Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 442/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Peter Rak, s. r. o., Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Peter Rak, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. p r i z n á v a trovy konania v sume 415,51 € (slovom

štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Peter Rak, s. r. o., Masarykova 13, Prešov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 19. novembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“), v časti

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 11. februára 2013

okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

z dôvodu smrti jeho syna v dôsledku zanedbania lekárskej starostlivosti a nesprávne

poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie

o tejto žalobe sťažovateľa.

3. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd spôsobuje v jeho veci prieťahy a že za šesť rokov

nebolo v tejto veci uskutočnené ani len jediné pojednávanie.

4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli

postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, a súčasne sa domáha,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal

mu finančné zadosťučinenie v sume 14 000 € a náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa, chronológia úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní

5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému

súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. z 10. decembra 2019

uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. K okolnostiam danej

veci odkázal na svoje vyjadrenie z 23. júla 2019 vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. , ktorá sa týkala namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru iného účastníka

napadnutého konania. V označenom vyjadrení poukázal na obdobia nečinnosti v určitých

úsekoch napadnutého konania, ktoré mali byť dôsledkom nepriaznivej personálnej situácie

na okresnom súde.

7. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení z 12. decembra 2019 súhlasil

s upustením od ústneho pojednávania a poukázal na to, že sťažovateľ nemôže niesť

zodpovednosť za nedostatočné personálneho obsadenie súdu a že nemôže úplne súhlasiť

ani s tvrdením, že ide o zložitú právnu vec. Okrem toho sťažovateľ ešte v roku 2014 zaplatil

z vlastných zdrojov znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že jeho nebohému synovi

nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť.

8. Keďže právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu súhlasili

s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci, ústavný súd od ústneho pojednávania

upustil, keď dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:

- 13. februára 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti,

- 17. apríla 2013 okresný súd zaslal žalobcom výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,

- 6. mája 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 4. júna 2013 okresný súd zisťoval výzvami adresovanými viacerým subjektom

majetkové pomery žalobcov,

- 14. júna až 15. júla 2013 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho výzvy

týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,

- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal žalobu žalovanej strane,

- 25. novembra 2013 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe,

- 20. februára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej strany, aby povolil

pristúpenie poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka na žalovanej strane,

- 4. marca 2014 okresný súd zaslal ďalšie výzvy na zisťovanie majetkových pomerov

žalobcov,

- 31. marca až 5. mája 2014 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho ďalšie

výzvy týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,

- 27. júna 2014 okresný súd vydal uznesenia o čiastočnom oslobodení žalobcov

od platenia súdnych poplatkov za žalobný návrh,

- 19. augusta 2014 poisťovňa žalovanej strany súhlasila so svojím vstupom

do konania,

- 9. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vstupu

vedľajšieho účastníka (poisťovne, pozn.) do konania,

- 12. októbra 2014 okresný súd doručil žalobu vedľajšiemu účastníkovi,

- 28. mája 2015 žalobcovia predložili okresnému súdu znalecký posudok,

- 24. augusta 2015 žalobcovia žiadali, aby okresný súd nariadil pojednávanie,

- 17. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2016,

- 7. januára 2016 sa žalovaný vyjadril k znaleckému posudku žalobcov,

- následne bolo pojednávanie nariadené na 1. február 2016 zrušené pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania,

- 5. februára 2016 žalovaný doručil okresnému súdu otázky na znalca,

- 3. marca 2016 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje otázky na znalca,

- 12. októbra 2016 okresný súd ustanovil znalca z príslušného odboru pre účely

vyhotovenia znaleckého posudku,

- 3. januára 2017 okresný súd zaslal súdny spis ustanovenému znalcovi,

- 17. februára 2017 vedľajší účastník na žalovanej strane oznámil okresnému súdu

z dôvodu procesnej bezpečnosti v dôsledku právnej úpravy, že v predmetnom konaní

naďalej vystupuje popri žalovanom na jeho strane ako intervenient,

- 27. februára 2017 ustanovený znalec požiadal okresný súd o doplnenie listinných

podkladov potrebných na vyhotovenie znaleckého posudku,

- 27. novembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil žalovanému,

aby ustanovenému znalcovi poskytoval potrebnú súčinnosť,

- 28. decembra 2017 žalovaný oznámil okresnému súdu, že znalcovi poskytuje

všetku potrebnú súčinnosť,

- 8. januára 2018 žalobcovia žiadali okresný súd o urýchlené konanie,

- 26. apríla 2018 okresný súd urgoval ustanoveného znalca na predloženie

znaleckého posudku,

- 25. októbra 2018 okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu

vo výške 150 €,

- 26. októbra 2018 okresný súd zaslal znalcovi ďalšiu urgenciu,

- 4. februára 2019 okresný súd zaslal podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky na preskúmanie postupu ustanoveného znalca v predmetnom konaní pri výkone

znaleckej činnosti a zároveň zaslal druhú urgenciu znalcovi,

- 3. mája 2019 okresný súd uznesením zrušil svoje predošlé uznesenie o ustanovení

znalca a vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu,

- 31. mája 2019 znalec vrátil okresnému súdu súdny spis,

- 10. júna 2019 okresný súd stanovil termín súdneho pojednávania na 14. október

2019,

- 14. októbra 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

na účel nariadenia znaleckého dokazovania,

- 21. októbra 2019 uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

žalovanou.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní,

ktorého predmetom je ochrana osobnosti, ide o posúdenie zodpovednosti poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti za smrť pacienta. Rozhodovanie v obdobných veciach býva

zložitejšie nielen po právnej stránke, ale najmä po stránke skutkovej. V tejto súvislosti však

ústavný súd konštatuje, že ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej

zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,

nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu

vrátane jeho nečinnosti (, , ). V posudzovanom

konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovanie písomného stanoviska znalca

trvalo neprimerane dlho, avšak dôvodom nebola náročnosť veci, ale nedostatočná

komunikácia okresného súdu s ustanoveným znalcom, čo možno pripísať skôr na vrub

neefektívnej činnosti súdu ako faktickej zložitosti prejednávanej veci.

19. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma

aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú

sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa nepričinil

o neprimerané predĺženie napadnutého konania, čo napokon netvrdil ani okresný súd.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že v procesnom postupe okresného

súdu sa opakovane vyskytovali obdobia neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie

od 12. októbra 2014 do 28. mája 2015 v trvaní 7 mesiacov, obdobie od 3. marca 2016

do 12. októbra 2016 v trvaní 6 mesiacov, obdobie od 27. februára 2017 do 27. novembra

2017 v trvaní 9 mesiacov, obdobie od 26. apríla 2018 do 25. októbra 2018 v trvaní

6 mesiacov), keď okresný súd nevykonal v napadnutom konaní žiadny úkon. V napadnutom

konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ako aj k zjavne

neefektívnemu postupu okresného súdu, keď po predložení znaleckého posudku žalobcami

a po ich žiadosti o nariadenie pojednávania (24. augusta 2015) najprv okresný súd nariadil

súdne pojednávanie na 1. február 2016 a následne ho zrušil z dôvodu potreby vykonania

znaleckého dokazovania. Po ustanovení znalca (12. októbra 2016) okresný súd uznesenie

o ustanovení znalca zrušil (3. mája 2019) bez toho, aby bol vyhotovený znalecký posudok,

a následne znova nariadil súdne pojednávanie na 14. október 2019.

21. Znalec po vrátení súdneho spisu okresnému súdu uviedol, že v konaní nemohol

vyhotoviť znalecký posudok, pretože čakal, že mu okresný súd doplní podklady potrebné

na dokončenie znaleckého posudku. Okresný súd bol ale presvedčený, že po vydaní

uznesenia z 27. novembra 2017, ktorým nariadil žalovanému poskytnúť súčinnosť súdom

ustanovenému znalcovi, už znalec nepotrebuje žiadne ďalšie podklady. Uvedené možno

taktiež považovať za neefektívny postup súdu, ktorému sa dalo vyhnúť lepšou

komunikáciou so znalcom.

22. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu o nevyhovujúcej personálnej

situácii na okresnom súde ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom konaní. Taktiež mieru ochrany

ich základného práva zaručeného v , resp. práva podľa

dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (), resp. preťaženosťou príslušných súdnych oddelení.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu totiž nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

23. Vychádzajúc z uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že nečinnosťou,

ako i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

V.

Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie

24. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd už opakovane prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (v prípade žalobcu vo 4. rade

z 10. septembra 2019 ažalobcu v 3. rade ‒

z 12. septembra 2019), opätovne mu tento príkaz nedával a ústavnej

sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

30. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

31. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 14 000 €, ktoré odôvodňuje zásahom do jeho emocionálnej sféry v dôsledku úmrtia

syna, keď dôvod a príčina jeho smrti nebola objasnená ani po šiestich rokoch od začatia

konania.

32. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy a nesústredený a neefektívny

postup okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy aj predmet napadnutého

konania a správanie sťažovateľa, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie (porovnaj ; bod 3 výroku tohto

nálezu).

IV.

Trovy konania

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ

si uplatnil túto náhradu trov konania vo výške 415,51 €.

36. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto

stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €.

Keďže Advokátska kancelária Peter Rak, s. r. o., je platcom dane z pridanej hodnoty

(ďalej aj „DPH“), čo bolo preukázané zaslaním kópie osvedčenia o registrácii pre daň

z pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3

vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal úhradu trov vo výške 415,51 € (bod 3 výroku

tohto nálezu).

37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu