Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 436/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov

Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou

Tencerovou, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žiar nad Hronom p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. k o n a l bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Miroslavy Tencerovej, Hurbanovo námestie 5,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2018

doručená ústavná sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že sťažovateľ je

v procesnom postavení dediča účastníkom napadnutého konania (dedičské konanie)

vedeného notárom JUDr. Bohuslavom Valachom (ďalej aj „súdny komisár“ alebo „notár“)

pod č. k. Dnot 115/2014-Va. Sťažovateľ poukázal na tú skutočnosť, že „dedičské konanie

po poručiteľovi ... naposledy bytom... zomretom... bolo začaté dňa

16.9.2014“, a uviedol, že „k dnešnému dňu nie je dedičské konanie ukončené a notár

v predmetnej dedičskej veci stále nekoná.“.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „tento, už takmer štyri roky

trvajúci, stav právnej neistoty, má navyše negatívny ekonomický dopad na predmet

dedičstva, s ktorým ako jeho dedič nemôžem nakladať a disponovať ním, čím sa ekonomická

hodnota predmetu dedičstva znižuje a takto mi je spôsobovaná reálna ekonomická ujma.“.

4. Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré

podľa názoru sťažovateľa svojím postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd, resp. notár

poverený súdom, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež

v petite ústavnej sťažnosti požadoval prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní

konal bez zbytočných prieťahov, a priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

a úhradu trov konania.

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -19 z 19. septembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.

Spr. zo 17. októbra 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania.

7. Predseda okresného súdu v citovanom prípise v podstatnom uviedol:

„I keď v predmetnom konaní nemožno namietať právnu náročnosť, konanie sa

neúmerne predĺžilo v dôsledku skutkovej náročnosti (predmetom konania je prejednanie

i nehnuteľnosti). Skutková náročnosť vyplýva aj z toho, že hoci 31. októbra 2014 súdny

komisár na základe dohody o vyporiadaní dedičstva, uzavretej medzi dedičmi, vydal

osvedčenie o dedičstve, ktoré už dňa 13. novembra 2014 sťažovateľ napadol tým, že

namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a z toho dôvodu bolo potrebné zisťovať

odborným vyjadrením všeobecnú hodnotu sporného pozemku. Na základe určenej hodnoty

súdny komisár 22. septembra 2015 určil čistú hodnotu dedičstva, do ktorej hodnoty bolo

premietnuté i odborné vyjadrenie predložené sťažovateľom, pričom sťažovateľ i toto

rozhodnutie napadol odvolaním a v odvolaní už poukazoval i na iné nehnuteľnosti, okrem

tej, ktorá bola predmetom ohodnotenia, na ktoré skutočnosti okresný súd v ďalšom konaní

musel reagovať.

Z uvedeného teda vyplýva, že konanie sa neúmerne predĺžilo nielen z dôvodu

skutkovej náročnosti, ale i z dôvodu správania sťažovateľa, ktorý využíval všetky dostupné

možnosti a opravné prostriedky, napadol i uzavretú dohodu o dedičstve a tieto skutočnosti

nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.“

Predseda okresného súdu pripojil tiež vyjadrenie konajúceho sudcu JUDr. Andreja

Matušovica z 8. októbra 2018, ktorý opísal chronológiu procesných úkonov vykonaných

v napadnutom konaní a zároveň k prijatej sťažnosti uviedol:

«Okresný súd chce vo svojom vyjadrení poukázať na to, že aj napriek dohode

dedičov uzatvorenej dňa 31. októbra 2014 podal sťažovateľ Žiadosť o pokračovanie

v konaní (čl. 18 v súdnom spise). Pričom v tejto žiadosti namietal výlučne sumu všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území , zapísanej

na , EKN par. č. , záhrada o výmere m² a vôbec nenamietal sumu

všeobecnej hodnoty ostatných nehnuteľností zapísaných na , tak ako to urobil

následne v odvolaní zo dňa 11. januára 2016 (čl. 57 v súdnom spise). Ak by teda sťažovateľ

namietal sumu všeobecnej hodnoty všetkých nehnuteľností hneď dňa 11. novembra 2014,

dá sa predpokladať, že celé dedičské konanie by bolo skončené skôr.

Je možné sa domnievať, že práve úspech sťažovateľa v prvom „odvolacom konaní“,

ktorý mal za následok konečné zníženie sumy všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území , zapísanej na , EKN

par. č. , záhrada o výmere m², viedlo sťažovateľa k podaniu ďalšieho odvolania

za účelom ponížiť si aj ostatné nehnuteľnosti evidované na .

Okresný súd tak poukazuje na to, že sám sťažovateľ predĺžil konanie a to tým, že

využíval svoje zákonné právo na podanie opravných prostriedkov, pričom takéto konanie

sťažovateľa nie je možné pripísať k pochybeniu okresného súdu.»

8. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn.

Spr. zo 17. októbra 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

9. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. decembra

2018 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a pripojila vyjadrenie

sťažovateľa, v ktorom sa predovšetkým uvádza: „Je pravdou, že sťažovateľ podal po vydaní

Osvedčenia o dedičstve (zo dňa 31.10.2014) žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve.

Dôvodom boli trovy za dedičské konanie vyrubené z nesprávne určenej všeobecnej hodnoty

dedičstva... Toto bol jediný skutočný dôvod podania žiadosti o pokračovanie v konaní

o dedičstve, nakoľko sťažovateľ sa cítil byť poškodený na svojich právach, s reálne

vzniknutou finančnou škodou... Dedičia však uplatnili len svoje zákonné právo, nakoľko sa

cítili byť poškodení nesprávnym postupom notára...

V tejto súvislosti tvrdenia sudcu, že sám sťažovateľ predĺžil konanie tým, že využíval

svoje zákonné právo na podanie opravných prostriedkov, sú zarážajúce. Dedičia nemali

žiadnu inú možnosť brániť sa proti nezákonnému postupu a nesprávnym rozhodnutiam.

Pokiaľ by súd (resp. notár) konali v súlade s právnymi predpismi, dedičia by nemuseli

podávať opravné prostriedky. A ak už opravné prostriedky (t. j. žiadosť o pokračovanie

v konaní o dedičstve a odvolanie proti uzneseniu súdu zo dňa 22.12.2015) boli podané,

malo byť o nich rozhodnuté v primeranej lehote. Považujeme za nekorektné pripisovať vinu

dedičom takýmito zavádzajúcimi vyjadreniami. Sťažovateľ sa v celom konaní len bráni proti

nezákonnému postupu a domáha sa spravodlivosti. Samotný súd pritom odvolaniu dedičov

vyhovel v plnom rozsahu, t.j. uznal dôvodnosť ich odvolania...

V danej veci absentuje skutková náročnosť veci, na ktorú sa predseda súdu odvoláva,

a taktiež nie je možné poukazovať ani na správanie sťažovateľa, ako ho zavádzajúco

popisujú predstavitelia súdu. Odvolanie sťažovateľa bolo podané v januári 2016,

t. j. pred tromi rokmi a dodnes nie je vydané rozhodnutie o dedičstve.“

II.

10. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a z vyjadrenia konajúceho sudcu

okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:

Dňa 16. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o úmrtí

.

Okresný súd uznesením č. k. -5 zo 16. septembra 2014 začal konanie

o dedičstve po poručiteľovi a v ten istý deň vydal poverenie pre súdneho

komisára.

Dňa 31. októbra 2014 vydal súdny komisár na základe dohody o vyporiadaní

dedičstva uzatvorenej medzi dedičmi osvedčenie o dedičstve č. k. -17.

Dňa 13. novembra 2014 doručil sťažovateľ žiadosť o pokračovanie v konaní

o dedičstve.

Súdny komisár nariadil na 25. február 2015 pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 12. marec 2015.

Pojednávanie bolo 12. marca 2015 z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania

odročené.

Sťažovateľ listom z 27. marca 2015 doložil originál odborného vyjadrenia znalca

a vyzval notára, aby vo veci urýchlene rozhodol a nespôsoboval ďalšie prieťahy v konaní.

Dňa 11. mája 2015 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala notára o informácie

o stave konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 22. decembra 2015 opätovne požiadala

notára o informácie o stave konania a o vyjadrenie sa k jeho doterajšiemu postupu.

Súdny komisár uznesením č. k. -55 z 22. decembra 2015 (ďalej len

„uznesenie súdneho komisára o hodnote dedičstva“) určil všeobecnú cenu majetku, sumu

dlhov a čistú hodnotu dedičstva.

Proti uzneseniu súdneho komisára o hodnote dedičstva podal sťažovateľ

11. januára 2016 odvolanie.

Dňa 28. júla 2017 bol spis doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní.

Dňa 12. septembra 2017 bol spis okresnému súdu vrátený bez rozhodnutia

s poučením, že krajskému súdu bol spis predložený nedôvodne a o podanom odvolaní má

rozhodnúť konajúci sudca okresného súdu.

Dňa 22. januára 2018 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť

na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú predseda okresného súdu vybavil

listom sp. zn. Spr. 2004/2018; Spr. A/59/18 z 21. februára 2018 a uznal ju za dôvodnú.

Okresný súd uznesením č. k. -71 z 29. januára 2018 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu o hodnote dedičstva“), ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. mája

2018, určil všeobecnú cenu majetku, sumu dlhov a čistú hodnotu dedičstva.

Dňa 29. mája 2018 bol súdny spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.

Dňa 29. júna 2018 súdny komisár vrátil spis okresnému súdu s poukazom

na nesprávny postup pri rozhodovaní o všeobecnej cene majetku.

Podľa informácie poskytnutej okresným súdom bol spis 9. januára 2019 opätovne

predložený na ďalšie konanie súdnemu komisárovi, ktorý vo veci nariadil termín

pojednávania na 30. apríl 2019.

III.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

13. Vzhľadom na oznámenia predsedu okresného súdu a právnej zástupkyne

sťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. V súlade s čl. II bodom 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 pracuje druhý senát ústavného súdu

v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti. Vzhľadom

na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa v takom

zložení, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu (a v dedičskom konaní aj notára ako

súdneho komisára) je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie, resp. v ktorej sa účastník konania o dedičstve nachádza.

19. Táto povinnosť súdu a sudcu (a v dedičskom konaní aj notára ako súdneho

komisára) vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení (ďalej

len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava

civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom

(ďalej len „“),

(ďalej aj „CMP“) a .

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj

z , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1

, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec

vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného mimosporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného

mimosporového poriadku.

22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)

správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. ,

, , , ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá

tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov (dedičské konanie) a v zásade

ju nemožno hodnotiť po stránke právnej ako zložitú, čo sa vzťahuje aj na napadnuté

konanie. Konanie nie je poznačené ani faktickou zložitosťou, keďže medzi dedičmi bola

uzatvorená dohoda o vyporiadaní dedičstva a v napadnutom konaní nebolo potrebné

vykonať žiadne komplikované odborné (napr. znalecké) dokazovanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal právnu náročnosť, ale

poukázal na skutkovú zložitosť veci, ktorej predmetom je aj prejednanie nehnuteľnosti.

Nijako však toto svoje tvrdenie neodôvodnil, a preto sa s ním nebolo možné stotožniť.

24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania

nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

25. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej

ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (,

, ).

26. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že sa začalo 16. septembra 2014, trvá 4 roky a takmer 7 mesiacov a doteraz

nie je právoplatne skončené. Je zrejmé, že okresný súd nezvolil v napadnutom konaní taký

procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádzal.

27. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že z prehľadu procesných úkonov okresného súdu

a notára ako súdneho komisára vykonaných v napadnutom konaní identifikoval niekoľko

dlhších období nečinnosti. Ústavný súd konštatuje, že od pojednávania, ktoré sa

uskutočnilo 12. marca 2015, bolo uznesenie súdneho komisára o hodnote dedičstva

vydané až 22. decembra 2015, teda po viac ako 9 mesiacoch. Odvolanie sťažovateľa

z 11. januára 2016 predložil okresný súd (navyše nedôvodne) krajskému súdu až 28. júla

2017, teda po viac ako roku a pol od jeho podania sťažovateľom. Krajský súd vec vrátil

bez rozhodnutia 12. septembra 2017 a okresný súd až 29. januára 2018, teda po dvoch

rokoch od podania odvolania sťažovateľom, rozhodol uznesením o hodnote dedičstva.

Ďalej ústavný súd konštatuje, že okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon

v období od 5. mája 2018, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu

o hodnote dedičstva, až do 9. januára 2019, keď okresný súd spis postúpil notárovi na ďalšie

konanie, teda 8 mesiacov. Nasledujúci termín pojednávania bol notárom nariadený až

po viac ako 3 mesiacoch na 30. apríl 2019.

28. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj

procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu či účastník konania (m. m. ).

29. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania (viac ako 4 a pol roka), ako aj obdobia absolútnej

nečinnosti okresného súdu v súhrne predstavujúce takmer 3 roky a 8 mesiacov, dospel

k záveru, že okresný súd vo veci sťažovateľa spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím

porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

30. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej

sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa a

písm. a) prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

33. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

a túto svoju požiadavku odôvodnil jednak samotným porušením svojich práv a taktiež

„dlhodobo trvajúcim stavom právnej neistoty.“.

34. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na obdobia

nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci existujú dôvody

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh

a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch, ako aj na správanie

sťažovateľa v napadnutom konaní. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €, a preto

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

V.

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

38. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej

sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 7. decembra

2018).

39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017

(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky

v sume 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €

a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).

40. Sťažovateľovi patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 3 úkony

právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 460,50 €. Zároveň

mu patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 27,63 €. Celková suma

náhrady trov konania predstavuje po jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou

je právna zástupkyňa sťažovateľa, sumu 585,75 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019