Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 187/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou Peter Rak, s. r. o.,

Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Rak, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a trovy konania v sume 346,26 € (slovom

tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Peter Rak, s. r. o.,

Masarykova 13, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 3. júla 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), v tej časti, ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Vo zvyšnej

časti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka spolu s ďalšími troma

žalobcami podala 11. februára 2013 na okresnom súde žalobu o ochranu osobnosti, pričom

napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhla,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. porušené boli, a súčasne sa

domáhala, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej

finančné zadosťučinenie v sume 12 000 € a náhradu trov konania.

4. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. z 2. augusta 2019, v ktorom uviedol,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Uviedol, že v napadnutom konaní došlo

podľa jeho názoru „k obdobiam nečinnosti“. V tejto súvislosti poukázal na vysokú

zaťaženosť okresného súdu, jeho personálnu poddimenzovanosť, nedostatočné priestorové

a materiálne podmienky, ako aj podmienky výkonu súdnictva vo všeobecnosti. Pripojil

vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý zostavil prehľad procesných úkonov v napadnutom

konaní, konštatoval, že v postupe súdu došlo k chybám majúcim za následok predĺženie

konania, avšak poukázal i na zložitosť právnej veci a svoju „pracovnú vyťaženosť“.

Za vzniknuté zbytočné prieťahy sa ospravedlnil.

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd upovedomil

podľa o tejto skutočnosti zúčastnenú osobu, ktorá však právo

vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyužila.

7. Na výzvu ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky zaslal k vyjadreniu

predsedu okresného súdu vyjadrenie, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. augusta 2019.

Uviedol, že poddimenzovanosť okresného súdu, ako aj iné dôvody, ktoré uvádza predseda

súdu vo svojom vyjadrení, nemožno pripísať na ťarchu strán sporu, v ktorom, ako

poukazuje sťažovateľka, ide o to, „či bola nebohému správne poskytnutá zdravotná

starostlivosť“. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, sťažovateľka zastáva názor, že ide

o štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a jediná odborná otázka,

ktorá je v konaní sporná je tá, či žalovaný postupoval lege artis alebo nie. Sťažovateľka

poukazuje na to, že za vyše šesť rokov trvania sporu nebola vec ešte prerokovaná

na pojednávaní, pričom ide o preskúmanie okolnosti smrti „mladého 34 ročného

človeka...“, neefektívne konanie súdu jej túto tragickú udalosť pripomína a prežíva „pocity

úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku nielen zo smrti blízkej osoby, ale aj z ignorácie tejto veci

zo strany okresného súdu...“.

8. Keďže právny zástupca sťažovateľky, ako aj predseda okresného súdu s upustením

od ústneho pojednávania súhlasili, ústavný súd od ústneho pojednávania upustil, pretože

dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

v napadnutom konaní okresný súd vykonal dosiaľ tieto úkony:

- 13. februára 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti,

- 17. apríla 2013 okresný súd zaslal žalobcom výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,

- 6. mája 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 4. júna 2013 okresný súd zisťoval výzvami adresovanými viacerým subjektom

majetkové pomery žalobcov,

- 14. júna až 15. júla 2013 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho výzvy

týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,

- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal žalobu žalovanej strane,

- 25. novembra 2013 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe,

- 20. februára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej strany, aby povolil

pristúpenie poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka na žalovanej strane,

- 4. marca 2014 okresný súd zaslal ďalšie výzvy na zisťovanie majetkových pomerov

žalobcov,

- 31. marca až 5. mája 2014 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho ďalšie

výzvy týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,

- 27. júna 2014 okresný súd vydal uznesenia o čiastočnom oslobodení žalobcov

od platenia súdnych poplatkov za žalobný návrh,

- 19. augusta 2014 poisťovňa žalovanej strany súhlasila so svojím vstupom

do konania,

- 9. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vstupu

vedľajšieho účastníka (poisťovne, pozn.) do konania,

- 12. októbra 2014 okresný súd doručil žalobu vedľajšiemu účastníkovi,

- 28. mája 2015 žalobcovia predložili okresnému súdu znalecký posudok,

- 24. augusta 2015 žalobcovia žiadali, aby okresný súd nariadil pojednávanie,

- 17. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2016,

- 7. januára 2016 sa žalovaný vyjadril k znaleckému posudku žalobcov,

- následne bolo pojednávanie nariadené na 1. február 2016 zrušené pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania,

- 5. februára 2016 žalovaný doručil okresnému súdu otázky na znalca,

- 3. marca 2016 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje otázky na znalca,

- 12. októbra 2016 okresný súd ustanovil znalca z príslušného odboru pre účely

vyhotovenia znaleckého posudku,

- 3. januára 2017 okresný súd zaslal súdny spis ustanovenému znalcovi,

- 17. februára 2017 vedľajší účastník na žalovanej strane oznámil okresnému súdu

z dôvodu procesnej bezpečnosti v dôsledku právnej úpravy, že v predmetnom konaní

naďalej vystupuje popri žalovanom na jeho strane ako intervenient,

- 27. februára 2017 ustanovený znalec požiadal okresný súd o doplnenie listinných

podkladov potrebných na vyhotovenie znaleckého posudku,

- 27. novembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil žalovanému, aby

ustanovenému znalcovi poskytoval potrebnú súčinnosť,

- 28. decembra 2017 žalovaný oznámil okresnému súdu, že znalcovi poskytuje

všetku potrebnú súčinnosť,

- 8. januára 2018 žalobcovia žiadali okresný súd o urýchlené konanie,

- 26. apríla 2018 okresný súd urgoval ustanoveného znalca na predloženie

znaleckého posudku,

- 25. októbra 2018 okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu

vo výške 150 €,

- 26. októbra 2018 okresný súd zaslal znalcovi ďalšiu urgenciu,

- 4. februára 2019 okresný súd zaslal podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky na preskúmanie postupu ustanoveného znalca v predmetnom konaní pri výkone

znaleckej činnosti a zároveň zaslal druhú urgenciu znalcovi,

- 3. mája 2019 okresný súd uznesením zrušil svoje predošlé uznesenie o ustanovení

znalca a vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu,

- 31. mája 2019 znalec vrátil okresnému súdu súdny spis,

- 10. júna 2019 okresný súd stanovil termín súdneho pojednávania na 14. október

2019.

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

16. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali

zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

19. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní,

ktorého predmetom je ochrana osobnosti, ide o posúdenie zodpovednosti poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti za smrť pacienta. Rozhodovanie v obdobných veciach býva

zložitejšie nielen po právnej stránke, ale najmä po stránke skutkovej, pretože je častokrát

potrebné vykonať rozsiahle a náročné znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti však ústavný

súd konštatuje, že ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti

za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami

v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti (m. m. , ).

V posudzovanom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovanie písomného

stanoviska znalca trvalo neprimerane dlho, avšak dôvodom nebola náročnosť veci, ale

nedostatočná komunikácia okresného súdu s ustanoveným znalcom, čo možno pripísať skôr

na vrub neefektívnej činnosti súdu ako faktickej zložitosti prejednávanej veci.

20. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj

to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť

vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. V danom prípade sťažovateľka svojím správaním v napadnutom konaní

pred okresným súdom neovplyvnila podstatnejším spôsobom jeho dĺžku natoľko, aby jej

bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu.

21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Z doterajšieho priebehu konania popísaného v bode 9 odôvodnenia tohto nálezu

vyplýva, že v procesnom postupe okresného súdu sa opakovane vyskytovali obdobia

neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie od 12. októbra 2014 do 28. mája 2015 v trvaní

7 mesiacov, obdobie od 3. marca 2016 do 12. októbra 2016 v trvaní 6 mesiacov, obdobie

od 27. februára 2017 do 27. novembra 2017 v trvaní 9 mesiacov, obdobie od 26. apríla 2018

do 25. októbra 2018 v trvaní 6 mesiacov), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon

v predmetnom konaní. V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu, ako aj k zjavne neefektívnemu postupu okresného súdu, keď po predložení

znaleckého posudku žalobcami a po ich žiadosti o nariadenie pojednávania (24. augusta

2015) najprv nariadil súdne pojednávanie na 1. február 2016 a následne ho zrušil z dôvodu

potreby vykonania znaleckého dokazovania. Po ustanovení znalca (12. októbra 2016)

okresný súd uznesenie o ustanovení znalca zrušil (3. mája 2019) bez toho, aby bol

vyhotovený znalecký posudok a následne znova nariadil súdne pojednávanie na 14. október

2019.

22. Znalec po vrátení súdneho spisu okresnému súdu uviedol, že v konaní nemohol

vyhotoviť znalecký posudok, pretože čakal, že mu okresný súd doplní podklady potrebné

na dokončenie znaleckého posudku. Okresný súd bol ale presvedčený, že po vydaní

uznesenia z 27. novembra 2017, ktorým nariadil žalovanému poskytnúť súčinnosť súdom

ustanovenému znalcovi, už znalec nepotrebuje žiadne ďalšie podklady. Už opísaná situácia

predstavuje nepochopiteľné nedorozumenie medzi okresným súdom a ním ustanoveným

znalcom, ktorému sa dalo predísť vzájomnou komunikáciou. V takomto prípade nedostatok

komunikácie predstavuje taktiež neefektívny postup súdu.

23. Vo vzťahu k vyjadreniu predsedu okresného súdu, v ktorom poukazoval

na nevyhovujúcu personálnu situáciu na okresnom súde, ústavný súd uvádza, že systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom

konaní. Taktiež mieru ochrany ich základného práva zaručeného v ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ),

resp. preťaženosťou príslušných súdnych oddelení.

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že nečinnosťou, ako

i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

(bod 1 výroku rozhodnutia).

25. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

26. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou vo veci konal.

27. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku rozhodnutia).

III.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa , ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

31. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

32. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 12 000 €, ktoré odôvodnila samotným charakterom konania

o ochranu osobnosti a posudzovanou otázkou zodpovednosti poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti za smrť pacienta. Uviedla, že ani po viac ako šiestich rokoch od začatia

konania nebol objasnený dôvod a príčina smrti jej brata, pričom nečinnosť okresného súdu

a jeho nesprávna, neefektívna a nesústredená činnosť negatívne zasahuje do jej osobného

ako aj spoločenského života, keďže v tejto veci nebolo nielenže rozhodnuté, nebolo

vykonané ani jediné pojednávanie, a teda stále „živé“ konanie jej túto tragickú udalosť

pripomína.

33. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

34. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny

postup okresného súdu a zjavne neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie

sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že

cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy

pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku rozhodnutia).

IV.

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej

vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka

si uplatnila túto náhradu trov konania v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 415,51 €.

37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Pokiaľ ide o ďalší úkon

právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 8. augusta 2019, ústavný súd

konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré nie sú

obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto jej odmenu za uvedený úkon nepriznal

Keďže právny zástupca sťažovateľky nepredložil doklad o tom, že je platcom dane

z pridanej hodnoty, ústavný súd mu odmenu o 20 % nezvýšil. Ústavný súd teda priznal

úspešnej sťažovateľke náhradu trov konania v sume 346,26 € (bod 4 výroku nálezu).

38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2019