Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 368/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

a konateľka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania, sťažnostná argumentácia a vyjadrenie Okresného

súdu Pezinok

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní,

v ktorom sa domáha rozhodnutia o nárokoch, existencii a určení práv. Podľa tvrdenia

sťažovateľa podal na okresnom súde žalobu v rovnakej veci 29. júna 2016, následne

16. júna 2017 a 15. decembra 2017. Tieto žaloby sa podľa tvrdenia sťažovateľa

na okresnom súde nenachádzajú a „... sťažovateľovi nebolo do dnešného dňa objasnené,

z akého dôvodu, boli podané žaloby na Okresnom súde Pezinok opätovne stratené...“.

Aktuálne na okresnom súde prebieha súdne konanie pod sp. zn. , ktoré

sa začalo podaním žaloby 16. februára 2018, pričom podľa tvrdenia sťažovateľa

do dnešného dňa okresný súd nekonal ani neinicioval žiadne kroky na spravodlivé

prejednanie veci.

„... Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo vedené bez značného posunu, podal

sťažovateľ, ako žalobca na Okresný súd Pezinok sťažnosť na postup súdu v zmysle § 62

a nasl. o súdoch...“.

Podpredsedníčka okresného súdu reagovala na uvedenú sťažnosť na prieťahy konaní

listom sp. zn. z 25. júna 2019, v ktorom uviedla:

„... Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu konštatujem, že Vaša sťažnosť je

čiastočne dôvodná...

... Žaloba doručená súdu 16.02.2018 zapísaná pod sp.zn. bola

zmätočná, s nejasným a rozporuplným obsahom, bez presnej špecifikácie petitu. Dňa

12.06.1919 bol žalobca uznesením vyzvaný na odstránenie vád podania. Vzhľadom k tomu,

že od podania žaloby do prvého procesného úkonu súdu uplynulo 16 mesiacov, ide o lehotu,

ktorá je neprimeraná. Vec bola pridelená s účinnosťou od 23.05.2019 novému zákonnému

sudcovi, ktorý vo veci koná bez prieťahov. Za vzniknuté prieťahy sa Vám ospravedlňujem...“

3. V nadväznosti na už uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví že základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

porušené boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € a úhrady trov konania.

4. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti požiadal v prípravnej

fáze konania okresný súd o vyjadrenie k predmetnej ústavnej sťažnosti. Okresný súd

v podaní sp. zn. Spr. 103/2019 doručenom ústavnému súdu 13. augusta 2019 uviedol, že

sťažovateľ vystupuje v napadnutom konaní v pozícii žalobcu na základe podania

doručeného okresnému súdu 16. februára 2018. Vzhľadom na to, že predmet konania je

nejasný, vyzval žalobcu 14. júna 2019 na odstránenie vád podania, najmä na uvedenie, čoho

sa ako žalobca domáha, a uvedenia zrozumiteľného petitu žaloby. Ďalej sa vo vyjadrení

uvádza, že „... Žalobca síce na výzvu súdu reagoval, ale jeho vyjadrenia sú opäť zmätočné

a nezrozumiteľné... Súd vybavil sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní tak, že ju dňa

25.06.2019 uznal za dôvodnú, nakoľko od podania žaloby, do uznesenia na odstránenie vád

podania uplynula doba 16 mesiacov, čo je neprimerané...“.

K námietkam formulovaných sťažovateľom vo vzťahu k jeho trom predchádzajúcim

podaniam z roku 2016 a 2017, o ktorých sťažovateľ tvrdí, že ich okresný súd stratil, sa

okresný súd vyjadril takto:

„... Tvrdenia sťažovateľa, že došlo k strate jeho podaní je nezmysel, nakoľko jeho

podania súd riadne zaevidoval, bolo o nich začaté konanie, kde jedno je právoplatne

skončené a druhé je v štádiu odstraňovania vád žaloby...

... Žaloba bola okresnému súdu Pezinok doručená 11.12.2017, kde sťažovateľ mal

v tomto konaní pozíciu žalobcu. Konanie bolo zapísané pod spisovú značku .

Vzhľadom na nejasný predmet konania, nakoľko z podania žalobcu nebolo možné zistiť,

čoho sa domáha, bol uznesením zo dňa 12.03.2018 vyzvaný na odstránenie vád podania.

Žalobca vady odstránil iba čiastočne, avšak z jeho podania by malo ísť o diskrimináciu

v styku s maloletým synom. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol petit žaloby, hoci na to

bol súdom vyzvaný, uznesením súd jeho žalobu zamietol. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.12.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k.

-79, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené. Konanie je teda

právoplatne skončené...

... V prvom rade žalobca musí vedieť čoho sa chce na súde domáhať, aké jeho práva

sú ohrozené a čo chce súdnym rozhodnutím dosiahnuť. Pokiaľ toto žalobca nie je schopný

uviesť, súd mu súdnu ochranu nemôže efektívne poskytnúť ...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. ,

, , , , , ,

).

14. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd už

vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(resp. dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

16. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na opakované nedostatky

v žalobnom návrhu adresovanom okresnému súdu, minimálny časový odstup od podania

sťažnosti pre prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu (29. máj 2019) do podania

ústavnej sťažnosti (14. jún 2019), ako aj na fakt, že okresný súd obratom reagoval

na sťažnosť pre prieťahy v konaní aktívne (12. júna 2019 adresoval výzvu žalobcovi

na odstránenie vád podania, pozn.), ústavný súd uzatvára, že sťažnosť podaná podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov viedla k činnosti okresného súdu v napadnutom konaní, čím splnila

svoj účel.

17. Je nevyhnutné pripomenúť tú skutočnosť, že zjednanie nápravy všeobecným

súdom nie je možné okamžite a vyžaduje si primeraný procesný postup v čo najkratšom, ale

predsa nevyhnutnom časovom horizonte.

18. V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi

okresného súdu treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej predchádzajúcej

judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť

na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej

sťažnosti podľa na ďalšie konanie ( ),

pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje

za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

19. Podľa názoru ústavného súdu sa postup okresného súdu v napadnutom konaní

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo, čo sa týka intenzity, možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle (resp.

dohovoru).

20. Nad rámec veci ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľa (ale i jeho právnej

zástupkyne), že podania adresované súdu musia byť formulované jasne, zrozumiteľne

a určito, a najmä žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha vydania konkrétneho rozhodnutia,

musí v zmysle (ďalej aj „“) obsahovať úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh,

pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania

veci. Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony

sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť ( ).

Úlohou (a zodpovednosťou) sporových strán je substancovať skutkový základ sporu, t. j.

vymedziť jeho základ a podstatu. Sú to predovšetkým sporové strany, ktoré sú zodpovedné

za výsledok sporu. Zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým

spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v prípadoch

procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu.

21. Pre bližšie vysvetlenie sa žiada dodať, že často sporové strany sami nenáležitým

postupom, či už z neznalosti, z nedbanlivosti, ale niekedy aj úmyselne, konanie predlžujú.

Ak nespolupracujú so súdom na účel dosiahnutia skorého rozhodnutia a spôsobujú

obštrukcie v konaní, možno ich sankcionovať nástrojom upraveným novým civilným

procesným kódexom. Jedným z týchto nástrojov je aj sudcovská koncentrácia ( ).

Pre prípad, že strana sporu lehotu zmešká a úkon neurobí, spravidla tým stratí možnosť

úkon urobiť neskôr (procesná preklúzia). Tak možno zaručiť vyšší záujem sporovej strany

o spoluprácu so súdom. Plynulosť a ,,bezprieťahovosť“ konania totiž nie vždy závisí len

a výlučne od vôle a konania súdu či dokonca sudcu. Preto, ak chce sťažovateľ dosiahnuť

rýchle a spravodlivé rozhodnutie, musí svoju žalobu naformulovať tak, aby z nej bolo jasné,

vydania akého konkrétneho rozhodnutia sa domáha, a musí riadne spolupracovať so súdom

a reagovať na jeho výzvy, a ak si nevie poradiť sám, môže si zvoliť advokáta alebo, ak

nemá dostatok finančných prostriedkov, obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a požiadať,

aby mu bol právny zástupca ustanovený.

22. Na druhej strane je súd povinný viesť spor rýchlo, účelne a bez prieťahov.

Úlohou súdu a sudcu v konaní podľa je predovšetkým

„ustriehnuť“ proces tak, aby nevybočoval z ústavnoprávnych medzí rýchleho,

bezprieťahového konania. Na to má sudca v civilnom sporovom konaní dostatok

procesných nástrojov od poučovacej povinnosti cez vysvetľovacie a dopytovacie oprávnenia

až po využitie inštitútu zjavne neodôvodnenej žaloby ( ). Preto zásadne nemožno

tolerovať nepružný a otáľavý prístup súdu k vybavovaniu veci.

23. V závere ústavný súd k obsahu samotnej ústavnej sťažnosti nemohol opomenúť,

že sťažovateľ, kvalifikovane právne zastúpený, v nej neformuloval ani petit smerujúci

k príkazu konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, čo by malo byť vzhľadom

na ním formulované námietky, v prípade vyslovenia porušenia práv podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru, jeho primárnou požiadavkou. Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu, a nie priznanie

finančného zadosťučinenia tak, ako to formuloval sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti.

24. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

26. Ústavný súd pripomína, že v prípade, ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa

, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019