znalca. Následne Sťažovatelia podaním zo dňa 17. 5. 2013 žiadali konajúci súd v čo

najbližšej dobe nariadiť znalecké dokazovanie. Napriek viacerým podaniam zo strany

Sťažovateľov konajúci súd vo veci nekonal, požiadali Sťažovatelia súd podaním zo dňa

20. 11. 2013 o ustanovenie znalca.

Dňa 16. 5. 2013 podali Sťažovatelia návrh na zmenu žalobného návrhu, čím žiadali

rozšíriť žalobu o ušlý zisk.

Dňa 24. 2. 2014 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na

vybavenie sudcovi (4. zákonný sudca).

Dňa 2. 5. 2014 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na

vybavenie sudcovi (5. zákonný sudca). Po prikázaní veci

informovala predsedníčku Okresného súdu o stave oddelenia 9C

a Cpr, pričom ju upozornila na neprimeraný počet pridelených vecí a na jej pracovnú

vyťaženosť.

Dňa 16. 5. 2014... Sťažovatelia opätovne namietali, že nebolo vo veci nariadené

znalecké dokazovanie a súčasne Sťažovatelia uviedli, že dňa 17. 5. 2013 podali návrh na

zmenu žalobného návrhu, o ktorom nebolo do 16. 5. 2014 rozhodnuté.

Dňa 19. 5. 2014 Okresný súd vydal uznesenie, ktorým ustanovil znalca a nariadil

znalecké dokazovanie. Na tomto mieste si dovolíme uviesť, že súdom ustanovený znalec

nakoniec znalecký posudok ani nevyhotovil, pretože tento si musel nakoniec zabezpečiť

v zmysle Sťažovatelia.

Dňa 3. 11. 2014 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na

vybavenie sudcovi (6. zákonný sudca)... Od prikázania veci

sudcovi ubehli skoro 4 roky a ani v tejto dobe nebolo o veci vydané

meritórne rozhodnutie.

Dňa 14. 9. 2016 sa na Okresnom súde Bratislave II konalo pojednávanie vo veci

samej. Na tomto pojednávaní sa riešili otázky, ktoré mali byť vynesené súdom už oveľa skôr.

Súd pripustil zmenu žaloby Sťažovateľov, ktorú podali ešte 20. 5. 2013, teda po uplynutí

viac ako 3 rokov od podania návrhu na zmenu. Na pojednávaní súd po prvý krát uviedol,

ktoré skutkové tvrdenia má za preukázané a ktoré nie a ako sa bude ďalej vykonávať

dokazovanie.

Následne sa na Okresnom súde Bratislave II konali v relatívne krátkom čase dve

pojednávania, a to dňa 29. 11. 2017 a 5. 2. 2018. Pojednávanie dňa 29. 11. 2017 bolo

odročené z dôvodu, že vo veci prebiehali mimosúdne rokovania, ktorá však skončili medzi

stranami sporu bezvýsledne.

Pojednávanie dňa 5. 2. 2018 bolo odročené na neurčito z dôvodu stanovenia

ďalšieho procesného postupu súdu a výkonu dokazovania vzhľadom na námietky

k znaleckému posudku.

Aktuálne bolo sťažovateľom doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa

uskutoční dňa 12. 9. 2018, na ktorom bude vypočutý znalec, ktorý vypracoval znalecký

posudok.

Zdĺhavým konaním, ktoré začalo podaním žaloby dňa 18. 5. 2011 sa Sťažovatelia

dostali do veľmi ťažkej finančnej a majetkovej situácie. Škody spôsobené na nehnuteľnosti,

ktorú prenajímali museli priebežne opravovať. Z lukratívneho nájmu odišiel nájomca

vzhľadom na nepriaznivý stav nehnuteľnosti. Škody boli také vysoké, že Sťažovatelia

následkom dlho trvajúceho sporu nehnuteľnosti nakoniec v roku 2017 odplatne previedli na

nového vlastníka. Kúpna cena (podľa Kúpnej zmluvy 280.000 eur) za prevod nehnuteľností

odrážala stav nehnuteľností (poškodenie spôsobené BVS), ktorá bola podstatne nižšia ako

hodnota nehnuteľností pred poškodením (určená znaleckým posudkom vo výške 399.720

eur)...

Sťažovatelia majú za to, že doterajším postupom okresného súdu Bratislava II už len

z dôvodu celkového trvania tohto konania (vyše sedem rokov bez rozhodnutia vo veci samej

na prvom stupni) ako aj neefektívna činnosť pri znaleckom dokazovaní s obavou, že

napadnuté konanie nebude v dohľadnom čase právoplatne skončené dochádza u

sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

... Sťažovateľom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II... nie je

poskytnutá účinná ani efektívna súdna ochrana. Okrem tejto základnej požiadavky na

účinnú právnu ochranu je jej nevyhnutným predpokladom tiež to, aby táto ochrana bola

poskytnutá v primeranom čase...

Čo sa týka náročnosti sporu, ani náročný spor nesmie trvať neprimerane dlho.“

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ich základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov, priznal každému z nich finančné zadosťučinenie v sume

po 10 000 € a náhradu majetkovej škody v sume po 20 000 € pre každého z nich, ako aj

úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Požadované finančné zadosťučinenie (a náhradu škody, pozn.) odôvodňujú

sťažovatelia takto:

„Výšku odškodnenia Sťažovatelia žiadajú priznať z titulu vzniku škody materiálnej -

predaj nehnuteľností pod cenu... v priamej súvislosti s prieťahmi v konaní, ktoré mali za

následok neposkytnutie plnenia v primeranom čase od BVS... každému Sťažovateľovi vo

výške 20.000 eur.

Výšku odškodnenia Sťažovatelia žiadajú priznať aj z titulu vzniku škody

nemateriálnej - za neprimeraný zásah do práv Sťažovateľov, pretože týmto súdnym konaním

zažili Sťažovatelia množstvo nepríjemných situácii a vynaložili nespočetne veľké množstvo

psychických síl. Okrem iného sa do značenej miery narušili vzťahy medzi rodinnými

príslušníkmi. Súčasne Sťažovatelia sa bez svojho zavinenia ocitli v stave bezmocnosti

a neistoty v spravodlivé rozhodnutie v primeranom čase, zapríčinené konajúcim súdom,

pretože do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o merite sporu ani v prvom stupni. Za takéto

porušenie žiadajú Sťažovatelia primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 eur,

teda každému Sťažovateľovi vo výške 10.000 eur.“

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. 1 Spr

z 1. októbra 2018, z ktorého v podstatnom vyplýva:

„... vec napadla dňa 18. 05. 2011 a bola pridelená... na rozhodnutie sudkyni

. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne... sa

stala na čas práceneschopnosti zastupujúcou sudkyňou . Po

návrate zákonnej sudkyne jej boli veci vrátené späť. Zákonná sudkyňa

sa však vzdala výkonu funkcie sudcu, na základe čoho bol spis... prikázaný

opatrením zo dňa 24. 02. 2014 na rozhodovanie ... Uznesením

Súdnej rady SR zo dňa 31. 03. 2014 bol s účinnosťou od 01. 04. 2014

preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V... Uznesením Súdnej rady

SR zo dňa 31. 03. 2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa ,

ktorej bola predmetná vec od 01. 05. 2014 prikázaná na ďalšie konanie a z dôvodu nástupu

novej sudkyne a neprimeraného a nerovnomerného zaťaženia ostatných sudcov... bolo celé

oddelenie 9C prerozdelené náhodným výberom... a spis bol dňa 03. 11. 2014 pridelený... na

rozhodovanie .

Nová zákonná sudkyňa vo veci začala ihneď konať. Konanie, pri prevzatí spisu

sudkyňou, bolo vo fáze, kedy súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením

č. k. -306 zo dňa 19. 05. 2014, ktorým súd znalcovi uložil povinnosť

vypracovať posudok do 30 dní.

Súd následne vykonával úkony smerujúce k ustáleniu možnosti realizácie znaleckého

posudku (v priebehu novembra a decembra 2014), kedy dopytoval strany sporu i znalca

a pre upresnenie ďalšieho postupu nariadil informatívny výsluch na deň 16. 03. 2015.

V rámci informačného výsluchu vyšlo najavo, že právny zástupca žalobcov nechal

vypracovať sanačný projekt (ktorý znalec označil ako potrebný dokument pre vypracovanie

znaleckého posudku), pričom tento mal mať k dispozícii o mesiac. Tento súdu nepredložil

v avizovanej lehote, pričom súd ho následne (opakovane) urgoval na jeho predloženie

v jednotlivých výzvach. Odpoveďou právneho zástupcu žalobcov bolo, že sanačný projekt

predložiť nevedia, nakoľko spoločnosť, ktorá ho má vypracovať, je pracovne vyťažená. Ako

už bolo uvedené, sanačný projekt bol nevyhnutný, podľa tvrdenia znalca, pre vypracovanie

znaleckého posudku. Právny zástupca žalobcov viackrát urgovaný sanačný projekt predložil

súdu až dňa 11. 03. 2016. Súd tento obratom zaslal znalcovi. Ten zaslal súdu dňa 29. 04.

2016 odborné vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že nie je možné vypracovať znalecký

posudok na základe predloženého sanačného projektu.

Súd následne vytýčil termín pojednávania na najbližší možný dátum a to na deň

14. 09. 2016. Na pojednávaní súd predniesol predbežné právne posúdenie veci a toto

odročil za účelom predloženia návrhov strán na vykonanie dokazovania v lehote 30 dní.

Žalobcovia i žalovaný vo svojich návrhoch zaslaných súdu v priebehu októbra 2016

avizovali vypracovanie súkromného znaleckého posudku (žalobcovia) a odborného

vyjadrenia (žalovaný). Súd obe strany preto dňa 14. 12. 2016 urgoval, aby oznámili v akom

štádiu vypracovania sú avizované dôkazy. Vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania

a potrebu vypracovania ďalších dokumentov, právny zástupca žalobcov zaslal súdu

súkromný znalecký posudok až dňa 05. 05. 2017, aj to v nedostatočnom počte vyhotovení,

preto bol súd nútený ho obratom vyzvať na predloženie ešte jedného vypracovania... Po

zaslaní súkromného znaleckého posudku súd obratom tento zaslal na vedomie straním

sporu, pričom opätovne dopytoval právneho zástupcu žalovaného na dátum zaslania ním

avizovaného odborného vyjadrenia. Nakoľko strany následne avizovali možnosť uzavretia

mimosúdnej dohody, resp. prebiehajúce mimosúdne rokovania, súd zisťoval ich výsledok vo

výzve 21. 09. 2017. Po tom, ako mu bol oznámený neúspech prebiehajúcich rokovaní, ihneď

nariadil termín pojednávania a to na najbližší možný voľný termín, na deň 29. 11. 2017. Na

tomto pojednávaní súd opätovne uviedol právne posúdenie veci, vzhľadom k obsahu

predložených dôkazov. Obe strany na pojednávaní požiadali o primeranú lehotu na

finalizáciu mimosúdnych rokovaní... Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 05. 02. 2018, kde

súd pristúpil k vykonávaniu dôkazov a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že strany

sporu mali predložiť svoje stanoviská, prípadne finalizovať návrhy na vykonanie

dokazovania. Po ich zaslaní súd pristúpil k štúdiu predložených dôkazov a pripravil ďalší

postup v konaní v otázke vykonávania dokazovania, tiež uznesením zo dňa 04. 04. 2018

vyzval žalobcov na doplatenie súdneho poplatku za rozšírenie žaloby a vyrubil preddavok

na trovy dôkazu (ústneho znaleckého dokazovania) uznesením dňa 13. 04. 2018. Tento

preddavok bol zložený až dňa 12. 06. 2018, pričom súd ihneď po jeho zložení nariadil

termín súdneho pojednávania na deň 12. 09. 2018, kde zároveň predvolal znalca za účelom

jeho výsluchu. Pojednávanie konané dňa 12. 09. 2018 súd odročil na 29. 10. 2018, pričom

na tomto pristúpi k vykonávaniu ďalšieho dôkazu a to výsluchu navrhovaného svedka.

Vzhľadom na uvedený opis úkonov súdu mám za to, že zákonná sudkyňa konala bez

prieťahov, smerujúc všetky úkony k čo možno najrýchlejšiemu ukončeniu konania. Dĺžku

súdneho konania ovplyvnila skutočnosť, že obe strany si nechali vypracovať odborne

náročné znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia, ktorých predloženie trvalo dlhšiu

dobu. Vzhľadom na skutkovú a najmä odbornú zložitosť sporu, ako odlišné odborné

stanoviská predkladané sporovými stranami je zrejmé, že súd bude musieť pristúpiť

k vykonaniu viacerých navrhnutých dôkazov, potrebných na ustálenie skutkového stavu

a rozhodnutie vo veci.“

Ústavný súd z predloženého spisového materiálu sp. zn. zistil, že

okresným súdom spracovaný prehľad procesných úkonov zodpovedá obsahu spisu, avšak

vzťahuje sa (prevažne) len na obdobie po pridelení veci ostatnej zákonnej sudkyni. Ústavný

súd preto prehľad procesných úkonov vypracovaný okresný súdom dopĺňa o svoje zistenia

z predmetného spisu, a to takto:

1. Dňa 18. mája 2011 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľov.

2. Dňa 27. mája 2011 okresný súd vyzval žalobcov (sťažovateľov) na úhradu

súdneho poplatku.

3. Dňa 13. júna 2011 sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

4. Dňa 23. januára 2012 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľom oslobodenie

od súdnych poplatkov.

5. Dňa 5. marca 2012 bol uhradený súdny poplatok jeho zložením na účet okresného

súdu.

6. Dňa 18. apríla 2012 došlo k zmene zákonného sudcu.

7. Dňa 28. mája 2012 došlo opätovne k zmene zákonného sudcu (spis bol pridelený

pôvodnej zákonnej sudkyni).

8. Dňa 31. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.

9. Dňa 28. novembra 2012 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci.

10. Dňa 4. februára 2013 bol zrušený termín pojednávania pre práceneschopnosť

zákonnej sudkyne.

11. Dňa 27. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.

12. Dňa 9. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie intervenienta

k žalobe.

13. Dňa 17. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na účel nariadenia znaleckého dokazovania.

14. Dňa 26. apríla 2013 sťažovatelia okresnému súdu doručili otázky na znalca.

15. Dňa 10. mája 2013 intervenient okresnému súdu doručil otázky na znalca.

16. Dňa 20. mája 2013 sťažovatelia podali návrh na pripustenie zmeny žaloby

(rozšírenie nároku na náhradu škody, pozn.).

17. Dňa 22. novembra 2013 sťažovatelia podali žiadosť o ustanovenie znalca.

18. Dňa 24. februára 2014 došlo k zmene zákonného sudcu.

19. Dňa 2. mája 2014 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu.

20. Dňa 16. mája 2014 podali sťažovatelia opätovnú žiadosť o nariadenie znaleckého

dokazovania.

21. Dňa 19. mája 2014 okresný súd uznesením ustanovil znalca a uložil mu

vypracovať znalecký posudok (ktorý vypracovaný nebol, pozn.).

22. Dňa 13. júna 2014 a 1. júla 2014 sporové strany zložili preddavok na trovy

dôkazu.

23. Dňa 13. augusta 2014 sa uskutočnila miestna obhliadka zvolaná znalcom na účely

vypracovania posudku.

24. Dňa 3. novembra 2014 došlo opätovne k zmene zákonného sudcu.

25. Dňa 16. marca 2015 okresný súd uskutočnil informatívny výsluch sporových

strán.

26. Dňa 11. marca 2016 sťažovatelia doručili okresnému súdu sanačný projekt.

27. Dňa 29. apríla 2016 bolo okresnému súdu bolo doručené odborné vyjadrenie

žalovaného k sanačnému projektu.

28. Dňa 14. septembra 2016 okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby

navrhovanú sťažovateľmi podaním z 20. mája 2013.

29. Dňa 14. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.

30. Dňa 17. októbra 2016 sťažovatelia a intervenient predložili návrhy na doplnenie

dokazovania.

31. Dňa 29. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.

32. Dňa 5. februára 2018 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci.

33. Dňa 15. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie intervenienta

vo veci.

34. Dňa 21. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného vo

veci.

35. Dňa 13. augusta 2018 sťažovatelia predložili okresnému súdu odborné

vyjadrenie.

36. Dňa 27. augusta 2018 sťažovatelia doručili okresnému súdu realizačný projekt.

37. Dňa 27. augusta 2018 intervenient zaslal okresnému súdu vyjadrenie vo veci.

38. Dňa 12. septembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.

39. Dňa 23. októbra 2018 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia sťažovateľov

k dodatku znaleckého posudku.

40. Dňa 29. októbra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci (výsluch svedka),

ktoré bolo odročené na 14. január 2019 s tým, že sporové strany predložia písomné

záverečné stanoviská.

41. Pojednávanie nariadené na 14. január 2019 bolo zrušené zo zdravotných dôvodov

na strane zákonnej sudkyne a bol nariadený nový termín pojednávania na 11. február 2019.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 15. novembra 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

vo zvyšnej časti (porušenie ) sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň

oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 154/2018 zo 14. decembra 2018 oznámila, že netrvá na

ústnom pojednávaní a v plnom rozsahu sa pridržiava svojho skôr zaslaného vyjadrenia.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či

trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu sp. zn. z 1. októbra 2018 a sp. zn. Spr 154/2018

zo 14. decembra 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. januára

2018 oznámila, že netrvá na ústnom prejedaní veci a k meritu v podstatnom uviedla:

„Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v podaní datovanom dňa 1. 10. 2018...

ihneď v úvode potvrdila, že došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov vo veci

sťažovateľov.

Zákonná sudkyňa pani , ktorá aktuálne rozhoduje vec

sťažovateľov, vo veci koná. Sťažovatelia však majú za to, že zákonný sudca nevyužil všetky

dostupné a potrebné prostriedky na vydanie rozhodnutia vo veci samej v primeranej lehote.

Nebolo vinou sťažovateľov, že súdom ustanovený znalec nebol schopný vypracovať

znalecký posudok. Naopak, ako viackrát namietali sťažovatelia, súdom ustanovený znalec

nemal potrebnú kvalifikáciu na vypracovanie požadovaného znaleckého

posudku. ... nakoniec si sťažovatelia museli dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok,

napriek tomu, že zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania nariadené súdom. Ako

sme už vyššie uviedli v sťažnosti, nebol vo veci sťažovateľov zabezpečený efektívny postup

znalca, pričom za takýto stav nesie zodpovednosť konajúci súd.

Je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pretrváva ústavne

neudržateľný stav a dochádza k prieťahom v konaní. Ako príklad možno uviesť aj

skutočnosť, že súd vydal uznesenie o rozšírení žaloby až o tri roky neskôr, ako ju podali

sťažovatelia na Okresnom súde ešte dňa 20. 5. 2013.

... K pojednávaniu konanému dňa 29. 10. 2018 sťažovatelia uvádzajú, že predmetné

pojednávanie riadne prebehlo, pričom bolo odročené na deň 14. 1. 2019 s tým, že strany

sporu mali zaslať konajúcemu súdu záverečné stanoviská do 31. 12. 2018. Strany sporu si

túto procesnú povinnosť splnili a zaslali na súd záverečné vyjadrenia s očakávaním, že dňa

14. 1. 2019 sa pojednávanie uskutoční. Pojednávanie nariadené na deň 14. 1. 2019 však

bolo zrušené a bol nariadený nový termín pojednávania na deň 11. 2. 2019.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný

princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Povinnosť súdu konať

bez prieťahov vyplýva napríklad z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z (ďalej len „OSP“), ktorý

súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z , podľa ktorého bol sudca

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o náhradu škody možno považovať za bežnú súčasť rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd zastáva názor, že posudzovaná veci nie je

mimoriadne skutkovo ani právne zložitá, vzal však na zreteľ potrebu odborného posúdenia

skutkových okolností veci formou znaleckého dokazovania, ktoré je objektívne spôsobilé

prispieť k predĺženiu konania. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že skutkovo

a právne zložité je predovšetkým také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré

treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými odbornými znalosťami,

resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi ().

2. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Na základe predloženého spisového materiálu ústavný súd dospel k záveru, že

sťažovatelia k predĺženiu doterajšej dĺžky napadnutého konania významnejšou mierou

neprispeli.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní uskutočnil

9 pojednávaní, ktoré ale boli opakovane odročované bez meritórneho rozhodnutia, čo

signalizuje, že postup okresného súdu nebol efektívny, resp. sústredený, keďže okresný súd

je povinný pripraviť vec na pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla už

na jedinom pojednávaní. Za sústredený procesný postup nemožno považovať ani to, že

okresný súd nariadil znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom, zaťažil sporové

strany preddavkom na trovy znaleckého dokazovania, avšak v konečnom dôsledku sa

nariadené znalecké dokazovanie nevykonalo a odborné posúdenie zabezpečovali strany

sporu vo svojej réžii. Pokiaľ ide o správanie zodpovedných orgánov verejnej moci, ESĽP

konštatoval, že v prípade potreby spolupráce so znalcom zostáva zodpovednosť za prípravu

veci a rýchle konanie na príslušnom sudcovi (Capuano proti Taliansku, rozsudok z 26. 6.

1987, Versini proti Francúzsku, rozsudok z 10. 7. 2001).

V priebehu napadnutého konania došlo päťkrát k zmene zákonného sudcu v konaní

z rôznych dôvodov. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že opakované zmeny

zákonného sudcu spomaľujú konanie z dôvodu, že nový sudca sa musí s vecou oboznámiť,

ale nezbavujú súd povinností rozhodnúť vo veci v primeranej lehote (Lechner a Hess proti

Rakúsku, rozsudok z 23. 4. 1987). Opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným

sudcom na prerokovanie a rozhodnutie teda nemožno považovať za relevantnú procesnú

aktivitu všeobecného súdu, keďže ide o aktivitu, ktorá je dôsledkom iných, s konaním

bezprostredne nesúvisiacich skutočností – napr. personálne zmeny na okresnom súde,

práceneschopnosť zákonného sudcu a pod. ().

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (, ) ani

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd na tomto základe, prihliadajúc na zjavne neprimeranú doterajšiu dĺžku

konania (osem rokov), v rámci ktorej okresný súd ani raz meritórne nerozhodol, a tiež

na zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu, dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného

práva sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume každému

po 10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku

napadnutého konania a zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd dospel

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €

pre každého zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Nad rámec uvedeného ústavný súdu poznamenáva, že priznanie požadovanej náhrady

škody pre každého zo sťažovateľov nie je v právomoci ústavného súdu, keďže o prípadnom

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej

správy rozhodujú všeobecné súdy na základe podanej žaloby. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd tejto časti sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

V.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a podanie písomného vyjadrenia vo veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Tarifná odmena za úkon právnej služby v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a za

úkon v roku 2019 sumu 163,33 €. Za dva úkony v roku 2018 a jeden v roku 2019

v prospech štyroch sťažovateľov tak prináleží suma 940,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za dva úkony v roku 2018 a jeden úkon v roku 2019 v sume 28,22 €, čo spolu

predstavuje sumu 968,88 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019