Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 92/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou

JUDr. Štefániou Harciníkovou, Saleziánska 4, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 519,39 €

(slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Štefánie Harciníkovej,

Saleziánska 4, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu sporovou stranou v napadnutom konaní, ktoré začalo podaním určovacej žaloby

16. mája 2006. Predmetom konania je usporiadanie právnych vzťahov medzi žalobcami

(vlastníkmi stavby, pozn.) a žalovanými (vlastníkmi pozemku, pozn.) k stavbe zriadenej

v roku 1957 na cudzom pozemku právnymi predchodcami žalobcov.

3. Sťažovateľ v sťažnosti rozsiahlo popisuje priebeh napadnutého konania, z ktorého

v podstatnom vyplýva, že v priebehu konania dochádzalo k zmenám účastníkov konania

(uznesením z 9. decembra 2015), bola vykonaná miestna obhliadka, uskutočnilo sa šesť

pojednávaní, ostatné z nich 10. júna 2016, opakovane bola pripustená zmena petitu

(uzneseniami z 10. septembra 2008, 8. augusta 2012, 27. septembra 2012 a 9. decembra

2015), bolo nariadené znalecké dokazovanie (uznesením z 3. augusta 2010) a podanie

odborného vyjadrenia (uznesením z 28. marca 2017), ako aj ponechaný priestor sporovým

stranám na mimosúdne vyriešenie sporu. Okresný súd vydal dva rozsudky vo veci sp. zn.

z 13. júna 2011, ktorým vyhovel žalobe, a zo 17. októbra 2012, ktorým návrh

zamietol. Oba rozsudky boli následne odvolacím súdom zrušené (uznesením Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 12. decembra 2011 a uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 29. mája 2013) a vec vrátená na ďalšie konanie okresnému

súdu.

4. Sťažovateľ následne takto právne vyhodnotil priebeh konania:

«Z... priebehu namietaného konania vyplýva, že vec sťažovateľa... nie je právoplatne

skončená ani po viac ako 12 rokoch (resp. konanie prebieha už takmer 13 rokov) v dôsledku

nečinnosti, nesústredeného a neefektívneho procesného postupu okresného súdu (dokazuje

to aj zrušenie dvoch meritórnych rozhodnutí vo veci), a teda v konaní okresného súdu

dochádza k zbytočným prieťahom a tým aj k porušovaniu jeho základných práv podľa čl. 48

ods. 2 ako aj dohovoru.

Podľa sťažovateľa v danom prípade nejde o vec osobitne zložitú, keďže rozhodovanie

o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti patrí do bežnej rozhodovacej agendy

všeobecných súdov a v tomto prípade povaha veci resp. jej skutková a právna stránka bola

ustálená Krajským súdom Žilina v odvolacom konaní... Sťažovateľ je presvedčený, že

nerešpektovanie záverov odvolacieho súdu v jeho uzneseniach, procesné pochybenia súdu,

samotná zdĺhavosť konania zapríčinená nečinnosťou a neefektívnym vedením namietaného

konania generovali zvýšenie komplikovanosti sporu (či v podobe zmien petitu... zmeny

účastníkov žalovaných strán v dôsledku prevodov pozemkov, úmrtie žalobkyne...), pričom

ani tieto „komplikácie“ nemôžu „ospravedlniť“ neúmerne dlhé konanie a najmä dlhodobo

trvajúci stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ (aj ďalší žalobcovia) nachádza. Postup

súdu v konaní... nielen že znižuje jeho šance na úspešné vymoženie práva (v prípade

pozitívneho rozhodnutia), ale naopak vyvoláva u sťažovateľa intenzívny pocit, že úprava

pomerov medzi účastníkmi konania k jeho domu... súdnym rozhodnutím zostane len fikciou

a základné právo na súdnu ochranu... sa pre neho stáva iluzórnym právom, pretože...

sťažovateľovi bolo odmietnuté poskytnutie reálnej súdnej ochrany v rozumnom čase

zodpovedajúcom povahe práv a reálnym okolnostiam prerokúvanej veci.»

5. Sťažovateľ na základe svojej sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1

... a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

ods. 2 ... a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru... postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Žilina sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20 000,00 €..., ktorú je

Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

346,26 €...“

6. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodňuje svojím pocitom

bezprávia a frustrácie z dlhoročnej právnej neistoty takto:

„Sťažovateľ takmer 13 rokov nerozhodnutia v jeho veci je vystavený enormnej

psychickej záťaži vyplývajúca z právnej neistoty ohľadom predmetu sporu, ktorá je

zvýraznená povahou a významom, ktorý má pre sťažovateľa prerokovávaná vec a meritórne

rozhodnutie vytvárajúce právny rámec podmienok, aby sťažovateľ mohol pokojne užívať

svoj majetok... Právna neistota, ktorej je sťažovateľ dlhodobo vystavený, výrazne negatívne

zasahuje do jeho práva na plnohodnotný a kvalitný rodinný život...“

7. Uznesením sp. zn. z 29. mája 2019 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

8. Na výzvu ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn.

z 26. júla 2019 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom

prerokovaní veci, a priebeh napadnutého konania popísala takto:

„Predmetom konania, ktoré začalo podaním žaloby na Okresnom súde Žilina dňa

16.05.2006, je usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi žalobcami a žalovanými

k nehnuteľnostiam, a to určením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Svojou povahou jedná

sa o spor skutkovo a právne zložitý, čo ovplyvnilo rozsah vykonávaného dokazovania

v prejednávanej veci, ktoré bolo spojené aj s vykonaním znaleckého dokazovania. Priebeh

konania ovplyvnili viaceré zmeny žalobných návrhov. Súd prvej inštancie rozhodol dňa

13.06.2011, avšak na základe podaného odvolania žalobcov a žalovaných rozhodol Krajský

súd v Žiline dňa 12.12.2011 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu

na ďalšie konanie. Aj po rozhodnutí odvolacieho súdu opätovne došlo k zmenám žaloby

a k opätovnému vyhláseniu rozsudku dňa 17.10.2012. Na základe opätovného odvolania

žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd dňa 29.05.2013 tak, že

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec opätovne vrátil súdu na ďalšie konanie.

Po druhom rozhodnutí odvolacieho súdu na nariadenom pojednávaní opätovne došlo

k šiestej zmene žaloby a následnému návrhu procesných strán na odročenie pojednávania

za účelom mimosúdneho rokovania sporových strán. Nakoľko strany k dohode nedospeli,

súd nariadil pojednávanie a pokračoval vo vykonávaní dôkazov. Po opätovnom návrhu

na pripustenie zmeny žaloby a rozhodnutí súdu o navrhovanej zmene súd pokračoval

vo vykonávaní dôkazov v zmysle procesných návrhov strán sporu.

Aktuálne je vo veci nariadený termín pojednávania na deň 20.09.2019...

S prihliadnutím na okamih začatia konania v predmetnej právnej veci a skutočnosť,

že ku dňu vyjadrenia k ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo v predmetnej veci právoplatne

rozhodnuté, je možné konštatovať pri znalosti judikatúry Ústavného súdu SR, že ani

skutková a právna zložitosť veci neodôvodňuje primeranosť konania trvajúceho viac ako 13

rokov...“

9. Ústavný súd spracovaný prehľad procesných úkonov overil jeho porovnaním

s obsahom spisového materiálu okresného súdu, a keďže mu zodpovedal, pre potreby

ďalšieho konania z neho vychádzal.

10. Sťažovateľ podaním z 27. júla 2019 na výzvu ústavného súdu oznámil, že netrvá

na ústnom prejednaní sťažnosti, obranu okresného súdu vyhodnotil ako nedôvodnú, naďalej

zotrval na sťažnosti v celom rozsahu, vyjadril presvedčenie, že prieťahy v konaní spôsobil

okresný súd, a požiadal o priznanie náhrady trov aj za podanie vyjadrenia z 27. júla 2019.

11. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zriadenie vecného

bremena patrí k bežnej rozhodovacej činnosti súdov, avšak pripúšťa istú mieru skutkovej

náročnosti z dôvodu potreby odborného posudzovania skutkových otázok znalcom.

19. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ

k predĺženiu konania čiastočne prispel opakovanými zmenami predmetu konania.

Jeho príspevok nemožno hodnotiť ako rozhodujúci faktor pri predĺžení konania, avšak

ústavný súd ho zohľadnil pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia.

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

21. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že zatiaľ, čo rôzne prieťahy nemusia samostatne

viesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak sa na ne

prihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť k porušeniu označeného práva sťažovateľa

(Deumeland proti Nemecku, rozsudok z 29. 5. 1986).

22. Celková dĺžka konania predstavuje ku dňu rozhodovania ústavného súdu viac ako

13 rokov. Rozsudky okresného súdu boli v odvolacom konaní opakovane zrušené z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ústavný

súd identifikoval aj obdobia opakovanej nečinnosti okresného súdu od 2. januára 2007

do 5. decembra 2007, od 10. septembra 2008 do 3. apríla 2009, od 3. apríla 2009 do 3. mája

2010, od 15. februára 2012 do 17. augusta 2012, od 27. februára 2015 do 5. augusta 2015

a od 9. decembra 2015 do 10. júna 2016, spolu v trvaní približne 48 mesiacov. Ústavný súd

nepovažuje za efektívny postup ani takmer dva roky trvajúce obstarávanie odborného

vyjadrenia vo veci. Uvedený postup v konaní nemožno považovať za sústredený a efektívny

pre účely odstránenia právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho

základným právom podľa a právom podľa dohovoru.

23. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť

a nedostatočné personálne obsadenie súdu nie je možné akceptovať, vzhľadom

na konštantnú judikatúru ústavného súdu (napr. , ), podľa ktorej

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

24. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania

a na zistenú neefektívnu činnosť okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

25. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

26. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou

prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o ústavnom

súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu

sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

30. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neprimeranú dĺžku

konania vo veci, ktorá má vplyv na bežné užívanie nehnuteľnosti určenej na bývanie, ale aj

príspevok sťažovateľa k predĺženiu konania početnými zmenami návrhu, dospel ústavný

súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Sťažovateľ si sťažnosťou uplatnil nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom v rozsahu troch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2019.

35. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

36. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

k úkonu po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 519,39 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2019