Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 202/2019
PDF · 187.06 KB
No categories available
II. ÚS 202/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Záujmového združenia
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, IČO 45 744 971, Rusovská cesta 3674/15,
Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,
Mlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71 Ek 992/2018
zo 4. februára 2019 a sp. zn. 71 Ek 992/2018 z 2. apríla 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb
Asociácia pre arbitráž, IČO 45 744 971, Rusovská cesta 3674/15, Bratislava (ďalej
len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,
Mlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 71 Ek 992/2018 zo 4. februára 2019 (ďalej len „napadnuté
uznesenie zo 4. februára 2019“) a sp. zn. 71 Ek 992/2018 z 2. apríla 2019 (ďalej len
„napadnuté uznesenie z 2. apríla 2019“).
2. Z obsahu sťažnosti (napadnuté uznesenia neboli priložené, pozn.) vyplýva,
že Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž okresný súd
ako tretiemu subjektu priamo nezúčastnenému v exekučnom konaní sp. zn. 71 Ek 992/2018
uložil povinnosť predložiť administratívny rozhodcovský spis sp. zn. SRSAspA 01580/17,
ktorá z jeho strany nebola splnená bez uvedenia ospravedlniteľného dôvodu (na výzvu
vôbec nereagoval, pozn.). Napadnutým uznesením zo 4. februára 2019 (vydaným vyšším
súdnym úradníkom, pozn.) bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta v sume 100 €
s odôvodnením, že svojou neospravedlnenou nečinnosťou sťažuje ďalší postup okresného
súdu v konaní.
3. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a pre absenciu primeraného uvedenia skutočností, z ktorých by vyplývalo
odôvodnenie uloženia poriadkovej pokuty a odôvodnenie primeranosti jej samotnej výšky.
O podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 248 Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“) rozhodoval súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením
z 2. apríla 2019 sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, pretože dospel k záveru, že sťažnosťou
napadnuté uznesenie v dostatočnom rozsahu uvádza zistený skutkový stav a zo zistených
skutočností je vyvodený správny právny záver. Okresný súd Banská Bystrica ďalej uvádza:
„... súd prihliadol na závažnosť konania zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý svojou
nečinnosťou sťažuje postup súdu, ktorý vo veci nemôže z dôvodu jeho pasivity rozhodnúť
(či už poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo návrh na vykonanie exekúcie
zamietnuť). Výškou pokuty má pôsobiť na zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorého
rozsudky sú exekučnými titulmi vo viacerých konaniach vedených exekučným súdom,
výchovne, aby do budúcna rešpektoval výzvy súdu tak, aby konanie bolo hospodárne
a ukončené v primeranej lehote. Uloženie pokuty vo výške 100,00 eur považuje súd
vzhľadom na uvedené v danom prípade za primerané aj s prihliadnutím na časté
ignorovanie výziev súdu rozhodcovským súdom aj v iných exekučných konaniach vedených
súdom, v ktorých sú exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky vydané ním zriadeným
rozhodcovským súdom.“
4. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou vytýka napadnutému uzneseniu z 2. apríla 2019
jeho arbitrárnosť, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí vyplývať potreba
uložiť poriadkovú pokutu, t. j. splnenie zákonných požiadaviek a primeranosť uloženej
poriadkovej pokuty vo vzťahu k porušeniu práva. K splneniu zákonných požiadaviek
sťažovateľ argumentuje:
„V tomto význame je potrebné poukázať na to, že rozhodcovským rozsudkom
disponoval aj oprávnený (pripojil ho k návrhu na vykonanie exekúcie). Teda máme za to,
že Okresný súd Banská Bystrica mal tento žiadať od... oprávneného v exekučnom konaní,
ktorý je zodpovedný za výsledok konania a v prípade neunesenia dôkazného bremena mal
tento návrh zamietnuť.
... Okresný súd Banská Bystrica v napadnutých rozhodnutiach NEPOUKÁZAL
Z AKÉHO DÔVODU je potrebné predkladať rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského
rozsudku v listinnej forme.
Okresný súd Banská Bystrica svojim postupom (v rádovo desiatkach vecí) zaťažil
Sťažovateľa na predkladanie listín, ktorými disponoval aj samotný navrhovateľ.
Máme za to, že takýto postup, navyše bez uvedenia dôvodov prečo je potrebné
doložiť rozhodcovský spis, je v rozpore s princípom proporcionality t.j. zaťaženie
povinnosťami tretie subjekty, ktoré nie sú účastníkmi konania, predkladania listín resp.
iných vecí len v nevyhnutnej miere.“
5. Sťažovateľ ďalej namieta aj arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí okresného súdu,
ktorú vzhliada v absencii primeraných skutočností odôvodňujúcich výšku uloženej pokuty.
K tomu uvádza:
„Súd uložil poriadkovú pokutu vo výške 100,00 EUR bez toho, aby odôvodnil
závažnosť nesplnenia povinnosti, ktorá viedla k jej uloženiu.
Z uvedeného vyplýva zjavný nepomer medzi závažnosťou sťaženia postupu súdu
v prejednávanej veci a výškou uloženej sankcie.
Okresný súd Banská Bystrica v oboch napadnutých rozhodnutiach sa len obmedzil
na teoretický výklad inštitútu poriadkovej pokuty BEZ TOHO, aby tieto závery premietol
aj do konkrétneho skutkového stavu veci. Okresný súd Banská Bystrica neuviedol z akého
dôvodu je potrebné mať predložený rozhodcovský spis, rozhodcovský rozsudok, aký význam
majú tieto pre rozhodnutie o samotnom exekučnom konaní.“
6. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. 71Ek/992/2018 zo dňa
4. februára 2019 a rovnako tak sp. zn. 71Ek/992/2018 zo dňa 2. apríla 2019 porušil
základné právo Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 3674/15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 na súdnu ochranu podľa čl. 46
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 71Ek/992/2018 zo dňa 4. februára 2019 a rovnako tak sp. zn.
71Ek/992/2018 zo dňa 2. apríla 2019.
Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.“
7. Sťažovateľ navrhuje aj to, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého
uznesenia okresného súdu zo 4. februára 2019, keďže početnosť podobných rozhodnutí
ohrozuje výkon činnosti sťažovateľa.
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). Za iné
dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne
okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a ich únosnosť
z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).
13. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je
alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie
a aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,
14. Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné
vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich
účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom na vydanie takéhoto
rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j.
nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak
uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť
strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať
sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania
iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu
o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi
dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového konania; nestáva sa samo osebe
predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv a povinností
strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú
určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení
sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy súdu však nie je
absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša
o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške (m. m. III. ÚS 152/2017).
III.
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu
napadnutým uznesením okresného súdu zo 4. februára 2019
15. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu zo 4. februára 2019 vydanému
vyšším súdnym úradníkom bol sťažovateľ oprávnený podať sťažnosť, čo aj využil.
16. S ohľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť predstavovala
v okolnostiach prejednávanej veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne
prvoinštančný súd rozhodovaním sudcu poskytol ochranu základnému právu na súdnu
ochranu, ktorého porušenie sťažovateľ namieta v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému
súdu. Dokazuje to i skutočnosť, že okresný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol meritórne
tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Je tak naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu
princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať a rozhodovať
o ochrane označeného základného práva napadnutým uznesením okresného súdu
zo 4. februára 2019.
17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietol pre nedostatok svojej právomoci ju prejednať podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
IV.
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa napadnutým
uznesením okresného súdu z 2. apríla 2019
18. Ústavný súd konštatuje, že výška uloženej poriadkovej pokuty sťažovateľovi
nie je z ústavného hľadiska významná (tzv. bagateľná vec, pozn.). Avšak vzhľadom na to,
že v danom prípade ide o poriadkové opatrenie uložené za porušenie procesných povinností
(procesný delikt), pri ktorom sa uplatňuje mocenská autorita štátnych orgánov, ktoré
sankcionujú protiprávne konanie vo vzťahu k subjektu v nerovnom postavení, považoval
ústavný súd za potrebné venovať pozornosť predostretej sťažnostnej argumentácii
a predbežne ju preskúmal z hľadiska jej opodstatnenosti.
19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu
z 2. apríla 2019 dospel k záveru, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o sťažnosti
nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a preskúmal
napadnuté uznesenie zo 4. februára 2019 po právnej i skutkovej stránke a dostatočným
spôsobom svoje závery odôvodnil. Ústavný súd rešpektuje, že nesplnenie uloženej edičnej
povinnosti (predložiť spisový materiál) je spôsobilé sťažiť postup okresného súdu v konaní
najmä z časového hľadiska pri lehotou limitovanom rozhodovaní o udelenia poverenia
na výkon exekúcie.
20. K námietke neprimeranej výšky pokuty a jej ukladania až ako nástroja
ultima ratio ústavný súd poznamenáva, že je vecou tzv. voľnej úvahy okresného súdu,
do ktorej ústavný súd nemá dôvod zasahovať, keďže nevybočila z medzí a hraníc
ustanovených zákonom. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto nepresiahla hornú
zákonnú hranicu 500 € a jej výšku možno považovať za primeranú závažnosti porušenia
povinnosti zo strany sťažovateľa. Pokiaľ ide o rozhodovanie o vhodnosti a účelnosti
uplatnenia tohto inštitútu, samotného uloženia pokuty, § 102 CSP ustanovuje možnosť
uloženia poriadkovej pokuty pri splnení dvoch podmienok ‒neospravedlnené nesplnenie
uloženej povinnosti a sťažovanie postupu súdu, ktoré v danom prípade boli naplnené
a dostatočne zdôvodnené.
21. Pokiaľ ide o absenciu nevyhnutnosti požadovania predmetného rozhodcovského
spisu, táto námietka je bez právneho významu, pretože je vecou úvahy okresného súdu,
ktoré dôkazy považuje za potrebné vykonať s cieľom zistenia rozhodných skutočností.
Ani prípadné iné právne posúdenie potreby predložiť spis sťažovateľom ho nezbavuje
povinnosti poskytnúť požadovanú súčinnosť.
22. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľom uplatnená námietka arbitrárnosti
napadnutého uznesenia okresného súdu z 2. apríla 2019 je zjavne neopodstatnená, takže
nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom
napadnutého uznesenia nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor
všeobecného súdu svojím vlastným.
23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol
ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
24. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľa ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými
návrhmi vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia
z 2. apríla 2019.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júla 2019