Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 335/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Šandríkom,

Strážovská 1, Vrbové, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a , základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 4. júna 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných

práv podľa a (ďalej len „“),

základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a uznesením Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. júna 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka bola stranou sporu v napadnutom konaní vedenom na okresnom

súde v procesnom postavení žalobkyne v 1. rade. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľka podala žalobu o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti mala ku dňu smrti v roku

2012 nebohá v bezpodielovom spoluvlastníctve (ďalej len „žaloba“).

Podateľňa okresného súdu vydala sťažovateľke potvrdenie o prijatí žaloby, na ktorom bolo

uvedené, že jej vec bude vedená pod sp. zn. a je pridelená sudcovi JUDr.

Ilavskému. Následne na základe preloženia sudcu JUDr. Ilavského na krajský súd bol

predsedom okresného súdu prijatý dodatok č. 7 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2015

z 27. apríla 2015, ktorý určil, že všetky spisy JUDr. Ilavského budú pomocou elektronickej

podateľne prerozdelené ostatným sudcom okresného súdu. Týmto spôsobom bola vec

sťažovateľky pridelená sudcovi JUDr. Jakubovičovi.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že z listu riaditeľky správy okresného

súdu vyplynulo, že «... predmetná vec mala pripadnúť sudkyni JUDr. Erike Tischlerovej

na základe Dodatku č. 17 k RP na rok 2016 ( zo dňa 19.12.2016), v ktorého

bode 8 sa uvádza, že: Nevybavené veci C, Cb, Cpr prerozdelené medzi sudcov

občianskoprávneho úseku na základe dodatku č. 7 k RP na rok 2015 z oddelenia 23, budú

týmto sudcom odňaté a prerozdelené náhodným výberom do oddelenia 18 sudkyne

JUDr. Eriky Tischlerovej a 19 sudkyne JUDr. Táni Šefčíkovej... Potom, čo mala byť vec

pridelená JUDr. Erike Tischlerovej došlo k odňatiu veci aj tejto sudkyni a jej prideleniu

JUDr. Kataríne Maniačkovej, na základe Dodatku č. 10 k RP Okresného súdu Galanta

na rok 2017, zo dňa 25.07.2017, č.k.: Spr 454/2017, v ktorého bode 5 sa uvádza

(na strane 3): „Dňom 1.augusta 2017 nevybavené veci C od JUDr. Tischlerovej budú

prerozdelené v pomere 1:5 medzi JUDr. Tischlerovú a JUDr. Maniačkovú, podľa

pripojeného zoznamu spisov vypracovaného súdnou tajomníčkou:...“, pričom sa ďalej

uvádzajú spisové značky jednotlivých spisov pod poradovým číslom 1. až 18., medzi ktorými

pod poradovým číslom 7. je uvedená spisová značka predmetnej veci t.j. .».

3. Sťažovateľka porušenie práva na zákonného sudcu v napadnutom konaní

na okresnom súde vidí v tom, že o zmene zákonného sudcu sa dozvedela až na pojednávaní

8. júna 2018. Na uvedenom pojednávaní vzniesla sťažovateľka spolu so žalobcom v 2. rade

námietku porušenia práva na zákonného sudcu (písomne ju doplnili 11. júna 2018), o ktorej

však sudkyňa JUDr. Maniačková odmietla konať (sťažovateľke bolo prípisom z 27. júna

2018 oznámené, že táto námietka môže byť predmetom prieskumu súdu vyššej inštancie

v rámci odvolacieho konania). Sťažovateľka namieta, že v dodatkoch, na podklade ktorých

došlo k zmene zákonného sudcu, nie je uvedené, z akého dôvodu došlo k prerozdeleniu

spisov, a preto sú podľa názoru sťažovateľky dodatok č. 17 k rozvrhu práce okresného súdu

na rok 2016 aj dodatok č. 17 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2017 nepreskúmateľné.

Na záver sťažovateľka argumentuje aj tým, že nebol dodržaný postup náhodného výberu

veci v prípade posledného prerozdelenia spisov, teda z JUDr. Tischlerovej na JUDr.

Maniačkovú.

4. Okresný súd rozsudkom č. k. -967 z 28. septembra 2018 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľky a žalobcu v 2. rade zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie v zmysle § 365 ods. 1

písm. a), b), c), d), f) a h) (ďalej len „“). O odvolaní

sťažovateľky krajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa názoru sťažovateľky odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je

nedostatočné, založené iba na domnienkach a nepodložených záveroch, krajský súd

nepreskúmal postup okresného súdu týkajúci sa prerozdeľovania spisov (či zmeny rozvrhu

práce boli prerokované s pracovníkmi okresného súdu).

6. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti požadovala priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnila dĺžkou konania.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „1. Základné práva sťažovateľky ... podľa čl. 48 ods. 1

SR, resp. Listiny základných práv a slobôd, ako aj...

Európskeho Dohovoru o ľudských právach, postupom Okresného súdu Galanta v konaní

vedenom pod sp. zn.: , ktorý v rozpore so zákonom a rozvrhom práce

Okresného súdu Galanta na rok 2016 odňal vec zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi

Jakubovičovi a pridelil ju novému sudcovi JUDr. Erike Tischlerovej a následne v rozpore

so zákonom a rozvrhom práce Okresného súdu Galanta na rok 2017 odňal vec JUDr. Erike

Tischlerovej a pridelil ju sudcovi JUDr. Kataríne Maniačkovej porušené boli.

2. Základné práva sťažovateľky... SR, resp. Listiny

základných práv a slobôd... podľa SR, ako aj základné právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ľudských právach

právoplatným uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2019, sp. zn.:

... porušené boli.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Galanta, aby

v konaní vedenom pod sp. zn.: obnovil stav pred porušením základných práv

sťažovateľky... a právnu vec vedenú pod sp. zn. vrátil a pridelil

na rozhodovanie zákonnému sudcovi JUDr. Rastislavovi Jakubovičovi.

4. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. júna 2019, sp. zn.: ...

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur...

6. Krajský súd v Trnave a Okresný súd v Galante sú spoločne a nerozdielne povinní

uhradiť sťažovateľke... trovy právneho zastúpenia...“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa a listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej, ktorá je

podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 členkou druhého senátu ústavného súdu. Členom druhého senátu

ústavného súdu je aj sudca Ľuboš Szigeti, ktorý v prejednávanej veci oznámil predsedovi

ústavného súdu svoju zaujatosť, keďže v čase rozhodovania o zmene rozvrhu práce

okresného súdu v rokoch 2016 a 2017 bol predsedom okresného súdu. Ústavný súd

uznesením sp. zn. zo 17. septembra 2019 rozhodol o vylúčení Ľuboša

Szigetiho z výkonu sudcovskej funkcie v práve prejednávanej veci.

III.

15. Jadrom ústavnej sťažnosti je jednak tvrdenie o porušení už označených práv

sťažovateľky postupom okresného súdu týkajúcim sa prideľovania vec prejednávajúceho

spisu zákonnému sudcovi a zároveň, a to aj napriek skutočnosti, že krajský súd ako súd

odvolací rozhodol v podstate v prospech sťažovateľky, nesúhlas s odôvodnením

napadnutého uznesenia krajského súdu v časti námietok zákonného sudcu.

K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

16. Ústavnú sťažnosť proti postupu okresného súdu vo vzťahu k namietanému

porušeniu označených práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

ústavného súdu.

17. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

18. Sťažovateľka využila na prejednanie svojich námietok proti zákonnému sudcovi

a rozhodnutie o nich inštitút riadneho opravného prostriedku, a teda proti rozsudku

okresného súdu podala odvolanie. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho

konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

Je potrebné tiež poznamenať, že sťažovateľka právo podať odvolanie proti rozsudku

okresného súdu aj využila a krajský súd o podanom odvolaní riadne rozhodol.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením

krajského súdu

19. Aj v tejto časti je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu.

20. Ako už bolo už uvedené, čo platí aj pre túto časť rozhodnutia o ústavnej

sťažnosti, z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

21. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta napadnuté uznesenie krajského súdu,

ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

22. Podľa odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd.

23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvodom opravných

prostriedkov v civilnom sporovom konaní je aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo

príslušný súd nebol správne obsadený. Súd pritom nie je správne obsadený, ak vo veci

nerozhoduje zákonný sudca. Nasvedčuje tomu aj definícia zákonného sudcu podľa § 3

ods. 3 a 4 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva

funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými

sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo

na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa ods. 4.

Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom

práce.

24. Aj prax všeobecných súdov akceptuje skutočný zmysel zákonného sudcu

ako procesnej garancie, ktorej porušenie sa môže a musí preskúmať aj v opravných

konaniach ().

25. Účinnú ochranu základného práva podľa a listiny

môže ústavný súd poskytnúť len prostredníctvom konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

smerujúcej proti meritórnemu rozhodnutiu (m. m. , ,

). V konaní ústavného súdu by potom bolo, prirodzene, rozhodujúcim

posúdenie, či zákonné podmienky pre pridelenie spisu sudcovi prejednávajúcemu vec

sťažovateľky boli splnené, a teda či postup všeobecných súdov zodpovedá požiadavkám

plynúcim zo základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.

26. Podľa judikatúry ústavného súdu až po rozhodnutí vo veci samej možno

jednoznačne zadefinovať, či konanie všeobecných súdov bolo zaťažené vadou významnou

z hľadiska základného práva podľa a listiny, pretože až

vtedy sa stáva nespochybniteľným a definitívnym zodpovedanie otázky, či meritórne

rozhodnutie ovplyvňujúce hmotnoprávne postavenie sporových strán bolo výsledkom

konania a rozhodovania sudcu (alebo sudcov ako členov senátu) ustanoveného

pre rozhodnutie prípadným nezákonným dodatkom k zmene rozvrhu práce okresného súdu

a v akej miere sa prípadne taký sudca (senát) na konaní a rozhodovaní veci podieľal.

27. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd predovšetkým zohľadnil, že napadnuté

uznesenie krajského súdu nie je meritórnym rozhodnutím ani rozhodnutím, ktorým sa

konanie pred všeobecnými súdmi končí, naopak, krajský súd napadnutým uznesením zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právna vec sťažovateľky sa

nachádza v takom štádiu konania, v ktorom podľa platnej právnej úpravy konania

pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa ) dôvodom na podanie

odvolania [podľa ], ako aj dovolania [podľa ].

Uvedené riadne a mimoriadne opravné prostriedky umožňujú stranám súdneho konania

namietať závažné procesné pochybenia, a tým aj porušenie ich základného práva podľa

. Tieto skutočnosti vyúsťujú do záveru, že sú to predovšetkým všeobecné

súdy, ktoré na základe účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľke

(ako strane konania) sú oprávnené aj povinné poskytnúť ochranu namietanému porušeniu

jej základného práva, a nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti.

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu