Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 466/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Peter Rak, s. r. o., Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Peter Rak, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. p r i z n á v a trovy konania v sume 640,65 € (slovom

šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Peter Rak, s. r. o., Masarykova 13, Prešov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 26. novembra 2019 prijal podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , (ďalej len „sťažovateľka“),

v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní sťažovateľka ako jedna

zo žalobcov podala 11. februára 2013 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti proti

Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, Rastislavova 43, Košice (ďalej len

„žalovaná“). Dôvodom podania žaloby bolo úmrtie jej syna z dôvodu nedostatočnej

lekárskej starostlivosti žalovanej. Podľa tvrdenia sťažovateľky do podania ústavnej

sťažnosti nebolo na okresnom súde uskutočnené ani jedno pojednávanie. Posledným

procesným úkonom okresného súdu bolo uznesenie o ustanovení znalca ešte v roku 2016.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti na strane štyri okrem nečinnosti uvádza aj príklady

nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu.

3. Sťažovateľka sa domáhala odstránenia nečinnosti okresného súdu aj sťažnosťou na

prieťahy (január 2019, pozn.) podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) adresovanou predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu na túto

sťažnosť reagoval listom z 18. januára 2019, v ktorom uviedol, že súdny spis bol 3. januára

2017 odoslaný na účel vypracovania znaleckého posudku ustanovenému súdnemu znalcovi,

a keďže sa v súčasnosti nachádza u neho, mieru zavinenia prípadných prieťahov

v napadnutom konaní nie je možné zodpovedným spôsobom posúdiť.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„Základné právo garantované ,

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 14.000,- Eur

ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 415,51 Eur, ktorú

je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnemu zástupcovi Advokátska

kancelária Peter Rak, s. r. o. so sídlom Masarykova 13, Prešov do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky, chronológia úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní

5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému

súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. z 18. decembra 2019

uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. K okolnostiam danej

veci odkázal na svoje vyjadrenie z 10. decembra 2019 vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. a vyjadrenie z 23. júla 2019 vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. , ktorá sa týkala namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru iných účastníkov

napadnutého konania, tiež v procesnom postavení žalobcov. V označených vyjadreniach

poukázal na obdobia nečinnosti v určitých obdobiach napadnutého konania, ktoré mali byť

dôsledkom nepriaznivej personálnej situácie na okresnom súde, ako aj na skutočnosť, že

sťažovateľka až na poslednom pojednávaní konanom 14. októbra 2019 navrhla vykonanie

dôkazov, ktoré jej boli známe už pri podaní žaloby.

7. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení z 22. januára 2020 uviedol, že

sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a poukázal na to, že

sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť za nedostatočné personálneho obsadenie súdu

a že nemôže úplne súhlasiť ani s tvrdením, že ide o zložitú právnu vec. K tvrdeniu, že až

na pojednávaní konanom v roku 2019 mala sťažovateľka navrhnúť vykonanie dôkazov už

skôr známych, sťažovateľka uviedla: „K tvrdeniu súdu o tom, že som údajne až

na pojednávaní v roku 2019 mala navrhnúť vykonanie nejakých dôkazov uvádzam, že

nerozumiem, čoho sa toto tvrdenie týka.

Pre úplnosť uvádzam, že výsluch svedkov som navrhovala už v podanej žalobe,

v ktorej som opísala rozhodujúce skutočnosti na 8 stranách a predložila desiatky

dokumentov, a na pojednávaní som výlučne z dôvodu právnej istoty upresnila všetkých

svedkov a lekárov, ktorých dokumenty a vyšetrenia sú už v súdnom spise. V každom prípade

to nemá vplyv na to, že súd nekonal od roku 2013.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:

- 13. februára 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti,

- 17. apríla 2013 okresný súd zaslal žalobcom výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,

- 6. mája 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 4. júna 2013 okresný súd zisťoval výzvami adresovanými viacerým subjektom

majetkové pomery žalobcov,

- 14. júna až 15. júla 2013 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho výzvy

týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,

- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal žalobu žalovanej strane,

- 25. novembra 2013 žalovaná doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe,

- 20. februára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej strany, aby povolil

pristúpenie poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka na žalovanej strane,

- 4. marca 2014 okresný súd zaslal ďalšie výzvy na zisťovanie majetkových pomerov

žalobcov,

- 31. marca až 5. mája 2014 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho ďalšie

výzvy týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,

- 27. júna 2014 okresný súd vydal uznesenia o čiastočnom oslobodení žalobcov

od platenia súdnych poplatkov za žalobný návrh,

- 19. augusta 2014 poisťovňa žalovanej strany súhlasila so svojím vstupom

do napadnutého konania,

- 9. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vstupu

vedľajšieho účastníka do konania,

- 12. októbra 2014 okresný súd doručil žalobu vedľajšiemu účastníkovi,

- 28. mája 2015 žalobcovia predložili okresnému súdu znalecký posudok,

- 24. augusta 2015 žalobcovia žiadali, aby okresný súd nariadil pojednávanie,

- 17. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2016,

- 7. januára 2016 sa žalovaná vyjadrila k znaleckému posudku žalobcov,

- 1. februára 2016 bolo pojednávanie nariadené na 1. február 2016 zrušené pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania,

- 5. februára 2016 žalovaná doručila okresnému súdu otázky na znalca,

- 3. marca 2016 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje otázky na znalca,

- 12. októbra 2016 okresný súd ustanovil znalca z príslušného odboru pre účely

vyhotovenia znaleckého posudku,

- 3. januára 2017 okresný súd zaslal súdny spis ustanovenému znalcovi,

- 17. februára 2017 vedľajší účastník na žalovanej strane oznámil okresnému súdu

z dôvodu procesnej bezpečnosti v dôsledku právnej úpravy, že v predmetnom konaní

naďalej vystupuje popri žalovanej na jej strane ako intervenient,

- 27. februára 2017 ustanovený znalec požiadal okresný súd o doplnenie listinných

podkladov potrebných na vyhotovenie znaleckého posudku,

- 27. novembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil žalovanej,

aby ustanovenému znalcovi poskytovala potrebnú súčinnosť,

- 28. decembra 2017 žalovaná oznámila okresnému súdu, že znalcovi poskytuje

všetku potrebnú súčinnosť,

- 8. januára 2018 žalobcovia žiadali okresný súd o urýchlené konanie,

- 26. apríla 2018 okresný súd urgoval ustanoveného znalca na predloženie

znaleckého posudku,

- 25. októbra 2018 okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu

vo výške 150 €,

- 26. októbra 2018 okresný súd zaslal znalcovi ďalšiu urgenciu,

- 4. februára 2019 okresný súd zaslal podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky na preskúmanie postupu ustanoveného znalca v predmetnom konaní pri výkone

znaleckej činnosti a zároveň zaslal druhú urgenciu znalcovi,

- 3. mája 2019 okresný súd uznesením zrušil svoje predošlé uznesenie o ustanovení

znalca a vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu,

- 31. mája 2019 znalec vrátil okresnému súdu súdny spis,

- 10. júna 2019 okresný súd stanovil termín pojednávania na 14. október 2019,

- 14. októbra 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 21. októbra 2019 okresný súd vydal uznesenie o povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania žalovanou.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní,

ktorého predmetom je ochrana osobnosti, ide o posúdenie zodpovednosti poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti za smrť pacienta. Rozhodovanie v obdobných veciach býva

zložitejšie nielen po právnej stránke, ale najmä po stránke skutkovej. V tejto súvislosti však

ústavný súd konštatuje, že ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej

zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,

nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu

vrátane jeho nečinnosti (, , ). V posudzovanom

konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovanie písomného stanoviska znalca

trvalo neprimerane dlho, avšak dôvodom nebola náročnosť veci, ale nedostatočná

komunikácia okresného súdu s ustanoveným znalcom, čo možno pripísať skôr na vrub

neefektívnej činnosti súdu ako faktickej zložitosti prejednávanej veci.

19. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma

aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú

sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa

nepričinila o neprimerané predĺženie napadnutého konania, čo napokon netvrdil ani okresný

súd.

20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že v procesnom postupe okresného súdu

sa opakovane vyskytovali obdobia neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie od 12. októbra

2014 do 28. mája 2015 v trvaní 7 mesiacov, obdobie od 3. marca 2016 do 12. októbra 2016

v trvaní 6 mesiacov, obdobie od 27. februára 2017 do 27. novembra 2017 v trvaní

9 mesiacov, obdobie od 26. apríla 2018 do 25. októbra 2018 v trvaní 6 mesiacov),

keď okresný súd nevykonal v napadnutom konaní žiadny úkon. V napadnutom konaní teda

došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ako aj k zjavne neefektívnemu postupu

okresného súdu, keď po predložení znaleckého posudku žalobcami a po ich žiadosti

o nariadenie pojednávania (24. augusta 2015) najprv okresný súd nariadil súdne

pojednávanie na 1. február 2016 a následne ho zrušil z dôvodu potreby vykonania

znaleckého dokazovania. Po ustanovení znalca (12. októbra 2016) okresný súd uznesenie

o ustanovení znalca zrušil (3. mája 2019) bez toho, aby bol vyhotovený znalecký posudok

a následne znova nariadil súdne pojednávanie na 14. október 2019.

21. Znalec po vrátení súdneho spisu okresnému súdu uviedol, že v konaní nemohol

vyhotoviť znalecký posudok, pretože čakal, že mu okresný súd doplní podklady potrebné

na dokončenie znaleckého posudku. Okresný súd bol ale presvedčený, že po vydaní

uznesenia z 27. novembra 2017, ktorým nariadil žalovanému poskytnúť súčinnosť súdom

ustanovenému znalcovi, už znalec nepotrebuje žiadne ďalšie podklady. Uvedené možno

taktiež považovať za neefektívny postup súdu, ktorému sa dalo vyhnúť lepšou

komunikáciou so znalcom.

22. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu o nevyhovujúcej personálnej

situácii na okresnom súde ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom konaní. Taktiež mieru ochrany

ich základného práva zaručeného v , resp. práva podľa

dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (), resp. preťaženosťou príslušných súdnych oddelení.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu totiž nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

23. Vychádzajúc z uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že nečinnosťou,

ako i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

V.

Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie

24. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou vo veci konal.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd už opakovane prikázal okresnému súdu

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (v prípade žalobcu vo 4. rade

z 10. septembra 2019 ažalobcu v 3. rade

‒ z 12. septembra 2019), opätovne mu tento príkaz nedával

a ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

30. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

31. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 14 000 €, ktoré odôvodňuje zásahom do jej emocionálnej sféry

v dôsledku úmrtia syna, keď dôvod a príčina jeho smrti nebola objasnená ani po šiestich

rokoch od začatia konania.

32. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy a nesústredený a neefektívny

postup okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy aj predmet napadnutého

konania a správanie sťažovateľky, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie (porovnaj ; bod 2 výroku tohto

nálezu).

IV.

Trovy konania

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej

vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom.

36. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Za vyjadrenie

sťažovateľky na výzvu ústavného súdu z 22. januára 2020 vychádzal ústavný súd

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020, čo

predstavuje odmenu v sume 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom

10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 €. Keďže Advokátska kancelária

Peter Rak, s. r. o., je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), čo bolo preukázané

zaslaním kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal

náhradu trov vo výške 640,65 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu