Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 436/2018
PDF · 253.23 KB
No categories available
II. ÚS 436/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov
Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou
Tencerovou, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 91/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 D 91/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žiar nad Hronom p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 D 91/2014 k o n a l bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žiar nad Hronom p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov)
na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Miroslavy Tencerovej, Hurbanovo námestie 5,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2018
doručená ústavná sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 D 91/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že sťažovateľ je
v procesnom postavení dediča účastníkom napadnutého konania (dedičské konanie)
vedeného notárom JUDr. Bohuslavom Valachom (ďalej aj „súdny komisár“ alebo „notár“)
pod č. k. Dnot 115/2014-Va. Sťažovateľ poukázal na tú skutočnosť, že „dedičské konanie
po poručiteľovi ... naposledy bytom... zomretom... bolo začaté dňa
16.9.2014“, a uviedol, že „k dnešnému dňu nie je dedičské konanie ukončené a notár
v predmetnej dedičskej veci stále nekoná.“.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „tento, už takmer štyri roky
trvajúci, stav právnej neistoty, má navyše negatívny ekonomický dopad na predmet
dedičstva, s ktorým ako jeho dedič nemôžem nakladať a disponovať ním, čím sa ekonomická
hodnota predmetu dedičstva znižuje a takto mi je spôsobovaná reálna ekonomická ujma.“.
4. Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na prieťahy v napadnutom konaní, ktoré
podľa názoru sťažovateľa svojím postupom a nečinnosťou spôsobil okresný súd, resp. notár
poverený súdom, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 91/2014 bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň tiež
v petite ústavnej sťažnosti požadoval prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní
konal bez zbytočných prieťahov, a priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
a úhradu trov konania.
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 436/2018-19 z 19. septembra 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.
6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.
Spr. A/697/18 zo 17. októbra 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil
od ústneho pojednávania.
7. Predseda okresného súdu v citovanom prípise v podstatnom uviedol:
„I keď v predmetnom konaní nemožno namietať právnu náročnosť, konanie sa
neúmerne predĺžilo v dôsledku skutkovej náročnosti (predmetom konania je prejednanie
i nehnuteľnosti). Skutková náročnosť vyplýva aj z toho, že hoci 31. októbra 2014 súdny
komisár na základe dohody o vyporiadaní dedičstva, uzavretej medzi dedičmi, vydal
osvedčenie o dedičstve, ktoré už dňa 13. novembra 2014 sťažovateľ napadol tým, že
namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a z toho dôvodu bolo potrebné zisťovať
odborným vyjadrením všeobecnú hodnotu sporného pozemku. Na základe určenej hodnoty
súdny komisár 22. septembra 2015 určil čistú hodnotu dedičstva, do ktorej hodnoty bolo
premietnuté i odborné vyjadrenie predložené sťažovateľom, pričom sťažovateľ i toto
rozhodnutie napadol odvolaním a v odvolaní už poukazoval i na iné nehnuteľnosti, okrem
tej, ktorá bola predmetom ohodnotenia, na ktoré skutočnosti okresný súd v ďalšom konaní
musel reagovať.
Z uvedeného teda vyplýva, že konanie sa neúmerne predĺžilo nielen z dôvodu
skutkovej náročnosti, ale i z dôvodu správania sťažovateľa, ktorý využíval všetky dostupné
možnosti a opravné prostriedky, napadol i uzavretú dohodu o dedičstve a tieto skutočnosti
nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.“
Predseda okresného súdu pripojil tiež vyjadrenie konajúceho sudcu JUDr. Andreja
Matušovica z 8. októbra 2018, ktorý opísal chronológiu procesných úkonov vykonaných
v napadnutom konaní a zároveň k prijatej sťažnosti uviedol:
«Okresný súd chce vo svojom vyjadrení poukázať na to, že aj napriek dohode
dedičov uzatvorenej dňa 31. októbra 2014 podal sťažovateľ Žiadosť o pokračovanie
v konaní (čl. 18 v súdnom spise). Pričom v tejto žiadosti namietal výlučne sumu všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území , zapísanej
na , EKN par. č. , záhrada o výmere m² a vôbec nenamietal sumu
všeobecnej hodnoty ostatných nehnuteľností zapísaných na , tak ako to urobil
následne v odvolaní zo dňa 11. januára 2016 (čl. 57 v súdnom spise). Ak by teda sťažovateľ
namietal sumu všeobecnej hodnoty všetkých nehnuteľností hneď dňa 11. novembra 2014,
dá sa predpokladať, že celé dedičské konanie by bolo skončené skôr.
Je možné sa domnievať, že práve úspech sťažovateľa v prvom „odvolacom konaní“,
ktorý mal za následok konečné zníženie sumy všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území , zapísanej na , EKN
par. č. , záhrada o výmere m², viedlo sťažovateľa k podaniu ďalšieho odvolania
za účelom ponížiť si aj ostatné nehnuteľnosti evidované na .
Okresný súd tak poukazuje na to, že sám sťažovateľ predĺžil konanie a to tým, že
využíval svoje zákonné právo na podanie opravných prostriedkov, pričom takéto konanie
sťažovateľa nie je možné pripísať k pochybeniu okresného súdu.»
8. Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či
trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn.
Spr. A/697/18 zo 17. októbra 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
9. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 7. decembra
2018 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a pripojila vyjadrenie
sťažovateľa, v ktorom sa predovšetkým uvádza: „Je pravdou, že sťažovateľ podal po vydaní
Osvedčenia o dedičstve (zo dňa 31.10.2014) žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve.
Dôvodom boli trovy za dedičské konanie vyrubené z nesprávne určenej všeobecnej hodnoty
dedičstva... Toto bol jediný skutočný dôvod podania žiadosti o pokračovanie v konaní
o dedičstve, nakoľko sťažovateľ sa cítil byť poškodený na svojich právach, s reálne
vzniknutou finančnou škodou... Dedičia však uplatnili len svoje zákonné právo, nakoľko sa
cítili byť poškodení nesprávnym postupom notára...
V tejto súvislosti tvrdenia sudcu, že sám sťažovateľ predĺžil konanie tým, že využíval
svoje zákonné právo na podanie opravných prostriedkov, sú zarážajúce. Dedičia nemali
žiadnu inú možnosť brániť sa proti nezákonnému postupu a nesprávnym rozhodnutiam.
Pokiaľ by súd (resp. notár) konali v súlade s právnymi predpismi, dedičia by nemuseli
podávať opravné prostriedky. A ak už opravné prostriedky (t. j. žiadosť o pokračovanie
v konaní o dedičstve a odvolanie proti uzneseniu súdu zo dňa 22.12.2015) boli podané,
malo byť o nich rozhodnuté v primeranej lehote. Považujeme za nekorektné pripisovať vinu
dedičom takýmito zavádzajúcimi vyjadreniami. Sťažovateľ sa v celom konaní len bráni proti
nezákonnému postupu a domáha sa spravodlivosti. Samotný súd pritom odvolaniu dedičov
vyhovel v plnom rozsahu, t.j. uznal dôvodnosť ich odvolania...
V danej veci absentuje skutková náročnosť veci, na ktorú sa predseda súdu odvoláva,
a taktiež nie je možné poukazovať ani na správanie sťažovateľa, ako ho zavádzajúco
popisujú predstavitelia súdu. Odvolanie sťažovateľa bolo podané v januári 2016,
t. j. pred tromi rokmi a dodnes nie je vydané rozhodnutie o dedičstve.“
II.
10. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a z vyjadrenia konajúceho sudcu
okresného súdu ústavný súd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:
Dňa 16. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o úmrtí
.
Okresný súd uznesením č. k. 1 D 91/2014-5 zo 16. septembra 2014 začal konanie
o dedičstve po poručiteľovi a v ten istý deň vydal poverenie pre súdneho
komisára.
Dňa 31. októbra 2014 vydal súdny komisár na základe dohody o vyporiadaní
dedičstva uzatvorenej medzi dedičmi osvedčenie o dedičstve č. k. 1 D 91/2014-17.
Dňa 13. novembra 2014 doručil sťažovateľ žiadosť o pokračovanie v konaní
o dedičstve.
Súdny komisár nariadil na 25. február 2015 pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 12. marec 2015.
Pojednávanie bolo 12. marca 2015 z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania
odročené.
Sťažovateľ listom z 27. marca 2015 doložil originál odborného vyjadrenia znalca
a vyzval notára, aby vo veci urýchlene rozhodol a nespôsoboval ďalšie prieťahy v konaní.
Dňa 11. mája 2015 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala notára o informácie
o stave konania.
Právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 22. decembra 2015 opätovne požiadala
notára o informácie o stave konania a o vyjadrenie sa k jeho doterajšiemu postupu.
Súdny komisár uznesením č. k. 1 D 91/2014-55 z 22. decembra 2015 (ďalej len
„uznesenie súdneho komisára o hodnote dedičstva“) určil všeobecnú cenu majetku, sumu
dlhov a čistú hodnotu dedičstva.
Proti uzneseniu súdneho komisára o hodnote dedičstva podal sťažovateľ
11. januára 2016 odvolanie.
Dňa 28. júla 2017 bol spis doručený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní.
Dňa 12. septembra 2017 bol spis okresnému súdu vrátený bez rozhodnutia
s poučením, že krajskému súdu bol spis predložený nedôvodne a o podanom odvolaní má
rozhodnúť konajúci sudca okresného súdu.
Dňa 22. januára 2018 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť
na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú predseda okresného súdu vybavil
listom sp. zn. Spr. 2004/2018; Spr. A/59/18 z 21. februára 2018 a uznal ju za dôvodnú.
Okresný súd uznesením č. k. 1 D 91/2014-71 z 29. januára 2018 (ďalej len
„uznesenie okresného súdu o hodnote dedičstva“), ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. mája
2018, určil všeobecnú cenu majetku, sumu dlhov a čistú hodnotu dedičstva.
Dňa 29. mája 2018 bol súdny spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.
Dňa 29. júna 2018 súdny komisár vrátil spis okresnému súdu s poukazom
na nesprávny postup pri rozhodovaní o všeobecnej cene majetku.
Podľa informácie poskytnutej okresným súdom bol spis 9. januára 2019 opätovne
predložený na ďalšie konanie súdnemu komisárovi, ktorý vo veci nariadil termín
pojednávania na 30. apríl 2019.
III.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
13. Vzhľadom na oznámenia predsedu okresného súdu a právnej zástupkyne
sťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
14. V súlade s čl. II bodom 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 pracuje druhý senát ústavného súdu
v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti. Vzhľadom
na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa v takom
zložení, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
15. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 91/2014 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
17. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu (a v dedičskom konaní aj notára ako
súdneho komisára) je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr
odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie, resp. v ktorej sa účastník konania o dedičstve nachádza.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu (a v dedičskom konaní aj notára ako súdneho
komisára) vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava
civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Civilného mimosporového poriadku
(ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj
z § 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1
OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, v ktorý sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bol súd prvého stupňa podľa § 226 OSP
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného mimosporového
konania v čl. 12 CMP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Tento
základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného
mimosporového poriadku.
22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)
správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá
tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov (dedičské konanie) a v zásade
ju nemožno hodnotiť po stránke právnej ako zložitú, čo sa vzťahuje aj na napadnuté
konanie. Konanie nie je poznačené ani faktickou zložitosťou, keďže medzi dedičmi bola
uzatvorená dohoda o vyporiadaní dedičstva a v napadnutom konaní nebolo potrebné
vykonať žiadne komplikované odborné (napr. znalecké) dokazovanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal právnu náročnosť, ale
poukázal na skutkovú zložitosť veci, ktorej predmetom je aj prejednanie nehnuteľnosti.
Nijako však toto svoje tvrdenie neodôvodnil, a preto sa s ním nebolo možné stotožniť.
24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť
osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania
nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
25. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej
ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,
t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
26. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania a zistil, že sa začalo 16. septembra 2014, trvá 4 roky a takmer 7 mesiacov a doteraz
nie je právoplatne skončené. Je zrejmé, že okresný súd nezvolil v napadnutom konaní taký
procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ nachádzal.
27. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že z prehľadu procesných úkonov okresného súdu
a notára ako súdneho komisára vykonaných v napadnutom konaní identifikoval niekoľko
dlhších období nečinnosti. Ústavný súd konštatuje, že od pojednávania, ktoré sa
uskutočnilo 12. marca 2015, bolo uznesenie súdneho komisára o hodnote dedičstva
vydané až 22. decembra 2015, teda po viac ako 9 mesiacoch. Odvolanie sťažovateľa
z 11. januára 2016 predložil okresný súd (navyše nedôvodne) krajskému súdu až 28. júla
2017, teda po viac ako roku a pol od jeho podania sťažovateľom. Krajský súd vec vrátil
bez rozhodnutia 12. septembra 2017 a okresný súd až 29. januára 2018, teda po dvoch
rokoch od podania odvolania sťažovateľom, rozhodol uznesením o hodnote dedičstva.
Ďalej ústavný súd konštatuje, že okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon
v období od 5. mája 2018, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu
o hodnote dedičstva, až do 9. januára 2019, keď okresný súd spis postúpil notárovi na ďalšie
konanie, teda 8 mesiacov. Nasledujúci termín pojednávania bol notárom nariadený až
po viac ako 3 mesiacoch na 30. apríl 2019.
28. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj
procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu či účastník konania (m. m. IV. ÚS 341/04).
29. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne
neprimeranú dĺžku napadnutého konania (viac ako 4 a pol roka), ako aj obdobia absolútnej
nečinnosti okresného súdu v súhrne predstavujúce takmer 3 roky a 8 mesiacov, dospel
k záveru, že okresný súd vo veci sťažovateľa spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím
porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal.
Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej
sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 D 91/2014 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi
nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
33. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
a túto svoju požiadavku odôvodnil jednak samotným porušením svojich práv a taktiež
„dlhodobo trvajúcim stavom právnej neistoty.“.
34. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na obdobia
nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci existujú dôvody
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri ustálení sumy finančného
zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu napadnutého konania, jeho priebeh
a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch, ako aj na správanie
sťažovateľa v napadnutom konaní. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €, a preto
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.
V.
35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
38. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej
sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 7. decembra
2018).
39. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2017
(§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky
v sume 921 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 153,50 €
a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,21 €).
40. Sťažovateľovi patrí ako náhrada trov právneho zastúpenia náhrada za 3 úkony
právnej služby v roku 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 460,50 €. Zároveň
mu patrí režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 27,63 €. Celková suma
náhrady trov konania predstavuje po jej zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou
je právna zástupkyňa sťažovateľa, sumu 585,75 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2019