Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)I. ÚS 235/2019
PDF · 238.69 KB
No categories available
I. ÚS 235/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov
Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 P 50/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 235/2019-17 zo 4. júna 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní
o úpravu styku s maloletými deťmi. Návrh bol okresnému súdu doručený 29. novembra
2017 a do dnešného dňa okresný súd nevydal rozhodnutie vo veci samej. Podľa tvrdenia
sťažovateľa okresný súd vo veci riadne nekoná, postupuje neefektívne a v rozpore
so záujmami maloletých detí. Napadnuté konanie si s ohľadom na predmet konania (výkon
rodičovských práv, pozn.) vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania. Sťažovateľ uvádza, že aj
napriek tejto skutočnosti okresný súd nepostupoval v napadnutom konaní s osobitnou
starostlivosťou a zapríčinil viaceré prieťahy najmä nariadením znaleckého dokazovania.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn.
4 P 50/2017 porušené boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať
bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa domáha priznania finančného zadosťučinenia
vo výške 2 000 € a úhrady trov konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
4. Ústavný súd najmä s ohľadom na predmet napadnutého konania si v prípravnej
fáze konania vyžiadal stanovisko okresného súdu k ústavnej sťažnosti. Predsedníčka
okresného súdu v podaní sp. zn. Spr 227/19 zo 16. mája 2019, ktoré bolo doručené
ústavnému súdu 22. mája 2019, uviedla, že „... od júla 2017 do súčasnosti nebol urobený
žiadny úkon smerujúci k ukončeniu veci, čo bolo spôsobené najmä nečinnosťou ustanovenej
(ustanovených) znalkyne (znalcov)... znalecký posudok k dnešnému dňu nie je
vypracovaný...
... Zároveň som sa oboznámila so sťažnostným spisom 1SprS/10/2019, z ktorého som
zistila, že vo veci som dňa 19.3.2019 nariadila dohľad v pravidelných trojmesačných
lehotách, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania.“.
5. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa
na ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na prípadné doplnenie vyjadrenia
zo 16. mája 2019 okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 306/19 z 18. júna 2019,
ktoré bolo ústavnému súdu doručené 21. júna 2019. Predsedníčka okresného súdu uviedla,
že svoje pôvodné vyjadrenie Spr 227/19 zo 16. mája 2019 nežiada doplniť a zároveň
vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.
6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
zaujal stanovisko podaním z 18. júla 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 23. júla
2019.
6.1 Sťažovateľ vo svojom stanovisku po opísaní chronologického priebehu
napadnutého konania uviedol, že konajúci súd je v napadnutom konaní nečinný
a za 20 mesiacov nedokázal rozhodnúť v právne a skutkovo nie zložitej veci.
6.2 Podľa sťažovateľa sa okresný súd konkrétne nevyjadril k príčinám zbytočných
prieťahov. Nariadený dohľad predsedníčky okresného súdu považuje za nedostatočný
a formálny, ktorý nevedie k náprave a odstráneniu nečinnosti okresného súdu.
„... Odporca neefektívnym procesným postupom podstatne predĺžil rozhodovanie
vo veci. Odporca nekonal dostatočne rýchlo t.j. bezprieťahovo, hoci ide o vec starostlivosti
súdu o maloleté deti...
... V tomto konaní nejde o skutkovo zložitú vec ani právne zložitú vec a napriek tomu
toto konanie trvá už takmer 20 mesiacov. Odporca zodpovedá za nečinnosť ustanovených
znalcov v tejto veci.
... Odporca si vopred neprekonzultoval s potencionálnymi znalcami ich objektívnu
možnosť vypracovať znalecký posudok v primeranej lehote...
... Odporca v tomto konaní dlhodobo postupuje spôsobom, ktorému chýba účelnosť
a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania.
...Odporca si neuvedomil že hrozí nebezpečenstvo závažnej ujmy na psychike
maloletých detí ktoré dlhodobo vyrastajú bez kontaktu s mojou osobou...“
6.3 V ďalšom sťažovateľ uvádza svoj názor na postup okresného súdu v napadnutom
konaní, popisuje ním podané urgencie a sťažnosti vo vzťahu k nečinnosti konajúceho súdu,
kriticky hodnotí neefektívny spôsob ustanovovania znalcov pre účely vypracovania
znaleckého posudku v konaní, v ktorom hlavne vidí najväčšiu príčinu vzniku zbytočných
prieťahov.
6.4. V závere svojho stanoviska sťažovateľ ústavnému súdu oznámil, že netrvá
na ústnom prejednaní veci.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
8. Z obsahu sťažnosti, obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu
a chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti
o priebehu napadnutého konania:
- 29. novembra 2017 sťažovateľ (otec maloletých detí) podal návrh na úpravu styku
s maloletými deťmi a zníženie výživného,
- 21. decembra 2017 bol uznesením okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-43 maloletým
deťom ustanovený kolízny opatrovník a zároveň bolo účastníkom konania zaslané poučenie
o procesných právach a povinnostiach,
- 29. mája 2018 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, okresný súd uskutočnil výsluch
účastníkov, pojednávanie okresný súd odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého
dokazovania z odboru pedopsychológie,
- 1. júna 2018 bola uznesením okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-133 ustanovená
na vypracovanie znaleckého posudku znalkyňa z odboru psychológie Mgr. Zuzana
Tomášková, ktorá podaním doručeným okresnému súdu 18. júna 2018 oznámila dôvody,
pre ktoré nemôže vypracovať znalecký posudok (ukončovanie činnosti znalca
k 31. decembru 2018 a vo vzťahu k uvedenému jej zvýšená pracovná zaťaženosť, pozn.),
- 6. júla 2018 okresný súd uznesením č. k. 4 P 50/2017-136 zrušil ustanovenie
pôvodnej znalkyne a zároveň ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku novú znalkyňu
Mgr. Boženu Doničovú, ktorej určil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku 50 dní od
doručenia spisu,
- 3. augusta 2018 bolo uznesenie okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-136 doručené
znalkyni, právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo 21. augusta 2018,
- 4. septembra 2018 bol súdny spis doručený ustanovenej znalkyni,
- 6. októbra 2018 bol zo strany navrhovateľa podaný návrh na úpravu pôvodného
návrhu a návrh na doplnenie dokazovania,
- 6. novembra 2018 písomným podaním znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku minimálne o 90 dní, ktorú jej okresný súd predĺžil do
15. januára 2019,
- 4. marca 2019 okresný súd vyzval znalkyňu na predloženie vypracovaného
znaleckého posudku, prípadne na uvedenie dôvodov, pre ktoré nie je znalecký posudok
vypracovaný, uvedená výzva nebola znalkyňou riadne prevzatá,
- 12. marca 2019 okresný súd telefonicky kontaktoval znalkyňu, ktorá uviedla, že
znalecký posudok nie je vypracovaný pre jej zdravotné problémy a pracovnú
zaneprázdnenosť,
- 14. marca 2019 bol spis znalkyňou vrátený bez vypracovania znaleckého posudku,
- 27. marca 2019 uznesením okresného súdu č. k. 4 P 50/2017-308 bolo zrušené
ustanovenie znalkyne zo 6. júla 2018 a na vypracovanie znaleckého posudku bola
ustanovená nová znalkyňa Mgr. Emília Kollárová, ktorej bola uložená povinnosť
vypracovať znalecký posudok v 90-dňovej lehote, uznesenie bolo znalkyni doručené
1. apríla 2019.
IV.
Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a vyhodnotenie postupu okresného súdu
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS105/07, IV. ÚS 90/2010).
13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 dohovoru, pozn.) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
(m. m. IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CMP“), najmä z jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12. Podľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje z úradnej
povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv
bola rýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
16. Podľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými
subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
O odročení pojednávania rozhoduje súd aj v mimosporovom konaní podľa § 183 a § 184
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) taktiež účinného od 1. júla 2016, a to
v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Preto aj v konaniach starostlivosti súdu o maloletých je možné
pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny termín. To znamená, že
podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je odročovanie pojednávania na neurčito
zo zákona vylúčené (§ 395 ods. 1 CMP).
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,
ústavný súd konštatuje, že konanie o úprave styku k maloletým deťom a zníženie výživného
tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno
považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne
zložitú vec.
19. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým
spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. V danom prípade ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa nevzhliadol
takú okolnosť, na základe ktorej by mu mohol byť pričítaný podiel na veci, v akom sa
nachádzala v čase podania ústavnej sťažnosti.
21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Okresný súd bezprostredne po doručení návrhu 29. novembra 2017 postupoval
plynule a vykonával úkony procesného charakteru (poučenie účastníkov o procesných
právach a povinnostiach, ustanovenie kolízne opatrovníka maloletým deťom, nariadenie
pojednávania na 29. mája 2018, pozn.).
22. Ďalší postup okresného súdu je poznačený neefektívnou a nesústredenou
činnosťou, ktorú možno konštatovať pri zvolenom spôsobe dokazovania, ako aj pri postupe
súdu pri ustanovovaní znalcov. Okresný súd mohol na pojednávaní 29. mája 2018 okrem
výsluchu strán pristúpiť aj k výsluchu maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek
a rozumovú a vôľovú vyspelosť mohli prispieť k zisteniu skutočností podstatných
pre rozhodnutie súdu. Okresný súd takto nepostupoval a hneď na prvom pojednávaní
po výsluchu strán rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania a pojednávanie odročil
na neurčito. Keďže v konaní pôvodne ustanovená znalkyňa (uznesenie č. k. 4 P 50/2017-
133 z 1. júna 2018, pozn.) oznámila okresnému súdu, že v požadovanej lehote nie je
schopná znalecký posudok vypracovať, okresný uznesením č. k. 4 P 50/2017-136 zo 6. júla
2018 ustanovil v konaní novú znalkyňu, ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký
posudok v lehote 50 dní. Súdny spis bol okresným súdom predložený znalkyni 4. septembra
2018, ktorá po uplynutí lehoty určenej na vypracovanie znaleckého posudku (podanie
zo 6. novembra 2018, pozn.) požiadala okresný súd o predĺženie lehoty. Okresný súd
vyhovel žiadosti znalkyne a určil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku
do 15. januára 2019. Okresný súd si vyžiadal vypracovaný znalecký posudok 4. marca 2019
a zistil, že znalkyňa si nesplnila svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote (nečinnosť
znalkyne po dobu 7 mesiacov, pozn.). Okresný súd uznesením č. k. 4 P 50/2017-308
z 27. marca 2019 ustanovil v konaní v poradí už tretiu znalkyňu a určil jej lehotu 90 dní
na vypracovanie znaleckého posudku. V čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej
sťažnosti znalecký posudok nebol vypracovaný.
23. Bez ohľadu na relatívnu náročnosť nariadeného znaleckého dokazovania
(spravidla vykonávaného vo viacerých samostatných fázach hodnotenia správania rodičov
a maloletých detí) došlo v posudzovanom prípade k vytvoreniu stavu, keď po dobu v trvaní
viac ako jedného roka nie je uskutočnený zo strany znalca ani len potrebný výsluch rodičov
a maloletých detí, ktorý je nevyhnutným podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku.
Zvolený spôsob dokazovania okresným súdom sám osebe vniesol predpoklad určitého
predĺženia napadnutého konania, avšak jeho ďalší postup, najmä bez dôrazu na vyžiadanie
si splnenia povinnosti zo strany ustanovených znalcov, viedli k výraznému predĺženiu. Tým
sa de facto oddialila reálna možnosť dosiahnutia rozhodnutia vo veci samej
z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľnej dobe.
24. Nielen účastníkom konania, ale aj ustanovenému znalcovi v konaní vznikajú
procesné povinnosti, splnenie ktorých zabezpečuje riadny priebeh konania. Je na rozhodnutí
konajúceho súdu, či využije možnosť vynútiť si splnenie procesných povinnosti uložením
poriadkovej pokuty [§ 102 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP], avšak je
potrebné zároveň uviesť, že samotný inštitút poriadkovej pokuty je potrebné vnímať ako
účinný nástroj súdu na zabezpečenie plynulosti konania. Preto i nevyužitie možnosti
uloženia poriadkovej pokuty je možné v ústavnoprávnom rozmere považovať za jednu
z príčin vzniku zbytočných prieťahov ku konštatovaniu porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2
V.
Závery ústavného súdu
25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že s ohľadom na predmet
konania pri rozhodovaní o úprave pomerov k maloletým deťom ide o vec, ktorá
vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu výnimočnou rýchlosťou, čo v napadnutom
konaní nebolo uskutočnené.
26. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike
z 18. 7. 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné
prejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen
proti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).
27. Rovnako tak ESĽP uviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté
prejednávať rýchlo. Prieťahy v niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky,
že celková doba konania nebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku
z 27. 6. 2000, bod 110, porovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994,
bod 72). V rozsudku vo veci Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007 uviedol: „V tomto
ohľade Súd pripomína, že žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky umožňujúce riešiť
prípady týkajúce sa maloletých detí s najvyššou rýchlosťou, napriek prípadným rozporom
medzi rodičmi týchto detí.“ (bod 74 rozsudku).
28. V prípade konania, ktorého cieľom je priznanie práva na styk s dieťaťom,
vyžaduje si predmetná vec naliehavé prejednanie, keďže samotné plynutie času môže
spôsobiť nezvratné následky vo vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý s ním nežije (bod
106 rozsudku Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).
29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného
súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 4 P 50/2017 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na druhej strane však ústavný súd pripomína, že ak by rodičia skutočne dbali
o najlepší záujem svojich maloletých detí, mohli sa na úprave pomerov k nim dohodnúť
a k žiadnym prieťahom v konaní pred súdom by nemuselo dochádzať.
VI.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
31. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd
je povinný postupovať podľa čl. 6 CMP, § 30 a § 35 – 38 CMP.
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €. Svoj
návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľa zdôvodnil tým, že nečinnosťou
okresného súdu v napadnutom konaní mu vznikla nemajetková ujma spočívajúca najmä
v narušení citových väzieb medzi ním a maloletými deťmi, ako aj v pocite právnej neistoty
vyplývajúcej z absencie rozhodnutia, ktoré by upravilo styk sťažovateľa s jeho maloletými
deťmi.
35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma
požadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.
36. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
4 P 50/2017, berúc do úvahy všetky okolnosti danej veci (súčasne s návrhom na úpravu
styku k maloletým deťom po rozvode manželstva sťažovateľ navrhol zníženie výživného,
pozn.), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané (bod 3 výroku nálezu)
a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VII.
Trovy konania
37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa
§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa
výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €.
39. Ústavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti, písomné vyjadrenie sťažovateľa) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi. Úhrada za tri úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (3 x 163,33 €) spolu s režijným paušálom (3 x 9,80 €) predstavuje
sumu trov konania celkom 519,39 €.
40. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa JUDr. Jána Vajdu v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu
(§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2019