Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 466/2019
PDF · 242.84 KB
No categories available
I. ÚS 466/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , , zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Peter Rak, s. r. o., Masarykova 13, Prešov, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Peter Rak, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 37 C 14/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 14/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. p r i z n á v a trovy konania v sume 640,65 € (slovom
šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Peter Rak, s. r. o., Masarykova 13, Prešov,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 466/2019-19 z 26. novembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , (ďalej len „sťažovateľka“),
v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 14/2013 (ďalej len
„napadnuté konanie“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v napadnutom konaní sťažovateľka ako jedna
zo žalobcov podala 11. februára 2013 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti proti
Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, Rastislavova 43, Košice (ďalej len
„žalovaná“). Dôvodom podania žaloby bolo úmrtie jej syna z dôvodu nedostatočnej
lekárskej starostlivosti žalovanej. Podľa tvrdenia sťažovateľky do podania ústavnej
sťažnosti nebolo na okresnom súde uskutočnené ani jedno pojednávanie. Posledným
procesným úkonom okresného súdu bolo uznesenie o ustanovení znalca ešte v roku 2016.
Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti na strane štyri okrem nečinnosti uvádza aj príklady
nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu.
3. Sťažovateľka sa domáhala odstránenia nečinnosti okresného súdu aj sťažnosťou na
prieťahy (január 2019, pozn.) podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) adresovanou predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu na túto
sťažnosť reagoval listom z 18. januára 2019, v ktorom uviedol, že súdny spis bol 3. januára
2017 odoslaný na účel vypracovania znaleckého posudku ustanovenému súdnemu znalcovi,
a keďže sa v súčasnosti nachádza u neho, mieru zavinenia prípadných prieťahov
v napadnutom konaní nie je možné zodpovedným spôsobom posúdiť.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom rozhodol:
„Základné právo garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37C/14/2013
porušené bolo.
Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37C/14/2013 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 14.000,- Eur
ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 415,51 Eur, ktorú
je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnemu zástupcovi Advokátska
kancelária Peter Rak, s. r. o. so sídlom Masarykova 13, Prešov do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky, chronológia úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní
5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému
súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
6. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. 1 Spr V 852/2019 z 18. decembra 2019
uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. K okolnostiam danej
veci odkázal na svoje vyjadrenie z 10. decembra 2019 vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. I. ÚS 442/2019 a vyjadrenie z 23. júla 2019 vo veci vedenej ústavným súdom
pod sp. zn. I. ÚS 278/2019, ktorá sa týkala namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru iných účastníkov
napadnutého konania, tiež v procesnom postavení žalobcov. V označených vyjadreniach
poukázal na obdobia nečinnosti v určitých obdobiach napadnutého konania, ktoré mali byť
dôsledkom nepriaznivej personálnej situácie na okresnom súde, ako aj na skutočnosť, že
sťažovateľka až na poslednom pojednávaní konanom 14. októbra 2019 navrhla vykonanie
dôkazov, ktoré jej boli známe už pri podaní žaloby.
7. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení z 22. januára 2020 uviedol, že
sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a poukázal na to, že
sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť za nedostatočné personálneho obsadenie súdu
a že nemôže úplne súhlasiť ani s tvrdením, že ide o zložitú právnu vec. K tvrdeniu, že až
na pojednávaní konanom v roku 2019 mala sťažovateľka navrhnúť vykonanie dôkazov už
skôr známych, sťažovateľka uviedla: „K tvrdeniu súdu o tom, že som údajne až
na pojednávaní v roku 2019 mala navrhnúť vykonanie nejakých dôkazov uvádzam, že
nerozumiem, čoho sa toto tvrdenie týka.
Pre úplnosť uvádzam, že výsluch svedkov som navrhovala už v podanej žalobe,
v ktorej som opísala rozhodujúce skutočnosti na 8 stranách a predložila desiatky
dokumentov, a na pojednávaní som výlučne z dôvodu právnej istoty upresnila všetkých
svedkov a lekárov, ktorých dokumenty a vyšetrenia sú už v súdnom spise. V každom prípade
to nemá vplyv na to, že súd nekonal od roku 2013.“
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 37 C 14/2013 zistil, že
v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:
- 13. februára 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti,
- 17. apríla 2013 okresný súd zaslal žalobcom výzvy na zaplatenie súdneho poplatku,
- 6. mája 2013 žalobcovia doručili okresnému súdu žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov,
- 4. júna 2013 okresný súd zisťoval výzvami adresovanými viacerým subjektom
majetkové pomery žalobcov,
- 14. júna až 15. júla 2013 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho výzvy
týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,
- 12. novembra 2013 okresný súd zaslal žalobu žalovanej strane,
- 25. novembra 2013 žalovaná doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe,
- 20. februára 2014 bol okresnému súdu doručený návrh žalovanej strany, aby povolil
pristúpenie poisťovne do konania ako vedľajšieho účastníka na žalovanej strane,
- 4. marca 2014 okresný súd zaslal ďalšie výzvy na zisťovanie majetkových pomerov
žalobcov,
- 31. marca až 5. mája 2014 boli okresnému súdu doručené odpovede na jeho ďalšie
výzvy týkajúce sa majetkových pomerov žalobcov,
- 27. júna 2014 okresný súd vydal uznesenia o čiastočnom oslobodení žalobcov
od platenia súdnych poplatkov za žalobný návrh,
- 19. augusta 2014 poisťovňa žalovanej strany súhlasila so svojím vstupom
do napadnutého konania,
- 9. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcov, aby sa vyjadrili k vstupu
vedľajšieho účastníka do konania,
- 12. októbra 2014 okresný súd doručil žalobu vedľajšiemu účastníkovi,
- 28. mája 2015 žalobcovia predložili okresnému súdu znalecký posudok,
- 24. augusta 2015 žalobcovia žiadali, aby okresný súd nariadil pojednávanie,
- 17. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2016,
- 7. januára 2016 sa žalovaná vyjadrila k znaleckému posudku žalobcov,
- 1. februára 2016 bolo pojednávanie nariadené na 1. február 2016 zrušené pre účely
nariadenia znaleckého dokazovania,
- 5. februára 2016 žalovaná doručila okresnému súdu otázky na znalca,
- 3. marca 2016 žalobcovia doručili okresnému súdu svoje otázky na znalca,
- 12. októbra 2016 okresný súd ustanovil znalca z príslušného odboru pre účely
vyhotovenia znaleckého posudku,
- 3. januára 2017 okresný súd zaslal súdny spis ustanovenému znalcovi,
- 17. februára 2017 vedľajší účastník na žalovanej strane oznámil okresnému súdu
z dôvodu procesnej bezpečnosti v dôsledku právnej úpravy, že v predmetnom konaní
naďalej vystupuje popri žalovanej na jej strane ako intervenient,
- 27. februára 2017 ustanovený znalec požiadal okresný súd o doplnenie listinných
podkladov potrebných na vyhotovenie znaleckého posudku,
- 27. novembra 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil žalovanej,
aby ustanovenému znalcovi poskytovala potrebnú súčinnosť,
- 28. decembra 2017 žalovaná oznámila okresnému súdu, že znalcovi poskytuje
všetku potrebnú súčinnosť,
- 8. januára 2018 žalobcovia žiadali okresný súd o urýchlené konanie,
- 26. apríla 2018 okresný súd urgoval ustanoveného znalca na predloženie
znaleckého posudku,
- 25. októbra 2018 okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu
vo výške 150 €,
- 26. októbra 2018 okresný súd zaslal znalcovi ďalšiu urgenciu,
- 4. februára 2019 okresný súd zaslal podnet Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky na preskúmanie postupu ustanoveného znalca v predmetnom konaní pri výkone
znaleckej činnosti a zároveň zaslal druhú urgenciu znalcovi,
- 3. mája 2019 okresný súd uznesením zrušil svoje predošlé uznesenie o ustanovení
znalca a vyzval znalca na vrátenie súdneho spisu,
- 31. mája 2019 znalec vrátil okresnému súdu súdny spis,
- 10. júna 2019 okresný súd stanovil termín pojednávania na 14. október 2019,
- 14. októbra 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,
- 21. októbra 2019 okresný súd vydal uznesenie o povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania žalovanou.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
13. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
IV.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným
súdom
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.)
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).
15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016
je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
18. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní,
ktorého predmetom je ochrana osobnosti, ide o posúdenie zodpovednosti poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti za smrť pacienta. Rozhodovanie v obdobných veciach býva
zložitejšie nielen po právnej stránke, ale najmä po stránke skutkovej. V tejto súvislosti však
ústavný súd konštatuje, že ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej
zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,
nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu
vrátane jeho nečinnosti (I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03, III. ÚS 377/09). V posudzovanom
konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a vypracovanie písomného stanoviska znalca
trvalo neprimerane dlho, avšak dôvodom nebola náročnosť veci, ale nedostatočná
komunikácia okresného súdu s ustanoveným znalcom, čo možno pripísať skôr na vrub
neefektívnej činnosti súdu ako faktickej zložitosti prejednávanej veci.
19. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma
aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa
nepričinila o neprimerané predĺženie napadnutého konania, čo napokon netvrdil ani okresný
súd.
20. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že v procesnom postupe okresného súdu
sa opakovane vyskytovali obdobia neodôvodnenej nečinnosti (napr. obdobie od 12. októbra
2014 do 28. mája 2015 v trvaní 7 mesiacov, obdobie od 3. marca 2016 do 12. októbra 2016
v trvaní 6 mesiacov, obdobie od 27. februára 2017 do 27. novembra 2017 v trvaní
9 mesiacov, obdobie od 26. apríla 2018 do 25. októbra 2018 v trvaní 6 mesiacov),
keď okresný súd nevykonal v napadnutom konaní žiadny úkon. V napadnutom konaní teda
došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ako aj k zjavne neefektívnemu postupu
okresného súdu, keď po predložení znaleckého posudku žalobcami a po ich žiadosti
o nariadenie pojednávania (24. augusta 2015) najprv okresný súd nariadil súdne
pojednávanie na 1. február 2016 a následne ho zrušil z dôvodu potreby vykonania
znaleckého dokazovania. Po ustanovení znalca (12. októbra 2016) okresný súd uznesenie
o ustanovení znalca zrušil (3. mája 2019) bez toho, aby bol vyhotovený znalecký posudok
a následne znova nariadil súdne pojednávanie na 14. október 2019.
21. Znalec po vrátení súdneho spisu okresnému súdu uviedol, že v konaní nemohol
vyhotoviť znalecký posudok, pretože čakal, že mu okresný súd doplní podklady potrebné
na dokončenie znaleckého posudku. Okresný súd bol ale presvedčený, že po vydaní
uznesenia z 27. novembra 2017, ktorým nariadil žalovanému poskytnúť súčinnosť súdom
ustanovenému znalcovi, už znalec nepotrebuje žiadne ďalšie podklady. Uvedené možno
taktiež považovať za neefektívny postup súdu, ktorému sa dalo vyhnúť lepšou
komunikáciou so znalcom.
22. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu o nevyhovujúcej personálnej
situácii na okresnom súde ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu strán v súdnom konaní. Taktiež mieru ochrany
ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (I. ÚS 119/03), resp. preťaženosťou príslušných súdnych oddelení.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu totiž nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát
musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť
dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06).
23. Vychádzajúc z uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že nečinnosťou,
ako i neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto nálezu).
V.
Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie
24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti
vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou
nečinnosťou vo veci konal.
26. Vzhľadom na to, že ústavný súd už opakovane prikázal okresnému súdu
konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (v prípade žalobcu vo 4. rade
‒ I. ÚS 278/2019 z 10. septembra 2019 ažalobcu v 3. rade
‒ II.ÚS 187/2019 z 12. septembra 2019), opätovne mu tento príkaz nedával
a ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
28. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
29. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
30. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote
priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného
ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
31. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné
zadosťučinenie v sume 14 000 €, ktoré odôvodňuje zásahom do jej emocionálnej sféry
v dôsledku úmrtia syna, keď dôvod a príčina jeho smrti nebola objasnená ani po šiestich
rokoch od začatia konania.
32. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
33. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy a nesústredený a neefektívny
postup okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy aj predmet napadnutého
konania a správanie sťažovateľky, považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 €
za primerané finančné zadosťučinenie (porovnaj II. ÚS 187/2019; bod 2 výroku tohto
nálezu).
IV.
Trovy konania
34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
35. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej
vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom.
36. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 €
za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Za vyjadrenie
sťažovateľky na výzvu ústavného súdu z 22. januára 2020 vychádzal ústavný súd
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020, čo
predstavuje odmenu v sume 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom
10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 €. Keďže Advokátska kancelária
Peter Rak, s. r. o., je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), čo bolo preukázané
zaslaním kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, uvedená suma bola
zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal
náhradu trov vo výške 640,65 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu