Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 206/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Petra Jarkovského – CORYN,

Jesenná 8, Prešov, IČO 32 925 042, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom,

Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a ods. Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. februára 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Petra Jarkovského – CORYN o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť Petra Jarkovského – CORYN, Jesenná 8, Prešov,

IČO 32 925 042 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. februára 2019 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ elektronicky doručil

okresnému súdu návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol odoslaný z elektronickej schránky

jeho právneho zástupcu prostredníctvom portálu slovensko.sk. Okresný súd návrh

zaregistroval pod sp. zn. a písomne vyzval oprávneného prostredníctvom

jeho právneho zástupcu na vykonanie opravy návrhu na vykonanie exekúcie, okrem iného aj

na doloženie splnomocnenia/poverenia od oprávneného pre pani , ktorá

návrh na vykonanie exekúcie autorizovala (podala), a pre prípad nesplnenia uvedenej

povinnosti poučil, že návrh na vykonanie exekúcie môže odmietnuť alebo zamietnuť

podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ okresnému súdu 3. augusta 2018 doručil

podanie − opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie, avšak nepredložil okresným súdom

požadované splnomocnenie/poverenie od oprávneného − sťažovateľa pre pani

s vyjadrením, že menovaná je oprávnená autorizovať návrh na vykonanie

exekúcie, ako aj iné podania prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy

podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti

orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon “), preto je toho názoru, že

nie je potrebné dokladať ďalšie splnomocnenie pre menovanú. Okresný súd následne

prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka opätovne vyzval sťažovateľa na predloženie

plnej moci pre pani a po zotrvaní na predošlej argumentácii vyjadrenej

v reakcii na výzvu okresného súdu (podanie doručené okresnému súdu 11. septembra 2018,

pozn.) rozhodol uznesením sp. zn. z 24. októbra 2018 tak, že návrh

na vykonanie exekúcie zamietol a nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Sťažovateľ proti označenému rozhodnutiu okresného súdu vydaného vyšším súdnym

úradníkom podal sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ju

zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia poukázal na to, že

autorizáciou úkonu sa rozumie vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu

a s vykonaním tohto právneho úkonu s odkazom na znenie § 3 písm. o zákona 305/2013

Z. z., a tiež, že autorizáciu je podľa zákona možné vykonať viacerými

spôsobmi, ktoré zákon člení v závislosti od subjektu, ktorý autorizáciu vykonáva,

a samozrejme, od právneho úkonu, ktorý má byť uskutočnený (bod 34 napadnutého

uznesenia, pozn.). V bode 36 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že

„z potvrdenky o overení (výsledok overenia KEP) však vyplýva, že návrh na vykonanie

exekúcie nebol autorizovaný splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Feciľakom, ale

autorizovala ho svojim osobným kvalifikovaným certifikátom uloženým na eID

(na elektronickom občianskom preukaze s čipom) p. , ktorá nie je

zapísaná ani v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, ani v zozname

advokátskych koncipientov. Z obsahu súdneho spisu zároveň vyplýva, že oprávnenie

p. konať za oprávneného v danom exekučnom konaní, resp. minimálne

podať návrh na vykonanie exekúcie v mene oprávneného, nebolo súdu preukázané, a to ani

na základe opakovanej výzvy adresovanej tak právnemu zástupcovi oprávneného, ako aj

priamo oprávnenému“, preto ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorej

následkom je zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

3. Sťažovateľ nespokojný s napadnutým uznesením okresného súdu sa obracia

na ústavný súd so svojou ústavnou sťažnosťou. Tvrdí porušenie svojich označených práv

a zotrváva na svojej právnej argumentácii tak, ako ju predostrel v napadnutom konaní

pred okresným súdom. Tvrdí, že okresný súd konal nad rámec zákona a rozhodol arbitrárne,

čím malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo Petra Jarkovského - CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov,

IČO: 32 925 042, podľa článku 46 ods. 1 , článku 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. zo dňa 12. 02. 2019 porušené

boli.

3. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 02.

2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči

porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie

a náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR...“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

10. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrh, ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ).

12. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie

rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd

preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych

predpisov s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, , ).

13. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a listiny, ako aj analogického práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a napadnutým uznesením

okresného súdu.

14. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu a jeho

predchádzajúceho postupu v tomto konaní konštatuje, že dôvody, ktoré sťažovateľa viedli

k záveru o porušení jeho označených práv, sú neopodstatnené. Ústavný súd konštatuje, že

z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu citovaného v bode 2 odôvodnenia

tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol autorizovaný

pani , ktorá ho autorizovala svojím zaručeným elektronickým

podpisom, teda neautorizovala ho v mene osoby právneho zástupcu, z ktorého elektronickej

schránky návrh odoslala. Inými slovami, pani na autorizáciu

elektronického podania návrhu na vykonanie exekúcie nepoužila tzv. mandátny certifikát.

Z autorizácie vykonanej pani teda nevyplynulo, že je oprávnená konať

v mene právneho zástupcu sťažovateľa a z obsahu súdneho spisu zároveň nevyplývalo, že

by bola oprávnená konať v mene sťažovateľa. Skutočnosť, na ktorú poukazoval sťažovateľ,

že menovaná je oprávnená autorizovať návrhy právneho zástupcu podľa § 13 ods. 7 zákona

č. , je za daných okolností irelevantná, pretože menovaná použila svoj osobný

elektronický podpis s využitím identifikátora vlastného rodného čísla, pričom išlo

o podanie, ktoré vzhľadom na svoju povahu (návrh na začatie konania, pozn.) malo byť

autorizované advokátom, pretože tak by bol vyjadrený súhlas s obsahom právneho úkonu

a zároveň aj s vykonaním tohto právneho úkonu. Keďže podpísaním pani

(autorizáciou, pozn.) okresný súd nemal za preukázaný advokátov súhlas

s obsahom právneho úkonu, na ktorý mal splnomocnenie od sťažovateľa, je ústavne

akceptovateľný právny záver, že návrh nebol autorizovaný oprávnenou osobou. Ústavný

súd tak konštatuje, že právne úvahy a závery uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia

a predchádzajúci postup súdu možno považovať za ústavne súladné, rešpektujúce na vec

vzťahujúcu sa právnu úpravu.

15. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že okresný súd v obsahu odôvodnenia

napadnutého uznesenia ústavne konformným spôsobom reagoval a vysporiadal sa

so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho sťažnosti

v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia a dostatočne artikuloval dôvody, prečo

nemohol akceptovať argumentáciu sťažovateľa.

16. Z judikatúry ústavného súdu (, , )

ďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa

spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré

majú pre vec podstatný význam (, ). Ak ide o argument, ktorý

je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

().

18. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že okresný súd primeraným

spôsobom aplikoval na vec vzťahujúce sa normy týkajúce sa elektronickej komunikácie

s orgánmi verejnej správy a náležite odôvodnil svoje napadnuté uznesenie, ústavný súd

konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označeným základným právom

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na jednej strane a napadnutým

postupom a napadnutým uznesením okresného súdu na druhej strane, preto ústavný súd

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

19. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi uvedenými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019