Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 273/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2019 predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť , , ,

zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o., Damborského

13, Nitra, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Petra Havlíka, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 19. decembra

2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 19. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ uviedol, že vystupuje v procesnom postavení žalobcu v konaní

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území

obec Nitra, okres Nitra, zapísaným na , a to parcely reg.

orná pôda s výmerou trvalé trávnaté porasty s výmerou

orná pôda s výmerou (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“ alebo

„predmet sporu“) – pozemkov spadajúcich pod strategický park , proti

žalovanej (ďalej len „žalovaná“). Dôvodom podania žaloby bola

skutočnosť, že sťažovateľ previedol sporné nehnuteľnosti na základe absolútne neplatnej

kúpnej zmluvy uzatvorenej v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Sťažovateľ podpísal

vopred pripravenú kúpnu zmluvu v časovej tiesni a pod nátlakom. Žalovaná v čase podpisu

kúpnej zmluvy mala vedomosť o uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorá 8. júla 2015

schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorá mala byť umiestnená

aj na sporných nehnuteľnostiach, pričom týmto dňom k nim vzniklo štátu zákonné

predkupné právo. Ich hodnota bola niekoľkonásobne vyššia ako suma 4 930 eur, t. j. 1 euro

2

za m, za ktorú kupujúca sporné nehnuteľnosti od sťažovateľa kúpila.

3. Následne sa sťažovateľ na základe protestu prokurátora stal opätovne vlastníkom

sporných nehnuteľností a odpadol mu naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Z tohto

dôvodu zobral sťažovateľ dôvodne podanú žalobu späť. Vzhľadom na genézu skutkového

stavu mal okresný súd podľa názoru sťažovateľa priznať právo na náhradu trov konania

jemu, pretože z protiprávnych námietok žalovanej a jej konania v rozpore s dobrými

mravmi nemohlo spravodlivo vzniknúť právo žalovanej na náhradu trov konania. V rozpore

s princípom „ex iniuria ius non oritur“ však Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 20. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“)

priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorá bola

ústavným súdom odmietnutá ako zjavne neopodstatnená z dôvodu, že rozhodnutia o trovách

konania preskúmava ústavný súd len výnimočne v prípade extrémneho vybočenia

z pravidiel a súčasne išlo o zjavne bagateľnú sumu, keď ústavný súd poskytuje ochranu

sťažovateľom len výnimočne (, pozn.).

5. Napadnutým uznesením okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom

na základe uznesenia krajského súdu vyčíslil trovy konania na sumu 2 688,15 eur, hoci

z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel

k uvedenej výške trov konania, z akej základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal ani ako

vyhodnotil účelnosť vynaložených trov s poukazom na skutkové okolnosti predmetu sporu.

Okresný súd iba prepísal text písomného vyčíslenia trov konania žalovanej bez toho,

aby skúmal, či vyčíslené trovy žalovaným sú vyčíslené zákonne a správne. Napadnuté

uznesenie je preto podľa sťažovateľa nepreskúmateľné.

6. Sťažovateľ namietal, že predmetom súdneho konania bola neplatnosť kúpnej

zmluvy (a z toho plynúci petit o určení vlastníckeho práva), podľa ktorej bola hodnota sporu

kúpna cena nehnuteľnosti vo výške 4 930 eur. Okresný súd mal pri vyčíslení trov konania

vychádzať z tejto kúpnej ceny ako základnej sadzby tarifnej hodnoty v zmysle zákona,

a nie z hodnoty, ktorá bola sedemnásťnásobne vyššia ako skutočná hodnota sporu.

7. Sťažovateľ zastáva názor, že trovy konania priznané napadnutým uznesením

sú v zmysle zákona a judikatúry neúčelné, s čím sa mal vyšší súdny úradník pri ich

vyčíslení vysporiadať a na neúčelne vynaložené trovy konania neprihliadať. Žalovaná

uzavrela množstvo kúpnych zmlúv s osobami, ktoré sa ocitli v rovnakom právnom

postavení ako sťažovateľ a boli nútení žalovať špekulatívnych kupujúcich (žalovaných)

o určenie vlastníckeho práva, pričom sa títo prostredníctvom toho istého právneho zástupcu

bránia v mnohých konaniach vedených pred okresným súdom, s totožným skutkovým

a právnym základom ako predmetné konanie. Táto skutočnosť je okresnému súdu známa

z jeho rozhodovacej praxe a mal sa s ňou vysporiadať. V zmysle judikatúry trovy žalovanej

nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené, pretože vznikli

zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach.

8. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že okresný súd v skutkovo a právne

totožnej veci (uznesenie sp. zn. z 25. septembra 2018) zrušil uznesenie,

ktorým okresný súd vyčíslil trovy konania rovnako ako v napadnutom uznesení a vrátil vec

vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, pričom vyslovil

záväzný právny názor, podľa ktorého musí vyšší súdny úradník vychádzať z hodnoty

pozemku uvedenej v kúpnej zmluve, nie z návrhu kúpnej zmluvy spoločnosti

9. Sťažovateľ uviedol, že pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia vydaného vyšším

súdnym úradníkom o výške trov konania platia rovnaké kritériá ako pre rozhodnutie súdu

o nároku na náhradu trov konania. Z odôvodnenia musí byť zrejmé a preskúmateľné,

ako bola vyhodnotená účelnosť vynaložených trov. Napadnutým uznesením sa okresný súd

odchýlil od svojej rozhodovacej činnosti v skutkovo a právne analogických veciach

bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli k podstatnej zmene

jeho právneho záveru, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a odňatie

možnosti sťažovateľa adekvátne a účinne sa brániť.

10. Podľa sťažovateľa je z už uvedených skutočností zrejmé, že v skutkovo

totožných veciach neexistuje jednotná a ustálená rozhodovacia prax všeobecných súdov

o tom, z akej hodnoty sporu sa má určiť výška náhrady trov konania. Je preto

nespochybniteľné, že v danej veci je potrebné zjednotiť a ustáliť súdnu prax rozhodnutím

ústavného súdu. V uvedenom prípade nejde o bagateľnú vec, ale o vec zásadného právneho

významu pre zjednotenie nejednotného rozhodovania porušovateľa v rovnakých veciach

s cieľom zachovania princípu právnej istoty.

11. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutia ústavného súdu v skutkovo a právne

totožných veciach (náhrada trov konania v sporoch iniciovaných pôvodnými vlastníkmi

pozemkov pod strategický park v Nitre, vedených na okresnom súde a krajskom súde

ako súde odvolacom), ktoré prijal na ďalšie konanie a zrušil napadnuté rozhodnutia

vo viacerých veciach sťažovateľov, napr. nálezom sp. zn. ,

a pod., pričom tiež išlo o uznesenie o trovách konania.

12. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol

takto:

„a) Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. zo dňa 19.12.2017 porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

b) Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 19.12.2017 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

c) Krajský súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 415,51 € vrátane DPH na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

13. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrhu

odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

II.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

16. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

.

17. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že predmetom

ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým

uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, na základe ktorého bol sťažovateľ

zaviazaný na úhradu trov konania vo výške 2 688,15 eur a ku ktorému malo dôjsť tým,

že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože je v rozpore so zákonom a ustálenou

judikatúrou.

20. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

21. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

22. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (,

, ).

23. Ústavný súd konštatuje, že proti napadnutému uzneseniu mohol sťažovateľ podať

sťažnosť, ktorou mal možnosť namietať tie isté skutočnosti, ako v sťažnosti podanej

ústavnému súdu, čo v konečnom dôsledku aj urobil a o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť sudca okresného súdu (urobil tak uznesením sp. zn. zo 6. februára

2019) a v prípade zistenia zásahu do práv sťažovateľa týmto právam poskytnúť primeranú

ochranu. Právomoc sudcu okresného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

24. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou podľa rozhodnutie

okresného súdu vydané sudcom nenamietal, preto sa ústavný súd, súc viazaný rozsahom

a dôvodmi návrhu na začatie konania ( ), nemohol týmto

uznesením z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov zaoberať. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 123

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich základných

práv a slobôd [ ].

25. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2

písm. a) tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2019