Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 586/2018
PDF · 310.02 KB
No categories available
IV. ÚS 586/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť ,
, , ,
, , a ,
, zastúpených advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Patrik Podhorský, ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 104/2011, za účasti
Okresného súdu Bratislava II a takto
rozhodol:
1. Základné právo , ,
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 104/2011 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 104/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. , , a
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ,
, a trovy konania spolu
v sume 968,88 € (slovom deväťstošesťdesiatosem eur a osemdesiatosem centov) na účet ich
právnej zástupkyne Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta
2018 doručená sťažnosť , ,
, , , ,
a , (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Patrik Podhorský, ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 104/2011 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení
žalobcov účastníkmi napadnutého konania o náhradu škody na nehnuteľnosti spôsobenej
prevádzkovou činnosťou žalovanej. Napadnuté konanie sa začalo podaním žaloby 18. mája
2011 a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Sťažovatelia po opakovaných
žiadostiach o nariadenie znaleckého dokazovania podali 19. februára 2014 sťažnosť
na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú predsedníčka okresného
súdu listom z 8. apríla 2014 vyhodnotila ako dôvodnú.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„Sťažovatelia podali dňa 18. 5. 2011 na Okresnom súde Bratislava II žalobu na
náhradu škody vo výške 170.706,35 eur voči spoločnosti Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a. s.
... vec bola pridelená zákonnému sudcovi p. (1. zákonný
sudca) so spisovou značkou 9 C/104/2011.
Dňa 18. 4. 2012 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na
vybavenie sudcovi (2. zákonný sudca).
Dňa 28. 5. 2012 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na
vybavenie späť zákonnému sudcovi (3. zákonný sudca).
dňa 6. 9. 2012 predvolala strany sporu na pojednávanie, ktoré
vytýčila na 31. 10. 2012.
Následne bolo ďalšie nariadené pojednávanie na 4. 2. 2013 zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Následne sa na Okresnom súde Bratislave II konali v krátkom čase dve
pojednávania, a to dňa 27. 2. 2013 a 17. 4. 2013. Pojednávanie dňa 17. 4. 2013 bolo
odročené na neurčito z dôvodu, že vo veci malo byť nariadené znalecké dokazovanie
a účastníci konania mali v lehote 10 dní oznámiť otázky, ktoré žiadajú položiť znalcovi. Je
potrebné uviesť, že Sťažovatelia predložili dňa 26. 4. 2013 konajúcemu súdu otázky pre
znalca. Následne Sťažovatelia podaním zo dňa 17. 5. 2013 žiadali konajúci súd v čo
najbližšej dobe nariadiť znalecké dokazovanie. Napriek viacerým podaniam zo strany
Sťažovateľov konajúci súd vo veci nekonal, požiadali Sťažovatelia súd podaním zo dňa
20. 11. 2013 o ustanovenie znalca.
Dňa 16. 5. 2013 podali Sťažovatelia návrh na zmenu žalobného návrhu, čím žiadali
rozšíriť žalobu o ušlý zisk.
Dňa 24. 2. 2014 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na
vybavenie sudcovi (4. zákonný sudca).
Dňa 2. 5. 2014 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na
vybavenie sudcovi (5. zákonný sudca). Po prikázaní veci
informovala predsedníčku Okresného súdu o stave oddelenia 9C
a Cpr, pričom ju upozornila na neprimeraný počet pridelených vecí a na jej pracovnú
vyťaženosť.
Dňa 16. 5. 2014... Sťažovatelia opätovne namietali, že nebolo vo veci nariadené
znalecké dokazovanie a súčasne Sťažovatelia uviedli, že dňa 17. 5. 2013 podali návrh na
zmenu žalobného návrhu, o ktorom nebolo do 16. 5. 2014 rozhodnuté.
Dňa 19. 5. 2014 Okresný súd vydal uznesenie, ktorým ustanovil znalca a nariadil
znalecké dokazovanie. Na tomto mieste si dovolíme uviesť, že súdom ustanovený znalec
nakoniec znalecký posudok ani nevyhotovil, pretože tento si musel nakoniec zabezpečiť
v zmysle CSP Sťažovatelia.
Dňa 3. 11. 2014 predsedníčka okresného súdu Bratislava II prikázala vec na
vybavenie sudcovi (6. zákonný sudca)... Od prikázania veci
sudcovi ubehli skoro 4 roky a ani v tejto dobe nebolo o veci vydané
meritórne rozhodnutie.
Dňa 14. 9. 2016 sa na Okresnom súde Bratislave II konalo pojednávanie vo veci
samej. Na tomto pojednávaní sa riešili otázky, ktoré mali byť vynesené súdom už oveľa skôr.
Súd pripustil zmenu žaloby Sťažovateľov, ktorú podali ešte 20. 5. 2013, teda po uplynutí
viac ako 3 rokov od podania návrhu na zmenu. Na pojednávaní súd po prvý krát uviedol,
ktoré skutkové tvrdenia má za preukázané a ktoré nie a ako sa bude ďalej vykonávať
dokazovanie.
Následne sa na Okresnom súde Bratislave II konali v relatívne krátkom čase dve
pojednávania, a to dňa 29. 11. 2017 a 5. 2. 2018. Pojednávanie dňa 29. 11. 2017 bolo
odročené z dôvodu, že vo veci prebiehali mimosúdne rokovania, ktorá však skončili medzi
stranami sporu bezvýsledne.
Pojednávanie dňa 5. 2. 2018 bolo odročené na neurčito z dôvodu stanovenia
ďalšieho procesného postupu súdu a výkonu dokazovania vzhľadom na námietky
k znaleckému posudku.
Aktuálne bolo sťažovateľom doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa
uskutoční dňa 12. 9. 2018, na ktorom bude vypočutý znalec, ktorý vypracoval znalecký
posudok.
Zdĺhavým konaním, ktoré začalo podaním žaloby dňa 18. 5. 2011 sa Sťažovatelia
dostali do veľmi ťažkej finančnej a majetkovej situácie. Škody spôsobené na nehnuteľnosti,
ktorú prenajímali museli priebežne opravovať. Z lukratívneho nájmu odišiel nájomca
vzhľadom na nepriaznivý stav nehnuteľnosti. Škody boli také vysoké, že Sťažovatelia
následkom dlho trvajúceho sporu nehnuteľnosti nakoniec v roku 2017 odplatne previedli na
nového vlastníka. Kúpna cena (podľa Kúpnej zmluvy 280.000 eur) za prevod nehnuteľností
odrážala stav nehnuteľností (poškodenie spôsobené BVS), ktorá bola podstatne nižšia ako
hodnota nehnuteľností pred poškodením (určená znaleckým posudkom vo výške 399.720
eur)...
Sťažovatelia majú za to, že doterajším postupom okresného súdu Bratislava II už len
z dôvodu celkového trvania tohto konania (vyše sedem rokov bez rozhodnutia vo veci samej
na prvom stupni) ako aj neefektívna činnosť pri znaleckom dokazovaní s obavou, že
napadnuté konanie nebude v dohľadnom čase právoplatne skončené dochádza u
sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
... Sťažovateľom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II... nie je
poskytnutá účinná ani efektívna súdna ochrana. Okrem tejto základnej požiadavky na
účinnú právnu ochranu je jej nevyhnutným predpokladom tiež to, aby táto ochrana bola
poskytnutá v primeranom čase...
Čo sa týka náročnosti sporu, ani náročný spor nesmie trvať neprimerane dlho.“
Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný
súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ich základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní
bez zbytočných prieťahov, priznal každému z nich finančné zadosťučinenie v sume
po 10 000 € a náhradu majetkovej škody v sume po 20 000 € pre každého z nich, ako aj
úhradu trov konania pred ústavným súdom.
Požadované finančné zadosťučinenie (a náhradu škody, pozn.) odôvodňujú
sťažovatelia takto:
„Výšku odškodnenia Sťažovatelia žiadajú priznať z titulu vzniku škody materiálnej -
predaj nehnuteľností pod cenu... v priamej súvislosti s prieťahmi v konaní, ktoré mali za
následok neposkytnutie plnenia v primeranom čase od BVS... každému Sťažovateľovi vo
výške 20.000 eur.
Výšku odškodnenia Sťažovatelia žiadajú priznať aj z titulu vzniku škody
nemateriálnej - za neprimeraný zásah do práv Sťažovateľov, pretože týmto súdnym konaním
zažili Sťažovatelia množstvo nepríjemných situácii a vynaložili nespočetne veľké množstvo
psychických síl. Okrem iného sa do značenej miery narušili vzťahy medzi rodinnými
príslušníkmi. Súčasne Sťažovatelia sa bez svojho zavinenia ocitli v stave bezmocnosti
a neistoty v spravodlivé rozhodnutie v primeranom čase, zapríčinené konajúcim súdom,
pretože do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o merite sporu ani v prvom stupni. Za takéto
porušenie žiadajú Sťažovatelia primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 eur,
teda každému Sťažovateľovi vo výške 10.000 eur.“
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu prípisom sp. zn. 1 Spr V/128/2018
z 1. októbra 2018, z ktorého v podstatnom vyplýva:
„... vec napadla dňa 18. 05. 2011 a bola pridelená... na rozhodnutie sudkyni
. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne... sa
stala na čas práceneschopnosti zastupujúcou sudkyňou . Po
návrate zákonnej sudkyne jej boli veci vrátené späť. Zákonná sudkyňa
sa však vzdala výkonu funkcie sudcu, na základe čoho bol spis... prikázaný
opatrením zo dňa 24. 02. 2014 na rozhodovanie ... Uznesením
Súdnej rady SR zo dňa 31. 03. 2014 bol s účinnosťou od 01. 04. 2014
preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V... Uznesením Súdnej rady
SR zo dňa 31. 03. 2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa ,
ktorej bola predmetná vec od 01. 05. 2014 prikázaná na ďalšie konanie a z dôvodu nástupu
novej sudkyne a neprimeraného a nerovnomerného zaťaženia ostatných sudcov... bolo celé
oddelenie 9C prerozdelené náhodným výberom... a spis bol dňa 03. 11. 2014 pridelený... na
rozhodovanie .
Nová zákonná sudkyňa vo veci začala ihneď konať. Konanie, pri prevzatí spisu
sudkyňou, bolo vo fáze, kedy súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením
č. k. 9 C/104/2011-306 zo dňa 19. 05. 2014, ktorým súd znalcovi uložil povinnosť
vypracovať posudok do 30 dní.
Súd následne vykonával úkony smerujúce k ustáleniu možnosti realizácie znaleckého
posudku (v priebehu novembra a decembra 2014), kedy dopytoval strany sporu i znalca
a pre upresnenie ďalšieho postupu nariadil informatívny výsluch na deň 16. 03. 2015.
V rámci informačného výsluchu vyšlo najavo, že právny zástupca žalobcov nechal
vypracovať sanačný projekt (ktorý znalec označil ako potrebný dokument pre vypracovanie
znaleckého posudku), pričom tento mal mať k dispozícii o mesiac. Tento súdu nepredložil
v avizovanej lehote, pričom súd ho následne (opakovane) urgoval na jeho predloženie
v jednotlivých výzvach. Odpoveďou právneho zástupcu žalobcov bolo, že sanačný projekt
predložiť nevedia, nakoľko spoločnosť, ktorá ho má vypracovať, je pracovne vyťažená. Ako
už bolo uvedené, sanačný projekt bol nevyhnutný, podľa tvrdenia znalca, pre vypracovanie
znaleckého posudku. Právny zástupca žalobcov viackrát urgovaný sanačný projekt predložil
súdu až dňa 11. 03. 2016. Súd tento obratom zaslal znalcovi. Ten zaslal súdu dňa 29. 04.
2016 odborné vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že nie je možné vypracovať znalecký
posudok na základe predloženého sanačného projektu.
Súd následne vytýčil termín pojednávania na najbližší možný dátum a to na deň
14. 09. 2016. Na pojednávaní súd predniesol predbežné právne posúdenie veci a toto
odročil za účelom predloženia návrhov strán na vykonanie dokazovania v lehote 30 dní.
Žalobcovia i žalovaný vo svojich návrhoch zaslaných súdu v priebehu októbra 2016
avizovali vypracovanie súkromného znaleckého posudku (žalobcovia) a odborného
vyjadrenia (žalovaný). Súd obe strany preto dňa 14. 12. 2016 urgoval, aby oznámili v akom
štádiu vypracovania sú avizované dôkazy. Vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania
a potrebu vypracovania ďalších dokumentov, právny zástupca žalobcov zaslal súdu
súkromný znalecký posudok až dňa 05. 05. 2017, aj to v nedostatočnom počte vyhotovení,
preto bol súd nútený ho obratom vyzvať na predloženie ešte jedného vypracovania... Po
zaslaní súkromného znaleckého posudku súd obratom tento zaslal na vedomie straním
sporu, pričom opätovne dopytoval právneho zástupcu žalovaného na dátum zaslania ním
avizovaného odborného vyjadrenia. Nakoľko strany následne avizovali možnosť uzavretia
mimosúdnej dohody, resp. prebiehajúce mimosúdne rokovania, súd zisťoval ich výsledok vo
výzve 21. 09. 2017. Po tom, ako mu bol oznámený neúspech prebiehajúcich rokovaní, ihneď
nariadil termín pojednávania a to na najbližší možný voľný termín, na deň 29. 11. 2017. Na
tomto pojednávaní súd opätovne uviedol právne posúdenie veci, vzhľadom k obsahu
predložených dôkazov. Obe strany na pojednávaní požiadali o primeranú lehotu na
finalizáciu mimosúdnych rokovaní... Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 05. 02. 2018, kde
súd pristúpil k vykonávaniu dôkazov a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že strany
sporu mali predložiť svoje stanoviská, prípadne finalizovať návrhy na vykonanie
dokazovania. Po ich zaslaní súd pristúpil k štúdiu predložených dôkazov a pripravil ďalší
postup v konaní v otázke vykonávania dokazovania, tiež uznesením zo dňa 04. 04. 2018
vyzval žalobcov na doplatenie súdneho poplatku za rozšírenie žaloby a vyrubil preddavok
na trovy dôkazu (ústneho znaleckého dokazovania) uznesením dňa 13. 04. 2018. Tento
preddavok bol zložený až dňa 12. 06. 2018, pričom súd ihneď po jeho zložení nariadil
termín súdneho pojednávania na deň 12. 09. 2018, kde zároveň predvolal znalca za účelom
jeho výsluchu. Pojednávanie konané dňa 12. 09. 2018 súd odročil na 29. 10. 2018, pričom
na tomto pristúpi k vykonávaniu ďalšieho dôkazu a to výsluchu navrhovaného svedka.
Vzhľadom na uvedený opis úkonov súdu mám za to, že zákonná sudkyňa konala bez
prieťahov, smerujúc všetky úkony k čo možno najrýchlejšiemu ukončeniu konania. Dĺžku
súdneho konania ovplyvnila skutočnosť, že obe strany si nechali vypracovať odborne
náročné znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia, ktorých predloženie trvalo dlhšiu
dobu. Vzhľadom na skutkovú a najmä odbornú zložitosť sporu, ako odlišné odborné
stanoviská predkladané sporovými stranami je zrejmé, že súd bude musieť pristúpiť
k vykonaniu viacerých navrhnutých dôkazov, potrebných na ustálenie skutkového stavu
a rozhodnutie vo veci.“
Ústavný súd z predloženého spisového materiálu sp. zn. 9 C 104/2011 zistil, že
okresným súdom spracovaný prehľad procesných úkonov zodpovedá obsahu spisu, avšak
vzťahuje sa (prevažne) len na obdobie po pridelení veci ostatnej zákonnej sudkyni. Ústavný
súd preto prehľad procesných úkonov vypracovaný okresný súdom dopĺňa o svoje zistenia
z predmetného spisu, a to takto:
1. Dňa 18. mája 2011 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľov.
2. Dňa 27. mája 2011 okresný súd vyzval žalobcov (sťažovateľov) na úhradu
súdneho poplatku.
3. Dňa 13. júna 2011 sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.
4. Dňa 23. januára 2012 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľom oslobodenie
od súdnych poplatkov.
5. Dňa 5. marca 2012 bol uhradený súdny poplatok jeho zložením na účet okresného
súdu.
6. Dňa 18. apríla 2012 došlo k zmene zákonného sudcu.
7. Dňa 28. mája 2012 došlo opätovne k zmene zákonného sudcu (spis bol pridelený
pôvodnej zákonnej sudkyni).
8. Dňa 31. októbra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.
9. Dňa 28. novembra 2012 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci.
10. Dňa 4. februára 2013 bol zrušený termín pojednávania pre práceneschopnosť
zákonnej sudkyne.
11. Dňa 27. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.
12. Dňa 9. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie intervenienta
k žalobe.
13. Dňa 17. apríla 2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené
na účel nariadenia znaleckého dokazovania.
14. Dňa 26. apríla 2013 sťažovatelia okresnému súdu doručili otázky na znalca.
15. Dňa 10. mája 2013 intervenient okresnému súdu doručil otázky na znalca.
16. Dňa 20. mája 2013 sťažovatelia podali návrh na pripustenie zmeny žaloby
(rozšírenie nároku na náhradu škody, pozn.).
17. Dňa 22. novembra 2013 sťažovatelia podali žiadosť o ustanovenie znalca.
18. Dňa 24. februára 2014 došlo k zmene zákonného sudcu.
19. Dňa 2. mája 2014 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu.
20. Dňa 16. mája 2014 podali sťažovatelia opätovnú žiadosť o nariadenie znaleckého
dokazovania.
21. Dňa 19. mája 2014 okresný súd uznesením ustanovil znalca a uložil mu
vypracovať znalecký posudok (ktorý vypracovaný nebol, pozn.).
22. Dňa 13. júna 2014 a 1. júla 2014 sporové strany zložili preddavok na trovy
dôkazu.
23. Dňa 13. augusta 2014 sa uskutočnila miestna obhliadka zvolaná znalcom na účely
vypracovania posudku.
24. Dňa 3. novembra 2014 došlo opätovne k zmene zákonného sudcu.
25. Dňa 16. marca 2015 okresný súd uskutočnil informatívny výsluch sporových
strán.
26. Dňa 11. marca 2016 sťažovatelia doručili okresnému súdu sanačný projekt.
27. Dňa 29. apríla 2016 bolo okresnému súdu bolo doručené odborné vyjadrenie
žalovaného k sanačnému projektu.
28. Dňa 14. septembra 2016 okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby
navrhovanú sťažovateľmi podaním z 20. mája 2013.
29. Dňa 14. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.
30. Dňa 17. októbra 2016 sťažovatelia a intervenient predložili návrhy na doplnenie
dokazovania.
31. Dňa 29. novembra 2017 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.
32. Dňa 5. februára 2018 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie vo veci.
33. Dňa 15. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie intervenienta
vo veci.
34. Dňa 21. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného vo
veci.
35. Dňa 13. augusta 2018 sťažovatelia predložili okresnému súdu odborné
vyjadrenie.
36. Dňa 27. augusta 2018 sťažovatelia doručili okresnému súdu realizačný projekt.
37. Dňa 27. augusta 2018 intervenient zaslal okresnému súdu vyjadrenie vo veci.
38. Dňa 12. septembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci.
39. Dňa 23. októbra 2018 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia sťažovateľov
k dodatku znaleckého posudku.
40. Dňa 29. októbra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci (výsluch svedka),
ktoré bolo odročené na 14. január 2019 s tým, že sporové strany predložia písomné
záverečné stanoviská.
41. Pojednávanie nariadené na 14. január 2019 bolo zrušené zo zdravotných dôvodov
na strane zákonnej sudkyne a bol nariadený nový termín pojednávania na 11. február 2019.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.
IV. ÚS 586/2018 z 15. novembra 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
vo zvyšnej časti (porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy) sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň
oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 154/2018 zo 14. decembra 2018 oznámila, že netrvá na
ústnom pojednávaní a v plnom rozsahu sa pridržiava svojho skôr zaslaného vyjadrenia.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či
trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu sp. zn. 1 SprV 128/2018 z 1. októbra 2018 a sp. zn. Spr 154/2018
zo 14. decembra 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 17. januára
2018 oznámila, že netrvá na ústnom prejedaní veci a k meritu v podstatnom uviedla:
„Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v podaní datovanom dňa 1. 10. 2018...
ihneď v úvode potvrdila, že došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov vo veci
sťažovateľov.
Zákonná sudkyňa pani , ktorá aktuálne rozhoduje vec
sťažovateľov, vo veci koná. Sťažovatelia však majú za to, že zákonný sudca nevyužil všetky
dostupné a potrebné prostriedky na vydanie rozhodnutia vo veci samej v primeranej lehote.
Nebolo vinou sťažovateľov, že súdom ustanovený znalec nebol schopný vypracovať
znalecký posudok. Naopak, ako viackrát namietali sťažovatelia, súdom ustanovený znalec
nemal potrebnú kvalifikáciu na vypracovanie požadovaného znaleckého
posudku. ... nakoniec si sťažovatelia museli dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok,
napriek tomu, že zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania nariadené súdom. Ako
sme už vyššie uviedli v sťažnosti, nebol vo veci sťažovateľov zabezpečený efektívny postup
znalca, pričom za takýto stav nesie zodpovednosť konajúci súd.
Je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pretrváva ústavne
neudržateľný stav a dochádza k prieťahom v konaní. Ako príklad možno uviesť aj
skutočnosť, že súd vydal uznesenie o rozšírení žaloby až o tri roky neskôr, ako ju podali
sťažovatelia na Okresnom súde ešte dňa 20. 5. 2013.
... K pojednávaniu konanému dňa 29. 10. 2018 sťažovatelia uvádzajú, že predmetné
pojednávanie riadne prebehlo, pričom bolo odročené na deň 14. 1. 2019 s tým, že strany
sporu mali zaslať konajúcemu súdu záverečné stanoviská do 31. 12. 2018. Strany sporu si
túto procesnú povinnosť splnili a zaslali na súd záverečné vyjadrenia s očakávaním, že dňa
14. 1. 2019 sa pojednávanie uskutoční. Pojednávanie nariadené na deň 14. 1. 2019 však
bolo zrušené a bol nariadený nový termín pojednávania na deň 11. 2. 2019.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 104/2011 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný
princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku
so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Povinnosť súdu konať
bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý
súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby
ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) ústavný súd v rámci
prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených
kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že konanie o náhradu škody možno považovať za bežnú súčasť rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd zastáva názor, že posudzovaná veci nie je
mimoriadne skutkovo ani právne zložitá, vzal však na zreteľ potrebu odborného posúdenia
skutkových okolností veci formou znaleckého dokazovania, ktoré je objektívne spôsobilé
prispieť k predĺženiu konania. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že skutkovo
a právne zložité je predovšetkým také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré
treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými odbornými znalosťami,
resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi (IV. ÚS 28/05).
2. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Na základe predloženého spisového materiálu ústavný súd dospel k záveru, že
sťažovatelia k predĺženiu doterajšej dĺžky napadnutého konania významnejšou mierou
neprispeli.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní uskutočnil
9 pojednávaní, ktoré ale boli opakovane odročované bez meritórneho rozhodnutia, čo
signalizuje, že postup okresného súdu nebol efektívny, resp. sústredený, keďže okresný súd
je povinný pripraviť vec na pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla už
na jedinom pojednávaní. Za sústredený procesný postup nemožno považovať ani to, že
okresný súd nariadil znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom, zaťažil sporové
strany preddavkom na trovy znaleckého dokazovania, avšak v konečnom dôsledku sa
nariadené znalecké dokazovanie nevykonalo a odborné posúdenie zabezpečovali strany
sporu vo svojej réžii. Pokiaľ ide o správanie zodpovedných orgánov verejnej moci, ESĽP
konštatoval, že v prípade potreby spolupráce so znalcom zostáva zodpovednosť za prípravu
veci a rýchle konanie na príslušnom sudcovi (Capuano proti Taliansku, rozsudok z 26. 6.
1987, Versini proti Francúzsku, rozsudok z 10. 7. 2001).
V priebehu napadnutého konania došlo päťkrát k zmene zákonného sudcu v konaní
z rôznych dôvodov. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že opakované zmeny
zákonného sudcu spomaľujú konanie z dôvodu, že nový sudca sa musí s vecou oboznámiť,
ale nezbavujú súd povinností rozhodnúť vo veci v primeranej lehote (Lechner a Hess proti
Rakúsku, rozsudok z 23. 4. 1987). Opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným
sudcom na prerokovanie a rozhodnutie teda nemožno považovať za relevantnú procesnú
aktivitu všeobecného súdu, keďže ide o aktivitu, ktorá je dôsledkom iných, s konaním
bezprostredne nesúvisiacich skutočností – napr. personálne zmeny na okresnom súde,
práceneschopnosť zákonného sudcu a pod. (II. ÚS 444/2014).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06) ani
nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že
Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov
alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej
právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd na tomto základe, prihliadajúc na zjavne neprimeranú doterajšiu dĺžku
konania (osem rokov), v rámci ktorej okresný súd ani raz meritórne nerozhodol, a tiež
na zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu, dospel k záveru, že v napadnutom konaní
došlo postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného
práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume každému
po 10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku
napadnutého konania a zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd dospel
k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €
pre každého zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku
tohto nálezu).
Nad rámec uvedeného ústavný súdu poznamenáva, že priznanie požadovanej náhrady
škody pre každého zo sťažovateľov nie je v právomoci ústavného súdu, keďže o prípadnom
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
správy rozhodujú všeobecné súdy na základe podanej žaloby. Z uvedeného dôvodu ústavný
súd tejto časti sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
V.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti a podanie písomného vyjadrenia vo veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Tarifná odmena za úkon právnej služby v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a za
úkon v roku 2019 sumu 163,33 €. Za dva úkony v roku 2018 a jeden v roku 2019
v prospech štyroch sťažovateľov tak prináleží suma 940,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3
vyhlášky) za dva úkony v roku 2018 a jeden úkon v roku 2019 v sume 28,22 €, čo spolu
predstavuje sumu 968,88 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2019