Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 97/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom

JUDr. Michalom Antalom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Michalom Antalom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je účastníkom konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. o priznanie peňažného zadosťučinenia v sume

23 235,75 €. Uvedené konanie je podľa vyjadrenia sťažovateľa pokračovaním konania

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 138953/2-5-2007 z 24. augusta 2007, kde

sťažovateľ podal krajskému súdu žalobu 22. októbra 2007. Uznesením krajského súdu

sp. zn. z 28. februára 2011 bol na samostatné konanie vylúčený návrh

sťažovateľa na zaplatenie peňažného zadosťučinenia. Vec vedená na krajskom súde

pod sp. zn. bola podľa vyjadrenia sťažovateľa právoplatne skončená

18. apríla 2012, keď najvyšší súd svojím rozhodnutím potvrdil rozsudok krajského súdu

z 12. mája 2011.

3. Sťažovateľ dôvodí, že ochranu svojich práv prioritne uplatnil prostredníctvom

sťažností na prieťahy v konaní adresovaných predsedovi krajského súdu, ako aj predsedovi

okresného súdu. Predmetné sťažnosti mu však podľa jeho vyjadrenia nepriniesli

požadovaný efekt.

4. Podľa názoru sťažovateľa všetky ním označené konania tvoria jeden celok,

a skutočnosť, že dosiaľ nebolo o jeho nároku na zaplatenie peňažného zadosťučinenia

v konaní pred okresným súdom rozhodnuté, považuje za neprijateľnú. Argumentuje, že ide

o špecifickú ústavnú sťažnosť, ktorou sa v podstate napádajú dve konania, ale ako jeden

celok, keďže spolu súvisia a nie je iná možnosť, ako posudzovať všetky konania spoločne.

Sťažovateľ tiež ústavný súd oboznamuje s nálezom sp. zn. , ktorý sa podľa

jeho názoru týka obdobnej veci, keďže „Išlo o obdobnú žalobu podanú sťažovateľom

na Krajský súd Trnava v ten istý deň, ako žaloba, ktorá je predmetom namietaného konania.

Rovnako v danej veci bola vec v časti náhrady škody odstúpená Okresnému súdu

Piešťany.“.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie

v sume 13 000 €, ktoré je mu povinný zaplatiť okresný súd, krajský súd, najvyšší súd

a Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi,

ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade

s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená

sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková

(predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

10. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením

odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd

právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa

§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je

podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť

možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal

preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

III.

12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Porušenie svojich označených práv vidí v skutočnosti,

že konanie vedené na okresnom súde nie je dosiaľ právoplatne skončené, a tiež

v skutočnosti, že okresný súd sťažovateľom podané odvolanie dosiaľ (konkrétne

k 30. novembru 2018) nepostúpil na rozhodnutie nadriadenému súdu.

13. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, ).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj právu na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto

čase ešte trvalo.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6. ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

15. Samotný sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že vo veci vedenej

na krajskom súde pod sp. zn. došlo k právoplatnému skončeniu konania

k 18. aprílu 2012, keď bol najvyšším súdom potvrdený rozsudok krajského súdu.

16. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia

vyplýva, že konanie vo veci sťažovateľa vedené pred krajským súdom pod sp. zn.

a pred najvyšším súdom pod sp. zn. bolo v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené. Sťažovateľ prostredníctvom

advokáta doručil ústavnému súdu svoju ústavnú sťažnosť 18. decembra 2018. Ústavný súd

na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ, ktorý sa domáha ochrany svojich

označených práv vo vzťahu k namietaným konaniam krajského súdu a najvyššieho súdu, sa

so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok

nápravy vo vzťahu k označeným konaniam krajského súdu a najvyššieho súdu nebol

objektívne spôsobilý splniť svoj účel (obdobne pozri sp. zn. ).

17. Vzhľadom na závery uvedené v bode 15 a 16 odôvodnenia tohto uznesenia

ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

18. Pokiaľ ide o samostatné konanie, ktoré je po vylúčení veci vedené na okresnom

súde pod sp. zn. , ústavný súd zistil na základe súčinnosti poskytnutej okresným

súdom a krajským súdom, že okresný súd rozhodol v označenej veci sťažovateľa svojím

rozsudkom zo 14. mája 2018, proti ktorému podal sťažovateľ 29. júna 2018 odvolanie, ktoré

bolo spolu so spisovým materiálom predložené na rozhodnutie krajskému súdu ako súdu

odvolaciemu 17. decembra 2018, pričom uvedené odvolacie konanie je na krajskom súde

vedené pod sp. zn. .

19. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania okrem prípadu výslovne uvedeného v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha

( ), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

ústavnej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , , ).

20. Sťažovateľ vymedzil v petite ústavnej sťažnosti námietku porušenia základného

práva podľa a práva podľa dohovoru tak, že smeruje proti

postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Napriek tomu, že

v predmetnej veci sťažovateľ podal ešte pred doručením ústavnej sťažnosti (ústavná

sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 18. decembra 2018) 29. júna 2018 odvolanie,

námietku porušenia označených práv proti postupu v odvolacom konaní vedenom

pred krajským súdom pod sp. zn. sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vôbec

neformuloval. Vzhľadom na uvedené, súc viazaný petitom ústavnej sťažnosti, ústavný súd

nemohol preskúmať sťažovateľom namietané porušenie označených práv komplexne

v rámci celého konania, teda konania pred okresným súdom v spojení s konaním

pred krajským súdom ako súdom odvolacím. Keďže sťažovateľ neformuloval svoju ústavnú

sťažnosť takýmto spôsobom, ústavný súd sa mohol zamerať na posúdenie uplatnenej

námietke len vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Zo skutočností uvedených v bode 18 odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že

okresný súd v označenom konaní ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa

ústavnému súdu prijal vo veci sťažovateľa meritórne rozhodnutie a po podaní odvolania

sťažovateľa predložil s primeraným časovým odstupom uplatnený opravný prostriedok

spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie nadriadenému súdu. Ústavný súd tak

konštatuje, že si okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju

úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním meritórneho rozhodnutia

a predložením spisového materiálu nadriadenému súdu. Sťažovateľ, ktorý sa domáha

ochrany svojich označených práv vo vzťahu k označenému konaniu okresného súdu, sa

so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok

nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý

splniť svoj účel.

21. Vzhľadom na závery uvedené v bode 18 až 20 odôvodnenia tohto uznesenia

ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

22. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu

nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľovi obrátiť sa

na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ak by v prípade potenciálneho vrátenia veci

sťažovateľa vedenej na okresnom súde pod sp. zn. nadriadeným súdom

okresnému súdu dochádzalo podľa vedomia sťažovateľa k zbytočným prieťahom.

23. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019