Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 90/2019
PDF · 143.33 KB
No categories available
II. ÚS 90/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátskou kanceláriou VALACHOVIČ & PARTNERS, s. r. o.,
Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Valachovič, PhD., vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky postupom v konaní a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1 Cob 12/2017 z 18. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení
s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom v konaní
a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 12/2017
z 18. októbra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 23 Cb 9/09 485 z 20. júla 2009, ktorým okresný súd návrh sťažovateľa ako žalobcu
zamietol. V predmetnom spore sa žalobou z 23. februára 2005 sťažovateľ ako žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 278 000 Sk s úrokom z omeškania 10,17 %
p.a. od 1. apríla 2002 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu dôvodil tým,
že ide o nárok na vrátenie vkladu tichého spoločníka, ktorý poskytol na základe zmluvy
so žalovaným do podniku žalovaného, ktorý podnikal ako živnostník pod obchodným
menom - , a nastali dôvody, pre ktoré prišlo k naplneniu
povinnosti žalovaného vrátiť vklad tichého spoločníka.
3. Podľa sťažovateľa odôvodnenie napadnutého rozsudku a závery v ňom uvedené
sú vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní a v ňom zistený skutkový stav
nepreskúmateľné, arbitrárne a v právnom štáte ústavne neudržateľné.
3.1 Sťažovateľ postupu v konaní a napadnutému rozsudku krajského súdu vytýka
chýbajúcu zmienku o odvolaní a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami,
ďalej zmätočnosť pri zisťovaní skutkového stavu odvolacím súdom, vady v odôvodnení
napadnutého rozsudku, rozpor medzi ústnym odôvodnením napadnutého rozsudku
a jeho písomným vyhotovením, výklad prejavu vôle v listine, v rozpore s jej znením
a aplikáciu § 266 Obchodného zákonníka, posúdenie neplatnosti zmluvy o predaji časti
podniku pre neurčitosť a odchýlenie sa od posúdenia predbežnej otázky iným súdom.
4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:
„Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru boli postupom
a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 12/2017 zo dňa 18.10.2018
porušené.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 12/2017 zo dňa 18.10.2018
sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov konania...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
5.1 Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
5.2 Vec napadla ústavnému súdu 11. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi
spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie
sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“)
bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi
Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom
senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár
a Ľuboš Szigeti.
III.
6. Ústavný súd vlastnou činnosťou (dopytom na okresnom súde) zistil, že sťažovateľ
podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu prostredníctvom okresného súdu
11. februára 2019 dovolanie, ktoré po rozhodnutí o sťažovateľovej žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov bude spolu so spisom predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) (t. j. o dovolaní dosiaľ rozhodnuté nebolo).
6.1 Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam
sťažovateľa alebo citovania právnych záverov krajského súdu uvedených v napadnutom
rozsudku je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je prípustná.
6.2 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných
práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.
6.3 Princíp subsidiarity nás učí, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam
a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné
súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana
základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou
a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje
až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis
II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
6.4 Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd.
6.5 Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie.
O dovolaní v jeho veci bude rozhodovať najvyšší súd.
6.6 V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok
Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany
základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľ využil (t. j. podal dovolanie),
avšak o ňom nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná
sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán
verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám
sťažovateľa.
6.7 Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo
k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali
paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (porov. mutatis
mutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08, IV. ÚS 420/2011).
Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by mohol viesť
k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len obťažne
odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť princípov právneho
štátu.
6.8 Reflektujúc prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa
§ 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
6.9 Ako addendum ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej
judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä
jeho body 51, 53 a 54), a síce, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu
o dovolaní bude sťažovateľovi (v prípade opätovného obrátenia sa na ústavný súd) lehota
na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu
k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku) krajského
súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010). V tejto súvislosti ústavný súd
odkazuje aj na § 124 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého „ak bol vo veci podaný
mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu
k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku“.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2019