Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 148/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VALAŠIK & PARTNERS,

s. r. o., 29. augusta 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matej

Valašik, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. mája 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 16. októbra 2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou

VALAŠIK & PARTNERS, s. r. o., 29. augusta 5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Matej Valašik, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. mája 2018 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 3. apríla 2015 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi zvýšené bolestné a zvýšené sťaženie

spoločenského uplatnenia. Po podaní odvolania žalovanou stranou bola vec 6. mája 2015

predložená na rozhodnutie senátu krajského súdu 3 Co v zložení JUDr. Bolebruch (predseda

senátu) JUDr. Dubaň (sudca spravodajca) a JUDr. Mališová (členka senát)

a bola jej pridelená sp. zn. . Dňa 23. februára 2018 bol prijatý dodatok

č. 3 k rozvrhu práce krajského súdu na rok 2018, podľa ktorého nevybavené veci,

v ktorých bol JUDr. Ing. Mário Dubaň sudcom spravodajcom v súdnom oddelení

3Co, 3NcC, 3CoPr, 3CoD, 3CoSr a 3CoP, boli k 28. februáru 2018 prerozdelené náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov medzi oddelenia

3Co, 3NcC, 3CoPr, 3CoD, 3CoSr, 3CoP a 16Co, 16NcC, , 16CoD, 16CoSr, 16Cop

v pomere 1:99 (pomer 1 do oddelenia 3Co, 3NcC, 3CoPr, 3CoD, 3CoSr, 3CoP a pomer 99

do oddelenia 16Co, 16NcC, , 16CoD, 16CoSr, 16CoP).

3. Napadnutým uznesením krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 3. apríla 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Až z písomného

vyhotovenia napadnutého uznesenia sa sťažovateľ dozvedel, že vec rozhodoval senát

v novom zložení – predseda senátu JUDr. Ing. Mário Dubaň, členovia senátu JUDr. Ivana

Štiftová a JUDr. Roman Majerský.

4. Podľa názoru sťažovateľa „vec nerozhodoval senát v zákonnom zložení.

Prerozdelenie veci v pomere 1 : 99 nezodpovedá kritériu náhodného výberu zákonného

senátu spomedzi aspoň dvoch senátov. Uvedený pomer zachováva náhodné rozdelenie vecí,

avšak vzájomný pomer rozdelenia vecí 1 : 99 má za následok iba formálne zachovanie

pravidla náhodného výberu senátu z dvoch senátov. Uvedený číselný pomer 1 : 99

je natoľko jednostranný v prospech pridelenia vecí novozriadenému senátu 16Co,

že porušuje pravidlo náhodného výberu. Iba jedna zo sto vecí bola pridelená jednému

senátu, naopak až deväťdesiatdeväť vecí druhému senátu. Účel ústavnej a zákonnej úpravy

pridelenia veci bol týmto postupom obídený. Netvrdíme, že pomer rozdelenia vecí medzi dva

senáty musí byť 50 : 50, ale pomer 1 : 99 je ústavne neakceptovateľný.“.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „základné právo

sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd bolo porušené uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. zo dňa 31. mája 2018“. Navrhuje, aby ústavný súd

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal

krajský súd k úhrade trov konania.

6. Ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi

Brňákovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019. Preto

v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 bola vec prerozdelená sudcovi

spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola predbežne

prerokovaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka

senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

13. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

14. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta napadnuté uznesenie krajského súdu,

ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. z 3. apríla 2014 a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie.

15. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

16. Rovnako aj podľa čl. 38 ods. 1 listiny nemožno nikoho odňať jeho zákonnému

sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

17. Podľa a o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný

sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd

rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce

na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní,

v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu.

Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. Zmenu v osobe zákonného sudcu

možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

18. Podľa (ďalej len „“)

odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd.

19. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvodom opravných

prostriedkov v civilnom sporovom konaní je aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo súd

nebol správne obsadený, pričom súd nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhoduje

zákonný sudca. Nasvedčuje tomu aj definícia zákonného sudcu (porovnaj znenie § 3

ods. 3 zákona o súdoch).

21. Aj prax všeobecných súdov akceptuje skutočný zmysel zákonného sudcu

ako procesnej garancie, ktorej porušenie sa môže a musí preskúmať aj v opravných

konaniach ().

22. Účinnú ochranu základného práva podľa a listiny

môže ústavný súd poskytnúť len prostredníctvom konania o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 smerujúcej voči meritórnemu rozhodnutiu (). V konaní

ústavného súdu by potom bolo, prirodzene, rozhodujúcim posúdenie, či zákonné podmienky

pre vydanie dodatku rozvrhu práce na rok 2018 boli splnené, či jeho obsah zodpovedá

požiadavkám plynúcim zo základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi a či postup

nezákonného sudcu (senátu) v konaní krajského súdu mal reálny vplyv na rozhodnutie

vo veci.

23. Podľa judikatúry ústavného súdu až po rozhodnutí vo veci samej možno

jednoznačne zadefinovať, či konanie krajského súdu bolo zaťažené vadou významnou

z hľadiska základného práva sťažovateľa podľa a listiny,

pretože až vtedy sa stáva nespochybniteľným a definitívnym zodpovedanie otázky,

či meritórne rozhodnutie ovplyvňujúce hmotnoprávne postavenie sporových strán bolo

výsledkom konania a rozhodovania sudcu (alebo sudcov ako členov senátu) ustanoveného

pre rozhodnutie prípadným nezákonným dodatkom k zmene rozvrhu práce krajského súdu,

a v akej miere sa prípadne taký sudca (senát) na konaní a rozhodovaní veci podieľal.

24. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd predovšetkým zohľadnil, že napadnuté

uznesenie krajského súdu nie je meritórnym rozhodnutím, ani rozhodnutím,

ktorým sa konanie pred všeobecnými súdmi končí, naopak krajský súd napadnutým

uznesením zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právna vec

sťažovateľa sa nachádza v takom štádiu konania, v ktorom podľa platnej právnej úpravy

konania pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania [podľa ], ako aj dovolania [podľa ].

Uvedené riadne a mimoriadne opravné prostriedky umožňujú stranám súdneho konania

namietať závažné procesné pochybenia, a tým aj porušenie ich základného práva

podľa . Tieto skutočnosti vyúsťujú do záveru, že sú to predovšetkým

všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných

sťažovateľovi (ako strane konania) sú oprávnené aj povinné poskytnúť ochranu

namietanému porušeniu jeho základného práva, a nie ústavný súd v konaní o ústavnej

sťažnosti.

25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2019