Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 510/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Evou

Hlaváčovou, advokátska kancelária, Farská 12, Nitra, vo veci namietaného porušenia

základného práva na osobnú slobodu zaručeného v a 5 Slovenskej

republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v Slovenskej

republiky, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b)

a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. zo 14. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2019 doručená „opakovaná“ ústavná sťažnosť ,

,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v a 5 (ďalej len „“), základného

práva na obhajobu zaručeného v , práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru

uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. novembra 2018.

2. Z obsahu „opakovanej“ ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ už v minulosti,

konkrétne 30. júla 2019 doručil ústavnému súdu ústavnú sťažnosť pre namietané porušenie

tých istých základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom, ako je to

v aktuálnom prípade, ku ktorému malo dôjsť tým istým uznesením krajského súdu

pod č. k. -174 zo 14. novembra 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu

Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. októbra 2018, ktorá bola

uznesením ústavného súdu pod č. k. -14 z 5. septembra 2019 vo vzťahu

k rozhodnutiu okresného súdu odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu bola ústavná sťažnosť

sťažovateľa odmietnutá ako podaná oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde.

3. Opätovné podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil tým, že v čase

rozhodovania vo veci „nebol Ústavný súd SR kompletne personálne obsadený, úplne

a profesionálne mohol začať fungovať až potom, ako dňa 10. 10. 2019 prezidentka SR

vymenovala zostávajúcich šesť nových sudcov Ústavného súdu SR...

Tým, že sťažnosti, ktoré som podávala, boli odmietnuté z dôvodov v nich uvedených,

ktoré rozhodnutia, navodzujú presvedčenie, že takýmto spôsobom sa zbavoval ÚS SR

veľkého množstva nápadov, ktoré sa nahromadili v čase, keď pracoval doslova

v provizórnych podmienkach.

Pri tejto príležitosti mi nedá poukázať na postup istého politického subjektu, ktorému

rovnako pre formálne nedostatky bola odmietnutá sťažnosť v prípade volieb do Európskeho

parlamentu s tým, že toto rozhodnutie sa udialo v čase, keď nebol ÚS SR v kompletnom

zložení, takže je diskutabilné, či rozhodnutia, ktoré boli vydané ÚS SR v takomto

nekompletnom personálnom obsadení možno považovať za záväzné a platné.

S názorom ÚS SR, že vo veci sťažnosti nemôže konať s poukazom na § 56 ods. 2 písm.

a) zák. o ÚS SR pre nedostatok právomoci, sa nie je možné stotožniť. Ak teda nie je možné

proti rozhodnutiam súdov v prípravnom konaní hľadať právnu ochranu na inej právnej

inštitúcii, ktorá vecne prináleží tejto inštitúcii, tak potom je tu daná otázka: Na akú právnu

inštitúciu v rámci SR je možné sa obrátiť s požiadavkou, aby boli preskúmané zákonné

a ústavné postupy zo strany súdov nižšieho stupňa?!

Na základe uvedeného opakovane podávam túto ústavnú sťažnosť s tým, že od

vymenovania doplňujúcich členov ÚS SR pani prezidentkou SR a to dňa 10. 10. 2019 plynie

lehota na podanie sťažnosti.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej

sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2

a 5 , právo na slobodu a bezpečnosť podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 a od.3 písm. b) a písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn.

zo dňa 14. 11. 2018 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 14. 11. 2018 sa

zrušuje.

, sa prepúšťa z väzby ihneď na slobodu.

sa priznáva náhrada trov konania, ktoré je povinný

Okresný súd v Nitre spolu s Krajským súdom v Nitre spoločne a nerozdielne uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa a to do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 .

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

12. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd

opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.

Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo, ak

chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v a 5 , základného práva na obhajobu

zaručeného v , práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

a 4 dohovoru a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. novembra 2018, ktoré sťažovateľ

žiada zrušiť. To isté rozhodnutie krajského súdu sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou

z 29. júla 2019 doručenou ústavnému súdu 30. júla 2019, ktorú ústavný súd v tejto časti

odmietol uznesením č. k. -14 z 5. septembra 2019 ako oneskorene podanú.

14. Rozhodnutie o odmietnutí sťažnosti pre oneskorenosť v okolnostiach danej veci

nemožno považovať za rozhodnutie „o podmienkach konania“, ktoré by bolo možné

dodatočne splniť (ako to je napr. pri nesplnení zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti).

15. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sa týka veci, o ktorej už ústavný súd

rozhodol, bolo potrebné ju odmietnuť ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení

s .

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd pre úplnosť poukazuje na argumentačnú

zmätočnosť „opakovanej“ ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ sa nestotožnil s dôvodom

odmietnutia jeho predošlej sťažnosti z 29. júla 2019 (doručenej ústavnému súdu 30. júla

2019), spočívajúcim v nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods.

2 písm. a) ] a v tejto súvislosti sa pýta, „na akú právnu inštitúciu

v rámci SR je možné sa obrátiť s požiadavkou, aby boli preskúmané zákonné a ústavné

postupy zo strany súdov nižšieho stupňa?!“. Jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na túto otázku

však ústavný súd dal sťažovateľovi priamo v uznesení č. k. -14

z 5. septembra 2019 a aktuálne len opakuje, že proti vtedy namietanému rozhodnutiu

okresného súdu, ktoré teraz nenamieta, vo vzťahu ku ktorému bola ústavná sťažnosť

5. septembra 2019 odmietnutá z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu [§ 56 ods. 2

písm. a) ], bol slovami sťažovateľa „tou právnou inštitúciou

v rámci SR“ krajský súd, ktorý v prípade zistenia, že súd prvého stupňa neprípustne zasiahol

do základných práv sťažovateľa, bol oprávnený a zároveň povinný týmto právam poskytnúť

ochranu. Ústavný súd podotýka, že sťažovateľ konanie, v ktorom bola daná príležitosť

všeobecnému súdu – krajskému súdu – poskytnúť ochranu jeho základným právam,

inicioval podaním riadneho opravného prostriedku. Je teda evidentné, že vo vzťahu

k preskúmaniu rozhodnutia okresného súdu predchádzala oprávneniu ústavného súdu

právomoc krajského súdu.

17. V opakovanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ už proti rozhodnutiu okresného súdu,

prípadne proti jeho postupu nebrojí (pozri navrhovaný petit rozhodnutia v jeho prvom

odseku), ale atakuje iba rozhodnutie krajského súdu, vo vzťahu ku ktorému však bola

predošlá ústavná sťažnosť odmietnutá ako podaná oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde], nie pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie. To

svedčí o absolútnej neadekvátnosti argumentácie v aktuálnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

18. Neprijateľným a zároveň ničím nepodloženým je aj podozrenie sťažovateľa

o „nezáväznosti a neplatnosti“ rozhodnutí vydaných ústavným súdom v období jeho

neúplného personálneho obsadenia sudcami, ani o „zbavovaní sa vecí“ z dôvodu „práce

v provizórnych podmienkach“. O ústavnej sťažnosti sťažovateľa z 29. júla 2019 ústavný súd

rozhodol bezvýhradne v súlade s procesnými pravidlami definovanými platnou a účinnou

právnou úpravou týkajúcou sa konania pred ústavným súdom. V konečnom dôsledku sám

sťažovateľ na podporu svojich podozrení neuviedol, ktorému zákonnému alebo ústavnému

ustanoveniu ústavný súd pri rozhodovaní o jeho predošlej sťažnosti nedal zadosť.

19. S prihliadnutím na zistené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu