Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 206/2019
PDF · 175.34 KB
No categories available
II. ÚS 206/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)
a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Petra Jarkovského – CORYN,
Jesenná 8, Prešov, IČO 32 925 042, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom,
Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. Listiny základných práv
a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ek 938/2018 a jeho uznesením z 12. februára 2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť Petra Jarkovského – CORYN o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2019
doručená ústavná sťažnosť Petra Jarkovského – CORYN, Jesenná 8, Prešov,
IČO 32 925 042 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Ek 938/2018 a jeho uznesením z 12. februára 2019 (ďalej
len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ elektronicky doručil
okresnému súdu návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol odoslaný z elektronickej schránky
jeho právneho zástupcu prostredníctvom portálu slovensko.sk. Okresný súd návrh
zaregistroval pod sp. zn. 8 Ek 938/2018 a písomne vyzval oprávneného prostredníctvom
jeho právneho zástupcu na vykonanie opravy návrhu na vykonanie exekúcie, okrem iného aj
na doloženie splnomocnenia/poverenia od oprávneného pre pani , ktorá
návrh na vykonanie exekúcie autorizovala (podala), a pre prípad nesplnenia uvedenej
povinnosti poučil, že návrh na vykonanie exekúcie môže odmietnuť alebo zamietnuť
podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ okresnému súdu 3. augusta 2018 doručil
podanie − opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie, avšak nepredložil okresným súdom
požadované splnomocnenie/poverenie od oprávneného − sťažovateľa pre pani
s vyjadrením, že menovaná je oprávnená autorizovať návrh na vykonanie
exekúcie, ako aj iné podania prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy
podľa § 13 ods. 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 305/2013 Z. z.“), preto je toho názoru, že
nie je potrebné dokladať ďalšie splnomocnenie pre menovanú. Okresný súd následne
prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka opätovne vyzval sťažovateľa na predloženie
plnej moci pre pani a po zotrvaní na predošlej argumentácii vyjadrenej
v reakcii na výzvu okresného súdu (podanie doručené okresnému súdu 11. septembra 2018,
pozn.) rozhodol uznesením sp. zn. 8 Ek 938/2018 z 24. októbra 2018 tak, že návrh
na vykonanie exekúcie zamietol a nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Sťažovateľ proti označenému rozhodnutiu okresného súdu vydaného vyšším súdnym
úradníkom podal sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ju
zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia poukázal na to, že
autorizáciou úkonu sa rozumie vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu
a s vykonaním tohto právneho úkonu s odkazom na znenie § 3 písm. o zákona 305/2013
Z. z., a tiež, že autorizáciu je podľa zákona 305/2013 Z. z. možné vykonať viacerými
spôsobmi, ktoré zákon člení v závislosti od subjektu, ktorý autorizáciu vykonáva,
a samozrejme, od právneho úkonu, ktorý má byť uskutočnený (bod 34 napadnutého
uznesenia, pozn.). V bode 36 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že
„z potvrdenky o overení (výsledok overenia KEP) však vyplýva, že návrh na vykonanie
exekúcie nebol autorizovaný splnomocneným zástupcom JUDr. Michalom Feciľakom, ale
autorizovala ho svojim osobným kvalifikovaným certifikátom uloženým na eID
(na elektronickom občianskom preukaze s čipom) p. , ktorá nie je
zapísaná ani v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, ani v zozname
advokátskych koncipientov. Z obsahu súdneho spisu zároveň vyplýva, že oprávnenie
p. konať za oprávneného v danom exekučnom konaní, resp. minimálne
podať návrh na vykonanie exekúcie v mene oprávneného, nebolo súdu preukázané, a to ani
na základe opakovanej výzvy adresovanej tak právnemu zástupcovi oprávneného, ako aj
priamo oprávnenému“, preto ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorej
následkom je zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Sťažovateľ nespokojný s napadnutým uznesením okresného súdu sa obracia
na ústavný súd so svojou ústavnou sťažnosťou. Tvrdí porušenie svojich označených práv
a zotrváva na svojej právnej argumentácii tak, ako ju predostrel v napadnutom konaní
pred okresným súdom. Tvrdí, že okresný súd konal nad rámec zákona a rozhodol arbitrárne,
čím malo dôjsť k porušeniu jeho označených práv.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo Petra Jarkovského - CORYN, Jesenná 8, 080 05 Prešov,
IČO: 32 925 042, podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 Ek 938/2018 a jeho uznesením sp. zn. 8 Ek 938/2018 zo dňa 12. 02. 2019 porušené
boli.
3. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8 Ek 938/2018 zo dňa 12. 02.
2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči
porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie
a náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR...“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne...
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrh, ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej
judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
12. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie
rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd
preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného
súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,
či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové
a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu
sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych
predpisov s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných
slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie
všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,
ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).
13. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj analogického práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom a napadnutým uznesením
okresného súdu.
14. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu a jeho
predchádzajúceho postupu v tomto konaní konštatuje, že dôvody, ktoré sťažovateľa viedli
k záveru o porušení jeho označených práv, sú neopodstatnené. Ústavný súd konštatuje, že
z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu citovaného v bode 2 odôvodnenia
tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol autorizovaný
pani , ktorá ho autorizovala svojím zaručeným elektronickým
podpisom, teda neautorizovala ho v mene osoby právneho zástupcu, z ktorého elektronickej
schránky návrh odoslala. Inými slovami, pani na autorizáciu
elektronického podania návrhu na vykonanie exekúcie nepoužila tzv. mandátny certifikát.
Z autorizácie vykonanej pani teda nevyplynulo, že je oprávnená konať
v mene právneho zástupcu sťažovateľa a z obsahu súdneho spisu zároveň nevyplývalo, že
by bola oprávnená konať v mene sťažovateľa. Skutočnosť, na ktorú poukazoval sťažovateľ,
že menovaná je oprávnená autorizovať návrhy právneho zástupcu podľa § 13 ods. 7 zákona
č. 305/2013 Z. z., je za daných okolností irelevantná, pretože menovaná použila svoj osobný
elektronický podpis s využitím identifikátora vlastného rodného čísla, pričom išlo
o podanie, ktoré vzhľadom na svoju povahu (návrh na začatie konania, pozn.) malo byť
autorizované advokátom, pretože tak by bol vyjadrený súhlas s obsahom právneho úkonu
a zároveň aj s vykonaním tohto právneho úkonu. Keďže podpísaním pani
(autorizáciou, pozn.) okresný súd nemal za preukázaný advokátov súhlas
s obsahom právneho úkonu, na ktorý mal splnomocnenie od sťažovateľa, je ústavne
akceptovateľný právny záver, že návrh nebol autorizovaný oprávnenou osobou. Ústavný
súd tak konštatuje, že právne úvahy a závery uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia
a predchádzajúci postup súdu možno považovať za ústavne súladné, rešpektujúce na vec
vzťahujúcu sa právnu úpravu.
15. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že okresný súd v obsahu odôvodnenia
napadnutého uznesenia ústavne konformným spôsobom reagoval a vysporiadal sa
so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho sťažnosti
v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia a dostatočne artikuloval dôvody, prečo
nemohol akceptovať argumentáciu sťažovateľa.
16. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014)
ďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy
o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51
ods. 1 ústavy).
17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré
majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak ide o argument, ktorý
je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
18. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že okresný súd primeraným
spôsobom aplikoval na vec vzťahujúce sa normy týkajúce sa elektronickej komunikácie
s orgánmi verejnej správy a náležite odôvodnil svoje napadnuté uznesenie, ústavný súd
konštatuje, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označeným základným právom
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na jednej strane a napadnutým
postupom a napadnutým uznesením okresného súdu na druhej strane, preto ústavný súd
sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
19. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími
návrhmi uvedenými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júla 2019