Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 187/2019
PDF · 210.34 KB
No categories available
II. ÚS 187/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca
spravodajca) a Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou Peter Rak, s. r. o.,
Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Rak, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 14/2013
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 14/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
37 C 14/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. p r i z n á v a trovy konania v sume 346,26 € (slovom
tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Peter Rak, s. r. o.,
Masarykova 13, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 187/2019-15 z 3. júla 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), v tej časti, ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 14/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej
časti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka spolu s ďalšími troma
žalobcami podala 11. februára 2013 na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti, pričom
napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhla,
aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 37 C 14/2013 porušené boli, a súčasne sa
domáhala, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej
finančné zadosťučinenie v sume 12 000 € a náhradu trov konania.
4. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá
na ústnom pojednávaní vo veci.
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda
okresného súdu podaním sp. zn. 1 Spr V 490/2019 z 2. augusta 2019, v ktorom uviedol,
že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Uviedol, že v napadnutom konaní došlo
podľa jeho názoru „k obdobiam nečinnosti“. V tejto súvislosti poukázal na vysokú
zaťaženosť okresného súdu, jeho personálnu poddimenzovanosť, nedostatočné priestorové
a materiálne podmienky, ako aj podmienky výkonu súdnictva vo všeobecnosti. Pripojil
vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý zostavil prehľad procesných úkonov v napadnutom
konaní, konštatoval, že v postupe súdu došlo k chybám majúcim za následok predĺženie
konania, avšak poukázal i na zložitosť právnej veci a svoju „pracovnú vyťaženosť“.
Za vzniknuté zbytočné prieťahy sa ospravedlnil.
6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd upovedomil
podľa § 126 zákona o ústavnom súde o tejto skutočnosti zúčastnenú osobu, ktorá však právo
vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyužila.
7. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky zaslal k vyjadreniu
predsedu okresného súdu vyjadrenie, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. augusta 2019.
Uviedol, že poddimenzovanosť okresného súdu, ako aj iné dôvody, ktoré uvádza predseda
súdu vo svojom vyjadrení, nemožno pripísať na ťarchu strán sporu, v ktorom, ako
poukazuje sťažovateľka, ide o to, „či bola nebohému správne poskytnutá zdravotná
starostlivosť“. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, sťažovateľka zastáva názor, že ide
o štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a jediná odborná otázka,
ktorá je v konaní sporná je tá, či žalovaný postupoval lege artis alebo nie. Sťažovateľka
poukazuje na to, že za vyše šesť rokov trvania sporu nebola vec ešte prerokovaná
na pojednávaní, pričom ide o preskúmanie okolnosti smrti „mladého 34 ročného
človeka...“, neefektívne konanie súdu jej túto tragickú udalosť pripomína a prežíva „pocity
úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku nielen zo smrti blízkej osoby, ale aj z ignorácie tejto veci
zo strany okresného súdu...“.
8. Keďže právny zástupca sťažovateľky, ako aj predseda okresného súdu s upustením
od ústneho pojednávania súhlasili, ústavný súd od ústneho pojednávania upustil, pretože
dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 37 C 14/2013 zistil, že
v napadnutom konaní okresný súd vykonal dosiaľ tieto úkony:
- 13. februára 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti,
- 17. apríla 2013 okresný súd zaslal žalobcom výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,
- 6. mája 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov,
- 4. júna 2013 okresný súd zisťoval výzvami adresovanými viacerým subjektom
majetkové pomery žalobcov,
- 14. júna až 15. júla 2013 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho výzvy
týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,
- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal žalobu žalovanej strane,
- 25. novembra 2013 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe,
- 20. februára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej strany, aby povolil
pristúpenie poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka na žalovanej strane,
- 4. marca 2014 okresný súd zaslal ďalšie výzvy na zisťovanie majetkových pomerov
žalobcov,
- 31. marca až 5. mája 2014 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho ďalšie
výzvy týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,
- 27. júna 2014 okresný súd vydal uznesenia o čiastočnom oslobodení žalobcov
od platenia súdnych poplatkov za žalobný návrh,
- 19. augusta 2014 poisťovňa žalovanej strany súhlasila so svojím vstupom
do konania,
- 9. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vstupu
vedľajšieho účastníka (poisťovne, pozn.) do konania,
- 12. októbra 2014 okresný súd doručil žalobu vedľajšiemu účastníkovi,
- 28. mája 2015 žalobcovia predložili okresnému súdu znalecký posudok,
- 24. augusta 2015 žalobcovia žiadali, aby okresný súd nariadil pojednávanie,
- 17. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2016,
- 7. januára 2016 sa žalovaný vyjadril k znaleckému posudku žalobcov,
- následne bolo pojednávanie nariadené na 1. február 2016 zrušené pre účely
nariadenia znaleckého dokazovania,
- 5. februára 2016 žalovaný doručil okresnému súdu otázky na znalca,
- 3. marca 2016 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje otázky na znalca,
- 12. októbra 2016 okresný súd ustanovil znalca z príslušného odboru pre účely
vyhotovenia znaleckého posudku,
- 3. januára 2017 okresný súd zaslal súdny spis ustanovenému znalcovi,
- 17. februára 2017 vedľajší účastník na žalovanej strane oznámil okresnému súdu
z dôvodu procesnej bezpečnosti v dôsledku právnej úpravy, že v predmetnom konaní
naďalej vystupuje popri žalovanom na jeho strane ako intervenient,
- 27. februára 2017 ustanovený znalec požiadal okresný súd o doplnenie listinných
podkladov potrebných na vyhotovenie znaleckého posudku,
- 27. novembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil žalovanému, aby
ustanovenému znalcovi poskytoval potrebnú súčinnosť,
- 28. decembra 2017 žalovaný oznámil okresnému súdu, že znalcovi poskytuje
všetku potrebnú súčinnosť,
- 8. januára 2018 žalobcovia žiadali okresný súd o urýchlené konanie,
- 26. apríla 2018 okresný súd urgoval ustanoveného znalca na predloženie
znaleckého posudku,
- 25. októbra 2018 okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu
vo výške 150 €,
- 26. októbra 2018 okresný súd zaslal znalcovi ďalšiu urgenciu,
- 4. februára 2019 okresný súd zaslal podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky na preskúmanie postupu ustanoveného znalca v predmetnom konaní pri výkone
znaleckej činnosti a zároveň zaslal druhú urgenciu znalcovi,
- 3. mája 2019 okresný súd uznesením zrušil svoje predošlé uznesenie o ustanovení
znalca a vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu,
- 31. mája 2019 znalec vrátil okresnému súdu súdny spis,
- 10. júna 2019 okresný súd stanovil termín súdneho pojednávania na 14. október
2019.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
13. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04).
16. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali
zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
19. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní,
ktorého predmetom je ochrana osobnosti, ide o posúdenie zodpovednosti poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti za smrť pacienta. Rozhodovanie v obdobných veciach býva
zložitejšie nielen po právnej stránke, ale najmä po stránke skutkovej, pretože je častokrát
potrebné vykonať rozsiahle a náročné znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti však ústavný
súd konštatuje, že ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti
za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami
v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96, I. ÚS 173/2017).
V posudzovanom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovanie písomného
stanoviska znalca trvalo neprimerane dlho, avšak dôvodom nebola náročnosť veci, ale
nedostatočná komunikácia okresného súdu s ustanoveným znalcom, čo možno pripísať skôr
na vrub neefektívnej činnosti súdu ako faktickej zložitosti prejednávanej veci.
20. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj
to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť
vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V danom prípade sťažovateľka svojím správaním v napadnutom konaní
pred okresným súdom neovplyvnila podstatnejším spôsobom jeho dĺžku natoľko, aby jej
bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania ústavnej
sťažnosti ústavnému súdu.
21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Z doterajšieho priebehu konania popísaného v bode 9 odôvodnenia tohto nálezu
vyplýva, že v procesnom postupe okresného súdu sa opakovane vyskytovali obdobia
neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie od 12. októbra 2014 do 28. mája 2015 v trvaní
7 mesiacov, obdobie od 3. marca 2016 do 12. októbra 2016 v trvaní 6 mesiacov, obdobie
od 27. februára 2017 do 27. novembra 2017 v trvaní 9 mesiacov, obdobie od 26. apríla 2018
do 25. októbra 2018 v trvaní 6 mesiacov), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon
v predmetnom konaní. V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti
okresného súdu, ako aj k zjavne neefektívnemu postupu okresného súdu, keď po predložení
znaleckého posudku žalobcami a po ich žiadosti o nariadenie pojednávania (24. augusta
2015) najprv nariadil súdne pojednávanie na 1. február 2016 a následne ho zrušil z dôvodu
potreby vykonania znaleckého dokazovania. Po ustanovení znalca (12. októbra 2016)
okresný súd uznesenie o ustanovení znalca zrušil (3. mája 2019) bez toho, aby bol
vyhotovený znalecký posudok a následne znova nariadil súdne pojednávanie na 14. október
2019.
22. Znalec po vrátení súdneho spisu okresnému súdu uviedol, že v konaní nemohol
vyhotoviť znalecký posudok, pretože čakal, že mu okresný súd doplní podklady potrebné
na dokončenie znaleckého posudku. Okresný súd bol ale presvedčený, že po vydaní
uznesenia z 27. novembra 2017, ktorým nariadil žalovanému poskytnúť súčinnosť súdom
ustanovenému znalcovi, už znalec nepotrebuje žiadne ďalšie podklady. Už opísaná situácia
predstavuje nepochopiteľné nedorozumenie medzi okresným súdom a ním ustanoveným
znalcom, ktorému sa dalo predísť vzájomnou komunikáciou. V takomto prípade nedostatok
komunikácie predstavuje taktiež neefektívny postup súdu.
23. Vo vzťahu k vyjadreniu predsedu okresného súdu, v ktorom poukazoval
na nevyhovujúcu personálnu situáciu na okresnom súde, ústavný súd uvádza, že systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom
konaní. Taktiež mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03),
resp. preťaženosťou príslušných súdnych oddelení.
24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že nečinnosťou, ako
i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom
pod sp. zn. 37 C 14/2014 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku rozhodnutia).
25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
26. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti
vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou
nečinnosťou vo veci konal.
27. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku rozhodnutia).
III.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
30. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
31. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote
priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného
ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
32. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné
zadosťučinenie v sume 12 000 €, ktoré odôvodnila samotným charakterom konania
o ochranu osobnosti a posudzovanou otázkou zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti za smrť pacienta. Uviedla, že ani po viac ako šiestich rokoch od začatia
konania nebol objasnený dôvod a príčina smrti jej brata, pričom nečinnosť okresného súdu
a jeho nesprávna, neefektívna a nesústredená činnosť negatívne zasahuje do jej osobného
ako aj spoločenského života, keďže v tejto veci nebolo nielenže rozhodnuté, nebolo
vykonané ani jediné pojednávanie, a teda stále „živé“ konanie jej túto tragickú udalosť
pripomína.
33. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
34. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny
postup okresného súdu a zjavne neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu
v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie
sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že
cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy
pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané
finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku rozhodnutia).
IV.
35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
36. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej
vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka
si uplatnila túto náhradu trov konania v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 415,51 €.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 €
za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Pokiaľ ide o ďalší úkon
právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 8. augusta 2019, ústavný súd
konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré nie sú
obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto jej odmenu za uvedený úkon nepriznal
Keďže právny zástupca sťažovateľky nepredložil doklad o tom, že je platcom dane
z pridanej hodnoty, ústavný súd mu odmenu o 20 % nezvýšil. Ústavný súd teda priznal
úspešnej sťažovateľke náhradu trov konania v sume 346,26 € (bod 4 výroku nálezu).
38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2019