Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 162/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 5, Bratislava, IČO 35 943 882, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 20. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák

a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, IČO 35 943 882, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Michal Mandzák, doplnená podaním doručeným ústavnému súdu

29. marca 2019, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 20. novembra 2018 (ďalej len „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2017

v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 6. apríla 2017 uznaný

vinným zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 2 500 €, ako aj trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu troch rokov a šiestich

mesiacov (ďalej len „trest zákazu činnosti“). Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 29. novembra 2017 bola sťažovateľovi do uloženého trestu zákazu činnosti započítaná

doba od 13. júna 2016 do 6. júla 2017, po ktorú mal ešte pred právoplatnosťou

odsudzujúceho rozsudku zadržaný vodičský preukaz v zmysle

Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) opatrením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Trnava, Okresného dopravného inšpektorátu Trnava z 13. júna 2016

č. potvrdenia AA 461 430. Sťažovateľ podal 19. júna 2018 okresnému súdu žiadosť

o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Okresný súd rozhodol

o tejto žiadosti uznesením sp. zn. z 19. septembra 2018 tak, že ju podľa § 69

ods. 1 zamietol, konštatujúc, že sťažovateľ v čase výkonu trestu

spôsobom svojho života nepreukázal, že by ďalší výkon tohto trestu nebol potrebný,

a to s poukazom na skutočnosť, že sa 15. februára 2017 dopustil priestupku proti

bezpečnosti cestnej premávky, keď ako spolujazdec nepoužil bezpečnostný pás, za čo mu

bola uložená bloková pokuta desať eur, a tiež s poukazom na skutočnosť, že si nesplnil

svoju zákonnú povinnosť, keď neodovzdal v zákonom stanovenej lehote zadržaný vodičský

preukaz. O sťažnosti sťažovateľa, ktorú proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal,

rozhodol krajský súd namietaným uznesením, ktorým sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zamietol.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ oboznamuje ústavný súd s obsahom námietok,

ktoré formuloval v sťažnosti podanej proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu,

ktorým tento nevyhovel jeho žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu

zákazu činnosti. Sťažovateľ uvádza, že v podanej sťažnosti namietal, že «popiera, že by

blokovú pokutu v zmysle o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“) zaplatil ochotne, nakoľko si

nebol vedomý pochybenia. Navyše, uloženie blokovej pokuty vo výške 10,- EUR

za porušenie povinnosti spolujazdca zapnúť si bezpečnostný pás, nie je dostatočným

argumentom na zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné upustenie od zvyšku

výkonu trestu zákazu činnosti (ani v súvislosti s neodovzdaním vodičského preukazu

v zákonom stanovenej lehote, viď. bod 2/ nižšie). Spoločenská nebezpečnosť takéhoto

konania je minimálna až nulová.

V prípade, ak teda sťažovateľ tvrdí, že zákon neporušil, nemožno ustáliť, že by

prejavil ochotu zaplatiť blokovú pokutu tak, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie

zákona o priestupkoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch

proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť a ani preskúmať mimo

odvolacieho konania, skutočnosť, že sťažovateľ blokovú pokutu zaplatil automaticky

neznamená, že ju zaplatil ochotne a že s jej uložením súhlasí.». Podľa sťažovateľa sa

krajský súd v namietanom uznesení s jeho námietkou dostatočne nevysporiadal. Pokračuje

v prezentácii argumentácie, ktorú uplatnil v podanej sťažnosti, a uvádza, že «Súd

v napadnutom rozhodnutí vychádza zásadne z toho, že sťažovateľ bol v zmysle § 98 ods. 1

písm. e) o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej

aj ako „“) povinný do 7 dní od zadržania vodičského preukazu tento

odovzdať príslušnému orgánu. Sťažovateľ však má za to, že hoci je táto povinnosť

ustanovená zákonom a sťažnostný súd v napadnutom uznesení odkazuje na zásadu

„neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje“, o porušení zákonom ustanovenej povinnosti

by mal príslušný orgán vyhotoviť v administratívnoprávnom konaní rozhodnutie. Sťažovateľ

tvrdí, že súd v konaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nie

je oprávnený sám konštatovať porušenie zákonom uloženej povinnosti bez ďalších

skutočností, a to najmä bez existencie právoplatného rozhodnutia, kde sa porušenie tejto

povinnosti deklaruje vo výroku rozhodnutia, eventuálne za ňu ukladá i sankciu. Všeobecné

súdy teda podľa názoru sťažovateľa nemôžu prihliadať na túto skutočnosť bez súčasnej

existencie takéhoto rozhodnutia.

V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia o zadržaní vodičského

preukazu policajt vydá potvrdenie o jeho zadržaní, pričom týmto sa vodičský preukaz

považuje za zadržaný. Hoci zákon ustanovuje, že ide o zadržanie vodičského preukazu,

zároveň umožňuje, aby takýto preukaz bol zadržaný fiktívne (vydaním potvrdenia o jeho

zadržaní). Takto zadržaný preukaz sa v zmysle ustanovenia

Z. z. považuje za neplatný. Uvedené znamená, že hoci sťažovateľ fakticky disponuje

vodičským preukazom, tento sa v zásade považuje za neplatný, a preto nie je možné činnosť,

na ktorú sa preukaz viaže, vykonávať. Je tomu tak okamžite po jeho zadržaní (či fiktívnom

zadržaní) a to či držiteľ vodičského tento i odovzdá na príslušný orgán nemá žiadnu

relevanciu ani vo vzťahu k jeho (ne)platnosti, ani vo vzťahu k uloženiu trestu.».

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dôvodí, že konajúce súdy pri posúdení jeho

žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti postupovali

„prísne formálne“, pričom nezohľadnili skutočnosti, ktoré vníma ako relevantné

a svedčiace v prospech vyhovenia jeho žiadosti. Za takúto považuje jednak skutočnosť,

že rešpektuje uložený trest zákazu činnosti, ako aj skutočnosť, že bol až do právoplatnosti

dotknutej trestnej veci osobou netrestanou a nie je proti nemu ani v súčasnosti vedené

žiadne trestné stíhanie. Sťažovateľ je toho názoru, že konajúce súdy zohľadnili v jeho

neprospech „porušenie právnych povinností s minimálnym až žiadnym stupňom

spoločenskej nebezpečnosti“.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, predmetné uznesenie

zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“) prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II

bodu 3 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení

Jana Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

II.

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2

ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho

pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého

nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34

alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý

je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru druhostupňovým rozhodnutím krajského súdu, ktorým bola

zamietnutá jeho sťažnosť podaná proti nevyhovujúcemu rozhodnutiu o jeho žiadosti

o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Podstatou ústavnej

sťažnosti sťažovateľa je námietka formálnosti namietaného uznesenia krajského súdu, ktorý

podľa názoru sťažovateľa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil okolnosti, ktoré vníma

sťažovateľ ako relevantné a svedčiace v prospech vyhovenia podanej žiadosti.

12. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

13. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z ,

podľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a ). Ústavný

súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

14. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského

súdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré

krajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo alebo nemalo byť

žiadosti sťažovateľa o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa

krajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenej

sťažnosti) vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má súdom zvolená interpretácia

aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter.

15. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 13 a 14 odôvodnenia tohto

uznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

16. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia

krajského súdu, ktoré bolo podkladom pre právny záver o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom rade poukázal na obsah

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s ktorého závermi sa ako s vecne správnymi

stotožnil: „Okresný súd konštatoval, že odsúdený sa v čase výkonu trestu

zákazu činnosti, od výkonu zvyšku ktorého žiada podmienečne upustiť, dopustil

ako spolujazdec dňa 15. februára 2017 priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky tým,

že nepoužil bezpečnostné pásy, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 €

a taktiež si odsúdený nesplnil svoju povinnosť odovzdať zadržaný vodičský preukaz orgánu

Policajného zboru, pričom túto povinnosť si nesplnil nie len v zákonnej lehote do siedmich

dní od zadržania, ale ani doposiaľ, keďže vodičský preukaz vôbec neodovzdal. Vzhľadom

k tomu, že odsúdený sa v priebehu výkonu trestu zákazu činnosti dopustil priestupku proti

bezpečnosti cestnej premávky, hoci aj ako spolujazdec, avšak jeho povinnosťou bolo

osobitne v dobe zákazu činnosti preukázať, že aj ako účastník cestnej premávky

bez vodičského oprávnenia bude dodržiavať všetky predpisy o cestnej premávke, čo však

nepreukázal aj s prihliadnutím na nesplnenie si ďalšej zákonnej povinnosti ako vodiča,

a to odovzdať zadržaný vodičský preukaz, čo doposiaľ nesplnil, hoci zo zákona je tak

povinný urobiť do siedmich dní, mal okresný súd za to, že odsúdený v čase výkonu trestu

spôsobom svojho života nepreukázal, že by ďalší výkon tohto trestu nebol potrebný. Uložený

trest zákazu činnosti má viesť odsúdeného k dodržiavaniu všetkých predpisov o cestnej

premávke, nie len tých spojených s vedením motorového vozidla.“

17. Krajský súd v odôvodnení namietaného uznesenia ďalej uviedol: „Krajský súd

v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného

poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd nariadil termín verejného zasadnutia

na deň 19. septembra 2018, ktoré vykonal správne v neprítomnosti odsúdeného, na ktorom

okresný súd oboznámil čítaním spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 01729/2016, z neho

najmä rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 25. júla 2016,

rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 06. apríla 2017, uznesenie

Okresného súdu Piešťany sp.zn. zo dňa 29. novembra 2017, právoplatné

14. decembra 2017 a spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. a z neho najmä

žiadosť odsúdeného o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti,

správy a lustrácie na odsúdeného a odpis registra trestov.

Sťažnostný súd uvádza, že okresný súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, pričom toto dokazovanie premietol do správneho výroku

napadnutého uznesenia. Pokiaľ odsúdený namieta rozsah dokazovania na verejnom

zasadnutí, treba uviesť, že jeho obhajca návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že sa 15. februára 2017

dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1

písm. l) o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vodičský

preukaz napriek zákonnej povinnosti neodovzdal.

Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom

svojho života nepreukázal, že by ďalší výkon tohto trestu nebol potrebný a preto okresný

súd správne rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné upustenie

od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti zamietol.

K námietkam odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že povinnosť odovzdať vodičský

preukaz do siedmich dní odo dňa jeho zadržania mu vyplývala priamo zo zákona, konkrétne

z ust. o cestnej premávke v znení

neskorších predpisov, pričom podľa o tvorbe právnych

predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia

sa stalo známym každému, koho sa to týka. Táto právna domnienka znalosti vyhlásených

všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Inak povedané, neznalosť

zákona nikoho neospravedlňuje (z lat. Ignorantia juris (lexis) non excusat). Z tohto dôvodu

neobstojí námietka odsúdeného, že nevedel, že má vodičský preukaz odovzdať.

Jeho neznalosť v tomto smere ho neospravedlňuje. Ide o osobu, ktorá netrpí žiadnou

fyzickou ani psychickou poruchou a navyše dňa 14. júna 2016 syn odsúdeného splnomocnil

osobu práva znalú (advokátsku kanceláriu), aby odsúdeného zastupovala v akejkoľvek

trestnej veci. Napriek tomu ani v sťažnostnom konaní nebol odsúdený schopný preukázať,

že vodičský preukaz príslušnému orgánu odovzdal. Vzhľadom na takéto správanie sa

odsúdeného záver okresného súdu je jednoznačne správny bez ohľadu na to, za akých

okolností došlo k spáchaniu namietaného priestupku, za ktorý bola odsúdenému uložená

bloková pokuta vo výške 10 €.“

18. Ústavný súd sa oboznámil aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola

konajúcimi súdmi v právnej veci sťažovateľa aplikovaná:

Podľa ustanovenia po výkone polovice trestu zákazu

činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu

trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.

Podľa ustanovenia

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“)

za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený

a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Podľa ustanovenia § 84 ods. 3

citovaného zákona proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani

preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza

v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o cestnej premávke osoba sediaca

na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením

je povinná toto zariadenie použiť (okrem zákonom vymedzených prípadov).

Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej premávke držiteľ vodičského

preukazu je povinný odovzdať orgánu Policajného zboru vodičský preukaz do siedmich dní

odo dňa jeho zadržania podľa § 70 ods. 5 citovaného zákona (ak vodič nepredložil

policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, bolo mu vydané potvrdenie o jeho zadržaní,

pričom vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol

policajtovi na mieste predložený).

19. Z východiskovej právnej úpravy aplikovanej v právnej veci sťažovateľa (§ 69

ods. 1 ) vyplýva, že predpokladom pre podmienečné upustenie od výkonu

zvyšku trestu zákazu činnosti je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu tohto

trestu aj skutočnosť, že odsúdený v čase výkonu tohto trestu spôsobom svojho života

preukázal, že ďalší výkon trestu zákazu činnosti už nie je potrebný. Oba konajúce súdy

dospeli vo svojich rozhodnutiach k zhodného záveru, že sťažovateľ druhú z uvedených

podmienok nesplnil, keď v tomto kontexte, vychádzajúc zo svojich skutkových zistení,

konštatovali, že sa v posudzovanej dobe sťažovateľ dopustil jednak priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jednak porušenia ďalšej povinnosti vyplývajúcej

mu zo zákona o cestnej premávke. Konajúce súdy pri tom zdôraznili, že uložený trest

zákazu činnosti mal viesť odsúdeného k dodržiavaniu všetkých predpisov o cestnej

premávke, nielen tých, ktoré sú spojené s vedením motorového vozidla.

20. Vychádzajúc z informácií uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia

tohto uznesenia, bez toho, aby bolo potrebné tieto informácie ďalej analyzovať, keďže sú

podľa názoru ústavného súdu samy osebe dostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania

otázky, či sťažovateľ spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon trestu zákazu

činnosti už nie je v jeho prípade potrebný, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť

odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu. Ústavný súd je toho názoru, že sa

v ňom krajský súd náležite vysporiadal s argumentáciou sťažnosti sťažovateľa a riadne

vysvetlil dôvody pre jej zamietnutie. Odpoveď krajského súdu na jednotlivé v sťažnosti

vymedzené námietky sťažovateľa hodnotí ústavný súd ako vyčerpávajúcu, bez zjavných

logických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie

rozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladné s podstatou

a zmyslom aplikovaných právnych noriem (pozri bod 18 odôvodnenia tohto uznesenia).

21. Ústavný súd sa tak v žiadnom prípade nemôže stotožniť so stanoviskom

sťažovateľa, ktoré v ústavnej sťažnosti predostrel, a síce s jeho tvrdením, že krajský súd

posúdil skutkový stav jeho právnej veci formalisticky a nenáležite. Odôvodnenie

namietaného uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového

rozhodnutia svedčí o pravom opaku.

22. Pokiaľ ide o priestupok sťažovateľa prejednaný v blokovom konaní, ktorý

konajúce súdy zohľadnili pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa v jeho neprospech, jeho

spáchanie je nespochybniteľne potvrdené výsledkom blokového konania – uložením

pokuty. Blokové konanie sa totiž uplatňuje v prípadoch, keď je priestupok spoľahlivo

zistený, nestačí napomenutie a páchateľ priestupku je ochotný zaplatiť pokutu hneď na

mieste alebo prevziať pokutový blok a zaplatiť ju následne. Sťažovateľ mohol spáchanie

priestupku spochybňovať a „potenciálne“ spochybniť len jediným spôsobom, a to

nesúhlasom s blokovým prejednaním priestupku a voľbou jeho prejednania obvyklým

spôsobom, t. j. v klasickom správnom konaní, prípadne v rozkaznom konaní, čo však

neurobil. Pokiaľ ide o porušenie ďalšej povinnosti zo strany sťažovateľa, ktorú konajúce

súdy zohľadnili v jeho neprospech, je na prvý pohľad zjavné, že ide o povinnosť jasne

vyplývajúcu z normatívneho právneho aktu, ktorej nesplnenie preukazuje celkom zrejmý

skutkový stav.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa

ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa

odmietol.

24. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2019