Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)d86/383161.67750b.pdf
PDF · 106.82 KB
No categories available
8Sžo/16/2011
Najvyšší súd 8Sžo/16/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Š., toho času v Ú., P., proti
žalovanému Ústav na výkon väzby, Hlboká cesta 21, Žilina, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa 14. novembra
2005 a rozhodnutia žalovaného o sťažnosti proti disciplinárnemu trestu zo dňa 23. novembra
2005, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/100/2010-37
zo dňa 26. januára 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
26. januára 2011, č. k. 21S/100/2010-37, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením č. k. 21S/100/2010-37 zo dňa 26. januára 2011 Krajský súd
v Žiline s poukazom na ustanovenie 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa 14. novembra 2005
a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu
proti disciplinárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa 14. novembra 2005.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2005 a súčasne aj
rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 14. novembra 2005 v tej istej veci za účasti tých
istých účastníkov konania s totožným predmetom konania ako už raz bolo Krajským súdom
v Žiline rozhodnuté uznesením č. k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12. októbra 2009 (ďalej len
„predchádzajúca žaloba“). O odvolaní podanom proti tomuto uzneseniu rozhodol odvolací súd
tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Rozhodnutie vo veci vydané krajským súdom na základe
predchádzajúcej žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2010. Keďže v predchádzajúcom
konaní o tejto veci už bolo uznesením končiacim konanie právoplatne rozhodnuté, ide o procesnú
prekážku konania, na ktorú musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť, a to bez zreteľa na to,
kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla a to tak, že konanie zastaví.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací
súd postupom podľa § 250ja ods. 3 druhej vety O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2
O.s.p. napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva žalobcu na
súdnu ochranu a prístup k nej podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva
žalobcu na súd a prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čím bola žalobcovi odňatá možnosť riadne konať pred všeobecným súdom
Slovenskej republiky, nakoľko mal za to, že súd prvého stupňa nezákonne, protiústavne
a absolútne svojvoľne zastavil konanie o žalobe, ktorá bola podaná riadne a včas po doručení
rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti z 23. novembra 2005, hoci doručeného s niekoľkoročným
odstupom, avšak v súlade s § 250b ods. 1 prvá veta O.s.p.
Krajskému súdu zároveň vyčítal, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou tzv. nesprávneho
právneho posúdenia vo veci procesného rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa neprávne
interpretoval a aplikoval § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 159 ods. 3 O.s.p., keď uviedol, že
údajne existuje „neprekonateľná“ prekážka veci rozsúdenej (res iudicatae) z dôvodu existencie
predošlého procesného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline o zastavení konania v totožnej veci.
V závere odvolania zdôraznil, že rozhodnutie súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím
vo veci samej, preto s týmto rozhodnutím nie je možné spájať hmotnoprávne a procesnoprávne
účinky meritórneho rozhodnutia (R 54/1992). S ohľadom na uvedené vyslovil názor, že
konštatovanie súdu prvého stupňa o existencii „neprekonateľnej“ prekážky res iudicatae
nezodpovedá objektívnej skutočnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej
existencie v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec v správnom súdnictve ide
predovšetkým vtedy, keď v novom konaní je predmetom preskúmania to isté rozhodnutie
správneho orgánu a týka sa rovnakých účastníkov konania.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa
č. k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12. októbra 2009, ktorým tento zastavil konanie o návrhu žalobcu
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení disciplinárneho trestu 15 dní samoväzby zo dňa
14. novembra 2005 a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2005, ktorým bola zamietnutá
sťažnosť žalobcu proti disciplinárnemu trestu umiestnenia do samoväzby na 15 dní zo dňa
4. novembra 2005, nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2010. Z uvedeného dôvodu toto
uznesenie vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe doručenej súdu dňa
11. októbra 2010, ktorej účastníci a predmet konania (zákonnosť rozhodnutia zo dňa
23. novembra 2005 a súčasne aj rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 14. novembra 2005)
vymedzený petitom žaloby sú totožné ako v predchádzajúcom konaní.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že
rozhodnutie súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, preto s týmto
rozhodnutím nie je možné spájať hmotnoprávne a procesnoprávne účinky meritórneho
rozhodnutia, nakoľko uvedené tvrdenie vo vzťahu k prekážke rozhodnutej veci nie je podstatné,
keďže táto predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienky) konania, majúci za následok, že
súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1
Zároveň aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
R 54/1992, zaoberajúce sa účinkami späťvzatia návrhu na začatie konania, je vo vzťahu k petitu
opätovnej žaloby irelevantný, nakoľko k zastaveniu konania vo veci vedenej na Krajskom súde
v Žiline pod sp. zn. 21S/48/2009 nedošlo z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, avšak
konanie bolo zastavené z dôvodu oneskoreného podania žaloby, pričom uznesenie krajského
súdu č. k. 21S/48/2009-15 zo dňa 12. októbra 2009 nadobudlo dňa 15. apríla 2010 právoplatnosť,
v dôsledku čoho sa stalo spôsobilým vytvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj
práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čím mu bola odňatá možnosť riadne konať pred všeobecným súdom
Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu, postup súdu prvého stupňa bol v súlade so
zákonom, keď konanie z dôvodu prekážky rozhodnutej veci zastavil, teda týmto postupom
žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a bolo
zachované jeho právo na súdnu ochranu. Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný
Občiansky súdny poriadok nemôžu porušiť základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 811/00).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov
odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď
neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov
konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská