Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-97-2016.pdf
PDF · 125.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci v trestnej veci obžalovaného W. T., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.7.2016, č.k. 0T/29/2016-100, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.4.2017, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2 zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste ako i spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa
obžalovaný W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., U. č. XXXX/X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 13.06.2016 v čase okolo 12:05 hod. viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo značky Mitsubishi Pajero evidenčného čísla PN 474 BE v meste Piešťany po ceste prvej triedy číslo I/61 po ulici Bratislavská smerom na ulicu Žilinská s posádkou vo vozidle s J. T. z D. a J. U. z D., pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) zákona číslo 8/2009 o cestnej premávke, a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia evidenčného čísla TO 289DC, ktoré v tom čase viedol Ing. S. D. z N. a toho času stál v kolóne vozidiel pred križovatkou s ulicou D. W., po náraze odrazilo vozidlo Škoda dopredu a narazilo do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat evidenčného čísla BL 652 JR, ktoré viedol Q. X. z U. a taktiež stál vozidlom na križovatke, pričom W. T. z miesta dopravnej nehody s vozidlom odišiel po ulici Žilinská smerom na Trenčín, nerešpektoval výzvy policajnej hliadky na zastavenie2 8T/29/2016vozidla a vozidlo zastavil až pri letisku na výjazde z Piešťan, naďalej nerešpektoval výzvy hliadok, kládol aktívny odpor, hliadky museli použiť proti osobe donucovacie prostriedky, keď bol vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, toto odmietol, bol poučený o možnosti požiadať o odber krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie alkoholu, čo taktiež odmietol, pri dopravnej nehode k zraneniu osôb neprišlo, na motorovom vozidle značky Škoda došlo ku škode na vozidle vo výške 500,- Eur a na vozidle Volkswagenu škode vo výške 1000,- Eur,
t e d a
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravia,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. l, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 2500,- Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. T. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 13.06.2016 v čase okolo 12:05 hod. viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo značky Mitsubishi Pajero evidenčného čísla PN 474 BE v meste Piešťany po ceste prvej triedy číslo I/61 po ulici Bratislavská smerom na ulicu Žilinská s posádkou vo vozidle s J. T. z D. a J. U. z D., pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) zákona číslo 8/2009 o cestnej premávke, a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia evidenčného čísla TO 289DC, ktoré v tom čase viedol Ing. S. D. z N. a toho času stál v kolóne vozidiel pred križovatkou s ulicou D. W., po náraze odrazilo vozidlo Škoda dopredu a narazilo do zadnej časti osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat evidenčného čísla BL 652 JR, ktoré viedol Q. X. z U. a taktiež stál vozidlom na križovatke, pričom W. T. z miesta dopravnej nehody s vozidlom odišiel po ulici Žilinská smerom na Trenčín, nerešpektoval výzvy policajnej hliadky na zastavenie2 8T/29/2016vozidla a vozidlo zastavil až pri letisku na výjazde z Piešťan, naďalej nerešpektoval výzvy hliadok, kládol aktívny odpor, hliadky museli použiť proti osobe donucovacie prostriedky, keď bol vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, toto odmietol, bol poučený o možnosti požiadať o odber krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie alkoholu, čo taktiež odmietol, pri dopravnej nehode k zraneniu osôb neprišlo, na motorovom vozidle značky Škoda došlo ku škode na vozidle vo výške 500 eur a na vozidle Volkswagenu ku škode vo výške 500 eur,
Za to súd obžalovanému podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 46 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Zároveň podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola uložená obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. 6, XXX XX, U. škodu vo výške 1.000,- eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený Q. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. 6, XXX XX U. so zvyškom
svojho nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný voči výroku o vine, treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo, aj o obmedzujúcom opatrení a náhrade škody, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania poukázal na tieto nedostatky rozhodnutia a postupu súdu:
- nedôsledné riadenie sa ustanoveniami Trestného poriadku pri hodnotení vykonaných dôkazov; prísnejší trest a rozhodnutie o náhrade škody oproti trestnému rozkazu bez náležitého a relevantného odôvodnenia; vrátane uloženia obmedzenia, keď zohľadnil okolnosť spáchania činu pod vplyvom alkoholu, pričom vykonanie dychovej skúšky u obžalovaného kvôli spôsobilosti k výsluchu nemá oporu v Trestnom poriadku ani inom zákone; nezohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže obžalovaný viedol riadny život, na čom nemôžu nič zmeniť ani priestupkové postihnutia za päť dopravných priestupkov
- vnútorná rozporuplnosť rozsudku, keďže v skutkovej vete sa konštatuje škoda na vozidle Volkswagen 500 eur, avšak povinnosť nahradiť škodu bola uložená vo výške 1000 eur
- právnej vete nekorešponduje skutková veta v časti odmietnutia podrobenia sa dychovej skúške, lekárskemu vyšetreniu, nemožnosť vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za nedodržanie výzvy, ktorá nie je súladná so zákonom,
- ústavné právo obžalovaného mlčať a neprispievať tak k vlastnému obvineniu nemôže byť obžalovanému na ujmu, prokurátor je nositeľom dôkazného bremena a on nepreukázal podstatnú okolnosť potrebnú na uznanie viny a to, že vykonanie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia odberom alebo vyšetrením krvi by nebolo spojené s nebezpečenstvom ohrozenia zdravia obžalovaného; bolo potrebné ustanoviť znalca alebo zabezpečiť odborné vyjadrenie
- nezákonnosť úkonov zasahujúcich policajtov a ich nepoužiteľnosť v trestnom konaní, nakoľko títo disponovali dôvodným podozrením (na základe anonymného telefonátu, ktorého návrh na zabezpečenie súd zamietol), že obžalovaný jazdil pod vplyvom alkoholu a preto mali postupovať podľa Trestného poriadku, nie Zákona o policajnom zbore
- procesné pochybenia súdu; výsluchy svedkov D. a D. sú procesne nepoužiteľné dôkazy, pretože nebol na začiatku výsluchu zisťovaný pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám; naviac príslušníci PZ neboli pozbavení mlčanlivosti
- súd sa po vykonaní dôkazov-výsluch svedkov-neopýtal obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby, či sa k nim chcú vyjadriť
- súd sa nevysporiadal s argumentáciou obhajoby ohľadom nedostatkov v prípravnom konaní, ohľadom nedodržania postupu podľa §213 ods. 1 Trestného poriadku; nevysporiadal sa s aplikáciou §10 ods. 2 Trestného zákona; rozhodnutie súdu je tak neodôvodnené Preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, eventuálne aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil na základe § 285písm. b) Trestného poriadku. Neskôr doplnil odvolanie o ďalšie námietky a to že uznesenie o začatí trestného stíhania nebolo vydané policajtom, ktorý vykonal zaisťovací úkon a preto sa jedná o nezákonné uznesenie o začatí trestného stíhania. Súčasne namietol porušenie práva Únie a navrhli, aby odvolací súd postupom podľa §317 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 244 ods. 4 Trestného poriadku prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, či je v prípade dvoch možných skutkových verzií, z ktorých je jedna pre obžalovaného priaznivejšia (t.j. vylučuje trestnoprávnu zodpovednosť) povinnosťou obžalovaného preukazovať túto verziu, alebo v prípade procesnej pasivity obžalovaného sa automaticky uplatňuje pre neho nepriaznivejšia skutková verzia. Dokazovanou má byť okolnosť, že vykonanie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia odberom alebo vyšetrením krvi by nebolo spojené s nebezpečenstvom ohrozenia zdravia obžalovaného. Podľa názoru obhajcu obžalovaného ak proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ dokonca povinný obrátiť sa na Súdny dvor. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Proti rozsudku podal odvolanie aj prokurátor a to proti výroku o vine aj treste obžalovaný voči výroku o vine, treste, ktoré odôvodnil tým, že rozsudok je nesprávny, nakoľko je možný súbeh trestnej činnosti pri skutkovej podstate prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Trestného zákona a pri skutkovej podstate prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods.
2 Trestného zákona. Odsek 2 uvedeného trestného činu nepredstavuje kvalifikovanú ani privilegovanú skutkovú podstatu trestného činu k odseku 1 a tak obvinený nebude postihnutý dvakrát za ten istý skutok. Tieto odlišné skutkové podstaty majú odlišný objekt trestného činu, aj dve úplne odlišné objektívne stránky trestného činu, t.j. spôsoby spáchania. Na naplnenie pojmu stav vylučujúci spôsobilosť sa nevyžaduje stav kedy páchateľ upadá do bezvedomia, alebo nie je schopný komunikácie, podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny vodič schopný bezpečne viesť vozidlo, ak dosiahne hladina alkoholu v dychu najmenej 1 promile. Trestné stíhanie nie je vylúčené ani v prípadoch, ak sa nepodarilo objektívne (odberom a vyšetrením krvi) zistiť presné množstvo alkoholu alebo inej návykovej látky v organizme. Na taký stav možno usudzovať aj zo súhrnu ostatných okolností za akých páchateľ konal, napr. z množstva a druhu užitých návykových látok, z doby požitia, zo spôsobu konania, celkového správania páchateľa v čase konania a po spáchaní skutku a pod.. Prokurátor tak považuje za dostatočne dokázané spáchanie skutku obžalovaným, pričom boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa §289 ods. 1 Trestného zákona, a to aj napriek tomu, že sa obžalovaný odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu. Pri trestnom čine podľa §289 ods. 2 Trestného zákona je objektom okrem záujmu spoločnosti na ochrane života, zdravia, majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmy aj záujem spoločnosti na riadnom výkone právomoci policajtov, nakoľko sa tohto trestného činu môže dopustiť aj osoba, ktorá je v stave spôsobilom na vedenie motorového vozidla, t.j. nie je pod vplyvom návykovej látky a odmietne sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky. Obžalovanému sa kladie za vinu aj tá skutočnosť, že pri dopravnej nehode, po ktorej bol prenasledovaný a následne preukázateľne vyzvaný podrobiť sa dychovej skúške túto odmietol, bol poučený o možnosti požiadať o odber krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie alkoholu, čo tiež odmietol. Nejde tak potom ani o faktickú konzumpciu ani o zásadu špeciality. Ohľadom výroku o treste poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní požiadal aby sa konalo bez jeho prítomnosti a preto sa na ňom nemohlo uplatniť výchovné pôsobenie prejednania veci pred súdom a do istej miery svojim konaním prezentoval postoj k prejednávanej trestnej veci, dodnes sa ani ústne ani písomne neospravedlnil poškodeným. Vzhľadom na samotný priebeh skutku, na priestupky obžalovaného-celkovo päť na úseku cestnej dopravy, je potrebné mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu nie kratším ako 36 mesiacov, trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Navrhol tiež uložiť príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu a ponechať obmedzenie podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len v časti a odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V prvom rade treba uviesť, že okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Je pravdou, že okresný súd oproti skutkovej vete v obžalobe túto upravil tak, aby obsahovala len opis skutku súvisiaceho s právnou kvalifikáciou uvedenou v rozsudku, teda vypustil z nej časť opisujúci podrobenie obžalovaného dychovej skúške dňa 13.6.2016 o 16:54 hod, kedy mu bolo nameraných 1,14 mg/l alkoholu v dychu.
S týmto postupom úzko súvisí to, že súd zároveň oproti podanej obžalobe kvalifikoval skutok len ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, hoci obžaloba ho kvalifikovala ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 aj odsek 2 Trestného zákona.
Svoj postup okresný súd odôvodnil tak, že ustanovenie § 289 Trestného zákona obsahuje štyri základné skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú vyjadrené v odsekoch 1 až 4. Toto ustanovenie chráni život a zdravie ľudí a majetok pred ich ohrozením výkonom zamestnania alebo inej činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť na výkon tohto zamestnania alebo inej činnosti, ktorý bol spôsobený vplyvom návykovej látky. V odseku 1 § 289 Trestného zákona ide o ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania konania v stave vylučujúcom spôsobilosť za súčasného naplnenia niektorého z alternatívnych znakov - možnosť ohrozenia života či zdravia ľudí alebo možnosť spôsobenia značnej škody na majetku. Nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť bezprostredné a konkrétne, stačí vzdialená možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania zakázanej činnosti. Stav vylučujúci spôsobilosť je také ovplyvnenie fyzických a psychických schopností návykovou látkou, ktoré vylučuje spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohol byť ohrozený život, zdravie ľudí alebo majetok. Z medicínskeho hľadiska, akceptovaného trestnoprávnou praxou, je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu (hladina 1 ‰ alkoholu v krvi). Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona pri vedení motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu sa tak v zásade vyžaduje vedenie motorového vozidla s obsahom viac ako 0,4762 mg/ l etanolu v dychu, čo sa preukazuje dychovou alebo krvnou skúškou, ak v konkrétnom prípade nepostačí aj nižšia hladina alkoholu v krvi za predpokladu, že schopnosť vodiča viesť motorové vozidlo aj pri tejto nižšej hladine alkoholu bola znížená v tej miere, ako to vyžaduje toto ustanovenie.
V odseku 2 § 289 Trestného zákona ide taktiež o ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na zistenie vplyvu návykovej látky osobou, ktorá vykonáva zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska naplnenia znakov tohto trestného činu je bezvýznamné, že páchateľ, ktorý sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, vykonával takú činnosť inak bez závad, prípadne že v skutočnosti ani nebol ovplyvnený návykovou látkou. Podmienkou trestnosti konania osoby, ktorá sa odmietla podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, je, že tak konala napriek tomu, že také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu.
Ustanovenie § 289 Trestného zákona obsahuje štyri základné skutkové podstaty trestných činov, preto obžalovaný mohol jedným skutkom naplniť skutkovú podstatu len jednej zo základných skutkových podstát uvedených v odsekoch 1 až 4. Okolnosť, že ide o základné skutkové podstaty toho istého trestného činu je daná jednak formuláciou každej zo skutkových podstát v odsekoch 1 až 4, kde každý odsek vymedzuje samostatne všetky znaky skutkovej podstaty. Taktiež je daná tým, že všetky odseky zabezpečujú ochranu života a zdravia ľudí a majetku pred ich ohrozením výkonom zamestnania alebo inej činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť na výkon tohto zamestnania alebo inej činnosti, ktorý bol spôsobený vplyvom návykovej látky. Ak teda páchateľ svojím konaním, teda jedným skutkom, naplní skutkovú podstatu podľa jedného z odsekov uvedených v § 289 Trestného zákona, nemôže súčasne naplniť skutkovú podstatu aj iného odseku. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že ustanovenie odseku 2 bolo do § 289 Trestného zákona doplnené s účinnosťou od 1.11.2011 o postih odmietnutia dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú k zisteniu návykovej látky, ak ide o výkon zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1, a nie je ich vykonanie spojené s nebezpečenstvom pre zdravie osoby. Ak teda páchateľ naplní skutkovú podstatu prečinu podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona tým, že sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, nemožno ho súčasne postihnúť v rámci toho istého skutku aj za vykonávanie činnosti pod vplyvom zistenej návykovej látky.
V danej veci skutočnosť, že obžalovaný sa podrobil za 4 hod a 50 min. po skutku dychovej skúške, ktorá preukázala, že ešte v tom čase mal 1,14 mg/l alkoholu v dychu, nemohla dodatočne viesť k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, lebo tým istým skutkom už naplnil skutkovú podstatu podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona. Uvedená skutočnosť preukazuje len stupeň opitosti obžalovaného, nakoľko po skutku bol zadržaný a nemal prístup už k žiadnemu alkoholu. Vzhľadom na preukázané skutočnosti a čas od skutku, je pritom zrejmé, že v čase merania alkoholu v dychu obžalovaného jeho hladina už klesala, keďže dochádzalo k odbúravaniu alkoholu.
S takýmito závermi okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje. Keďže okresný súd vyložil o ktoré dokázané skutočnosti a úvahy pri úprave skutkovej vety oprel svoje závery, a zároveň tak aj odôvodnil, prečo upravil právnu kvalifikáciu, odvolací súd považuje takýto postup za správny a zákonný, rozhodnutie nemožno považovať v žiadnom prípade za arbitrárne, ako na to poukazovala obhajoba. Takýto záver tiež plne korešponduje so zaužívanou rozhodovacou praxou pri aplikácii ustanovení § 289 Trestného poriadku a preto je v tomto smere námietka prokurátora nedôvodná.
K jednotlivým odvolacím námietkam obhajoby odvolací súd ďalej uvádza, že s namietaným pochybením ohľadom nesúladu právnej a skutkovej vety v časti odmietnutia podrobenia sa dychovej skúške, lekárskemu vyšetreniu, nedodržanie výzvy, ktorá nie je súladná so zákonom, sa v plnom rozsahu a so správnymi závermi vysporiadal okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Okresný súd pri tom okrem iného vychádzal aj z obsahu výsluchov svedkov (ohľadom formulácie výzvy, postupu polície), ktorých zákonnosť výsluchov obhajoba napáda. Aj tu však treba uviesť, že výsluchy je potrebné považovať za zákonné a použiteľné, s námietkami voči procesnému postupu okresného súdu (zisťovanie pomeru k veci, stranám, možnosť vyjadriť sa k výsluchu) sa tento vysporiadal v odôvodnení rozsudku, pričom odvolací súd na toto odôvodnenie poukazuje bez potreby jeho opakovania. Obhajoba poukazuje na absenciu záznamu o možnosti vyjadriť sa k výpovediam v zápisnici o hlavom pojednávaní, avšak aj v prípade, že by nebol plne dodržaný postup súdu v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, toto pochybenie nie je tak zásadného charakteru, a v žiadnom prípade nemôže spôsobiť nezákonnosť výpovedí a následne ovplyvniť závery o vine obžalovaného. Naviac obžalovaný bol zastúpený obhajcom, ktorý kvalifikovane realizoval jeho práva. Treba zároveň uviesť, že mu nebolo zabránené v možnosti vyjadriť sa k realizovaným výsluchom, keď o to požiadal. Rovnako tak treba uviesť, že je nedôvodná námietka obhajoby o absencii pozbavenia mlčanlivosti vypočúvaných príslušníkov polície. Povinnosť mlčanlivosti podľa § 80 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov má zabrániť tomu, aby dôverné informácie, ktoré policajti zistili pri výkone svojej činnosti, neboli prezradené nepovolanej osobe (t. j. inej osobe), teda aby neboli poskytnuté osobám, ktoré by ich mohli neoprávnene (protiprávne) využiť alebo zneužiť. To sa však netýka tzv. verejných konaní (napríklad trestného konania), kde ustanovenia Trestného poriadku o povinnosti svedčiť a poskytnúť pravdivé informácie majú prednosť pred ustanoveniami zákona o Policajnom zbore, a to aj ohľadne povinnosti mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti upravená v zákone o Policajnom zbore teda nebráni výsluchu policajta v procesnom postavení svedka a policajt pred výsluchom nemusí byť zbavený mlčanlivosti, resp. neplatí pre neho ani zákaz výsluchu. K námietke obhajoby, že v prípravnom konaní nebol obžalovaný (vtedy obvinený) poučený o možnosti zúčastniť sa na vyšetrovacích úkonoch, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o výsluchu obvineného z 14.6.2016 je zistiteľné, že sa v jej závere doslova uvádza, že obvinený bol poučený že vo veci budú vypočutý svedkovia a poškodený, zobral toto na vedomie a žiada aby bol o uvedených výsluchoch vyrozumený jeho obhajca, ktorého kontaktné údaje priamo do zápisnice uviedol. Z obsahu takéhoto záznamu nemožno pri použití logickej úvahy prísť k záveru, že obžalovaný nebol poučený o možnosti zúčastniť sa na výsluchoch svedkov, takýto výklad obhajoby zrejme korešponduje so snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti aj napádaním zákonnosti procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní v takých prípadoch, kedy k porušeniu práv obvineného v žiadnom prípade neprišlo. K námietke obhajoby o povinnosti prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena, preukázať podstatnú okolnosť potrebnú na uznanie viny a to, že vykonanie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia odberom alebo vyšetrením krvi by nebolo spojené s nebezpečenstvom ohrozenia zdravia obžalovaného. Odvolací súd zastáva názor, že nie je povinnosťou obžaloby dokazovať tzv. neexistujúcu skutočnosť, a to obzvlášť a jednoznačne v takom prípade, keď nie je namietanie existencie tejto skutočnosti súčasťou obhajobnej argumentácie obžalovaného. K povinnosti súdu, ak proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, obrátiť sa na Súdny dvor, odvolací súd len dodáva, že v prípade rozhodnutia odvolacieho nie je síce prípustný riadny opravný prostriedok, nie je však za splnenia zákonných podmienok vylúčené využitie mimoriadnych opravných prostriedkov, preto táto odvolacia námietka, resp. návrh na takýto procesný postup nie je dôvodný. K nezákonnosti úkonov zasahujúcich policajtov a ich nepoužiteľnosť v trestnom konaní, nakoľko títo mali postupovať podľa Trestného poriadku, nie Zákona o policajnom zbore. Aj v tomto prípade je správny postup okresného súdu, keď vyvodil, že postup polície bol zákonný, informácia získaná anonymným telefonátom o podnapilej osobe snažiacej sa nastúpiť do vozidla, nezakladá dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, môže sa totiž jednať rovnako o podozrenie z priestupku. Okresný súd sa rovnako riadne vysporiadal aj s návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania v tomto smere. Odvolací súd však pristúpil k zrušeniu rozsudku vo výroku o vine a to z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania okresný súd zrejme opomenul úpravu skutkovej vety v časti uvedenia výšky spôsobenej na vozidle Volkswagen, keď mal okresný súd (aj podľa odôvodnenia rozsudku) za preukázané takúto výšku škody na základe vyčíslenia spoločnosťou Auto City Vrbové. Odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom, kde v časti výroku o vine, skutkovú vetu podľa vyššie uvedeného opravil. Čo sa týka zvyšnej časti skutkovej vety, vrátane vypustenia časti opisujúcej podrobenie obžalovaného dychovej skúške dňa 13.6.2016 o 16:54 hod, kedy mu bolo nameraných 1,14 mg/l alkoholu v dychu, aj právnej kvalifikácie, odvolací súd, tak ako už vyššie uviedol, rozhodol v zhode s rozsudkom okresného súdu.
K námietke obhajoby o nevysporiadaní sa s aplikáciou §10 ods. 2 Trestného zákona, odvolací súd konštatuje, že pri zrušení výroku o vine, sám zvažoval závažnosť prečinu a po posúdení okolností prípadu, priebehu skutku, správania sa obžalovaného, dospel k tomu, že záver súdu prvého stupňa o naplnení formálnych, ale aj materiálnych znakov prečinu, bol správny. Čo sa týka námietok tak obhajoby ako aj obžaloby k výroku o treste, odvolací súd považuje za dôvodnú len tú o uložení prísnejšieho trestu (aj v porovnaní s trestným rozkazom) v podobe obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, a to aj vzhľadom na úpravu skutkovej vety zo strany okresného súdu, keď tento, ako už bolo vyššie uvedené, skutkovú vetu upravil tak, aby obsahovala len opis skutku súvisiaceho s právnou kvalifikáciou uvedenou v rozsudku, teda vypustil z nej časť opisujúci podrobenie obžalovaného dychovej skúške dňa 13.6.2016 o 16:54 hod, kedy mu bolo nameraných 1,14 mg/l alkoholu v dychu. V prvom rade však odvolací súd vyhovel odvolacej námietke obhajoby a žiadosti o uloženie miernejšieho trestu v podobe uloženia peňažného trestu, keď zvážil najmä okolnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol trestaný, a aj keď sa dopustil piatich priestupkov na úseku cestnej dopravy, ani jeden nebol obdobného charakteru ako stíhaný skutok. Z uvedeného dôvodu, po zrušení výroku o treste okresného súdu, odvolací súd sám rozhodol a pri rovnakom vyhodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako okresný súd, uložil obžalovanému peňažný trest pretože má za to, že peňažný trest vo výmere 2.500 eur, s ohľadom na okolnosti skutku, závažnosť konania obžalovaného, jeho osobné a majetkové pomery dostatočne splní účel trestu. Obligatórne odvolací súd potom ukladal aj náhradný trest odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený. V prípade uloženia peňažného trestu, a nie trestu podmienečného, potom zákon neumožňuje uloženie akéhokoľvek obmedzenia v zmysle § 50 Trestného zákona. V zhode s rozsudkom okresného súdu uložil obžalovanému, ktorý sa dopustil trestného činu v súvislosti s riadením motorového vozidla, súd uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, a to na dobu tri roky a šesť mesiacov.
Čo sa týka námietky prokurátora k prejavenému postoju obžalovaného k prejednávanej veci, keď obžalovaný žiadal aby sa konalo pojednávanie pred súdom bez jeho prítomnosti a preto sa na ňom nemohlo uplatniť výchovné pôsobenie prejednania veci pred súdom, a teda k žiadosti prokurátora uložiť prísnejší trest, rovnako tak prísnejší trest zákazu činnosti, a príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu s ponechaním obmedzenia podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona, odvolací súd v súlade s vyjadrením obhajoby (aj keď vyjadrenej k otázke „odmietnutia“ tzv. dohody o vine a treste zo strany prokurátora) konštatuje, že obžalovanému nemôže byť na ujmu využitie práva daného mu Trestným poriadkom. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.