Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)7ec/383796.1eacef.pdf
PDF · 154.59 KB
No categories available
2Sžo/39/2011
Najvyšší súd 2Sžo/39/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: P. L., bytom Ž., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, právne zastúpený Mgr. Ing. Dušanom Grmanom,
advokátom so sídlom v Trnave, Trojičné námestie 11 proti žalovanému: Ústav na výkon trestu
odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 138953/2-5-2007 zo dňa 24.8.2007, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/103/2007 - 156 zo dňa 12. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/103/2007 - 156 zo dňa 12. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa
domáhal zrušenia rozhodnutia Vedúceho oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 24.8.2007, ktorým bolo zamietnuté jeho
odvolanie a potvrdené rozhodnutie Pedagóga OVT Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 138953/2-3-2007 zo dňa 24.7.2007, ktorým mu bol
uložený disciplinárny trest zákaz sledovať televíziu okrem hlavných spravodajských a vybraných
vzdelávacích programov na dobu dva mesiace za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 2
zák. č. 475/2005 Z. z., keď porušil § 39 písm. a), b) zák. č. 475/2005 Z. z. a § 3 ods. 1 Pokynu
riaditeľa ústavu č. 8/2004. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že
disciplinárne previnenie žalobcu bolo nepochybne preukázané v súlade so zákonom
a pri ukladaní trestu nedošlo k porušeniu zákona. Taktiež podľa krajského súdu nebolo možné
prihliadnuť na námietku žalobcu o porušení zásady in dubio pro reo, pretože vzhľadom
na tvrdenia dozorcov ako jediného a dostatočného dôkazu disciplinárneho previnenia treba
uviesť, že spôsob akým zistil správny orgán disciplinárne previnenie žalobcu je štandardný,
porušenie zákona bolo zistené v rámci dozoru nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody.
Počas prehliadky ciel bolo zistené a riadnym zákonným spôsobom zadokumentované porušenie
zákona žalobcom. Tento dôkaz nebol relevantným spôsobom spochybnený, až v podanom
odvolaní žalobca odmietol pravdivosť tvrdení, ktorými bolo preukázané porušenie práva tým, že
žalobca odmieta tvrdenia a výroky oboch dozorcov, nakoľko nie sú pravdivé, na oboch dozorcov
sa už viackrát sťažoval a podával na nich trestné oznámenia.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd SR
rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by bol žalobca poučený o možnostiach
navrhovať v konaní dôkazy. V spisovom materiáli sa nachádza iba zápisnica zo dňa 24.7.2007
o ústnom pojednávaní, ktorá obsahuje časť „poučenie odsúdeného“ a poukázal na jej znenie a že
žiadne iné poučenie žalobcu o jeho právach a povinnostiach ako účastníka konania sa v zápisnici
o ústnom pojednávaní nenachádza. Potom žalobca ako vyplýva z uvedenej zápisnice nebol ako
účastník konania poučený o jeho právach a povinnostiach a preto nemal vedomosť o svojom
práve navrhovať dôkazy v konaní a krajský súd preto dospel k nesprávnemu názoru, že žalobca
bol riadne poučený. Predmetná zápisnica zo dňa 24.7.2007 navyše obsahuje aj poučenie svedka
týkajúce sa ust. § 35 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku a ust. § 31 ods. 3 správneho poriadku.
V správnom konaní podľa žalobcu došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku a krajský
súd sa tiež nezaoberal jeho námietkou, ktorá sa týkala vylúčenia pracovníka správneho orgánu
v zmysle § 9 Správneho poriadku a keďže žalobca nebol poučený o svojich právach, tak nemal
ani vedomosť o práve podať námietku zaujatosti v zmysle § 9 Správneho poriadku a krajský súd
sa v dôvodoch svojho rozsudku touto skutočnosťou nezaoberal. Podľa žalobcu príslušníci zboru
vykonávajúci kontrolu cely žalobcu dňa 9.6.2007 mali preukázateľný osobný záujem
na potrestaní žalobcu z dôvodu, že tento sa niekoľkokrát na nich sťažoval a predtým na nich
podal i trestné oznámenia, v ktorých poukazoval na šikovanie, týranie a ponižovanie jeho osoby.
Žalobca taktiež namietal i procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý mu neumožnil
zúčastniť sa pojednávania na krajskom súde a vyjadriť sa k žalobe.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázal na to, že žalobca sa predmetného konania dopustil
opakovane, nakoľko aj dňa 25.5.2007, 27.5.2007 a 31.5.2007 bolo pri kontrole zistené, že
žalobca je na cele neustrojený (záznamy v osobnej karte) a za toto konanie nebol disciplinárne
riešený, ale iba upozornený pedagógom na dodržiavanie ustrojenosti a ústavného poriadku
s dôrazom, že v prípade opakovania takéhoto konania bude disciplinárne riešený. Práve dňa
9.6.2007 sa žalobca dopustil opakovaného konania. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa
k veci nie sú pravdivé, pretože žalobca vlastnoručne podpísal záznam o vykonaní pohovoru
zo dňa 26.6.2007 a správny orgán zaznamenal jeho vyjadrenie k veci v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 24.7.2007, ktorú odmietol podpísať a zároveň dňa 24.7.2007 prevzal
rozhodnutie o disciplinárnom treste, čo potvrdil svojím podpisom. Taktiež rozhodnutie
o odvolaní prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. Spísaný úradný záznam o tom, že žalobca
je neustrojený a správa sa drzo je dôkazom o disciplinárnom previnení žalobcu a takýto dôkaz bol
získaný v súlade so zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Námietka žalobcu o nemožnosti
podmienečného prepustenia v prípade disciplinárneho potrestania je zavádzajúca, pretože
disciplinárne potrestanie nie je automaticky prekážkou na rozhodovanie o podmienečnom
prepustení a poukázal na to, že žalobca v tom čase vykonával trest odňatia slobody uložený
Krajským súdom v Nitre č. k. 1T 2/06 zo dňa 10.10.2005 v trvaní 9 rokov, za trestný čin podľa
§ 234 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobcovi nič nebránilo, aby
svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody pozitívnymi výsledkami dosahovanými
pri plnení programu zaobchádzania, plnením pracovných povinností alebo vykonaním
príkladného činu získal niektorú z disciplinárnych odmien, resp. namiesto jej udelenia mu mohol
byť disciplinárny trest zahladený. Automaticky by sa tiež žalobcovi disciplinárny trest zahladil,
ak by si po dobu dvoch rokov po vykonaní disciplinárneho trestu riadne plnil svoje povinnosti.
Tvrdenia žalobcu o možnosti predložiť obrazové alebo zvukové záznamy žalovaným, nie sú
pravdivé, nakoľko kamerový systém ústavu vykonával na oddieloch snímanie výlučne priestorov
chodieb a nie vnútorných priestorov ciel. V súvislosti so zvukovým záznamom žalovaný uviedol
že komunikácia medzi žalobcom a referentom režimu prebiehala priamo na cele a nie
prostredníctvom dorozumievacieho zariadenia, ktoré spája celu so stanovišťom referenta režimu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 18. apríla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či
správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie žalobcu
o disciplinárnom delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny
výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého
procesu.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať,
okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojom a zločinnosti a ochrane zdravia alebo morálky alebo ochrany práv
a slobôd iných.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VTOS“) počas výkonu trestu je odsúdený
povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol
v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť.
Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode
pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných
písomností a v práve slobodnej voľby povolania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o VTOS počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk,
slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach,
zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke
zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia
a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.
Podľa § 39 zákona o VTOS odsúdený je povinný
a) plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom,
b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.
Podľa § 52 ods. 1 zákona o VTOS odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne
previnenie.
Podľa § 52 ods. 2 zákona o VTOS disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie
alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo
ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky
priestupku podľa osobitných predpisov. 33)
Podľa § 100 ods. 1 písm. a) zákona o VTOS v znení účinnom do 31.3.2008 ak tento zákon
neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní 66) sa použije pri rozhodovaní
o disciplinárnom treste.
Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 o správnom konaní podkladom pre rozhodnutie
sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Odvolací súd mal zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.7.2007 za preukázané, že
žalobca mal možnosť sa k predmetnému skutku vyjadriť a aj sa k nemu vyjadril nasledovaným
spôsobom „nesedí čas, pretože holý som bol o 16.00 hod. po ukončení športovej činnosti, ktorú
som vykonával vo svojom voľnom čase od 15.00 do 16.00 hod.. Tak to robím po celých 6 rokov
a tak to budem robiť i keby som mal byť za to trestaný a holý som bol preto, lebo som išiel
do sprchy vykonať hygienické potreby, nakoľko som bol spotený po športovej činnosti.“
Zo zápisnice o ústnom pojednávaní tiež vyplýva, ako správne tvrdí krajský súd, že
žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam kladeným mu za vinu a tiež navrhovať
dôkazy. Zo zápisnice tiež vyplýva, že žalobca vo veci neurobil žiadne návrhy a teda
neprodukoval žiadne dôkazy. Žalobca zápisnicu odmietol podpísať, pričom dôvod odmietnutia
bližšie neuviedol.
Pokiaľ žalobca namietal porušenie čl. 6 Dohovoru, tak správne i podľa názoru
odvolacieho súdu krajský súd dôvodí, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské páva v súvislosti
s článkom 6 za „trestné“ považuje len tie správne delikty, ktoré by mali podliehať režimu čl. 6
vzhľadom na prísnosť uloženej sankcie a že charakteristika „trestnosti“ je daná okrem iného
i dĺžkou trestu odňatia slobody. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR argumentuje krajský súd
súladne i s judikatúrou ESĽP, že sankcia „zákaz sledovať televíziu okrem hlavných
spravodajských a vybraných vzdelávacích programov na dobu dva mesiace“ nemôže byť
rozhodne naplnením kritéria pre posudzovanie disciplinárneho konania, ktoré by malo byť
subsumované pod právnu úpravu čl. 6 Dohovoru. Taktiež správne dôvodí krajský súd, že
v prípade Campbell a Fell c. Spojené kráľovstvo, bola aplikovateľnosť článku 6 Dohovoru
odvodená práve od skutočnosti, že v dôsledku postihu za závažné disciplinárne previnenie (účasť
na vzbure), stratili odsúdení možnosť skrátenia trestu odňatia slobody. Teda i podľa názoru
odvolacieho súdu nejde vo veci o analogický prípad. Taktiež i rozhodnutia ESĽP, na ktoré
žalobca poukazuje, nie je možné aplikovať na daný prípad, lebo nejde o analogické prípady.
Odvolací súd k vyššie uvedenému dodáva, že výklad pojmov trestné obvinenie
a občianske právo a záväzok Európskym súdom pre ľudské práva určuje, či možno aplikovať
čl. 6 ods. 1 Dohovoru zakotvujúci právo na spravodlivé súdne konanie. Nie všetky sankcie ESĽP
považuje za tak prísne, aby konania v ktorých boli uložené, bolo možné z právneho hľadiska
považovať za trestné. Tu je dôležitá predovšetkým závažnosť sankcie, pričom ide najmä
o vojakov, príslušníkov ozbrojených síl a odsúdených. V danom prípade mal žalobca nesporne
možnosť vyjadriť sa pred správnym orgánom I. stupňa a taktiež mal možnosť navrhovať dôkazy,
avšak sám toto svoje procesné právo nevyužil. Preto v súčasnosti považuje odvolací súd jeho
argumentáciu o tom, že správny orgán porušil svojím konaním jeho procesné práva, za účelovú.
Pokiaľ žalobca namietal porušenie článku 8 Dohovoru, ktorý upravuje právo
na rešpektovanie súkromného a rodinného života, tak i v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje
s krajským súdom, že v danom prípade si musí žalobca uvedomiť tú skutočnosť, že v čase
rozhodovania o jeho disciplinárnom previnení sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody
a z tohto dôvodu nemôže mať právo na bezvýhradné rešpektovanie jeho práva na súkromie.
Správne krajský súd poukazuje v tomto smere na ust. § 4 ods. 1 veta prvá ZVTOS, v zmysle
ktorého je povinnosťou odsúdeného podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd,
ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom
na výkon trestu uplatniť.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že príslušné zákony nepriznávajú
právomoc, aby vykonávateľ verejnej správy ustanovil druh a rozpätie sankcie vlastným
vnútorným predpisom. Výnimkou v tomto ohľade je zákon č. 274/2009 Z. z., ktorý všeobecným
spôsobom zakotvuje právomoc Slovenskej poľovníckej komory riešiť disciplinárne previnenie
držiteľa poľovného lístka podľa disciplinárneho poriadku vydaného komorou a schváleného
ministerstvom.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať
okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv
a slobôd iných.
Vzhľadom na citáciu čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru príslušné obmedzenia odsúdeného
zakotvené zákonodarcom v § 4 zák. č. 475/2005 Z. z. o VTOS korešpondujú i s Dohovorom.
Je potrebné uviesť, že tvrdenia žalobcu o predtlači na zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 24.7.2007 sú síce pravdivé, avšak nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci.
Je totiž potrebné si uvedomiť, že v predmetnom disciplinárnom konaní boli vypočutí správnym
orgánom prvého stupňa i svedkovia, ktorí zistili príslušné disciplinárne previnenie u žalobcu.
Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z uvedenej zápisnice a preto námietka, že predmetná
zápisnica obsahuje v podstate i predtlač o poučení svedka, nemôže byť dôvodná.
Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z citácie ust. § 250i ods. 3 O.s.p. vzhľadom na nepochybne zistený skutkový stav veci,
nezistil ani odvolací súd také vady konania pred správnym orgánom, na ktoré by musel prihliadať
ex offo a ktoré by mali a mohli mať vplyv na zákonnosť vydaných správnych rozhodnutí.
Námietka žalobcu uvedená v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že prvostupňový
súd mal prihliadnuť na ust. § 9 správneho poriadku, pretože správny orgán bol voči nemu
zaujatý, tak odvolací súd považuje tieto námietky za právne irelevantné a účelového charakteru.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že zo strany oboch namietaných (podľa žalobcu
predpojatých) príslušníkov zboru išlo o riadnu kontrolu ciel a to v rámci dozoru nad odsúdenými
vo výkone trestu odňatia slobody. Z osobnej karty žalobcu vyplýva, že žaloba sa príslušného
disciplinárneho previnenia dopustil opakovane, pretože príslušnými kontrolami bolo zistené, že
už predtým v dňoch 25.5.2007, 27.5.2007 a 31.5.2007 bol žalobca na svojej cele neustrojený,
za čo bol pedagógom ústavu riešený iba upozornením. Teda i žalobca si musí uvedomiť, že
vo výkone trestu odňatia slobody je povinný rešpektovať zákon o výkone trestu odňatia slobody
a súvisiace predpisy.
Taktiež odvolací súd sa stotožňuje s krajským súdom v tom, že nepredvolaním žalobcu
na pojednávanie v konaní podľa V. časti hlavy II. O.s.p. nedošlo a nemohlo dôjsť k porušeniu
práv žalobcu. Ako vyplýva zo spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu, žalobca mal
ustanoveného zástupcu z radov advokátov, ktorý sa zúčastnil príslušného pojednávania
na Krajskom súde v Trnave. Po príslušnej 2 mesačnej lehote na podanie žaloby nie je totiž
žalobca oprávnený rozširovať žalobné dôvody. Takýto postup je v správnom súdnictve
10 2Sžo/39/2011
neprípustný, ktorá skutočnosť vyplýva i z rozhodovacej praxe súdov v správnom súdnictve (pozri
k tomu napr. i publikáciu Správní soudnictví, JUDr. Michal Mazanec, Linde Praha a.s., 1996).
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že správne
orgány riadne zistili vo veci skutkový stav veci a vyvodili z neho i správne právne závery.
Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal
a žalovanému správnemu orgánu náhrada trov v odvolacom konaní nevznikla. Právnemu
zástupcovi žalobcu by ako ustanovenému zástupcovi prislúchala náhrada trov odvolacieho
konania za 1 úkon právnej služby + režijný paušál za spísanie odvolania. Právny zástupca si však
náhradu trov v odvolacom konaní osobitne neuplatnil a ani nevyčíslil a vzhľadom na túto
skutočnosť mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon
právnej služby.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 18. apríla 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth