Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 221/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, , zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv na osobnú slobodu podľa a 5 a na obhajobu podľa

Slovenskej republiky a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a na obhajobu

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 19. októbra 2018 a uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 14. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv na osobnú slobodu podľa a 5 a na obhajobu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1

a 4 a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 19. októbra 2018 a uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. novembra 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené

väzobné trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa ustanovení § 221

ods. 1 a ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) v znení

neskorších predpisov, v rámci ktorého bol sťažovateľ vzatý do väzby na základe uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 19. októbra 2018 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 14. novembra 2018, a to s odkazom na ustanovenia § 71

ods. 1 písm. b) a c) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie všetkých svojich označených

práv uzneseniami oboch konajúcich súdov rozhodujúcich o jeho vzatí do väzby. V rámci

prezentovaných námietok predostiera argumentáciu o tom, že jeho vzatiu do väzby

predchádzal postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým došlo k porušeniu jeho

práva na obhajobu. V konkrétnosti sťažovateľ dôvodí: „Konaním orgánov činných

v trestnom konaní (počnúc vyšetrovateľom) mi bolo odňaté právo na obhajobu, ktoré mi je

garantované a to tým, že mi bolo upreté moje

právo buď osobne alebo prostredníctvom môjho obhajcu zúčastniť sa úkonov trestného

konania, a to výsluchov spoluobvinených a a tak využiť

zákonné prostriedky pre vlastnú obhajobu. Práve tieto výsluchy predchádzali a boli

podkladom pre rozhodnutie súdu o mojom vzatí do väzby.“ Sťažovateľ v argumentácii

pokračuje a namieta, že za dostatočnú korekciu popísaného zásahu do jeho práva

na obhajobu nepovažuje ani postup príslušného vyšetrovateľa, ktorý výsluchy označených

osôb vykonal opätovne. Podľa názoru sťažovateľa sú takéto opatrenia „absolútne

nepostačujúce, keďže už v prvotných úkonoch boli porušené moje práva na plnohodnotnú

obhajobu tak, ako som to vyššie uviedol, t. j. v tom čase som mohol mojej väzbe reálne

zabrániť“.

4. Podľa sťažovateľa rozhodnutia súdov oboch stupňov, ktorými bolo rozhodnuté

o jeho vzatí do väzby, nie sú „založené na dostatočných dôvodoch uvádzaných

vo väzobných rozhodnutiach oboch súdov“. Sťažovateľ hodnotí predmetné rozhodnutia ako

vágne, a preto ich považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. V nadväznosti na uvedené

tvrdenia prezentuje svoje podrobné skutkové výhrady k vykonanému dokazovaniu

predstavujúcemu podklad pre jednu z materiálnych podmienok väzby (dôvodnosť

podozrenia zo spáchania vyšetrovaného trestného činu sťažovateľom).

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

rozhodol o jeho ústavnej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných

práv podľa a 5 a podľa a práv podľa a 4

a podľa a dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 19. októbra 2018 a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. novembra

2018, označené uznesenia zrušil, rozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu

a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

9. Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2

ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho

pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého

nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34

alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý

je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

10. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa sú jeho tvrdenia o porušení práva

na obhajobu v štádiu prvotného rozhodovania o jeho väzbe a nadväzujúce námietky

o vágnosti, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti označených rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu o jeho vzatí do väzby.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a podľa čl. 50

ods. 3 a práv podľa a 4 a podľa a dohovoru

uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. októbra 2018

11. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v poskytuje

ústavný súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám

fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený

medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám

poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.

Vo vzťahu k prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu okresného súdu sp. zn.

z 19. októbra 2018 sťažovateľ disponoval opravným prostriedkom −

sťažnosťou, ktorú aj využil. O sťažnosti bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd

ako súd nadriadený. Existencia opravného konania pred krajským súdom nepripúšťa

možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu, keďže

sťažnosť v danom prípade predstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv

sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu (porov. mutatis mutandis ,

). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia v sťažnosti označených práv

uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. októbra 2018 odmietol podľa

ods. 2 písm. a) pre nedostatok právomoci.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a podľa čl. 50

ods. 3 a práv podľa a 4 a podľa a dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. novembra 2018

12. Ústavný súd hneď v úvode tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje

na ustanovenie , podľa ktorého ústavnú sťažnosť možno

podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa

osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť

dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje

len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto

rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

13. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné

ustanovenie neumožňuje (napr. m. m. ,

, , ).

14. Uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 14. novembra 2018

nadobudlo právoplatnosť vyhlásením [§ 184 ods. 1 písm. a), § 185 ods. 2 a § 177 písm. d)

v spojení s a s ]. Predmetné

uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 5. decembra 2018 (pozri kópia

predmetného uznesenia). Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

30. júla 2019, teda po vyše siedmich mesiacoch od doručenia označeného uznesenia

krajského súdu sťažovateľovi.

15. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či

ústavná sťažnosť smerujúca proti druhostupňovému uzneseniu krajského súdu nie je podaná

oneskorene.

16. Ústavný súd si je vedomý právneho názoru, ktorý opakovane vo svojej judikatúre

vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53, 54) a podľa

ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

v prípade procesného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) o dovolaní, bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu (porov. napr. , ). Tieto závery sa však

nemôžu vzťahovať na situáciu, keď právny poriadok explicitne vylučuje podanie

mimoriadneho opravného prostriedku (napr. dovolania) proti určitému rozhodnutiu,

resp. je vylúčená možnosť, aby najvyšší súd posúdil prípustnosť dovolania s ohľadom

na dovolacie dôvody, keďže jeho neprípustnosť je daná ex lege bez ohľadu na prítomnosť

dovolacích dôvodov. Ide o situáciu upravenú v a

v spojení s , kde taxatívne (v ) vypočítava

rozhodnutia (ak neustanovuje inak), voči ktorým je prípustné dovolanie

(za splnenia podmienok ustanovených v v spojení s ).

A contrario je teda voči iným rozhodnutiam krajského súdu dovolanie neprípustné (ak

neustanovuje inak) bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú naplnené dovolacie

dôvody upravené v a dovolací súd je povinný odmietnuť

dovolanie bez preskúmania veci a bez ohľadu na prítomnosť dovolacích dôvodov (obdobne

pozri sp. zn. ).

17. Sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu o zamietnutí

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do väzby. Proti tomuto

rozhodnutiu (uzneseniu) krajského súdu nie je v zmysle

dovolanie prípustné. Pre úplnosť ústavný súd dopĺňa, že neupravuje

odlišne uvedené závery ani v ustanoveniach prvého oddielu štvrtej hlavy prvej časti

( až ) upravujúcich väzbu. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ

(zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) mohol a mal vedieť, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu nie je prípustné a podané dovolanie bude

odmietnuté pre neprípustnosť (vyplývajúcu z ), inými slovami, mohol

a mal vedieť, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu v danom prípade

nepredstavovalo účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa. Sťažovateľ bol teda

oprávnený podať ústavnú sťažnosť ústavnému súdu priamo proti druhostupňovému

uzneseniu krajského súdu v lehote predpokladanej ustanoveniami § 124 zákona o ústavnom

súde.

18. Sumarizujúc uvedené čiastkové závery, ústavný súd uzatvára, že ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

zo 14. novembra 2018 je nutné považovať za podanú oneskorene, keďže

ústavná sťažnosť nebola podaná v lehote určenej v ustanoveniach § 124 zákona o ústavnom

súde a lehotu na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu nemožno na základe podaného

dovolania a rozhodnutia najvyššieho súdu o jeho neprípustnosti považovať za zachovanú

z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenie tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol v označenej

časti ako podanú oneskorene podľa .

19. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2019