Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 335/2019
PDF · 191.41 KB
No categories available
II. ÚS 335/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Šandríkom,
Strážovská 1, Vrbové, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 38 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.
23 C 111/2012 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 17/2019 zo 4. júna 2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 C 111/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a uznesením Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 24 Co 17/2019 zo 4. júna 2019 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“).
2. Sťažovateľka bola stranou sporu v napadnutom konaní vedenom na okresnom
súde v procesnom postavení žalobkyne v 1. rade. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že
sťažovateľka podala žalobu o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti mala ku dňu smrti v roku
2012 nebohá v bezpodielovom spoluvlastníctve (ďalej len „žaloba“).
Podateľňa okresného súdu vydala sťažovateľke potvrdenie o prijatí žaloby, na ktorom bolo
uvedené, že jej vec bude vedená pod sp. zn. 23 C 111/2012 a je pridelená sudcovi JUDr.
Ilavskému. Následne na základe preloženia sudcu JUDr. Ilavského na krajský súd bol
predsedom okresného súdu prijatý dodatok č. 7 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2015
z 27. apríla 2015, ktorý určil, že všetky spisy JUDr. Ilavského budú pomocou elektronickej
podateľne prerozdelené ostatným sudcom okresného súdu. Týmto spôsobom bola vec
sťažovateľky pridelená sudcovi JUDr. Jakubovičovi.
Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že z listu riaditeľky správy okresného
súdu vyplynulo, že «... predmetná vec mala pripadnúť sudkyni JUDr. Erike Tischlerovej
na základe Dodatku č. 17 k RP na rok 2016 (Spr/698/2016 zo dňa 19.12.2016), v ktorého
bode 8 sa uvádza, že: Nevybavené veci C, Cb, Cpr prerozdelené medzi sudcov
občianskoprávneho úseku na základe dodatku č. 7 k RP na rok 2015 z oddelenia 23, budú
týmto sudcom odňaté a prerozdelené náhodným výberom do oddelenia 18 sudkyne
JUDr. Eriky Tischlerovej a 19 sudkyne JUDr. Táni Šefčíkovej... Potom, čo mala byť vec
pridelená JUDr. Erike Tischlerovej došlo k odňatiu veci aj tejto sudkyni a jej prideleniu
JUDr. Kataríne Maniačkovej, na základe Dodatku č. 10 k RP Okresného súdu Galanta
na rok 2017, zo dňa 25.07.2017, č.k.: Spr 454/2017, v ktorého bode 5 sa uvádza
(na strane 3): „Dňom 1.augusta 2017 nevybavené veci C od JUDr. Tischlerovej budú
prerozdelené v pomere 1:5 medzi JUDr. Tischlerovú a JUDr. Maniačkovú, podľa
pripojeného zoznamu spisov vypracovaného súdnou tajomníčkou:...“, pričom sa ďalej
uvádzajú spisové značky jednotlivých spisov pod poradovým číslom 1. až 18., medzi ktorými
pod poradovým číslom 7. je uvedená spisová značka predmetnej veci t.j. 23C/111/2012.».
3. Sťažovateľka porušenie práva na zákonného sudcu v napadnutom konaní
na okresnom súde vidí v tom, že o zmene zákonného sudcu sa dozvedela až na pojednávaní
8. júna 2018. Na uvedenom pojednávaní vzniesla sťažovateľka spolu so žalobcom v 2. rade
námietku porušenia práva na zákonného sudcu (písomne ju doplnili 11. júna 2018), o ktorej
však sudkyňa JUDr. Maniačková odmietla konať (sťažovateľke bolo prípisom z 27. júna
2018 oznámené, že táto námietka môže byť predmetom prieskumu súdu vyššej inštancie
v rámci odvolacieho konania). Sťažovateľka namieta, že v dodatkoch, na podklade ktorých
došlo k zmene zákonného sudcu, nie je uvedené, z akého dôvodu došlo k prerozdeleniu
spisov, a preto sú podľa názoru sťažovateľky dodatok č. 17 k rozvrhu práce okresného súdu
na rok 2016 aj dodatok č. 17 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2017 nepreskúmateľné.
Na záver sťažovateľka argumentuje aj tým, že nebol dodržaný postup náhodného výberu
veci v prípade posledného prerozdelenia spisov, teda z JUDr. Tischlerovej na JUDr.
Maniačkovú.
4. Okresný súd rozsudkom č. k. 23 C 111/2012-967 z 28. septembra 2018 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľky a žalobcu v 2. rade zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie v zmysle § 365 ods. 1
písm. a), b), c), d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O odvolaní
sťažovateľky krajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa názoru sťažovateľky odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je
nedostatočné, založené iba na domnienkach a nepodložených záveroch, krajský súd
nepreskúmal postup okresného súdu týkajúci sa prerozdeľovania spisov (či zmeny rozvrhu
práce boli prerokované s pracovníkmi okresného súdu).
6. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti požadovala priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila dĺžkou konania.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto
nálezom: „1. Základné práva sťažovateľky ... podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy SR, resp. čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj... čl. 6 ods. 1
Európskeho Dohovoru o ľudských právach, postupom Okresného súdu Galanta v konaní
vedenom pod sp. zn.: 23C/111/2012, ktorý v rozpore so zákonom a rozvrhom práce
Okresného súdu Galanta na rok 2016 odňal vec zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi
Jakubovičovi a pridelil ju novému sudcovi JUDr. Erike Tischlerovej a následne v rozpore
so zákonom a rozvrhom práce Okresného súdu Galanta na rok 2017 odňal vec JUDr. Erike
Tischlerovej a pridelil ju sudcovi JUDr. Kataríne Maniačkovej porušené boli.
2. Základné práva sťažovateľky... čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ľudských právach
právoplatným uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2019, sp. zn.:
24Co/17/2019... porušené boli.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Galanta, aby
v konaní vedenom pod sp. zn.: 23C/111/2012 obnovil stav pred porušením základných práv
sťažovateľky... a právnu vec vedenú pod sp. zn. 23C/111/2012 vrátil a pridelil
na rozhodovanie zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi.
4. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2019, sp. zn.: 24Co/17/2019...
sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur...
6. Krajský súd v Trnave a Okresný súd v Galante sú spoločne a nerozdielne povinní
uhradiť sťažovateľke... trovy právneho zastúpenia...“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej, ktorá je
podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019
do 31. decembra 2019 členkou druhého senátu ústavného súdu. Členom druhého senátu
ústavného súdu je aj sudca Ľuboš Szigeti, ktorý v prejednávanej veci oznámil predsedovi
ústavného súdu svoju zaujatosť, keďže v čase rozhodovania o zmene rozvrhu práce
okresného súdu v rokoch 2016 a 2017 bol predsedom okresného súdu. Ústavný súd
uznesením sp. zn. I. ÚS 372/2019 zo 17. septembra 2019 rozhodol o vylúčení Ľuboša
Szigetiho z výkonu sudcovskej funkcie v práve prejednávanej veci.
III.
15. Jadrom ústavnej sťažnosti je jednak tvrdenie o porušení už označených práv
sťažovateľky postupom okresného súdu týkajúcim sa prideľovania vec prejednávajúceho
spisu zákonnému sudcovi a zároveň, a to aj napriek skutočnosti, že krajský súd ako súd
odvolací rozhodol v podstate v prospech sťažovateľky, nesúhlas s odôvodnením
napadnutého uznesenia krajského súdu v časti námietok zákonného sudcu.
K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu
16. Ústavnú sťažnosť proti postupu okresného súdu vo vzťahu k namietanému
porušeniu označených práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
ústavného súdu.
17. Ako to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
18. Sťažovateľka využila na prejednanie svojich námietok proti zákonnému sudcovi
a rozhodnutie o nich inštitút riadneho opravného prostriedku, a teda proti rozsudku
okresného súdu podala odvolanie. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam
sťažovateľky podľa ústavy, listiny a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho
konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.
Je potrebné tiež poznamenať, že sťažovateľka právo podať odvolanie proti rozsudku
okresného súdu aj využila a krajský súd o podanom odvolaní riadne rozhodol.
K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením
krajského súdu
19. Aj v tejto časti je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku
právomoci ústavného súdu.
20. Ako už bolo už uvedené, čo platí aj pre túto časť rozhodnutia o ústavnej
sťažnosti, z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej
prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
21. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta napadnuté uznesenie krajského súdu,
ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
22. Podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
Podľa § 420 písm. e) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd.
23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvodom opravných
prostriedkov v civilnom sporovom konaní je aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo
príslušný súd nebol správne obsadený. Súd pritom nie je správne obsadený, ak vo veci
nerozhoduje zákonný sudca. Nasvedčuje tomu aj definícia zákonného sudcu podľa § 3
ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva
funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce
na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými
sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo
na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa ods. 4.
Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom
práce.
24. Aj prax všeobecných súdov akceptuje skutočný zmysel zákonného sudcu
ako procesnej garancie, ktorej porušenie sa môže a musí preskúmať aj v opravných
konaniach (IV. ÚS 10/02).
25. Účinnú ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny
môže ústavný súd poskytnúť len prostredníctvom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy smerujúcej proti meritórnemu rozhodnutiu (m. m. III. ÚS 212/2011, II. ÚS 148/2019,
I. ÚS 455/2016). V konaní ústavného súdu by potom bolo, prirodzene, rozhodujúcim
posúdenie, či zákonné podmienky pre pridelenie spisu sudcovi prejednávajúcemu vec
sťažovateľky boli splnené, a teda či postup všeobecných súdov zodpovedá požiadavkám
plynúcim zo základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.
26. Podľa judikatúry ústavného súdu až po rozhodnutí vo veci samej možno
jednoznačne zadefinovať, či konanie všeobecných súdov bolo zaťažené vadou významnou
z hľadiska základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, pretože až
vtedy sa stáva nespochybniteľným a definitívnym zodpovedanie otázky, či meritórne
rozhodnutie ovplyvňujúce hmotnoprávne postavenie sporových strán bolo výsledkom
konania a rozhodovania sudcu (alebo sudcov ako členov senátu) ustanoveného
pre rozhodnutie prípadným nezákonným dodatkom k zmene rozvrhu práce okresného súdu
a v akej miere sa prípadne taký sudca (senát) na konaní a rozhodovaní veci podieľal.
27. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd predovšetkým zohľadnil, že napadnuté
uznesenie krajského súdu nie je meritórnym rozhodnutím ani rozhodnutím, ktorým sa
konanie pred všeobecnými súdmi končí, naopak, krajský súd napadnutým uznesením zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právna vec sťažovateľky sa
nachádza v takom štádiu konania, v ktorom podľa platnej právnej úpravy konania
pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia
základného práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 ústavy) dôvodom na podanie
odvolania [podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP], ako aj dovolania [podľa § 420 písm. e) CSP].
Uvedené riadne a mimoriadne opravné prostriedky umožňujú stranám súdneho konania
namietať závažné procesné pochybenia, a tým aj porušenie ich základného práva podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy. Tieto skutočnosti vyúsťujú do záveru, že sú to predovšetkým všeobecné
súdy, ktoré na základe účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľke
(ako strane konania) sú oprávnené aj povinné poskytnúť ochranu namietanému porušeniu
jej základného práva, a nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti.
28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu