Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 580/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, zo sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 10/20, Košice, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov) na účet jej

právneho zástupcu advokáta JUDr. Tibora Šafárika, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. mája 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 11. mája 2015

okresnému súdu žalobu proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

financií Slovenskej republiky, „o náhradu škody s reštitučným titulom“. Konanie

je okresným súdom vedené pod sp. zn. . Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že

„Bola a je majiteľkou meštianskeho domu, v ktorom nájomcov ohľadne výšky nájomného

chránili predpisy, ktoré ju regulovali. Vo všeobecnosti ide o známu, v médiách často

spomínanú problematiku, v ktorej oprávnenosť náhrad a spôsob riešenia založil Európsky

súd pre ľudské práva.“.

3. Sťažovateľka poukazuje ďalej na to, že «Súd v rámci prípravy na pojednávanie

v súlade s vykonal niekoľko úkonov. Prevahu mali výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku... Doručil žalobu protistrane na vyjadrenie a toto vyjadrenie sťažovateľke.

Inak nič.

Sťažovateľka konanie nijako nezdržiavala. Zneistená výzvou na zaplatenie poplatku

12.000,- eur z opatrnosti podala žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, ďalej

sa jej však z pochopiteľných dôvodov nevenovala.

Objektívne posudzujúc nie je spor právne ani skutkovo náročný. Možno pripustiť,

že pred našimi vnútroštátnymi súdmi „prvý láme ľady“ na ceste k rozhodnutiu tohto druhu,

no na strane druhej akékoľvek pochybnosti – ako bolo spomínané odstránil v ťažiskovej

otázke ESĽP.».

4. Sťažovateľka v záverečnej časti sťažnosti zdôrazňuje, že jej sklamanie „... z faktu,

že prakticky ani jeden spor neskončil v prijateľnom čase, narastajúci pocit beznádeje

z fungovania súdov atď. sú faktormi, odôvodňujúcimi priznanie nemajetkovej ujmy

a odškodnenie za ňu“.

5. Na základe argumentov uvedených v odôvodnení sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„a/ nálezom vyslovil, že v konaní, vedenom na OS Bratislava I. pod spisovou

značkou bolo porušené jej právo na riadne súdne konanie, zaručené článkom 6

Dohovoru a článkom 48/2 SR,

b/ priznáva sťažovateľke z titulu primeraného finančného zadosťučinenia 1.000,- eur,

c/ zaviaže OS Bratislava I. na náhradu jej trov konania.“

6. Uznesením sp. zn. z 15. novembra 2018 ústavný súd prijal

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu práv, ktorých porušenie namieta.

7. Podaním sp. zn. 1 Spr z 18. januára 2019 predsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní veci, a k obsahu sťažnosti

sťažovateľky sa vyjadrila tak, že okresný súd riadne koná v napadnutom konaní, nevyskytlo

sa žiadne podstatné obdobie nečinnosti súdu, boli realizované procesné úkony pre účely

prípravy veci na pojednávanie a 13. decembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci,

ktoré bolo odročené pre účely špecifikácie žalovanej sumy. Okresný súd ďalej poukázal

na to, že v dôsledku formulácie pôvodne podanej žaloby nebolo zrejmé, že sťažovateľka

sa domáha náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, čo malo vplyv

na predĺženie konania z dôvodu rozhodovania o poplatkovej povinnosti. Zároveň okresný

súd považuje vec za právne zložitú a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje finančné

zadosťučinenie sťažovateľke nepriznať. V priloženom vyjadrení zákonnej sudkyne

konajúcej vo veci sa okrem prehľadu procesných úkonov uvádza, že súd bol v období

rokov 2017 a 2018 poddimenzovaný z hľadiska počtu administratívnych pracovníkov

a sudcov, čo malo vplyv na dĺžku napadnutého konania. Okresný súd tiež upozornil na to,

že správanie sťažovateľky v podobe nesprávne uhradeného poplatku malo vplyv na dĺžku

konania.

Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 11. mája 2015 sťažovateľka podala žalobu.

Dňa 10. júla 2015 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.

Dňa 26. januára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 10. februára 2016 požiadala sťažovateľka o priznanie oslobodenia od súdneho

poplatku.

Dňa 11. júla 2016 okresný súd vyzval na dokladovanie majetkových pomerov

na účely rozhodovania o oslobodení.

Dňa 25. júla 2016 bol právny zástupca vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu

protistrany k žalobe a bola mu doručená výzva na zaplatenie poplatku v správnej výške

(sťažovateľka uviedla nesprávny variabilný symbol a platba jej bola poštou vrátená

23. novembra 2017, pozn.).

Dňa 2. augusta 2016 sťažovateľka požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie

a oznámila zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 24. augusta2016 sa sťažovateľka vyjadrila k stanovisku protistrany.

Dňa 20. marca 2017 okresný súd uznesením vyzval žalovaného na vyjadrenie

k podaniu sťažovateľky z 24. augusta 2016.

Dňa 18. apríla 2017 žalovaný doručil podanie vo veci.

Dňa 18. mája 2017 okresný súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdneho

poplatku a doručil sťažovateľke vyjadrenie žalovaného.

Dňa 28. júna 2017 sa sťažovateľka vyjadrila k podaniu žalovaného z 18. apríla 2017.

Dňa 19. marca 2018 bola sťažovateľka opätovne vyzvaná na úhradu poplatku.

Dňa 21. marca 2018 sťažovateľka oznámila súdu, že súdny poplatok uhradila.

Platba nebola správne zaevidovaná k prejednávanej veci z dôvodu nesprávneho variabilného

symbolu. Chybne uhradený poplatok pošta vrátila 23. novembra 2017.

Dňa 24. mája 2018 sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť.

Dňa 5. júna 2018 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho

poplatku.

Dňa 13. júna 2018 bol súdny poplatok sťažovateľkou riadne zaplatený.

Dňa 24. júla 2018 bolo žalovanému zaslané vyjadrenie sťažovateľky.

Dňa 13. decembra 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na 21. február 2019.

Dňa 31. decembra 2018 sťažovateľka doručila okresnému súdu špecifikáciu

žalovanej sumy.

Dňa 7. januára 2019 okresný súd zaslal toto podanie žalovanému.

8. V reakcii na vyjadrenie odporcu sťažovateľka podaním z 27. februára 2019

oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti, a uviedla, že z obsahu jej žaloby

muselo byť súdu zrejmé, že „jej právnym základom je Sťažovateľka

z opatrnosti reagovala na úkony súdu, čo mu však nijak nebránilo postupovať rýchlejšie.

Napokon sťažovateľka, ako je v sťažnosti uvedené, nijako konanie nezdržovala.“.

K ďalšiemu priebehu napadnutého konania sťažovateľka uviedla, že „Napriek tretiemu

odročeniu neviem aký má súd (sudkyňa) predbežný právny názor na žalobu, hoci po riadnej

príprave prvého pojednávania ho mala už na ňom uviesť. Som preto toho názoru, že

odstránenie prieťahov - čo je inak zákonná povinnosť súdu - nestačí na to, aby odôvodnilo

nepriznanie zadosťučinenia. Preto si dovoľujem opätovne oň požiadať.“.

Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode 3 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými

nestali, keďže ani právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení nemal námietky proti

takto opísanému skutkovému stavu.

9. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

10. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi,

ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X

ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková

(predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 . V zmysle a zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

17. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov. Napokon ani predsedníčka okresného

súdu nešpecifikovala, z akých konkrétnych okolností prípadu vychádza pri hodnotení veci

ako právne zložitej. Zároveň ústavný súd považuje z hľadiska predmetu konania a jeho

významu pre sťažovateľku konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom alebo nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci za prioritné, zvlášť

pri nemalej sume náhrady, ktorá je v tomto konaní sťažovateľkou uplatňovaná.

18. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe svojich zistení konštatuje, že sťažovateľka k predĺženiu

konania neprispela rozhodujúcou mierou, avšak pri určení sumy finančného zadosťučinenia

zohľadnil pochybenie sťažovateľky pri úhrade súdneho poplatku, ktoré malo vplyv na dĺžku

konania, pretože ide o jednu z procesných podmienok konania, ktorých splnenie

je predpokladom ďalšieho postupu v konaní.

19. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

20. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že zatiaľ čo rôzne

prieťahy nemusia samostatne viesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak sa na ne prihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť k porušeniu

označeného práva sťažovateľa (Deumeland proti Nemecku, rozsudok z 29. 5. 1986).

21. Z prehľadu procesných úkonov spracovaných okresným súdom vyplýva,

že od podania žaloby do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci uplynulo 3 a pol roka,

počas ktorých boli vykonané len úkony zabezpečujúce kontradiktórnosť konania.

Ústavný súd identifikoval obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 6 mesiace

(od 10. júla 2015 do 26. januára 2016), takmer 7 mesiacov (od 24. augusta 2016

do 20. marca 2017), takmer 9 mesiacov (od 28. júna 2017 do 19. marca 2018) a takmer

5 mesiacov (od 24. júla 2018 do 13. decembra 2018). Rozhodovanie o návrhu

na oslobodenie od súdneho poplatku v trvaní rok a tri mesiace (od 10. februára 2016

do 18. mája 2017) tiež nie je ústavne akceptovateľné. Súdny poplatok bol po počiatočných

problémoch, za ktoré zodpovedá sťažovateľka, riadne uhradený 13. júna 2018, avšak

okresný súd uskutočnil prvé pojednávanie vo veci až po uplynutí ďalších 6 mesiacov

od jeho úhrady (13. decembra 2018). Uvedený postup v konaní nemožno považovať

za efektívny pre účely odstránenia právnej neistoty, a preto nie je zlučiteľný so základný

právom sťažovateľky podľa a právom podľa dohovoru.

22. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť

a nedostatočné personálne obsadenie súdu nie je možné akceptovať, vzhľadom

na konštantnú judikatúru ústavného súdu (napr. , ), podľa ktorej

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie

svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

23. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania

bez vydania meritórneho rozhodnutia, zisteným obdobiam nečinnosti okresného súdu

a na význam predmetu konania pre sťažovateľku dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

24. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

25. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s druhou

vetou prikázal okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o ústavnom

súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu

sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

29. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia spolu v sume

1 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

30. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä povahu predmetu

konania, doterajšiu dĺžku konania, ale aj príspevok sťažovateľky k predĺženiu konania,

dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Sťažovateľka si sťažnosťou uplatnila nárok na náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

34. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti, podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

35. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

za úkon po 9,21 €. Tarifná odmena za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019

je 163,33 € a režijný paušál k tomuto úkonu 9,80 €. Ústavný súd priznal náhradu za dva

úkony v roku 2018 a jeden v roku 2019 vrátane režijného paušálu, čo spolu predstavuje

sumu 498,55 €.

36. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ) (bod 4 výroku tohto nálezu).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019