Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 202/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Záujmového združenia

právnických osôb Asociácia pre arbitráž, IČO 45 744 971, Rusovská cesta 3674/15,

Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,

Mlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo 4. februára 2019 a sp. zn. z 2. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb

Asociácia pre arbitráž, IČO 45 744 971, Rusovská cesta 3674/15, Bratislava (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,

Mlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. februára 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie zo 4. februára 2019“) a sp. zn. z 2. apríla 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie z 2. apríla 2019“).

2. Z obsahu sťažnosti (napadnuté uznesenia neboli priložené, pozn.) vyplýva,

že Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž okresný súd

ako tretiemu subjektu priamo nezúčastnenému v exekučnom konaní sp. zn.

uložil povinnosť predložiť administratívny rozhodcovský spis sp. zn. ,

ktorá z jeho strany nebola splnená bez uvedenia ospravedlniteľného dôvodu (na výzvu

vôbec nereagoval, pozn.). Napadnutým uznesením zo 4. februára 2019 (vydaným vyšším

súdnym úradníkom, pozn.) bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta v sume 100 €

s odôvodnením, že svojou neospravedlnenou nečinnosťou sťažuje ďalší postup okresného

súdu v konaní.

3. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a pre absenciu primeraného uvedenia skutočností, z ktorých by vyplývalo

odôvodnenie uloženia poriadkovej pokuty a odôvodnenie primeranosti jej samotnej výšky.

O podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia

(ďalej len ,,CSP“) rozhodoval súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením

z 2. apríla 2019 sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, pretože dospel k záveru, že sťažnosťou

napadnuté uznesenie v dostatočnom rozsahu uvádza zistený skutkový stav a zo zistených

skutočností je vyvodený správny právny záver. Okresný súd Banská Bystrica ďalej uvádza:

„... súd prihliadol na závažnosť konania zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý svojou

nečinnosťou sťažuje postup súdu, ktorý vo veci nemôže z dôvodu jeho pasivity rozhodnúť

(či už poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo návrh na vykonanie exekúcie

zamietnuť). Výškou pokuty má pôsobiť na zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorého

rozsudky sú exekučnými titulmi vo viacerých konaniach vedených exekučným súdom,

výchovne, aby do budúcna rešpektoval výzvy súdu tak, aby konanie bolo hospodárne

a ukončené v primeranej lehote. Uloženie pokuty vo výške 100,00 eur považuje súd

vzhľadom na uvedené v danom prípade za primerané aj s prihliadnutím na časté

ignorovanie výziev súdu rozhodcovským súdom aj v iných exekučných konaniach vedených

súdom, v ktorých sú exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky vydané ním zriadeným

rozhodcovským súdom.“

4. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou vytýka napadnutému uzneseniu z 2. apríla 2019

jeho arbitrárnosť, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí vyplývať potreba

uložiť poriadkovú pokutu, t. j. splnenie zákonných požiadaviek a primeranosť uloženej

poriadkovej pokuty vo vzťahu k porušeniu práva. K splneniu zákonných požiadaviek

sťažovateľ argumentuje:

„V tomto význame je potrebné poukázať na to, že rozhodcovským rozsudkom

disponoval aj oprávnený (pripojil ho k návrhu na vykonanie exekúcie). Teda máme za to,

že Okresný súd Banská Bystrica mal tento žiadať od... oprávneného v exekučnom konaní,

ktorý je zodpovedný za výsledok konania a v prípade neunesenia dôkazného bremena mal

tento návrh zamietnuť.

... Okresný súd Banská Bystrica v napadnutých rozhodnutiach NEPOUKÁZAL

Z AKÉHO DÔVODU je potrebné predkladať rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského

rozsudku v listinnej forme.

Okresný súd Banská Bystrica svojim postupom (v rádovo desiatkach vecí) zaťažil

Sťažovateľa na predkladanie listín, ktorými disponoval aj samotný navrhovateľ.

Máme za to, že takýto postup, navyše bez uvedenia dôvodov prečo je potrebné

doložiť rozhodcovský spis, je v rozpore s princípom proporcionality t.j. zaťaženie

povinnosťami tretie subjekty, ktoré nie sú účastníkmi konania, predkladania listín resp.

iných vecí len v nevyhnutnej miere.“

5. Sťažovateľ ďalej namieta aj arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí okresného súdu,

ktorú vzhliada v absencii primeraných skutočností odôvodňujúcich výšku uloženej pokuty.

K tomu uvádza:

„Súd uložil poriadkovú pokutu vo výške 100,00 EUR bez toho, aby odôvodnil

závažnosť nesplnenia povinnosti, ktorá viedla k jej uloženiu.

Z uvedeného vyplýva zjavný nepomer medzi závažnosťou sťaženia postupu súdu

v prejednávanej veci a výškou uloženej sankcie.

Okresný súd Banská Bystrica v oboch napadnutých rozhodnutiach sa len obmedzil

na teoretický výklad inštitútu poriadkovej pokuty BEZ TOHO, aby tieto závery premietol

aj do konkrétneho skutkového stavu veci. Okresný súd Banská Bystrica neuviedol z akého

dôvodu je potrebné mať predložený rozhodcovský spis, rozhodcovský rozsudok, aký význam

majú tieto pre rozhodnutie o samotnom exekučnom konaní.“

6. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. zo dňa

4. februára 2019 a rovnako tak sp. zn. zo dňa 2. apríla 2019 porušil

základné právo Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom

Rusovská cesta 3674/15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 na súdnu ochranu podľa čl. 46

.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutia Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. zo dňa 4. februára 2019 a rovnako tak sp. zn.

zo dňa 2. apríla 2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.“

7. Sťažovateľ navrhuje aj to, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu zo 4. februára 2019, keďže početnosť podobných rozhodnutí

ohrozuje výkon činnosti sťažovateľa.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). Za iné

dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne

okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a ich únosnosť

z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

13. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ).

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie

a aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , ,

).

14. Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou je možné

vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich

účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom na vydanie takéhoto

rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j.

nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak

uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť

strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať

sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo ak by priebeh konania

iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili. Súčasne je rozhodnutie súdu

o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným rozhodnutím s procesnoprávnymi

dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového konania; nestáva sa samo osebe

predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv a povinností

strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú

určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, čo znamená, že pri stanovení

sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy súdu však nie je

absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša

o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške (m. m. ).

III.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

napadnutým uznesením okresného súdu zo 4. februára 2019

15. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu zo 4. februára 2019 vydanému

vyšším súdnym úradníkom bol sťažovateľ oprávnený podať sťažnosť, čo aj využil.

16. S ohľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť predstavovala

v okolnostiach prejednávanej veci účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého následne

prvoinštančný súd rozhodovaním sudcu poskytol ochranu základnému právu na súdnu

ochranu, ktorého porušenie sťažovateľ namieta v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému

súdu. Dokazuje to i skutočnosť, že okresný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol meritórne

tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Je tak naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu

princípu subsidiarity podľa („ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“), ktorá ústavnému súdu odníma právomoc konať a rozhodovať

o ochrane označeného základného práva napadnutým uznesením okresného súdu

zo 4. februára 2019.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol pre nedostatok svojej právomoci ju prejednať podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

IV.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa napadnutým

uznesením okresného súdu z 2. apríla 2019

18. Ústavný súd konštatuje, že výška uloženej poriadkovej pokuty sťažovateľovi

nie je z ústavného hľadiska významná (tzv. bagateľná vec, pozn.). Avšak vzhľadom na to,

že v danom prípade ide o poriadkové opatrenie uložené za porušenie procesných povinností

(procesný delikt), pri ktorom sa uplatňuje mocenská autorita štátnych orgánov, ktoré

sankcionujú protiprávne konanie vo vzťahu k subjektu v nerovnom postavení, považoval

ústavný súd za potrebné venovať pozornosť predostretej sťažnostnej argumentácii

a predbežne ju preskúmal z hľadiska jej opodstatnenosti.

19. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu

z 2. apríla 2019 dospel k záveru, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o sťažnosti

nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a preskúmal

napadnuté uznesenie zo 4. februára 2019 po právnej i skutkovej stránke a dostatočným

spôsobom svoje závery odôvodnil. Ústavný súd rešpektuje, že nesplnenie uloženej edičnej

povinnosti (predložiť spisový materiál) je spôsobilé sťažiť postup okresného súdu v konaní

najmä z časového hľadiska pri lehotou limitovanom rozhodovaní o udelenia poverenia

na výkon exekúcie.

20. K námietke neprimeranej výšky pokuty a jej ukladania až ako nástroja

ultima ratio ústavný súd poznamenáva, že je vecou tzv. voľnej úvahy okresného súdu,

do ktorej ústavný súd nemá dôvod zasahovať, keďže nevybočila z medzí a hraníc

ustanovených zákonom. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto nepresiahla hornú

zákonnú hranicu 500 € a jej výšku možno považovať za primeranú závažnosti porušenia

povinnosti zo strany sťažovateľa. Pokiaľ ide o rozhodovanie o vhodnosti a účelnosti

uplatnenia tohto inštitútu, samotného uloženia pokuty, ustanovuje možnosť

uloženia poriadkovej pokuty pri splnení dvoch podmienok ‒neospravedlnené nesplnenie

uloženej povinnosti a sťažovanie postupu súdu, ktoré v danom prípade boli naplnené

a dostatočne zdôvodnené.

21. Pokiaľ ide o absenciu nevyhnutnosti požadovania predmetného rozhodcovského

spisu, táto námietka je bez právneho významu, pretože je vecou úvahy okresného súdu,

ktoré dôkazy považuje za potrebné vykonať s cieľom zistenia rozhodných skutočností.

Ani prípadné iné právne posúdenie potreby predložiť spis sťažovateľom ho nezbavuje

povinnosti poskytnúť požadovanú súčinnosť.

22. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľom uplatnená námietka arbitrárnosti

napadnutého uznesenia okresného súdu z 2. apríla 2019 je zjavne neopodstatnená, takže

nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa . Nesúhlas sťažovateľa s obsahom

napadnutého uznesenia nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

všeobecného súdu svojím vlastným.

23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

24. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými

návrhmi vrátane návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia

z 2. apríla 2019.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019