Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/16/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Š., toho času v Ú., P., proti

žalovanému Ústav na výkon väzby, Hlboká cesta 21, Žilina, v konaní o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa 14. novembra

2005 a rozhodnutia žalovaného o sťažnosti proti disciplinárnemu trestu zo dňa 23. novembra

2005, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -37

zo dňa 26. januára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

26. januára 2011, č. k. -37, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. -37 zo dňa 26. januára 2011 Krajský súd

v Žiline s poukazom na ustanovenie 104 ods. 1 veta prvá (ďalej

len „“) v spojení s veta prvá zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa 14. novembra 2005

a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu

proti disciplinárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa 14. novembra 2005.

2

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich

náhradu právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené ( v spojení

prvá veta ).

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2005 a súčasne aj

rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 14. novembra 2005 v tej istej veci za účasti tých

istých účastníkov konania s totožným predmetom konania ako už raz bolo Krajským súdom

v Žiline rozhodnuté uznesením č. k. -15 zo dňa 12. októbra 2009 (ďalej len

„predchádzajúca žaloba“). O odvolaní podanom proti tomuto uzneseniu rozhodol odvolací súd

tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Rozhodnutie vo veci vydané krajským súdom na základe

predchádzajúcej žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2010. Keďže v predchádzajúcom

konaní o tejto veci už bolo uznesením končiacim konanie právoplatne rozhodnuté, ide o procesnú

prekážku konania, na ktorú musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť, a to bez zreteľa na to,

kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla a to tak, že konanie zastaví.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací

súd postupom podľa druhej vety v spojení s ,

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Namietal, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva žalobcu na

súdnu ochranu a prístup k nej podľa , 2 ako aj práva

žalobcu na súd a prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, čím bola žalobcovi odňatá možnosť riadne konať pred všeobecným súdom

Slovenskej republiky, nakoľko mal za to, že súd prvého stupňa nezákonne, protiústavne

a absolútne svojvoľne zastavil konanie o žalobe, ktorá bola podaná riadne a včas po doručení

rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti z 23. novembra 2005, hoci doručeného s niekoľkoročným

odstupom, avšak v súlade s prvá veta

Krajskému súdu zároveň vyčítal, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou tzv. nesprávneho

právneho posúdenia vo veci procesného rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa neprávne

interpretoval a aplikoval veta prvá a , keď uviedol, že

3

údajne existuje „neprekonateľná“ prekážka veci rozsúdenej (res iudicatae) z dôvodu existencie

predošlého procesného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline o zastavení konania v totožnej veci.

V závere odvolania zdôraznil, že rozhodnutie súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím

vo veci samej, preto s týmto rozhodnutím nie je možné spájať hmotnoprávne a procesnoprávne

účinky meritórneho rozhodnutia (R 54/1992). S ohľadom na uvedené vyslovil názor, že

konštatovanie súdu prvého stupňa o existencii „neprekonateľnej“ prekážky res iudicatae

nezodpovedá objektívnej skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia ,

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

4

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej

existencie v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec v správnom súdnictve ide

predovšetkým vtedy, keď v novom konaní je predmetom preskúmania to isté rozhodnutie

správneho orgánu a týka sa rovnakých účastníkov konania.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa

č. k. -15 zo dňa 12. októbra 2009, ktorým tento zastavil konanie o návrhu žalobcu

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa

14. novembra 2005 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2005, ktorým bola zamietnutá

sťažnosť žalobcu proti disciplinárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa

4. novembra 2005, nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2010. Z uvedeného dôvodu toto

uznesenie vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe doručenej súdu dňa

11. októbra 2010, ktorej účastníci a predmet konania (zákonnosť rozhodnutia zo dňa

5

23. novembra 2005 a súčasne aj rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 14. novembra 2005)

vymedzený petitom žaloby sú totožné ako v predchádzajúcom konaní.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že

rozhodnutie súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, preto s týmto

rozhodnutím nie je možné spájať hmotnoprávne a procesnoprávne účinky meritórneho

rozhodnutia, nakoľko uvedené tvrdenie vo vzťahu k prekážke rozhodnutej veci nie je podstatné,

keďže táto predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania, majúci za následok, že

súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1

Zároveň aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

R 54/1992, zaoberajúce sa účinkami späťvzatia návrhu na začatie konania, je vo vzťahu k petitu

opätovnej žaloby irelevantný, nakoľko k zastaveniu konania vo veci vedenej na Krajskom súde

v Žiline pod sp. zn. nedošlo z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, avšak

konanie bolo zastavené z dôvodu oneskoreného podania žaloby, pričom uznesenie krajského

súdu č. k. -15 zo dňa 12. októbra 2009 nadobudlo dňa 15. apríla 2010 právoplatnosť,

v dôsledku čoho sa stalo spôsobilým vytvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa , 2 ako aj

práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, čím mu bola odňatá možnosť riadne konať pred všeobecným súdom

Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu, postup súdu prvého stupňa bol v súlade so

zákonom, keď konanie z dôvodu prekážky rozhodnutej veci zastavil, teda týmto postupom

žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle a bolo

zachované jeho právo na súdnu ochranu. Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný

nemôžu porušiť základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa

(napr. ).

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov

odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa veta druhá a

ods. 1 potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

ustanovenia v spojení s , keď

neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov

konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská