Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 405/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , t. č. v Ústave na výkon

väzby , , ,

, t. č. Ústav na výkon väzby , a ,

, , t. č. Ústav na výkon väzby

zastúpených JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, SNP 708, Galanta, vo veci namietaného

porušenia , 2 a 5, ako aj a

a 4, ako aj čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. novembra 2018 o predĺžení

väzby a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

t. č. v Ústave na výkon väzby , ,

, , t. č. Ústav na výkon

väzby a , ,

, t. č. Ústav na výkon väzby (ďalej aj „sťažovatelia“), podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej namietajú porušenie svojej osobnej

slobody a súvisiacich základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, ako aj čl. 46 ods. 1

a a 4, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej aj

„krajský súd“) sp. zn. z 30. novembra 2018 o predĺžení väzby, pretože

krajský súd nedostatočne reagoval na argumenty obhajoby v sťažnosti proti ďalšiemu

predĺženiu väzby.

2. Sťažovatelia sú obvinení za drogovú trestnú činnosť a v čase podania väzobne

stíhaní v prípravnom konaní. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že ,,krajský súd

nereagoval na ich argumenty proti predĺženiu väzby“, pričom táto im bola už druhýkrát

predlžená, celkovo už na 14 mesiacov.

3. Zo sťažnosti, z príloh a vyžiadaných rozhodnutí detailnejšie vyplýva,

že sťažovatelia ‒obvinení , , ,

boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra sp. zn.

z 8. decembra 2017 z dôvodov uvedených v a

a lehota trvania väzby im všetkým začala plynúť od 5. decembra 2017.

4. Ešte skôr bolo sťažovateľom uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ,

Nitra ČVS: PPZ-273/NKA-PZ-ZA-2017 zo 6. decembra 2017 vznesené obvinenie takto:

pre (i) obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c)

a písm. d) a ods. 2 písm. c) a e) s poukazom na a

, (ii) zločin neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo

iným hormonálnym účinkom podľa § 176 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 3 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na a a (iii) zločin neoprávneného

zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1

písm. b), písm. c), ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) s poukazom na

písm. b) a i)

5. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 12. júna 2018 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. júna 2018 súd rozhodol

o prvom predĺžení lehoty väzby u obvinených do 5. decembra 2018 (rok po vzatí do väzby,

pozn.). Prerokúvaná sťažnosť sa týka ďalšieho predĺženia.

6. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre navrhol druhé predĺženie lehoty väzby

do 5. apríla 2019 s odôvodnením, že nie je predpoklad skončenia prípravného konania

v lehote do 5. decembra 2018, a pretože existuje reálna a odôvodnená obava, že všetci

(šiesti) obvinení budú pokračovať v páchaní trestnej činnosti, keďže sa takéhoto konania

preukázateľne dopúšťali kontinuálne počas niekoľkých mesiacov, a navyše sa tejto trestnej

činnosti dopúšťali organizovanou formou a aj z nej profitovali. Hoci vyšetrovateľ

už vykonal značné množstvo vyšetrovacích úkonov, aj tak sa vyšetrovanie k danému

termínu nepodarí ukončiť, pretože v predmetnej veci bude ešte potrebné zrealizovať ďalšie

vyšetrovacie úkony. Je potrebné, aby sa sťažovatelia mali možnosť vyjadriť k zmene

právnej kvalifikácie (29. október 2018) ich konania, kde z dôvodu ustálenej celkovej

hodnoty zaisteného ketamínu bolo potrebné ich konanie kvalifikovať podľa odseku 4

písmena c) ustanovenia ; je potrebné vypočuť ešte ďalšie osoby

k obsahu jednotlivých telefonických rozhovorov (približne osem svedkov); vykonať

finančné preverovanie zamerané na zadokumentovanie majetkových pomerov obvinených;

počkať na zatiaľ nedoručený znalecký posudok znalca z odboru elektrotechniky a bude

potrebné pristúpiť k preštudovaniu rozsiahleho vyšetrovacieho spisu u všetkých šiestich

obvinených.

7. Sťažovateľ pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie

uviedol, že nesúhlasí s návrhom na predĺženie väzby, a to z dôvodov, že od jeho vzatia

do väzby uplynul rok a odvtedy prokurátor dôkazy absolútne nevyhodnotil a zameral sa len

na okolnosti, ktoré majú byť vykonané. Uviedol ďalej, že nemôže byť vo väzbe z dôvodu,

že nebol vypracovaný znalecký posudok. Sťažovateľ napadol zákonnosť zápisnice

o vykonaní domovej prehliadky, vykonanej u 5. decembra 2017, a je toho

názoru, že domová prehliadka nebola zákonná a nemôže byť dôvod na predĺženie lehoty

trvania väzby. Taktiež uviedol, že upozornenie o zmene právnej kvalifikácie je neadekvátne

a nespĺňa náležitosti, t. j. vyšetrovateľ neupovedomil, z akého dôvodu rozšíril kvalifikáciu

na odsek 4 . Ďalej uviedol, že nerozumie, prečo je stíhaný

za ketamín od roku 2006 do roku 2017, keď ketamín nebola zakázaná látka. Ku vzťahu

so uviedol, že nezabezpečoval látky pre výrobu pervitínu. Vyjadril

sa k doplnenému znaleckému posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu, k oneskorenej

zmene právnej kvalifikácie, ktorá je účelová, spochybňoval znalecký posudok, čo sa týka

liečiv, pretože vyšetrovateľ sa nezaoberal jeho návrhom na doplnenie znaleckého posudku

v týchto intenciách, a upozornil, že nikdy nebol stíhaný ani odsúdený na území Maďarska.

Dôkazy sú podľa sťažovateľa také oslabené, že na základe takto vykonaného

dokazovania nebude možné podať obžalobu. Doteraz nemá v odpise z registra trestov

ani v registri priestupkov žiaden záznam a taktiež nevie uviesť, kde sa nachádza

, na ktorej mal byť sklad – garáž.

8. Okresný súd v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľom ‒

obvineným bolo riadne vznesené obvinenie a množstvo a kvalita dôkazov sa počas

dokazovania v prípravnom konaní oproti počiatočnému štádiu, ale aj oproti štádiu

od rozhodnutia o predĺžení základnej lehoty väzby zosilnili. Dosiaľ boli vykonané okrem

výsluchov obvinených, výsluchy minimálne 70-tich svedkov, znalecké posudky

Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave vrátane ich doplnkov, zažurnalizované

prepisy uskutočnenej telefonickej komunikácie jednotlivých obvinených. Zo spisu

je zrejmé, že vo veci boli realizované vykonanie, zaistenie a zabezpečeniu množstva

dôkazov, z ktorých veľkú časť bolo potrebné podrobiť znaleckému skúmaniu vzhľadom

na charakter trestnej činnosti a povahu samotných dôkazov. Nie je možné vyšetrovateľovi

pričítať prieťahy v konaní tým, že nie je zabezpečený znalecký posudok z odboru

elektrotechniky a elektroniky, a potrebu ďalších výsluchov svedkov dôležitých pre trestné

konanie, ktoré majú prebehnúť v dohľadnej dobe. V tejto súvislosti pre súd zostáva

nezmenená podstatná skutočnosť, že ide o obzvlášť závažnú trestnú činnosť v organizovanej

skupinovej forme, ktorú bude potrebné dôkladne objasniť v celom rozsahu, predovšetkým

s ohľadom na zistenie okolností prípadu a na zistenie podielu obvinených na spáchaní

trestného činu

9. V prípade obvinených a jeho manželky obvinenej

je podľa okresného súdu potrebné uviesť, tak ako v prípade obvineného

, že dôvodnosť trvania ich väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku bola zdôraznená upozornením vyšetrovateľa na prísnejšiu právnu kvalifikáciu,

v rámci ktorej je obava z ich možného úteku pred trestnou zodpovednosťou a vyhýbania

sa trestného stíhania, spojená s mimoriadnym následkom, ktorý im hrozí v zmysle

ustanovenia , t. j. sankcia v rozsahu 20 ‒25 rokov.

U obvineného zároveň pretrváva dôvodná obava z pokračovania

trestnej činnosti, ktorej sa mal dopúšťať najmenej jedenásť rokov a v rámci ktorého obdobia

mal budovať skupinu s konkrétnou členskou základňou nielen v rámci Slovenskej

republiky, ale aj mimo jeho územia. Členovia tejto skupiny, vedomí si svojho postavenia,

koordinovane mali spolupracovať pri manipulácii, zadovažovaní, uskladňovaní

a spracovávaní psychotropných, resp. omamných látok a podieľať sa na dovoze

anabolických alebo iných látok s hormonálnym účinkom bez konkrétneho oprávnenia.

Na vrchole tohto rebríčka mal byť práve obvinený , od ktorého činnosti

sa mala organizácia ostatných odvíjať.

10. Na činnosť obvineného mala nadväzovať jeho manželka,

obvinená , ktorá sa mala zúčastňovať na protiprávnej činnosti,

tak ako to je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia s vedomosťou o rozsahu a objemu

páchanej trestnej činnosti, a patrila k najdôvernejším spolupracovníkom obvineného

. U obvineného s poukazom na sprísnenie právnej

kvalifikácie proti nemu a z pohľadu rozsahu protiprávnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť,

je rovnako prirodzené predpokladať, že poznajúc kontakty a väzby osôb v rámci Slovenskej

republiky i cudzozemska, by bol schopný pri prepustení na slobodu tieto využiť, a vyhnúť

sa tak trestnému stíhaniu, resp. pokračovať v protiprávnom konaní využitím svojich

vedomostí za roky spolupráce s obvineným .

11. Krajský súd v Nitre považoval za potrebné uviesť, že rozsah trestnej činnosti

z pohľadu územného pôsobenia, objemu vzhľadom na hmotnosť a účinnosť látok, ktorým

bolo manipulované po dlhšiu dobu, je potrebné hodnotiť z pohľadu protispoločenskej

činnosti za mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorá mala ovplyvniť život desiatok

konzumentov a i ekonomicky zasahovať do života jednotlivých osôb.

12. Nadriadený súd v súlade so svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami potvrdil

rozhodnutie súdu I. stupňa, že predĺženie lehoty trvania väzby o štyri mesiace, t. j.

do 5. apríla 2019, je oprávnené, primerané a berie do úvahy i primeranosť z pohľadu

obmedzených osobných slobôd u všetkých obvinených. Zostáva na organizácii činnosti

vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora, aby táto lehota pretrvania väzby bola efektívne

využitá pre ukončenie vyšetrovania a rozhodnutie v prípravnom konaní.

13. Sťažovatelia namietajú, že napadnuté väzobné uznesenie nie je riadne

odôvodnené a možno ho považovať za svojvoľné, nedávajúce odpoveď na podstatu veci,

pričom krajský súd sa nevysporiadal s ich opodstatnenými námietkami. Za arbitrárne

zaoberanie sa argumentmi možno podľa sťažovateľov označiť všeobecné konštatovanie

súdu, že argumenty sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo

iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné.

Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia, tým dôkladnejšia musí byť

aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia.

14. Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba podľa sťažovateľov považovať nepochybne

aj za súčasť konania o väzbe ako súčasť procesných práv obvineného podľa čl. 5 ods. 4

dohovoru, resp. . Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému

uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny zmysel a obsah. Výklad

príslušných ustanovení musí byť preto taký, aby uplatnenie práva

na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnil ().

15. Sťažovatelia namietajú, že na dôvodnosť útekovej väzby nestačí iba jediný

dôvod, a to „upozornenie vyšetrovateľa na prísnejšiu právnu kvalifikáciu (výslovne strana

5, tretí odsek napadnutého uznesenia)“, pretože podľa ústavnoprávneho výkladu § 71 ods. 1

písm. a) to absolútne nestačí, čo viackrát zdôraznil aj ústavný súd, ktorý

odmieta, aby hrozba vysokým trestom mohla byť jediným dôvodom na vzatie do väzby

alebo pokračovanie v nej.

16. Pre dôvodnosť preventívnej väzby všeobecné súdy podľa sťažovateľov absolútne

nezvážili všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť obmedzenie osobnej slobody pre

účely neopakovania trestnej činnosti, a tak došlo k ich neakceptovateľnej ostrakizácii,

a to najmä , iba preto, že je manželkou obvineného

.

17. Sťažovatelia akcentujú nutnosť reštriktívnej interpretácie dôvodov väzby

a taktiež tzv. doktrínu zosilnených dôvodov.

18. Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1.Základné práva , a

, zaručené ,2 a 5, ,

odsek 3,4 a čl. 6 odsek 3, písmeno c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom sp. zn. a jeho

uznesením z 30.11.2018 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30.11.2018, sp. zn. zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť ,

a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v sume 548,82 eur, ktorú sumu zaplatí Krajský

súd v Nitre do 1 mesiaca k rukám JUDr. Jána Foltána.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

19.1 Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

19.2 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

21.1 Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

21.2 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

21.3 V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo

rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

22.1 Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

22.2 Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ

sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa,

že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

22.3 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený

slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď

predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej

právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.

Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

22.4 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

22.5 V prerokúvanej veci je nesporné, že sťažovatelia boli vzatí do väzby.

Obmedzenie ich osobnej slobody tak patrí do rámca čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru,

v dôsledku čoho sa naň aplikujú aj požiadavky uvedené v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, keďže

ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) od seba použiteľnosť

a požiadavky podľa posledných uvedených dvoch odsekov striktne neoddeľuje a aj konanie

o návrhu prokurátora na predĺženie väzby podraďuje pod čl. 5 ods. 4 dohovoru (porov. napr.

rozsudok z 5. 6. 2005, Osváth proti Maďarsku, sťažnosť č. 20723/02, ods. 18 a 19, podobne

rozsudok z 25. 10. 2007, Lebedev proti Rusku, sťažnosť č. 4493/04, ods. 71 a 72). Navyše,

podobné záruky vyvodil vo svojej judikatúre k a 5 i ústavný súd.

V jeho judikatúre sa postupne presadil názor, že rozsah záruk čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17

ods. 2 a 5 sa v podstate prekrývajú (porov. ).

22.6 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Zjednocovanie väzobnej judikatúry je relatívne obmedzené, pretože je v zásade

zúžené na rozhodovanie najvyššieho súdu o sťažnostiach proti väzobným rozhodnutiam

špeciálneho súdu a na rozhodovanie ústavného súdu v konaniach o ústavných sťažnostiach.

24.1 Ústavný súd považuje za inšpiratívne tiež rozhodnutia, ktoré boli neoficiálne

zverejnené, a všimla si ich odborná literatúra. V rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. preskúmaval rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II o predĺžení

väzby. Najprv vysvetlil poukázaním na výpoveď konkrétneho svedka a zaistené veci

pri domovej prehliadke, že vznesené obvinenie sa neoslabilo natoľko, aby bolo možné

konštatovať jeho zjavnú, nepochybnú neopodstatnenosť.

24.2 Následne krajský súd dôvodil pretrvávajúce dôvody útekovej väzby

z tej skutočnosti, že obvinený prechovával neoznačené tabakové výrobky vo veľkom

rozsahu, čo ho malo dlhodobo živiť. Útekovú väzbu dôvodil krajský súd zo skutočnosti,

že obvinený sa skrýval v sklade, bol dlhodobo nedostupný pre autority – nezdržiaval

sa v mieste svojho trvalého pobytu. Krajský súd ďalej pripomenul, že existencia dôvodu

väzby sama osebe však nepostačuje na to, aby mohlo byť rozhodnuté o predĺžení lehoty

trvania väzby v prípravnom konaní. Sťažnostný súd pripomenul, že predĺženie lehoty

trvania väzby v prípravnom konaní nad základnú sedemmesačnú lehotu trvania väzby

je výnimkou zo zásady, že väzba môže trvať len nevyhnutný čas (§ 76 ods. 1 Trestného

poriadku), a preto musí byť odôvodnené skutočnosťami, ktoré musia byť mimoriadnej

povahy a musia byť konkrétne. Na predĺženie lehoty trvania väzby teda celkom určite

nepostačuje skutočnosť, že obvinený je trestne stíhaný pre pokračovací zločin, a ani to,

že vo veci sú dané naďalej dôvody väzby, tak ako na to poukazuje sudkyňa pre prípravné

konanie v napadnutom uznesení a prokurátor v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby.

24.3 Krajský súd v ďalšom neuznal argument o nevypracovaní znaleckého posudku

ako samostatne bez kontextu stojaci argument. Zákonná podmienka na predĺženie lehoty

trvania väzby spočívajúca v „obťažnosti veci“ by v takýchto prípadoch mohla byť splnená

iba vtedy, ak by dlhšie časové obdobie trvajúce vypracovávanie znaleckého posudku bolo

objektívne zapríčinené mimoriadnou zložitosťou (komplikovanosťou či náročnosťou)

spracovávanej odbornej problematiky zo strany znalca, ktorá si reálne vyžiadala, aby sa jej

znalec venoval nepretržite niekoľko mesiacov. Prokurátor však žiadnym spôsobom v návrhu

nezdôvodnil, prečo znalecký ústav vypracovával vyžiadaný znalecký posudok také dlhé

časové obdobie, a ani to, ako znalecký ústav odôvodnil svoju neschopnosť dodať vyžiadaný

znalecký posudok v primeranej lehote. Za takýchto okolností nie je možné urobiť záver,

že by dôvodom prieťahu vo vypracovaní znaleckého posudku bolo práve a len to,

že znalecky spracovávaná problematika bola mimoriadne časovo náročná a znalecký

posudok nebolo možné vyhotoviť skôr. Vzhľadom na uvedené nebolo možné skonštatovať

splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle . Krajský

súd v danom rozhodnutí taktiež uviedol, že dôvodom obťažnosti veci nemôžu byť práva

obvineného, napr. právo oboznámiť sa so spisom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Ústavný súd preskúmava rozhodnutia len z ústavnoprávnej perspektívy,

samozrejme, s tým, že práve pri ochrane osobnej slobody porušenie zákona často splýva

s porušením .

26. Osobná sloboda je právom disponovať sebou samým, svojím telom (habeas

corpus) – nebyť nútene medzi štyrmi múrmi, a zároveň tak disponovať aj svojou

osobnosťou.

27. Čas pri osobnej slobode, presnejšie, keď štátna moc obmedzuje osobnú slobodou,

nie je bežnou lehotou. Čas [Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu ( )] obmedzenia osobnej slobody

s osobnou slobodou splýva, teda je ústavne – „hmotnoprávnou“ kategóriou.

28. Dennodennosť a pragmatickosť rozhodovania o osobnej slobode napriek

jej právnej a ľudskej hodnote môže viesť k stereotypizácii rozhodovania o väzbe.

29.1 Ústavný súd sa k tomu vyjadril v náleze sp. zn. , resp. v jeho

právnej vete: ,,V rámci posudzovania tzv. väzobných rozhodnutí všeobecných súdov

je Ústavný súd Slovenskej republiky oprávnený zasiahnuť vtedy, ak zistí, že rozhodnutie

všeobecného súdu o väzbe nie je podložené zákonným dôvodom alebo ak sú tvrdené

dôvody väzby v extrémnom rozpore so zisteným skutkovým stavom, alebo keď rozhodnutie

nie je odôvodnené poukazom na konkrétne skutočnosti.“

29.2 Formálne odôvodnenie väzby používaním stereotypných formulácií

v rozhodnutiach všeobecných súdov vzbudzuje podozrenie, že súdy sa dostatočne

nezaoberali konkrétnymi okolnosťami daného prípadu (porov. bod 10 rozsudku Móry

a Benc proti Slovenskej republike, rozsudok z 22. 1. 2019 k sťažnostiam č. 3912/15

a č. 7675/15).

30. Podľa judikatúry ESĽP úlohou orgánov štátu je preskúmať všetky okolnosti

svedčiace v prospech a proti existencii takýchto dôvodov verejného záujmu, ktoré

determinujú odchýlku od pravidla upraveného v čl. 5, a uviesť ich v rozhodnutiach

o žiadostiach o prepustenie (porov. napr. rozsudok Veľkej komory z 3. 10. 2006, McKay

proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 543/03, ods. 43). Pretrvávanie dôvodného

podozrenia zo spáchania trestného činu je síce nevyhnutnou podmienkou (condicio sine qua

non) obmedzenia osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru (porov. napr.

rozsudok z 26. 3. 2013, Luković proti Srbsku, sťažnosť č. 43808/07, ods. 44 a tam citovaná

prejudikatúra), s postupujúcim časom však k tomuto základnému predpokladu musia

pristúpiť ďalšie „podstatné“ a „dostatočné“ dôvody pokračujúceho obmedzenia osobnej

slobody.

31. je konkretizáciou, naplnením odseku 5 článku 7

a je vyvážením medzi osobnou slobodou na jednej strane a verejným záujmom na vyšetrení

trestnej činnosti.

32. Pri predlžení lehoty väzby zákon, (, časť Trvanie

väzby) pridáva kritérium obťažnosti veci alebo iných závažných dôvodov, pre ktoré nebolo

možno trestné stíhanie skončiť, s tým, že prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude

zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

33. Legislatívno-technické vyjadrenie noriem býva kvôli zložitosti otázok,

ktoré upravujú, a kvôli zmenám spôsobeným mnohými novelami často natoľko

poprepletané, že sa nám pred (právnymi) očami stráca text a vzťah textu a normy, napriek

tomu, že sú v texte predpisu explicitne prítomné.

34. Súčasné ústavné právo, ale aj právny poriadok vôbec poznajú testy ako pomôcky

pri aplikácii práva. Umožňujú sprehľadniť, racionalizovať, nezahmlievať aplikáciu práva.

Testy často nedávajú priamu odpoveď na sporné otázky, ale nútia aplikačné orgány, súdy,

aby si oni hľadaním odpovede na dané otázky zisťovali, či sú splnené stanovené zákonné

kritériá. Ak sa na niektoré otázky nenachádzajú odpovede, ktoré sa dajú slovne –

myšlienkovo vyjadriť, tak to smeruje k tomu, že stanovená zákonná podmienka podľa

všetkého nie je splnená.

35. Najvyšší súd v nedávnom rozhodnutí sp. zn. (R 100/2018)

systematizoval podmienky predĺženia väzby takto:

Vo vzťahu k materiálnym dôvodom predĺženia lehoty väzby je v zmysle § 76 ods. 3

v spojení s uplatneným väzobným dôvodom podľa

potrebné skúmať, či u každého z obvinených:

i) je naďalej trestné stíhanie vedené dôvodne a či sa podozrenia voči nemu ďalším

vykonaným dokazovaním prehlbujú;

ii) hrozí, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý

sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil;

iii) nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné

stíhanie skončiť; a či

iv) prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne

sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

36. Zmyslom týchto noriem nie je odôvodniť dopredu vytvorený názor, ale testovať,

či je obmedzenie osobnej slobody nutné.

37.1 Ústavný súd si už vyžiadal všetky doteraz vydané väzobné rozhodnutia a návrhy

prokuratúry na predlženie väzby. Z týchto dokumentov vyplýva nasledujúci priebeh

väzobného konania:

37.2 V konaní pred okresným súdom právny zástupca prízvukoval, že od vzatia

do väzby uplynul už (celý) rok, prokurátor v návrhu nevyhodnotil doteraz vykonané dôkazy,

ale venoval sa len tým, ktoré zatiaľ vykonané neboli. Dôkazy sú oslabené natoľko,

že na základe nich nebude možné podať obžalobu. Ďalej uviedol, že nevypracovanie

znaleckého posudku nemôže byť dôvodom na zotrvanie vo väzbe.

37.3 Prokurátor zvýraznil, že nejde o štandardnú trestnú vec z dôvodu rozsahu,

trvania, skupinový charakter a rozsah presahujúci hranice Slovenskej republiky.

S výnimočnosťou veci súvisí aj zmena právnej kvalifikácie vychádzajúca z látok zaistených

v rámci prehliadky iných priestorov.

37.4 Okresný súd skonštatoval (s. 5 uznesenia), že zistené skutočnosti nasvedčujú,

že skutok bol spáchaný, pričom nejde o bežný, ale o obzvlášť závažný zločin. Okresný súd

zvlášť akcentuje skutočnosť, že ide organizovanú, skupinovú, obzvlášť závažnú trestnú

činnosť, čo má vyplývať zo zadovážených dôkazov. Okresný súd najprv bez bližšej

konkretizácie konštatoval, že množstvo a kvalita dôkazov sa nielen od začiatku prípravného

konania, ale aj od posledného predĺženia väzby zosilnili. Malo by to vplývať z výsluchov

minimálne 70-tich svedkov. Vyšetrovateľ vo veci plynulo konal – bolo vypočutých

70 svedkov, boli vypracované znalecké posudky vo vzťahu k množstvu dôkazov,

boli zažurnalizované prepisy telefonickej komunikácie. Ešte je nutné vypočuť ďalších

svedkov a prieťahy znalca podľa okresného súdu nemožno pričítať vyšetrovateľovi.

37.5 Okresný súd po tom, ako naznačil, že niektoré úkony trpia nedostatkami,

čo by mali napraviť orgány činné v trestnom konaní, konštatoval, že právo na odôvodnenie

neznamená nutnosť reagovať na každý argument. Pri výsluchu sťažovateľov 13. novembra

2018 ich právny zástupcovia zdôrazňovali, že ich klienti sú vo väzbe už viac ako rok, s tým,

že prokurátor sa nezaoberal doteraz vykonanými dôkazmi. Čas jedného roka je tiež

neprimeraný na vypracovanie znaleckého posudku, a nemá to mať vplyv na väzbu. Už pri

predchádzajúcom predĺžení po siedmich mesiacoch argumentoval prokurátor potrebou

vypracovania znaleckého posudku. Ďalej právny zástupcovia detailne spochybňovali

zákonnosť domovej prehliadky a načasovanie zmeny právnej kvalifikácie. Sťažovateľ

taktiež uviedol, že autority už pri minulom predĺžení väzby dali „sľub“, že budú

pustení na slobodu alebo bude podaná obžaloba, prokurátor tvrdil, že prípad je jednoznačný,

stačí už len ďalších 5 mesiacov, a potom opätovne žiadal ďalšie štyri mesiace. Sťažovateľ

žiadal aspoň prepustenie manželky (sťažovateľky), pretože je chorá a ovláda len

maďarský jazyk. Sťažovateľ ešte uviedol, že ovplyvňovanie svedkov neprichádza

do úvahy, pretože za uplynulých 12 mesiacov bolo vypočutých 124 svedkov.

37.6 Krajský súd v napadnutom rozhodnutí akceptoval konštatovanie okresného

súdu, že právo na odôvodnenie neznamená nutnosť reagovať na každý argument. Uviedol,

že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie síce stručne, ale logicky zdôvodnil.

37.7 Krajský súd k parafrázam právnej úpravy a skutkového stavu dodal,

že dôvodnosť útekovej väzby je zdôraznená upozornením vyšetrovateľa na vyššiu právnu

kvalifikáciu. Pokračovacia väzba je podčiarknutá 11-ročným pokračovaním trestnej činnosti

s presahom mimo územia Slovenskej republiky s tým, že sťažovateľ je na vrchole

rebríčka organizovanej trestnej činnosti.

37.8 Krajský súd považoval za potrebné uviesť, že rozsah trestnej činnosti z pohľadu

územného pôsobenia, objemu ‒vzhľadom na hmotnosť a účinnosť látok, ktorým bolo

manipulované po dlhšiu dobu, je potrebné hodnotiť z pohľadu protispoločenskej činnosti

za mimoriadne závažnú trestnú činnosť, ktorá mala ovplyvniť život desiatok konzumentov

a i ekonomicky zasahovať do života jednotlivých osôb.

38. Ústavný súd aplikoval test vyplývajúci z (bod 35)

na prerokúvanú vec. Pre ústavný súd nebolo úplne jednoduché nájsť v texte napadnutého

rozhodnutia odpovede na jednotlivé „testové“ otázky. Krajský súd a okresný súd

sa sústredili viac na obťažnosť veci ako na dôvody pre útek či pokračovanie trestnej

činnosti. Je zrejmé, že väzobný súd nevykonáva dokazovanie, ale presvedčivosť jeho

rozhodnutia by bola posilnená, ak by sa oprelo o viacej argumentačných momentov a ak by

súdy viac individualizovali jednotlivých sťažovateľov.

39. Rozhodovanie o predĺžení väzby sa nevyhýba stereotypným formuláciám.

Z hľadiska subsidiarity obmedzenia osobnej slobody sú hlavnými argumentmi obžaloby

a väzobných súdov závažnosť (narkotiká), rozsiahlosť (počet obvinených) trestnej činnosti

a jej organizovanosť.

40. Ústavný súd vo vzťahu k organizovanej trestnej činnosti podporne poukazuje

(porov. ) na rozsudok vo veci Luković proti Srbsku, v ktorom ESĽP

za podobného charakteru a priebehu trestného konania (i keď čiastočne s hustejšou

frekvenciou prieskumu) nevyslovil porušenie v a 5 ani a 4

dohovoru. Pritom v ňom zohľadnil okolnosť, že trestná činnosť, za ktorú bol pán Luković

stíhaný, je organizovaného charakteru a už to samo osebe spôsobuje vyšetrovacím orgánom

viac ťažkostí pri zistení skutkového stavu a miery zodpovednosti jednotlivých členov

skupiny. Preto je zjavné, že v takýchto prípadoch môžu byť sústavná kontrola a obmedzenie

možnosti obvinených stýkať sa navzájom alebo s inými osobami nevyhnutné na to,

aby sa im zabránilo v úteku (cit. rozsudok z 26. 3. 2013, ods. 46). Niet dôvodu, aby ústavný

súd v prerokúvanej veci, ktorá je podľa jeho názoru podobná citovanej veci, posudzoval

postup a rozhodnutia špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu prísnejšie

než ESĽP.

41. Ústavný súd konštatuje, že dôvodnosť väzby sa časom oslabila, ale vzhľadom

na veľmi detailné, robustné a komplexné obvinenia, s ktorými sa zoznámil z napadnutého

rozhodnutia, ale aj z rozhodnutia o vzatí do väzby a z nadväzujúcich rozhodnutí, a ktoré

sú podporené aj poznatkami získanými informačno-technickými prostriedkami, ju možno

ešte akceptovať. Väzba bola podopretá aj relevantnými sociálnymi – skutkovými

kontextami (vzťahová a ekonomická infraštruktúra činnosti s prípadnými väzbami

na zahraničie). Z tohto dôvodu nenastala v prerokúvanej veci dostatočná intenzita

relevantnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím a osobnou slobodou, a preto ústavný

súd napokon sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú (porov. bod 21.3).

42. Argumentáciu čakania na znalecký posudok a nutnosti preštudovania spisu

ústavný súd napokon akceptoval, pretože nie sú izolované, ale previazané s ostatnými

znakmi, ktoré znamenajú, že vec je obťažná.

43. Ústavný súd musí ešte osobitne upozorniť, že väzobný súd, ale aj akýkoľvek iný

súd sa „klauzulkou“ (bod 37.5, 37.6) o tom, že súd nemusí reagovať na každý argument,

nezbaví povinnosti reagovať na relevantné argumenty. Táto „klauzulka“ prirodzene

nenahrádza nutnosť rozlišovať medzi podstatnými a ostatnými argumentmi a v podstate nič

z hľadiska súdnej ochrany nerieši. Môže byť len zavŕšením odôvodnenia, kde sú argumenty

rozlíšené, a s tými relevantnými sa súd autenticky vysporiadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu