Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-73-2025.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/73/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., proti žalovaným: neuvedené, o nejasnom podaní, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 5C/133/2024 – 195 zo dňa 29.05.2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením prvým výrokom podanie žalobkyne zo dňa 19.12.2024, súdu doručené dňa 20.12.2024 odmietol a druhým výrokom žalovaným náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že podanie žalobkyne zo dňa 19.12.2024, súdu doručené dňa 20.12.2024, nedisponovalo všetkými náležitosťami riadneho návrhu, a preto ju preto uznesením č. k. 5C/133/2024-187 zo dňa 26.03.2025 vyzval, aby vady svojho podania odstránila tak, aby z neho bolo zrejmé, ktorej veci sa týka, keďže žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že žiada o prešetrenie v katastralnom území D., a to po F. B., C. G., D. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, č.d. 602/64-4 a č.d. 602/64-18, ďalej po F. B., D. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a po H. B., D. XXX, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, č.d. XXXX/XX, Dnot 55/96 a žalobkyňa doposiaľ nemá zapísané dedičstvo, zapísané v roku 1996 zo dňa 22.05. D 1547/95, Dnot 55/96-17, pričom Katastrom E. G. daný list vlastníctva I. a J. K. po vlastníkovi A. G., D. XXX – totožne 1024. Súdu prvej inštancie potom nebolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa svojím podaním domáhala. Predmetným uznesením súčasne žalobkyňu vyzval, aby vo svojom podaní uviedla pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, keďže podľa § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré predstavujú samotný základ žaloby, t.j. že v podaní žalobkyne bolo potrebné zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej a tvrdenia, z ktorých vyplýva oprávnenosť jej nároku. Rovnako žalobkyňu vyzval na označenie dôkazov na preukázanie pravdivých a úplne opísaných rozhodujúcich skutočností, nakoľko podľa § 132 CSP sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí uvedie aj označenie dôkazov na preukázanie pravdivých a úplne opísaných rozhodujúcich skutočností, okrem tých, ktoré žalobkyňa nemôže bez svojej viny pripojiť s tým, že tieto dôkazy bolo potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Okresný súd taktiež žalobkyňu vyzval na doplnenie žalobného návrhu, keďže jej podanie neobsahovalo žiadny žalobný návrh s tým, že podľa § 132 CSP sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí uvedie aj žalobný návrh, t. j. čo žalobkyňa svojím podaním sledovala/ čoho sa ním domáhala, t. j. návrh výroku ako by mal súd o jej podaní (žalobe) rozhodnúť, a to tak, aby spĺňal podmienku určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti, ktorá podmienka je splnená vtedy, ak je žalobný petit prevzatý do výroku súdneho rozhodnutia možné vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.
1.2. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobkyňa svoje podanie nedoplnila v súlade s výzvou súdu, keďže v reakcii na ňu, v rámci podania zo dňa 14.04.2025 (súdu doručeného dňa 22.04.2025), uviedla len to, že sa obrátila na Centrum právnej pomoci, ktoré ju odkázalo na právnika, u ktorého je objednaná na deň 17.04.2025, a preto žiada o predĺženie termínu na odpoveď. 1.3. Súd prvého stupňa konštatoval, že vo veci preto naďalej absentovalo vymedzenie, ktorej veci sa podanie žalobkyne týkalo, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na preukázanie pravdivých a úplne opísaných rozhodujúcich skutočností, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, teda návrh výroku, ako by mal súd o žalobkyňou uplatnenom nároku rozhodnúť a vôbec, voči komu návrh žalobkyne vlastne smeroval. S poukazom na uvedené, keď nebolo zrejmé, voči komu žaloba žalobkyne smerovala, čoho sa jej prostredníctvom domáhala a akého návrhu výroku rozhodnutia sa vo vzťahu k súdu domáhala, tieto nedostatky mali za následok nemožnosť pokračovania v tomto konaní. Okresný súd preto podanie žalobkyne v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietol. 1.4. Vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o predĺženie lehoty na odpoveď na výzvu súdu, okresný súd uviedol, že jej žiadosti vyhovel a lehotu na podanie vyjadrenia jej predĺžil do 09.05.2025. Nakoľko žalobkyňa ku dňu vydania daného uznesenia vady jej podania zo dňa 19.12.2024, súdu doručenému dňa 20.12.2024 napriek tomu neodstránila, tak jej podanie odmietol, poukazujúc okrem iného aj na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2019 zo dňa 10.09.2019. Pre úplnosť okresný súd dodal, že právoplatné rozhodnutie súdu o odmietnutí podania nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre samotný hmotnoprávny nárok žalobkyne. 1.5. O trovách rozhodol okresný súd tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. V podanom odvolaní sa nachádzajú opakujúce sa tvrdenia žalobkyne. V úvode odvolania žalobkyňa uviedla, že je dedičkou po nebohom bratovi H. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom bolo dedičstvo prejednané súdnym komisárom Okresného súdu v Čadci. Po právoplatnom prejednaní dedičstva po nebohom poručiteľovi H. B. pod č. D 1547/95 sa zistilo, že nebol prejednaný nehnuteľný majetok, ktorý vlastnil poručiteľ a to na základe dedenia po ich nebohom otcovi F. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a po ktorom zostal poberateľom dedičstva H. B. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci v konaní č. D 571/79. Po poručiteľke F. B., C. G. bolo zlé zapísané dedičské konanie, ktoré bolo prejednané Štátnym notárstvom v Čadci pod č. D 602/4. Po poručiteľke F. L., C. B. bolo rozhodnuté o prejednaní dedičstva osvedčením zo dňa 10.03.1998 č. D 925/94 – 73, Dnot. 197/94. Po poručiteľovi H. B. bolo rozhodnuté o prejednaní dedičstva osvedčením zo dňa 06.05.1996 č. D 1547/95 – 17, Dnot. 55/96. Po poručiteľovi H. B. bolo rozhodnuté o prejednaní dedičstva osvedčením zo dňa 12.10.1999 č. D 654/99 – 13, Dnot. 105/99. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na viaceré listy vlastníctva a na nich uvedené parcely. Uviedla, že v čase konania o dedičstve po poručiteľovi F. B. a F. B. o tomto majetku nemala vedomosť, neboli uvedené nehnuteľnosti obsiahnuté v predchádzajúcich uzneseniach o prejednaní dedičstva podľa dedičských podieloch, ktoré pripadli jej právnym predchodcom a preto žiada ich prejednanie. V ďalšej časti odvolania napriek rozsiahlemu a podrobnému popisu vymedzovala zápisy nehnuteľností, avšak bez bližšieho (bez znalostí konkrétnejších súvislostí a pri ich súčasnej absencii) objektívne nemožného preskúmania špecifikovania východiskových dôvodov ňou predloženého popisu. Z uvedeného podania ako jediné objektívne nepochybné možno vyvodiť iba nespokojnosť žalobkyne s existujúcimi zápismi nehnuteľností v (ňou vymedzených) pkn. vložkách, prípadne nesprávnosti v postupe katastra. V závere odvolania uviedla, že po poručiteľoch prichádza do úvahy ako jediná dedička a preto žiada, aby bol preskúmaný postup katastrálneho odboru Okresného úradu Čadca a jeho predchodcu Správy katastra. 3. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. b/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP, ktoré ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 4. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu. 5. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 6. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 7. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
8. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 9. Podľa § 129 CSP ods. 1, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 10. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 11. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 12. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 13. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 14. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 15. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 16. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. 17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na to, aby sa súd mohol meritórne zaoberať žalobou, musí žaloba spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP, ako aj osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP. 18. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalobkyňa doručila súdu dňa 20.12.2024 podanie zo dňa 19.12.2024, ktoré by s poukazom na § 124 ods. 1 CSP podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou. Nakoľko podanie žalobkyne zo dňa 19.12.2024, súdu doručené dňa 20.12.2024, nedisponovalo všetkými náležitosťami riadneho návrhu, okresný súd vyzval žalobkyňu uznesením č. k. 5C/133/2024 – 187 zo dňa 26.03.2025 na odstránenie vád podania tak, aby z neho bolo zrejmé, ktorej veci sa týka, čoho sa žalobkyňa domáha, aby uviedla pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označila dôkazy na preukázanie pravdivých a úplne opísaných rozhodujúcich skutočností a tiež aby uviedla žalobný návrh. V uznesení č. k. 5C/133/2024 – 187 zo dňa 26.03.2025 okresný súd žalobkyňu zrozumiteľne a podrobne poučil aj o tom, akým spôsobom má odstránenie vád podania vykonať a zároveň ju poučil, že v prípade, ak v lehote 20 dní podanie nedoplní alebo neopraví súd jej podanie odmietne. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vo výzve na odstránenie vád podania poučil žalobkyňu aj o možnosti zvoliť si zástupcu alebo profesionálneho zástupcu - advokáta, alebo v prípade nepriaznivých pomerov sa obrátiť so žiadosťou na Centrum právnej pomoci. 19. Odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení, základnou a obligatórnou náležitosťou žaloby je označenie strán sporu ako žalobca a žalovaný (aj s ich presným označením, údajmi), ďalej úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, uvedenie žalobného návrhu a pripojenie dôkazov. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu vrátane svojho prípadného zástupcu a toho, voči komu žaloba smeruje. Stranami sporu sú teda žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra považuje za rozhodujúce skutočnosti údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Strana sporu má povinnosť
trvdenia, na korú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Medzi osobitné podstatné náležistosi žaloby patrí aj žalobný návrh. Zákonná úprava kladie požiadavky na presnosť a určitosť žalobného návrhu z hľadiska jeho vykonateľnosti, nakoľko len presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, ktorý môže súd prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch a požiadavka presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti plynie z požiadavky, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodovať. Pokiaľ by navrhovaný výrok bol nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný, jeho prevzatie do súdneho rozhodnutia by malo za následok nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Požiadavka určitosti žalobného návrhu je nevyhnutná pre výsledok konania tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné, a aby mohli nastať účinky zamýšľané žalobcami. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou žalobcu pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa. 20. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého: ,,Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“. 21. Okresný súd správne uviedol, že podanie žalobkyne zo dňa 19.12.2024, doručené súdu dňa 20.12.2024 sa podľa jeho obsahu javí byť žalobou. S prihliadanutím na uvedené odvolací súd konaštatuje, že podanie žalobkyne nedisponovalo všetkými náležitosťami riadneho návrhu, t.j. nie je v ňom jednoznačne ustálené, ktoré osoby žalobkyňa žaluje a čoho sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa sa snažila svoje podanie doplniť, avšak i napriek tomu ani v podanom odvolaní neoznačila žalovanú stranu, t.j. voči komu žaloba smeruje a tiež neuviedla jednoznačne a bez pochybností čoho sa domáha. V podaniach žalobkyne absentuje jasný a zrozumiteľný žalobný návrh - petit. Žalobný návrh - petit je obligatórnou náležitosťou žaloby. Súd je viazaný týmto žalobným návrhom, pričom súd nemôže žalobný návrh prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Petit musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, aby po prevzatí žalobného návrhu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a uskutočnený výkon rozhodnutia. Z podaného odvolania vyplýva jej nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom v ňom rozvíja iba základné informácie uvedené v jej predošlých podaniach. I napriek skutočnosti, že jej podanie ako aj samotné odvolanie obsahuje množstvo informácií, tieto nie sú podopreté konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, z ktorých by bez pochybností bolo možné vyvodiť čoho sa žalobkyňa mieni domáhať. Z uvedeného možno prijať záver, že žaloba je procesný úkon žalobkyne, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu proti žalovanému a nikto okrem žalobkyne nemože označiť žalovanú stranu a ani vymedziť predmet konania. 22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď podanie žalobkyne zo dňa 19.12.2024, doručené súdu dňa 20.12.2024, odmietol. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci žalobkyňa vady podania vytýkané okresným súdom neodstránila v konaní pred súdom prvej inštancie a po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa vady podania neodstránila ani v priebehu odvolacieho konania. Chýbajúce všeobecné a osobitné náležitosti podania zároveň predstavujú taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v konaní ďalej pokračovať. Ani pri zohľadnení určitej abstrakcie, odvolaciemu súdu z uvedeného podania (a jeho doplnenia v podanom odvolaní) nie je zrejmé, či žalobkyňa uvedeným podaním prejavila vôľu začať civilné sporové konanie, či dodatočne prejednať dedičstvo po osobách v podaniach uvedených, resp. si uplatňovala iné práva. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná strana bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Nakoľko so žalovanou stranou nebolo v danom štádiu konania vôbec konané a fakticky vzhľadom na to, že z podania žalobkyne ani nebolo zrejmé voči komu jej podanie smeruje, v súvislosti s odvolacím konaním jej žiadne trovy nevznikli a ani objektívne nemohli vzniknúť, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
V Žiline, dňa 26. augusta 2025. JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu
JUDr. Eva Malíková
člen senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu
(z dôvodu práceneschopnosti JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať /§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)