Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 97/2019
PDF · 178.99 KB
No categories available
II. ÚS 97/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)
a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom
JUDr. Michalom Antalom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 45/2011, postupom Krajského
súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 103/2007 a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 39/2011 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. Michalom Antalom, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 45/2011, postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 103/2007 a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že je účastníkom konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 45/2011 o priznanie peňažného zadosťučinenia v sume
23 235,75 €. Uvedené konanie je podľa vyjadrenia sťažovateľa pokračovaním konania
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 138953/2-5-2007 z 24. augusta 2007, kde
sťažovateľ podal krajskému súdu žalobu 22. októbra 2007. Uznesením krajského súdu
sp. zn. 14 S 103/2007 z 28. februára 2011 bol na samostatné konanie vylúčený návrh
sťažovateľa na zaplatenie peňažného zadosťučinenia. Vec vedená na krajskom súde
pod sp. zn. 14 S 103/2007 bola podľa vyjadrenia sťažovateľa právoplatne skončená
18. apríla 2012, keď najvyšší súd svojím rozhodnutím potvrdil rozsudok krajského súdu
z 12. mája 2011.
3. Sťažovateľ dôvodí, že ochranu svojich práv prioritne uplatnil prostredníctvom
sťažností na prieťahy v konaní adresovaných predsedovi krajského súdu, ako aj predsedovi
okresného súdu. Predmetné sťažnosti mu však podľa jeho vyjadrenia nepriniesli
požadovaný efekt.
4. Podľa názoru sťažovateľa všetky ním označené konania tvoria jeden celok,
a skutočnosť, že dosiaľ nebolo o jeho nároku na zaplatenie peňažného zadosťučinenia
v konaní pred okresným súdom rozhodnuté, považuje za neprijateľnú. Argumentuje, že ide
o špecifickú ústavnú sťažnosť, ktorou sa v podstate napádajú dve konania, ale ako jeden
celok, keďže spolu súvisia a nie je iná možnosť, ako posudzovať všetky konania spoločne.
Sťažovateľ tiež ústavný súd oboznamuje s nálezom sp. zn. I. ÚS 572/2017, ktorý sa podľa
jeho názoru týka obdobnej veci, keďže „Išlo o obdobnú žalobu podanú sťažovateľom
na Krajský súd Trnava v ten istý deň, ako žaloba, ktorá je predmetom namietaného konania.
Rovnako v danej veci bola vec v časti náhrady škody odstúpená Okresnému súdu
Piešťany.“.
5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 45/2011, postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 103/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 39/2011 a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie
v sume 13 000 €, ktoré je mu povinný zaplatiť okresný súd, krajský súd, najvyšší súd
a Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj
náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom
súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
9. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi,
ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade
s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená
sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola
predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková
(predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením
odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd
právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35
a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa
§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je
podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne
neopodstatnený.
11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť
možno považovať takú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal
preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).
III.
12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 45/2011, postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 103/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 39/2011. Porušenie svojich označených práv vidí v skutočnosti,
že konanie vedené na okresnom súde nie je dosiaľ právoplatne skončené, a tiež
v skutočnosti, že okresný súd sťažovateľom podané odvolanie dosiaľ (konkrétne
k 30. novembru 2018) nepostúpil na rozhodnutie nadriadenému súdu.
13. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to
ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej
rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,
I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,
keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto
čase ešte trvalo.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6. ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
14 S 103/2017 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
15. Samotný sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že vo veci vedenej
na krajskom súde pod sp. zn. 14 S 103/2007 došlo k právoplatnému skončeniu konania
k 18. aprílu 2012, keď bol najvyšším súdom potvrdený rozsudok krajského súdu.
16. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že konanie vo veci sťažovateľa vedené pred krajským súdom pod sp. zn.
14 S 103/2007 a pred najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Sžo 39/2011 bolo v čase doručenia
ústavnej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené. Sťažovateľ prostredníctvom
advokáta doručil ústavnému súdu svoju ústavnú sťažnosť 18. decembra 2018. Ústavný súd
na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ, ktorý sa domáha ochrany svojich
označených práv vo vzťahu k namietaným konaniam krajského súdu a najvyššieho súdu, sa
so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok
nápravy vo vzťahu k označeným konaniam krajského súdu a najvyššieho súdu nebol
objektívne spôsobilý splniť svoj účel (obdobne pozri sp. zn. I. ÚS 572/2017).
17. Vzhľadom na závery uvedené v bode 15 a 16 odôvodnenia tohto uznesenia
ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 103/2007 a postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Sžo 39/2011 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
18. Pokiaľ ide o samostatné konanie, ktoré je po vylúčení veci vedené na okresnom
súde pod sp. zn. 9 C 45/2011, ústavný súd zistil na základe súčinnosti poskytnutej okresným
súdom a krajským súdom, že okresný súd rozhodol v označenej veci sťažovateľa svojím
rozsudkom zo 14. mája 2018, proti ktorému podal sťažovateľ 29. júna 2018 odvolanie, ktoré
bolo spolu so spisovým materiálom predložené na rozhodnutie krajskému súdu ako súdu
odvolaciemu 17. decembra 2018, pričom uvedené odvolacie konanie je na krajskom súde
vedené pod sp. zn. 24 Co 314/2018.
19. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi
návrhu na začatie konania okrem prípadu výslovne uvedeného v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou
časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha
(§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
ústavnej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich
práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
20. Sťažovateľ vymedzil v petite ústavnej sťažnosti námietku porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, že smeruje proti
postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 45/2011. Napriek tomu, že
v predmetnej veci sťažovateľ podal ešte pred doručením ústavnej sťažnosti (ústavná
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 18. decembra 2018) 29. júna 2018 odvolanie,
námietku porušenia označených práv proti postupu v odvolacom konaní vedenom
pred krajským súdom pod sp. zn. 24 Co 314/2018 sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vôbec
neformuloval. Vzhľadom na uvedené, súc viazaný petitom ústavnej sťažnosti, ústavný súd
nemohol preskúmať sťažovateľom namietané porušenie označených práv komplexne
v rámci celého konania, teda konania pred okresným súdom v spojení s konaním
pred krajským súdom ako súdom odvolacím. Keďže sťažovateľ neformuloval svoju ústavnú
sťažnosť takýmto spôsobom, ústavný súd sa mohol zamerať na posúdenie uplatnenej
námietke len vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 45/2011. Zo skutočností uvedených v bode 18 odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že
okresný súd v označenom konaní ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa
ústavnému súdu prijal vo veci sťažovateľa meritórne rozhodnutie a po podaní odvolania
sťažovateľa predložil s primeraným časovým odstupom uplatnený opravný prostriedok
spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie nadriadenému súdu. Ústavný súd tak
konštatuje, že si okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju
úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním meritórneho rozhodnutia
a predložením spisového materiálu nadriadenému súdu. Sťažovateľ, ktorý sa domáha
ochrany svojich označených práv vo vzťahu k označenému konaniu okresného súdu, sa
so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok
nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý
splniť svoj účel.
21. Vzhľadom na závery uvedené v bode 18 až 20 odôvodnenia tohto uznesenia
ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 45/2011 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
22. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu
nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľovi obrátiť sa
na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ak by v prípade potenciálneho vrátenia veci
sťažovateľa vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 45/2011 nadriadeným súdom
okresnému súdu dochádzalo podľa vedomia sťažovateľa k zbytočným prieťahom.
23. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2019