Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 352/2019
PDF · 410.07 KB
No categories available
I. ÚS 352/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša
(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Alojz Baránik, advokát s. r. o., Mateja Bela 8, Bratislava, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Alojz Baránik, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 11/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého zásahu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Alojz
Baránik, advokát s. r. o., Mateja Bela 8, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Alojz Baránik, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 11/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ žalobou
doručenou okresnému súdu 14. marca 2017 uplatnil proti Slovenskej republike zastúpenej
Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) nárok na zaplatenie
sumy 364 € z titulu náhrady škody, „ktorá bola sťažovateľovi spôsobená tým, že Slovenská
republika porušujúc Zmluvu o fungovaní Európskej únie uložila sťažovateľovi pri zápise
jeho ojazdeného motorového vozidla kúpeného vo Francúzsku do evidencie motorových
vozidiel vedenej v Slovenskej republike poplatok v rádovo vyššej výške, ako by bol povinný
zaplatiť za zápis obdobného motorového vozidla, pokiaľ by ho kúpil na Slovensku.“.
3. Dňa 28. marca 2017 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku. Sťažovateľ tento súdny poplatok zaplatil 29. marca 2017. Dňa 10. júla 2018
sťažovateľ v podaní označenom ako „Žiadosť o urgentné prejednanie a rozhodnutie veci“
žiadal okresný súd o urýchlené prejednanie a rozhodnutie veci. Pri nahliadnutí do súdneho
spisu 22. februára 2019 sťažovateľ zistil, že vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi
a 10. januára 2019 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe sťažovateľa.
V súdnom spise bolo založené aj vyjadrenie žalovaného z 18. februára 2019, ktoré
sťažovateľovi nebolo doručené. Sťažovateľ následne z vlastnej iniciatívy doručil
22. februára 2019 okresnému súdu svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného.
4. Sťažovateľ podal 28. mája 2019 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predseda
okresného súdu doručil sťažovateľovi 14. júna 2019 list z 10. júna 2019 spolu s vyjadrením
zákonnej sudkyne zo 4. júna 2019, v ktorom považoval sťažnosť na prieťahy za dôvodnú.
Poukázal na dlhodobú práceneschopnosť zákonnej sudkyne, absenciu vyššieho súdneho
úradníka v príslušnom súdnom oddelení a na vysoký počet vecí pridelených zákonnej
sudkyni. Zákonná sudkyňa považovala svoj postup v napadnutom konaní – vzhľadom
na počet pridelených vecí – za plynulý a bez zbytočných prieťahov.
5. Sťažovateľ s poukazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu uvádza,
že predmetná vec nie je skutkovo ani právne zložitá. Predmetom konania je uplatnenie
nároku na náhradu škody v dôsledku vyberania poplatku pri zápise ojazdeného motorového
vozidla dovezeného z iného štátu Európskej únie do evidencie, ktorý je rádovo vyšší
ako poplatok, ktorý by platil, ak by kúpil obdobné motorové vozidlo v Slovenskej republike.
Podľa sťažovateľa Slovenská republika týmto porušila čl. 110 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Skutkovo nie je predmetná vec náročná, keďže žalovaný nepopiera
skutkové okolnosti veci, ktoré vyplývajú z dôkazov predložených sťažovateľom.
Z uvedeného dôvodu nie je potrebné vykonávať žiadne dokazovanie. Z právneho hľadiska
sťažovateľ v žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny
dvor“) C-290/05 a C-333/05 z 5. októbra 2006, ktorým súdny dvor „v bode 57 poskytol
výklad čl. 90 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (pozn.: teraz čl. 110 ZFEU) v súvislosti
s postupom Maďarska pri výbere poplatku (registračnej dane) za zápis ojazdeného vozidla
do evidencie vozidiel v Maďarsku, a v ktorom výslovne skonštatoval, že v rozsahu, v ktorom
maďarská registračná daň zaťažuje viac dovezené ojazdené vozidlá ako podobné ojazdené
vozidlá už zaregistrované v Maďarsku, odporuje právu Spoločenstva (pozn. teraz právu
Európskej únie). Rozhodnutie vo veci teda závisí výlučne na posúdení právnej otázky, a to
tej, či Slovenská republika uvedeným spôsobom porušila právo Európskej únie a ak áno, či
tým bola spôsobená sťažovateľovi škoda... Pritom aj vzhľadom na to, že o tej istej veci... už
rozhodol Súdny dvor EÚ v súvislosti s Maďarskom, je možné skonštatovať, že sa jedná
o vec, ktorá nevyžaduje ani náročné právne posúdenie, nakoľko rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ sú záväzné aj pre Slovenskú republiku.“. V napadnutom konaní nie je žiadna prekážka,
pre ktorú by okresný súd nemohol vo veci konať, a pre sťažovateľa nie je žalovaná suma
zanedbateľná.
6. Pokiaľ ide o jeho správanie ako strany sporu, sťažovateľ sa domnieva, že ničím
neprispel k vzniku zbytočných prieťahov, keďže postupoval v súčinnosti s okresným
súdom. Svojím podaním, prípadne sťažnosťou na prieťahy v konaní žiadal, aby okresný súd
konal urýchlene. Postupoval aj iniciatívne, keď sa pri nahliadnutí do spisu oboznámil
s vyjadrením žalovaného a bez výzvy okresného súdu mu doručil vlastné vyjadrenie
k tomuto podaniu.
7. K postupu okresného súdu sťažovateľ uvádza, že žalovaného vyzval na vyjadrenie
k žalobe až po takmer dvoch rokoch, ďalšie procesné úkony nevykonával, vyjadrenie
žalovaného nedoručoval sťažovateľovi. Predseda okresného súdu vo svojom liste uviedol,
že predmetný spis bol zaradený medzi sledované veci s režimom kontroly každé tri mesiace.
Toto vybavenie sťažnosti považuje sťažovateľ za nedostatočné, čo je zrejmé z toho,
že okresný súd doteraz vo veci nenariadil pojednávanie a aj zákonná sudkyňa vo svojom
liste uviedla, že koná bez zbytočných prieťahov.
8. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:
„... Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 11/2017 porušil
základné právo (sťažovateľa)... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru...
... Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 11/2017 sa
prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
... Okresný súd Bratislava I je povinný (sťažovateľovi)... zaplatiť sumu 5.000,- Eur
(slovom päťtisíc eur) ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
... Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť (sťažovateľovi)... trovy konania
v sume 415,51 Eur... na účet jeho právneho zástupcu... do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
9. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
odôvodňuje tým, že „zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a prehlbuje sa
stav jeho právnej neistoty. Dlhým trvaním konania sa u sťažovateľa prehlbuje pocit, že ich
spor nebude rýchlo a spravodlivo prejednaný a preto prestáva veriť v ústavné garancie
práva na súdnu ochranu. Neprimerane dlhým konaním je mu spôsobovaná ujma na jeho
ústavných právach, ktorá by mala byť podľa zásad spravodlivosti aj náležite zo strany
okresného súdu reparovaná...“.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).
17. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti
ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
(I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
18. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní. Podľa sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní postupuje tak, že vznikajú
zbytočné prieťahy.
20. Z argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie
v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo dva roky a štyri mesiace. Z prehľadu úkonov
týkajúcich sa napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd v priebehu marca 2017 konal
priebežne, následne bol nečinný od apríla 2017 do januára 2019, t. j. 1 rok a 8 mesiacov.
V priebehu januára a februára 2019 okresný súd konal priebežne. Z prehľadu napadnutého
konania tiež vyplýva, že v konaní došlo raz k zmene zákonného sudcu.
21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že celková dĺžka
napadnutého konania nie je taká, aby bolo možné uvažovať o porušení označených práv
podľa ústavy a dohovoru. Možno tiež poukázať na to, že v uvedenom časovom rámci bol
okresný súd nečinný v období od apríla 2017 do januára 2019. Z ústavnej sťažnosti
vyplývajúca nečinnosť okresného súdu – ktorú pripustil aj predseda okresného súdu –
s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania zatiaľ nemá takú intenzitu, aby bolo
možné konštatovať, že došlo k porušeniu označených práv podľa ústavy a dohovoru.
22. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že ani sťažnosť na prieťahy v konaní podľa
zákona o súdoch a prijaté opatrenia neviedli k náprave existujúceho stavu, ústavný súd túto
námietku neakceptuje. Argument sťažovateľa je podľa ústavného súdu formulovaný
predčasne. Sťažovateľ podal sťažnosť podľa zákona o súdoch 28. mája 2019, predseda
okresného súdu a zákonná sudkyňa reagovali na túto sťažnosť v listoch zaslaných
sťažovateľovi 14. júna 2019, predseda okresného súdu sťažovateľa vo svojom liste
informoval, že jeho sťažnosť považoval za opodstatnenú, a informoval ho tiež o prijatých
opatreniach. Ústavnú sťažnosť podal sťažovateľ bezprostredne po doručení týchto listov,
a to 16. júla 2019.
23. V súvislosti s tým, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť
na prieťahy v napadnutom konaní uznal existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne,
ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej
správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu
v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie, pretože
ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje za potrebné
poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
IV.
Záver
24. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené predovšetkým v III. časti tohto uznesenia
ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56
ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (príkaz okresnému súdu,
aby konal bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
a priznanie náhrady trov konania).
26. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania
signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa
§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení
všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2019