Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti STYROTHERM, s. r. o., SNP 1201/22, Dolný Kubín, IČO 36437000,

zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Alojz Baránik, advokát s. r. o., Mateja Bela 8,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Alojz Baránik, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti STYROTHERM, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého zásahu a sťažnostná argumentácia obchodnej spoločnosti

STYROTHERM, s. r. o.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti STYROTHERM, s. r. o., SNP 1201/22,

Dolný Kubín, IČO 36437000 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou

JUDr. Alojz Baránik, advokát s. r. o., Mateja Bela 8, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Alojz Baránik, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ žalobou

doručenou okresnému súdu 19. decembra 2017 uplatnil proti Slovenskej republike

zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) nárok

na zaplatenie sumy 2 997 € z titulu náhrady škody, „ktorá bola sťažovateľovi spôsobená

tým, že Slovenská republika porušujúc Zmluvu o fungovaní Európskej únie uložila

sťažovateľovi pri zápise jeho ojazdeného motorového vozidla kúpeného vo Francúzsku

do evidencie motorových vozidiel vedenej v Slovenskej republike poplatok v rádovo vyššej

výške, ako by bol povinný zaplatiť za zápis obdobného motorového vozidla, pokiaľ by ho

kúpil na Slovensku.“.

3. Dňa 22. marca 2018 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, sťažovateľ tento súdny poplatok zaplatil v uloženej lehote. Dňa 31. augusta 2018

okresný súd doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného k žalobe a vyzval ho, aby sa

k tomuto podaniu vyjadril. Sťažovateľ zaslal okresnému súdu svoje vyjadrenie 6. septembra

2018. Následne 25. októbra 2018 okresný súd doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného

z 26. septembra 2018 k jeho vyjadreniu.

4. Sťažovateľ podal 28. mája 2019 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predseda

okresného súdu doručil sťažovateľovi v júni 2019 list z 18. júna 2019 spolu s vyjadrením

zákonnej sudkyne, v ktorom považoval sťažnosť na prieťahy za dôvodnú. Poukázal na to,

že v čase vybavovania sťažnosti zákonná sudkyňa čerpala dovolenku s tým, že v júli 2019

nastúpi na materskú dovolenku, v dôsledku čoho dôjde k zmene zákonného sudcu.

Z uvedených dôvodov vo veci nenariadila pojednávanie. Predseda okresného súdu poukázal

aj na vysoký počet vecí v oddeleniach zákonnej sudkyne a jej objektívnu zaťaženosť.

Okrem uvedeného sťažovateľovi oznámil, že predmetná vec bola zaradená medzi sledované

veci s režimom kontroly každé tri mesiace.

5. Sťažovateľ s poukazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu uvádza,

že predmetná vec nie je skutkovo ani právne zložitá. Predmetom konania je uplatnenie

nároku na náhradu škody v dôsledku vyberania poplatku pri zápise ojazdeného motorového

vozidla dovezeného z iného štátu Európskej únie do evidencie, ktorý je rádovo vyšší

ako poplatok, ktorý by platil, ak by kúpil obdobné motorové vozidlo v Slovenskej republike.

Podľa sťažovateľa Slovenská republika týmto porušila čl. 110 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Skutkovo predmetná vec nie je náročná, keďže žalovaný nepopiera

skutkové okolnosti veci, ktoré vyplývajú z dôkazov predložených sťažovateľom.

Z uvedeného dôvodu nie je potrebné vykonávať žiadne dokazovanie. Z hľadiska právneho

sťažovateľ v žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny

dvor“) C-290/05 a C-333/05 z 5. októbra 2006, ktorým súdny dvor „v bode 57 poskytol

výklad čl. 90 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (pozn.: teraz čl. 110 ZFEU) v súvislosti

s postupom Maďarska pri výbere poplatku (registračnej dane) za zápis ojazdeného vozidla

do evidencie vozidiel v Maďarsku, a v ktorom výslovne skonštatoval, že v rozsahu, v ktorom

maďarská registračná daň zaťažuje viac dovezené ojazdené vozidlá ako podobné ojazdené

vozidlá už zaregistrované v Maďarsku, odporuje právu Spoločenstva (pozn. teraz právu

Európskej únie). Rozhodnutie vo veci teda závisí výlučne na posúdení právnej otázky, a to

tej, či Slovenská republika uvedeným spôsobom porušila právo Európskej únie a ak áno, či

tým bola spôsobená sťažovateľovi škoda... Pritom aj vzhľadom na to, že o tej istej veci... už

rozhodol Súdny dvor EÚ v súvislosti s Maďarskom, je možné skonštatovať, že sa jedná

o vec, ktorá nevyžaduje ani náročné právne posúdenie, nakoľko rozhodnutia Súdneho dvora

EÚ sú záväzné aj pre Slovenskú republiku.“. V napadnutom konaní nie je žiadna prekážka,

pre ktorú by okresný súd nemohol vo veci konať, a pre sťažovateľa nie je žalovaná suma

zanedbateľná.

6. Pokiaľ ide o jeho správanie ako strany sporu, sťažovateľ sa domnieva, že ničím

neprispel k vzniku zbytočných prieťahov, keďže postupoval v súčinnosti s okresným

súdom. Sťažovateľ iniciatívne požiadal okresný súd, aby po roku a pol od podania žaloby

a po približne sedemmesačnom období nečinnosti prijal opatrenia potrebné na bezodkladné

rozhodnutie vo veci.

7. K postupu okresného súdu sťažovateľ uvádza, že vyjadrenie žalovaného k žalobe

mu doručil až po viac ako šiestich mesiacoch od podania žaloby a v období od 2. októbra

2018 do súčasnosti nevykonal vo veci žiadne úkony. Predseda okresného súdu vo svojom

liste uviedol, že predmetný spis bol zaradený medzi sledované veci s režimom kontroly

každé tri mesiace. Toto vybavenie sťažnosti považuje sťažovateľ za nedostatočné, čo je

zrejmé z toho, že okresný súd doteraz vo veci nenariadil pojednávanie a aj zákonná sudkyňa

vo svojom liste uviedla, že od 10. júna 2019 do 12. júla 2019 čerpá riadnu dovolenku

a v júli 2019 nastúpi na materskú dovolenku a vec bude pridelená inému zákonnému

sudcovi, „čím sa dĺžka konania opätovne predĺži.“.

8. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„... Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo (sťažovateľa)... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v

ods. 1 Dohovoru...

... Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

... Okresný súd Bratislava I je povinný (sťažovateľovi)... zaplatiť sumu 5.000,- Eur

(slovom päťtisíc eur) ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť (sťažovateľovi)... trovy konania

v sume 415,51 Eur... na účet jeho právneho zástupcu... do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

9. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodňuje tým, že „zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a prehlbuje sa

stav jeho právnej neistoty. Dlhým trvaním konania sa u sťažovateľa prehlbuje pocit, že ich

spor nebude rýchlo a spravodlivo prejednaný a preto prestáva veriť v ústavné garancie

práva na súdnu ochranu. Neprimerane dlhým konaním je mu spôsobovaná ujma na jeho

ústavných právach, ktorá by mala byť podľa zásad spravodlivosti aj náležite zo strany

okresného súdu reparovaná...“. Podľa sťažovateľa zo skutkových okolností popísaných

v ústavnej sťažnosti sa „javí ako veľmi nepravdepodobné, že by konanie bolo v dohľadnej

dobe právoplatne skončené.“.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

17. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

(, , ).

18. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Podľa sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní postupuje tak, že vznikajú

zbytočné prieťahy.

20. Z argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie

v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo jeden rok a 7 mesiacov. Z prehľadu úkonov

týkajúcich sa napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd od decembra 2017 do októbra

2018 priebežne vykonával procesné úkony – vyrubil súdny poplatok za podanú žalobu

a vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k argumentom protistrany – žalovaného k žalobe,

sťažovateľa k vyjadreniu žalovaného. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuvádza žiaden

úkon okresného súdu od októbra 2018. Poukazuje však na to, že zákonná sudkyňa nastúpi

v júli 2019 na materskú dovolenku s tým, že vec bude pridelená inému zákonnému sudcovi.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že celková dĺžka

napadnutého konania nie je taká, aby bolo možné uvažovať o porušení označených práv

podľa a dohovoru. Možno tiež poukázať na to, že v uvedenom časovom rámci

okresný súd nebol nečinný, ale priebežne vykonával nevyhnutné procesné úkony.

Z ústavnej sťažnosti vyplývajúca nečinnosť okresného súdu – ktorú pripustil aj predseda

okresného súdu – zatiaľ nemá takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať, že došlo

k porušeniu označených práv.

22. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že ani sťažnosť na prieťahy v konaní a prijaté

opatrenia neviedli k náprave existujúceho stavu, ústavný súd túto námietku neakceptuje.

Argument sťažovateľa je podľa ústavného súdu formulovaný predčasne. Sťažovateľ podal

sťažnosť podľa zákona o súdoch 28. mája 2019, predseda okresného súdu a zákonná

sudkyňa reagovali na túto sťažnosť v listoch zaslaných sťažovateľovi v júni 2019, v ktorých

ho predseda okresného súdu informoval o tom, že jeho sťažnosť považoval za opodstatnenú,

a informoval ho tiež o prijatých opatreniach. Ústavnú sťažnosť podal sťažovateľ

bezprostredne po doručení týchto listov, a to 16. júla 2019. K tomuto právnemu záveru

dospel ústavný súd aj napriek zisteniu, že súdny spis bol 19. júla 2019 pridelený inej

zákonnej sudkyni, ktorá zatiaľ vo veci nenariadila pojednávanie.

23. V súvislosti s tým, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní uznal existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne,

ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej

správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu

v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie, pretože

ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné

poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou (, , ).

IV.

Záver

24. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené predovšetkým v III. časti tohto uznesenia

ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (príkaz okresnému súdu,

aby konal bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a priznanie náhrady trov konania).

26. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa

, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019