Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-32S-36-2023.pdf
PDF · 137.74 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-32S/36/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, D. E. F. G. H. D. I. C. J. F. G. H. H. K., so sídlom Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra, Štefánikova tr. 26, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR/4322/2023 zo dňa 09. 02. 2023, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 16. 03. 2021 bola Centru právnej pomoci, Kancelária Nitra ako prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo strany žalobcu na zákonom predpísanom tlačive, v ktorej žalobca (ďalej aj ako „žiadateľ“) uviedol, že sa chce domáhať správnou žalobou zrušenia rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“) č. disciplinárneho konania XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. 01. 2021. Žiadateľ vo svojej žiadosti o právnu pomoc uviedol, že:„... (žalobu) potrebujem vypracovať, podať a zastupovať ma, ktorú je potrebné podať podľa 3 okruhov (§177, § 194, § 252 SSP) s ktorých u 2 je zastúpenie povinné.“ Žalobcovi bol v disciplinárnom konaní č. XXXXXX-X/XXXX-XX rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 17. 12. 2020 uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. c) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.) - zákaz jedného nákupu, pretože bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z., tým, že porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Disciplinárneho previnenia sa mal žalobca dopustiť tým, že sa vo svojom podaní zo dňa 24. 10. 2020 hanlivo vyjadroval na adresu pedagógov ubytovne VIII. oddielu L. M. I. H. a L. M. N. L. (cit.: „osoby H., L. sú latentný buzeranti“). Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podal žiadateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. 01. 2021. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 17. 12. 2020.
2. Centrum na základe § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím zo dňa 24. 03. 2021 správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavilo. Voči rozhodnutiu o zastavení konania podal žiadateľ odvolanie, ktoré bolo dňa 20. 04. 2021 postúpené odvolaciemu orgánu. Rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2021 odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Centra v celom rozsahu potvrdil. Žiadateľ podal v stanovenej lehote proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 31S/179/2021 zo dňa 25. 10. 2022 rozhodnutie o odvolaní zrušil a vec vrátil odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací orgán rozhodnutím č. spisu: KT/2958/2023 zo dňa 23. 01. 2023 zrušil napadnuté rozhodnutie Centra a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou Centra vec opätovne prejednať, posúdiť, či vo veci žalobcu nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a následne rozhodnúť vo veci samej.
3. Centrum rozhodnutím č. spisu: KaNR/4322/2023 zo dňa 09. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), na základe § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “zákon č. 327/2005 Z. z.“ alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení so Správnym poriadkom a v spojení s Organizačným poriadkom Centra nepriznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu o odvolaní Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV Leopoldov“) č. disciplinárneho konania XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. 01. 2021.
4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 3 ods. 1 a § 6 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Uviedol, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadal na nasledovné doklady žiadateľa:
- žiadosť o poskytnutie právnej pomoci;
- rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu č. konania: XXXXXX-X/XXXX-XX;
- rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu č. konania XXXXXX- X/XXXX-XX;
- rozhodnutie Centra o odvolaní č. spisu: KT/2958/2023 zo dňa 23. 01. 2023;
- rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/179/2021.
5. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že z rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o uložení disciplinárneho trestu vyplýva, že je rozhodnutím vydaným v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z., teda v oblasti výkonu trestu, čím toto rozhodnutie nadobúda trestnoprávny charakter, čo má za následok, že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu žiadateľovi nemal postavenie orgánu verejnej správy. Rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, jeho zákonnosť nie je možné preskúmať správnou žalobou (nejde o rozhodnutie, ktoré je vydávané v oblasti správneho trestania). Z obsahu rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu zároveň vyplynulo, že nejde o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. Žalovaný uviedol, že názor, že rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu, nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, bol potvrdený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/278/2015 zo dňa 28. 09. 2016 a taktiež aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 750/2017-13 zo dňa 12. 12. 2017. Tento záver podľa žalovaného vyplýva aj z ustanovenia § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. Žalovaný uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení ako aj z rozhodnutí súdov nepochybne vyplýva, že rozhodnutia ústavov na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu sú rozhodnutiami trestnoprávneho charakteru a teda aj v prípade rozhodnutia napadnutého žiadateľom, ide o rozhodnutie vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Takéto rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, pokiaľ nejde o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku, nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Podľa žalovaného skutočnosť, že žiadateľ už správnu žalobu podal, nemení nič na fakte, že rozhodnutie, ktoré žiadateľ v rámci správnej žaloby napadol, nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Vo veci, s ktorou sa žiadateľ na Centrum obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žiadateľ nesplnil jednu
z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Žalovaný preto nepovažoval za nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.
Správna žaloba – žalobné body
6. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 27. 03. 2023 sa žalobca domáhal v zákonnej lehote preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň požiadal o priznanie práva na úplnú náhradu trov konania podľa § 168 ods. 1 SSP. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/25/2023-23 zo dňa 26. 04. 2023 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline s poukazom na ust. § 13 ods. 3 v spojení s § 18 ods. 2, § 97 SSP.
7. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že ako väznený občan požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci určením advokáta na zastupovanie jeho osoby. Uviedol, že spĺňa tri podmienky pre poskytnutie právnej pomoci, konkrétne, že jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemá žiaden majetok, v dôsledku čoho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom; nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, lebo žaloba bola vyhotovená a podaná oprávnenou osobou (žalobcom), obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti a je podaná v zákonnej lehote príslušnému Krajskému súdu v Trnave, ktorý o nej vedie súdne konanie pod sp. zn. 14S/18/2021 a hodnota sporu sa nedá vyčísliť v peniazoch. Uviedol, že tieto skutočnosti preukázal príslušným tlačivom s prílohami. Výrok napadnutého rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. a jeho odôvodnenie považuje za nezákonný a proti ľudskoprávny. Žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil svoju zákonnú právomoc podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., lebo súd má nielen právomoc, ale aj povinnosť na základe podanej žaloby poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu preskúmaním zákonnosti a ľudskoprávnosti rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov. Uvedené tvrdenie má podľa žalobcu oporu v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 13 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 a ods. 4 Ústavy SR. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, a to prípady: Lauko proti Slovensku, rozhodnutie zo dňa 02. 09. 1998; Čanády proti Slovensku, rozhodnutie zo dňa 16. 11. 2004, k sť. č. 5337/99 a N. N. proti Slovensku, rozhodnutie zo dňa 23. 05. 2017, k sť. č. 33392/12. Žalobca uviedol, že výbor ministrov členských štátov odporúčaním zo dňa 11. januára 2006 o európskych väzenských pravidlách, ustanovuje v 61. bode, že: „Väzeň, ktorý je uznaný vinným z vykonania disciplinárneho previnenia má mať možnosť podať odvolanie u kompetentného nezávislého vyššieho orgánu“ a v bode 70.3, že „Ak je žiadosť zamietnutá alebo nie je sťažnosť uznaná, väzňovi sa majú poskytnúť zdôvodnenia a väzeň má mať právo obrátiť sa na nezávislý orgán.“ Poukázal na prípad Enea proti Taliansku zo dňa 17. 09. 2009 k sť. č. 74912/01, čo si podľa žalobcu osvojil aj Ústavný súd SR Slovenskej republiky, rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 456/2021 zo dňa 10. 02. 2022. Žalobca argumentoval, že žalovaný má v zmysle organizačného poriadku samostatnú právnu subjektivitu, organizačne spadá do Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a všetky zásahy prostredníctvom jeho postupov a rozhodnutí sú preskúmateľné súdom, vo výsledku čoho je žaloba prípustná. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 225/2009 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/226/2010, 4Sžo/21/2011, 8Sžo/16/2011, 2Sžo/39/2011, 2Sžo/46/2011, 8Sžo/36/2011 a 4Sžo/42/2012, z obsahu ktorých má vyplývať, že rozhodnutia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, nie sú vylúčené z preskúmania zákonnosti v správnom súdnictve a podľa niektorých z nich aj tie o disciplinárnych trestoch vydaných v zmysle § 97n zákona č. 475/2005 Z. z., ktoré zákon zakazuje súdom preskúmavať.
8. Súčasťou správnej žaloby bol i návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, za účelom podania návrhu na preskúmanie súladu predmetného právneho predpisu s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami „...ak správny súd bude považovať reštriktívne ust. § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z., za prekážku, cez ktorú nebude mať vôľu, odhodlanie a odvahu ochrániť vykorisťovaných občanov...“.
9. Na záver žaloby žalobca uviedol, že žalovaný je zodpovedný za porušenie povinností postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi v zmysle Správneho poriadku a zákona č. 327/2005 Z. z.. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo porušené základné právo žalobcu na právnu pomoc od začiatku súdneho konania, garantované čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd v Trnave nebude môcť v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 14S/18/2021 rozhodnúť výrokom vo veci samej, lebo bude musieť konanie vo veci zastaviť, a to z dôvodu, že žalobca nie je právne zastúpený advokátom, za ktorú skutočnosť zodpovedá žalovaný.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27. 11. 2023 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v citovanej právnej veci z dôvodu nesplnenia jednej z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku, a to z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu. Na základe uvedeného sa žalovaný nezaoberal splnením ďalších dvoch podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré sú potrebné na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. K argumentácii žalobcu, že podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoc splnil z dôvodu, že hodnotu sporu nie je možné vyčísliť v peniazoch, jeho príjem nepresahuje 1,4 - násobok životného minima a nešlo o zrejmú bezúspešnosť sporu: „...lebo som ako oprávnená osoba vyhotovil/vypracoval žalobu, obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti a som ju doručil/podal v zákonnej lehote....", uviedol, že samotné vypracovanie žaloby žalobcom a jej podanie na súde v určenej lehote nie je možné samo o sebe považovať za splnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Pri posudzovaní splnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaný skúmal, či sú splnené podmienky na podanie správnej žaloby v zmysle § 177, resp. § 252 SSP.
11. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí skúmal postavenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej aj ako „ústav“) ako orgánu verejnej správy. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom rozsiahlo uviedol, prečo nie je možné v prípade, keď ústav uloží disciplinárny trest osobe vykonávajúcej trest odňatia slobody, považovať tento za orgán verejnej správy. Z konania a postupu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pri uložení disciplinárneho trestu, resp. rozhodovania o jeho odvolaní, vyplýva, že ústav postupoval v zmysle ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z., teda v oblasti výkonu trestu, čím tento postup ústavu nadobúda trestnoprávny charakter. Následkom je, že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pri rozhodovaní o disciplinárnom treste nemal postavenie orgánu verejnej správy. Keďže rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, jeho zákonnosť nie je možné preskúmať správnou žalobou. Žalobca sa v žalobe odvolával na rôzne súdne rozhodnutia, ale nešpecifikoval čo bolo predmetom uvedených konaní, ani neuvádzal aké závery a konštatovania z predmetných konaní vzišli. Jednoducho všeobecne konštatoval, že z predmetných konaní vyplýva, že rozhodnutia ústavov na výkon trestu odňatia slobody sú preskúmateľné súdom.
12. Žalovaný pripustil, že v minulosti boli rozhodnutiami súdov zrušené rozhodnutia Centra o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak nie je možné usudzovať, že každé takéto rozhodnutie Centra bude po napadnutí správnou žalobou rovnako zrušené. V tomto prípade mal žalovaný za to, že vec je správne posúdená, keď postavenie ústavu Centrum vyhodnotilo ako postavenie orgánu, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody a teda aj vzťahy na úseku výkonu trestu patria do právnej úpravy trestného práva. Taktiež nie je možné uvádzať, že by Centrum prejudikovalo rozhodnutie súdu o prípustnosti správnej žaloby, nakoľko z vyššie spomenutých zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že správnou žalobou je možné napadnúť len rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým ústav na výkon trestu odňatia slobody v tomto prípade nie je.
13. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej právnej veci, vedenej pod sp. zn. 30S/183/2019 zo dňa 23. 02.2021, v ktorom krajský súd citoval uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 226/2017-13 z 03.05.2017, podľa ktorého ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku).
14. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, že žalobca považoval postup ústavu za nezákonný, mohol sa so svojím podnetom na jeho preskúmanie obrátiť na prokurátora. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 18 ods. 3 prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku l alebo odseku 2. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31/S/179/2021 zo dňa 25.10.2022, ktorý rozhodnutie odvolacieho orgánu Centra zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s konštatovaním, že „...štát právnou úpravou formulovanou zákonom o poskytovaní právnej pomoci nezasahuje negatívne do práva na súdnu a inú právnu ochranu, ale preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblasti, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch...“.
15. Žalovaný na záver uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia uvedeného v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia a má za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
16. Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/36/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/36/2023.
17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. 07. 2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 08. 07. 2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
18. Správny súd prejednal vec v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že v tomto rozsahu je napadnuté rozhodnutie zákonné, a preto žalobu podľa §190 SSP zamietol.
19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
26. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z. odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.
27. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 97n zákona č. 475/2005 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
30. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa ods. 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
31. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
32. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
33. Podľa § 18 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia
osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
34. V predmetnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či vo veci nároku žiadateľa na ustanovenie zástupcu v konaní o správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov týkajúce sa uloženia disciplinárneho trestu, ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, a teda, či ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, teda skutočnosť, ktorá vylučuje sťažovateľa z poskytnutia právnej pomoci. Žalobca namietal, že v predmetnej veci nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože žaloba bola vyhotovená a podaná oprávnenou osobou (žalobcom), obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti a je podaná v zákonnej lehote Krajskému súdu v Trnave, ktorý o nej vedie súdne konanie pod sp. zn. 14S/18/2021. Žalobca ďalej namietal, že súd má nielen právomoc, ale aj povinnosť na základe podanej žaloby poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu preskúmaním zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z obsahu ktorých má vyplývať, že rozhodnutia ústavov na výkon trestu odňatia slobody nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu (vrátane tých, ktoré sú vydané v zmysle § 97n zákona č. 475/2005 Z.z.).
35. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný v rozhodnutí o nepriznaní právnej pomoci argumentoval tým, že sťažovateľ nespĺňa jednu z kumulatívnych podmienok uvedených v § 6 zákona č. 327/2005 Z. z., a to podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o uložení disciplinárneho trestu vyplýva, že je rozhodnutím vydaným v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z., teda v oblasti výkonu trestu, čím toto rozhodnutie nadobúda trestnoprávny charakter, čo má za následok, že ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu žiadateľovi nemal postavenie orgánu verejnej správy. Rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, jeho zákonnosť nie je možné preskúmať správnou žalobou (nejde o rozhodnutie, ktoré je vydávané v oblasti správneho trestania). Konanie žalobcu (porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku) nie je možné v prenesení do civilného prostredia subsumovať pod definíciu priestupku v zmysle zákona o priestupkoch, preto rozhodnutie o odvolaní, ktorým bolo potvrdené uloženie disciplinárneho trestu za takého konanie, nie je preskúmateľné správnym súdom.
36. Vo všeobecnosti v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody správny súd uvádza, že ide o výkon trestu, ktorého uloženie nie je výsledkom realizácie verejnej (štátnej správy) orgánom smerom k fyzickej osobe, ale je výsledkom výkonu súdnej moci, ktorá je súdom zverená Ústavou Slovenskej republiky v siedmej hlave, pričom podľa čl. 142 ods. 1 súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Následkom takéhoto konania súdu môže byť výkon trestu odňatia slobody.
37. Zákon č. 475/2005 Z. z. ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu. Ide teda o úpravu, reguláciu spôsobu výkonu tej sankcie, ktorá bola predtým mimo výkon verejnej alebo štátnej správy uložená fyzickej osobe rozhodnutím súdu. Osoby vo výkone trestu podliehajú osobitnej disciplinárnej právomoci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú príslušníci Zboru uplatňujú v osobitnom konaní o disciplinárnych previneniach. Konanie je dvojinštančné, opravný prostriedok sa pripúšťa. Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom a to na základe výslovnej zákonnej úpravy § 97n citovaného zákona, ktorá súdny prieskum vylučuje.
38. Z uvedeného teda vyplýva, že vo všeobecnosti nie je možné na základe správnej žaloby preskúmať rozhodnutia o disciplinárnom previnení osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na túto všeobecnú zásadu zákon zabezpečuje ochranu práv odsúdených tým, že v zmysle § 96 zákona č. 475/2005 Z. z. dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného zákona, čím je dostatočným spôsobom zabezpečená ochrana osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody pred prípadným nezákonným postupom orgánu pri plnení úloh na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Zákon však upravil výnimku z tejto zásady a pripustil, aby v prípadoch, keď konanie odsúdeného, pre ktoré bol potrestaný, má znaky priestupku, rozhodnutie o disciplinárnom previnení správny súd preskúmal.
39. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. 01. 2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi vydané v disciplinárnom konaní č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17. 12. 2020 nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP a orgán, ktorý ho vydal, považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
40. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 z 03.05.2017, podľa ktorého: „Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdeného nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov. Podradenie disciplinárneho trestania a odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom“.
41. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v administratívnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či opatrením orgánu verejnej správy poškodená, dovolala ochrany zo strany správneho súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom orgán verejnej správy už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21. 03. 2018).
42. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1 Svk/19/2021 zo dňa 30. 11. 2022, ktorý v bode 28. svojho odôvodnenia uvádza: „Kasačný súd tu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 a vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, ktoré zhodne judikovali, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nemajúce povahu priestupku nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu a z tohto dôvodu podanie správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu možno zo strany Centra právnej pomoci vyhodnotiť ako zrejme bezúspešné. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018 prešiel napokon aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 629/2018 zo dňa 22.11.2018 odmietol ústavnú sťažnosť, ktorá smerovala proti uvedenému rozsudku a uviedol, že „nepovažuje najvyšším súdom vyslovený kľúčový právny názor o tom, že sťažovateľ žiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci vo veci, v ktorej zjavne nemal nádej na úspech, za arbitrárny, naopak, uvedený záver najvyššieho súdu považuje za ústavne súladný, vychádzajúci nielen z platnej legislatívy, ale aj príslušnej judikatúry“.
43. V bode 29. citovaného rozsudku Najvyšší správny súd SR ďalej uvádza: „ Aj s ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva zhodný názor ako krajský súd a žalovaný, že rozhodnutie ÚVTOS Leopoldov nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy podliehajúceho správnemu súdnemu prieskumu. Ako jasne vyplýva z § 97n zákona o výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutia, ktoré sa vydávajú v disciplinárnom konaní, či už ide o rozhodnutia o udelení disciplinárnej odmeny, alebo rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nepodliehajú preskúmateľnosti (správneho) súdu. Výnimkou z tohto pravidla je rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za spáchanie disciplinárneho previnenia, ktoré má súčasne znaky priestupku. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu je preskúmateľné správnym súdom výlučne iba v tomto jednom prípade (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/3/2017 zo dňa 28.03.2018). Konanie sťažovateľa, ktorému boli dňa 20.06.2019 v uzamykateľnej skrinke, ktorá mu bola poskytnutá za účelom uloženia jeho osobných vecí, nájdené nepovolené veci (koaxiálny kábel a dva kusy drôtov) jednoznačne nenapĺňa znaky priestupku. Preto toto rozhodnutie je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu.“
44. Na základe vyššie uvedeného, námietka žalobcu, že súd má nielen právomoc, ale aj povinnosť na základe podanej žaloby poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu preskúmaním zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, nemá oporu v platnej právnej úprave a v konštantnej judikatúre najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Preto nemohlo byť porušené ani základné
právo žalobcu na právnu pomoc od začiatku súdneho konania, garantované čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na rozhodnutia, podľa ktorých rozhodnutia ústavov na výkon trestu odňatia slobody, nie sú vylúčené z preskúmania zákonnosti v správnom súdnictve, a podľa niektorých z nich aj tie o disciplinárnych trestoch, ktorých § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z.z., zakazuje súdom preskúmavať, správny súd zdôrazňuje, že zákonodarca s účinnosťou od 01. 01. 2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného výslovne vyňal zo súdneho prieskumu (§ 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.) s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, čo nie je prípad žalobcu, keďže žalovaný sa otázkou povahy disciplinárneho previnenia žalobcu ako priestupku v napadnutom rozhodnutí zaoberal s negatívnym záverom, pričom žalovaný tento záver v správnej žalobe nerozporoval. Žalobca argumentoval poukazom na rozhodnutia súdov, ktorých predmetom prieskumu boli rozhodnutia žalovaného, ktoré v čase rozhodovania vychádzali zo znenia zákona č. 475/2005 Z. z. účinného pred 01. 01. 2014. Do tohto momentu sa preskúmavané rozhodnutia žalovaného považovali za rozhodnutia podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 244 a nasl. OSP. Posun v judikatúre nastal až pri rozhodnutiach vydaných podľa novely č. 370/2013 Z. z., t. j. od 01. 01. 2014. Aj v dôvodovej správe k zákonu č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. je uvedené, že vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi trestného poriadku.
45. Správny súd ďalej posudzoval otázku, či v danej veci išlo o zrejmú bezúspešnosť konania, ktorá bránila žiadateľovi v priznaní právnej pomoci. Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok (1) žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze, (2) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (3) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť. Pre nenaplnenie zákonných požiadaviek v zmysle § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa o právnu pomoc bola jednoznačná a zrejmá z bežného právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu, je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o pojem výlučne pre účely konania o priznaní nároku na právnu pomoc, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného a rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu.
46. Správny súd má za to, že žalovaný správne posúdil otázku zrejmej bezúspešnosti veci, vec správne právne posúdil, pričom v rámci správnej úvahy nevybočil z hľadísk ustanovených v § 6 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Nemožnosť preskúmania rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov správnym súdom má objektívnu povahu a túto okolnosť žalovaný pri poskytovaní právnej pomoci nemá možnosť ovplyvniť a prekonať v prospech žiadateľa.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva žiadateľa na poskytnutie mu právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval žalovaný v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci.
48. Návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a následne iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR o preskúmanie súladu § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky správny súd nevyhovel z dôvodu, že nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle citovaného ustanovenia SSP. Správny súd pritom poukazuje na podstatu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 Ústavy SR a uvádza právny záver o tom, že rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, nemôže teda relevantne zasiahnuť do obsahu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Osobitný zákon v tomto prípade predstavuje ust. § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.. Vylúčenie možnosti súdneho prieskumu je podľa uvedeného článku Ústavy SR zverené zákonnej úprave s jediným limitom, že nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Keďže rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je rozhodnutím týkajúcich sa
základných práv a slobôd upravených v druhej hlave Ústavy SR, zákonné vylúčenie súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia zjavne nie je v rozpore s Ústavou SR .
49. Keďže námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia a dospel k právnemu záveru totožnému so závermi žalovaného, pričom nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
50. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho aplikáciu.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.