Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 90/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou VALACHOVIČ & PARTNERS, s. r. o.,

Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Valachovič, PhD., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s namietaným porušením a Slovenskej

republiky postupom v konaní a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 18. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení

s namietaným porušením a postupom v konaní

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. októbra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

č. k. 485 z 20. júla 2009, ktorým okresný súd návrh sťažovateľa ako žalobcu

zamietol. V predmetnom spore sa žalobou z 23. februára 2005 sťažovateľ ako žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 278 000 Sk s úrokom z omeškania 10,17 %

p.a. od 1. apríla 2002 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu dôvodil tým,

že ide o nárok na vrátenie vkladu tichého spoločníka, ktorý poskytol na základe zmluvy

so žalovaným do podniku žalovaného, ktorý podnikal ako živnostník pod obchodným

menom - , a nastali dôvody, pre ktoré prišlo k naplneniu

povinnosti žalovaného vrátiť vklad tichého spoločníka.

3. Podľa sťažovateľa odôvodnenie napadnutého rozsudku a závery v ňom uvedené

sú vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní a v ňom zistený skutkový stav

nepreskúmateľné, arbitrárne a v právnom štáte ústavne neudržateľné.

3.1 Sťažovateľ postupu v konaní a napadnutému rozsudku krajského súdu vytýka

chýbajúcu zmienku o odvolaní a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami,

ďalej zmätočnosť pri zisťovaní skutkového stavu odvolacím súdom, vady v odôvodnení

napadnutého rozsudku, rozpor medzi ústnym odôvodnením napadnutého rozsudku

a jeho písomným vyhotovením, výklad prejavu vôle v listine, v rozpore s jej znením

a aplikáciu , posúdenie neplatnosti zmluvy o predaji časti

podniku pre neurčitosť a odchýlenie sa od posúdenia predbežnej otázky iným súdom.

4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR v spojení s , a SR

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru boli postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.10.2018

porušené.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.10.2018

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

5.1 Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

5.2 Vec napadla ústavnému súdu 11. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“)

bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi

Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom

senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár

a Ľuboš Szigeti.

III.

6. Ústavný súd vlastnou činnosťou (dopytom na okresnom súde) zistil, že sťažovateľ

podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu prostredníctvom okresného súdu

11. februára 2019 dovolanie, ktoré po rozhodnutí o sťažovateľovej žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov bude spolu so spisom predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) (t. j. o dovolaní dosiaľ rozhodnuté nebolo).

6.1 Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa alebo citovania právnych záverov krajského súdu uvedených v napadnutom

rozsudku je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je prípustná.

6.2 Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.3 Princíp subsidiarity nás učí, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana

základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. , ).

6.4 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

6.5 Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.

O dovolaní v jeho veci bude rozhodovať najvyšší súd.

6.6 V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľ využil (t. j. podal dovolanie),

avšak o ňom nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná

sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán

verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám

sťažovateľa.

6.7 Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis

mutandis , , , , ).

Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť

k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne

odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho

štátu.

6.8 Reflektujúc prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa

v spojení s ako neprípustnú.

6.9 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53 a 54), a síce, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu

o dovolaní bude sťažovateľovi (v prípade opätovného obrátenia sa na ústavný súd) lehota

na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku) krajského

súdu (porov. napr. , ). V tejto súvislosti ústavný súd

odkazuje aj na , podľa ktorého „ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019