Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 66/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 28, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Prešov sp. zn. z 11. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“), základného

práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. septembra

2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal návrh

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) na okresnom

súde. Okresný súd v označenej veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 7. februára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. februára 2018. Následne okresný

súd uznesením z 31. júla 2018 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za vyporiadanie BSM v sume 1 708,50 €. Proti označenému uzneseniu okresného súdu

sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ju

zamietol.

3. Sťažovateľ namieta, že okresný súd pri stanovovaní základu pre výpočet súdneho

poplatku konal formalisticky v rozpore s logikou, keď predmetom vyporiadania neboli len

veci, ale tiež iné hodnoty, medzi ktoré patria aj záväzky. Okresnému súdu vyčíta, že

pri stanovení základu poplatku bral do úvahy len tzv. aktíva a ignoroval, že v rámci

vyporiadania BSM boli vyporiadavané aj pasíva. Tvrdí, že okresný súd pri interpretácii

a aplikácii na vec vzťahujúcich sa noriem pochybil, pretože právny záver, na ktorom stojí

napadnuté uznesenie, že základom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sa považujú iba

aktíva, je nesprávny, nie je možné k nemu dospieť ani jazykovým, ani logickým

a ústavnokonformným výkladom dotknutých ustanovení zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľ ďalej namieta, že

napadnutým uznesením došlo aj do neprípustného zásahu do jeho majetkovej sféry a jeho

práva vlastniť majetok, resp. na ochranu vlastníckeho práva.

4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že napadnutým uznesením

okresného súdu došlo k porušeniu jeho označených práv, preto navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo vlastniť majetok

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 09. 2018, sp. zn.:

porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 11. 09. 2018, sp. zn.:

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 325,42 EUR na účet jej právneho zástupcu JUDr. Tomáša Majerčáka, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti tiež navrhol, aby ústavný súd rozhodol

o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia v zmysle

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) s odôvodnením, že odloženie vykonateľnosti napadnutého

uznesenia nie je v rozpore s verejným záujmom a sťažovateľovi by vznikla závažná ujma,

keďže súdny poplatok, ktorý má na základe napadnutého uznesenia zaplatiť,

niekoľkonásobne prevyšuje jeho príjem.

6. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudkyni

spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu

uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi

a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár

a Ľuboš Szigeti.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 v čl. I až a až a až

a a . V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľ v prvom rade namieta, že napadnutým uznesením okresného súdu

došlo k neprípustnému zásahu do jeho procesných práv podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Argumentuje tým, že výklad aplikovaných noriem v jeho veci

je formalistický, nezohľadňujúci predmet konania. Okresnému súdu vyčíta, že pri stanovení

základu poplatku bral do úvahy len tzv. aktíva a ignoroval, že v rámci vyporiadania BSM

boli vyporiadavané aj pasíva.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne...

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

15. Uloženie poplatkovej povinnosti v civilných sporových veciach nemožno samo

osebe považovať za rozporné s ani s právom na prístup k súdu

chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru [napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) vo veciach Tolstoy-Miloslavsky proti Spojenému kráľovstvu, 1995,

resp. Kreuz proti Poľsku, 2001].

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstate rozporuje len rozsah poplatkovej

povinnosti a tvrdí, že okresný súd mal pri výklade pojmu majetok pri určení poplatkovej

povinnosti zohľadniť predmet konania.

17. Ústavný súd je oprávnený v ojedinelých prípadoch zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o poplatkovej povinnosti, a to iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu o určení povinnosti zaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom na výšku

súdneho poplatku, posudzovanú v rámci konkrétnych okolností prípadu a v rámci

ekonomických (finančných) možností sťažovateľa zaplatiť tento súdny poplatok,

a vzhľadom na fázu konania pred všeobecným súdom k obmedzeniu samotnej podstaty

práva sťažovateľa na súdnu ochranu (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Jedamski

a Jedamska proti Poľsku z 26. 7. 2005, body 60 a 66). Príčinou uvedeného stavu býva

najčastejšie úplná rezignácia všeobecného súdu na vyvažovanie verejného a súkromného

záujmu, prípadne nedôsledné vyvažovanie (opomenutie podstatnej „premennej“

pri vyvažovaní). Opodstatnenosť sťažnosti podľa prichádza do úvahy

tiež v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných

základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto

rozhodnutia všeobecným súdom.

18. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia uviedol:

«11. Podľa § 2 ods. 1 zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je

podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a/), resp. obe strany sporu v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa

rozhodnutia súdu.

12. Podľa § 7 ods. 8 zákona v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

13. Napokon podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu

zákona poplatok zo žaloby na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

66 € a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak

sa konanie skončilo rozsudkom je 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1 %,

najmenej však 66 € a najviac 16.596,50 €.

14. Z odcitovaných ustanovení zákona celkom jednoznačne vyplýva, že konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je z hľadiska

poplatkového špecifickým druhom konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom

až 2 poplatkov a to pri začatí konania vyrubením poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou

sumou) a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku za samotné vyporiadanie

(ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou a hornou hranicou

poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej sadzby poplatku je

závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia končiaceho konanie).

Osoba poplatníka prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou navrhovateľ príslušného

konania, v prípade druhého z poplatkov naopak poplatníkmi sú zásadne obaja bývalí

manželia a možnosť uloženia povinnosti na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich je

výnimkou z pravidla vyžadujúcou si vždy náležité odôvodnenie.

15.V konaní o vyporiadaní BSM je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich

do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú. Keďže zákon hovorí len

o veciach a hodnotách, poplatkový základ tvoria iba aktíva. Pasíva sa do základu ani

nezahŕňajú, ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Takisto sa zo základu neodpočítavajú

sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok. Poplatková povinnosť

vzniká pri vyporiadaní BSM podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona v súvislosti s rozhodnutím

vo veci samej, teda povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka

nemôže byť vyslovená skôr ako v rozhodnutí vo veci samej, teda v rozsudku, ktorým sa BSM

vyporiadava.

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM sa

dôsledne riadil o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v platnom znení. Vzhľadom nato, že vyšší súdny úradník rozhodol správne,

so zreteľom na tieto skutkové a právne zistenia, sťažnosť žalobcu je nedôvodná, súd preto

sťažnosť zamietol.»

19. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti, ako aj k nej priloženej

dokumentácie, poukazujúc najmä na obsah napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého

relevantná časť je citovaná, dospel k záveru, že účinky napadnutého uznesenia okresného

súdu v okolnostiach posudzovanej veci sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľových

označených práv procesného charakteru. Okresný súd uviedol dôvody, ktoré ho viedli

k prijatiu rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie oprel o príslušné zákonné ustanovenie

20. Ústavný súd reagujúc na výhrady sťažovateľa konštatuje, že je pravdou, že súdna

prax pri určovaní výšky súdneho poplatku v posudzovanej otázke nie je jednotná. Právne

závery okresného súdu a jeho argumentáciu uvedenú v napadnutom uznesení však nemožno

bez ďalšieho hodnotiť ako svojvoľnú alebo arbitrárnu, keďže vychádza zo zaužívanej

výkladovej a aplikačnej praxe. Okresný súd sa priklonil k názoru, podľa ktorého základom

pre určenie súdneho poplatku je len hodnota aktív.

21. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. ,

, ). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd

v napadnutom uznesení okresného súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom

napadnutého uznesenia okresného súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

22. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom

označeného základného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, resp.

), sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

23. Sťažovateľ ďalej namietal aj porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu vlastníctva podľa dodatkového protokolu

napadnutým uznesením okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že

označené práva sú právami hmotnej povahy.

24. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd sa riadne zaoberal námietkami

sťažovateľa a ústavne konformným spôsobom vysvetlil, že za majetok možno považovať

len aktíva, preto v okolnostiach prípadu interpretácia a aplikácia na vec vzťahujúcich sa

noriem sledovala ich zmysel a účel. Právne závery uvedené v odôvodnení napadnutého

uznesenia podľa názoru ústavného súdu nemajú spojitosť s označenými právami

hmotnoprávneho charakteru. Závery okresného súdu považuje ústavný súd za dostačujúce

pre konštatovanie, že neexistuje relevantná súvislosť medzi namietaným porušením

označených práv hmotného charakteru na jednej strane a napadnutým uznesením okresného

súdu na strane druhej.

25. Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

26. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok,

rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa vrátane návrhu na odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019