Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 292/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti

, , a ,

, obaja , zastúpených advokátom JUDr. Tiborom

Sanákom, Námestie SNP 2, Trnava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 412,61 € (slovom štyristodvanásť eur

a šesťdesiatjeden centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Tibora Sanáka, Námestie

SNP 2, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 2. júla 2019 prijal v prvom senáte zloženom zo sudkyne Jany Baricovej

(predsedníčka senátu) a sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca)

na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť , ,

a , , obaja ,

(ďalej len „sťažovatelia“, v citáciách aj „odporcovia“), ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla

2019 do 31. decembra 2019 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konanom

25. apríla 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu

konanom 16. októbra 2019 v súlade s jeho čl. X bodom 7 veci, na ktorých prerokovanie

bol v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 príslušný prvý senát ústavného súdu

a v ktorých bolo v tomto období vydané rozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie,

prerokuje tento senát v pôvodnom zložení (platnom v období od 26. apríla 2019

do 16. októbra 2019), teda sudkyňa Jana Baricová (predsedníčka senátu), sudca Miroslav

Duriš a sudca Mojmír Mamojka (sudca spravodajca).

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedli, že «15.06.2012 bol

na Okresný súd Piešťany doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa

14.06.2012, v právnej veci navrhovateľov ... a ...

(ďalej spolu len „Navrhovatelia“), ktorý smeroval proti odporcom

a (Sťažovateľom). Konanie je na Okresnom súde Piešťany

evidované pod sp. zn. .

Dňa 27.07.2012 Okresný súd Piešťany vydal uznesenie, sp. zn. - 32

(ďalej len „Predbežné opatrenie“), ktorým nariadil predbežné opatrenie a uložil stranám

tieto povinnosti:

a) Odporcom (Sťažovateľom) bola uložená povinnosť vypratať strešnú časť prístavby

rodinného domu súp. , postavenej na pozemku parc. č. zapísanej v katastri

nehnuteľností Správa katastra Piešťany, pre kat. úz. Piešťany, na , umožniť

navrhovateľom opravu strešnej časti uvedenej prístavby a zákaz dočasne užívať strešnú

časť uvedenej prístavby;

b) Navrhovateľom bola uložená povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

o predbežnom opatrení podať návrh na určenie, že odporcovia nie sú oprávnení užívať

strešnú časť prístavby rodinného domu súp. č. , zapísanej v katastri nehnuteľností

Správa katastra Piešťany, pre kat. úz. Piešťany, na .».

3. Proti uzneseniu okresného súdu z 27. júla 2012, ktorým nariadil predbežné

opatrenie, podali sťažovatelia odvolanie a «02.10.2012 Krajský súd v Trnave vydal

uznesenie, sp. zn. - 70 (ďalej len „Uznesenie Krajského súdu v Trnave“),

ktorým krajský súd zmenil Predbežné opatrenie, v dôsledku čoho uložil stranám tieto

povinnosti: a) Odporcom (Sťažovateľom) bola uložená povinnosť vypratať strešnú časť

prístavby rodinného domu súp. č. , postavenej na pozemku parc. č. , zapísanej

v katastri nehnuteľností Správa katastra Piešťany, pre kat. úz. Piešťany, na ,

umožniť navrhovateľom opravu strešnej časti uvedenej prístavby do troch dní a zákaz

dočasne užívať strešnú časť uvedenej prístavby až do ukončenia jej opravy, najneskôr však

do 31.12.2012.».

4. Sťažovatelia taktiež v ústavnej sťažnosti uviedli, že „dňa 26.11.2012 podali

odporcovia (Sťažovatelia) na Okresný súd Piešťany dovolanie proti Uzneseniu Krajského

súdu v Trnave; Podanie je označené ako: „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia“

vo veci (ďalej len „Dovolanie“)... Dňa 30.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej

republiky vydal uznesenie, sp. zn. (ďalej len „Uznesenie Najvyššieho

súdu“), ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol Dovolanie Sťažovateľov.

Predmetné Uznesenie Najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 14.05.2015! Dňom

právoplatnosti vyššie uvedeného Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sa skončilo konanie vedené pod sp. zn. (t. j. konanie o nariadení predbežného

opatrenia).».

5. Sťažovatelia v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedli, že

«v nadväznosti na podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia bola dňa 09.11.2012

na Okresnom súde Piešťany podaná žaloba navrhovateľov zo dňa 07.11.2012 o určenie,

že odporcovia 1. a 2. nie sú oprávnení užívať strešnú časť prístavby rod. domu súp. č. 1282

vo veci (ďalej len „Žaloba“); v Žalobe na strane navrhovateľov (žalobcov)

vystupuje ... a ... (ďalej spoločne len

žalobcovia“), a na strane žalovaných vystupujú a

(v tejto sťažnosti spoločne označení ako Sťažovatelia). Konanie je na Okresnom

súde Piešťany evidované pod sp. zn. .

Dňa 02.01.2013 bolo na Okresný súd Piešťany doručené podanie odporcov

(Sťažovateľov), označené ako: „Návrh na určenie vlastníckeho práva k prístavbe -

protinávrh odporcov k návrhu navrhovateľov zo dňa 07.11.2012“, zo dňa 02.01.2013 (ďalej

len „Protinávrh“)...

Dňa 19.05.2016 vydal Okresný súd Piešťany uznesenie sp. zn. - 128

(ďalej len „Uznesenie OS Piešťany zo dňa 19.05.2016“), ktorým Protinávrh odporcov

(Sťažovateľov) vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 17.06.2016 podali Žalobcovia na Okresný súd Piešťany odvolanie zo dňa

16.06.2016 proti Uzneseniu OS Piešťany zo dňa 19.05.2016, sp. zn. - 128.

Vec (sp. zn. ) bola následne postúpená Krajskému súdu v Trnave

na rozhodnutie o odvolaní voči Uzneseniu OS Piešťany zo dňa 19.05.2016. Krajský súd

v Trnave prijal predmetný spis dňa 10.08.2016 a vec zaevidoval pod sp. zn. .

Dňa 13.09.2016 vydal Krajský súd v Trnave uznesenie sp. zn. ,

ktorým vrátil vec späť Okresnému súdu Piešťany, nakoľko vyhodnotil vec ako nedôvodne

predloženú zo strany Okresného súdu Piešťany.

Dňa 14.03.2018 vyhotovil Okresný súd Piešťany predvolanie na pojednávanie (ďalej

len „Predvolanie“), ktorým Okresný súd Piešťany predvolal strany sporu na prvé

pojednávanie vo veci sp. zn. , ktoré sa uskutoční dňa 11.06.2018 o 10:00,

v budove Okresného súdu Piešťany.».

6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhujú,

aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo, priznal im finančné zadosťučinenie v sume 15 000 eur

a náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

7. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril

podaním sp. zn. Spr. 424/19 doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2019. Súčasťou

vyjadrenia bol aj tento prehľad procesných úkonov priebehu napadnutého konania:

„Žaloba bola podaná na Okresnom súde Piešťany dňa 28.11.2012, a prvým

zákonným sudcom, ktorému bola vec pridelená, bola ;

- dňa 7.12.2012 súd zaslal právnej zástupkyni žalobcov výzvu na doručenie riadne

vyplneného tlačiva zverejneného na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR

na účely rozhodnutia o návrhu pôvodných žalobcov na priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov, keďže títo tlačivo nepredložili spolu so žalobou napriek tomu, že už

v čase začatia konania mali právneho zástupcu;

- vyplnené tlačivá pre dokladovanie pomerov účastníka konania boli súdu doručené

dňa 27.12.2012;

- dňa 2.1.2013 bola súdu doručená rozsiahla vzájomná žaloba;

- z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd dňa 12.5.2014 zistil, že pôvodný žalobca

v 1. rade zomrel dňa 16.9.2013. Z tohto dôvodu súd požiadal o zapožičanie príslušného

dedičského spisu, z ktorého následne zistil, že dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi

v 1. rade (neb. , st.) bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve,

právoplatným dňa 15.3.2014;

- súd dňa 7.7.2014 vyzval dedičov pôvodného žalobcu v 1. rade (žalobcovia

v 1. až v 4. rade), ktorí zdedili predmetné nehnuteľnosti (dom a prístavbu k rodinnému

domu), na oznámenie, či trvajú na žalobe podanej pôvodným žalobcom v 1. rade s tým,

že pokiaľ trvajú na podanej žalobe, aby súdu predložili riadne vyplnené a podpísané tlačivo

pre dokladovanie pomerov účastníka konania na účely oslobodenia od súdnych poplatkov;

- dňa 19.9.2014 súd vydal uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

žalobkyni v 5. rade (pôvodne ako žalobkyňa v 2. rade), ktoré odoslal dňa 8.10.2014

jej právnej zástupkyni. V ten istý deň súd zároveň vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne

v 5. rade na oznámenie, či zastupuje aj dedičov zomrelého pôvodného žalobcu v 1. rade

v tomto spore, a na predloženie plnomocenstva v prípade, že ich zastupuje. Súd súčasne

vyzval žalobkyňu v 4. rade na predloženie riadneho plnomocenstva na zastupovanie v tomto

spore, nakoľko plnomocenstvo, ktoré predložila, sa vzťahovalo na iné konanie;

- dňa 16.1.2015 súd zaslal právnej zástupkyni žalobcov v 1. až v 5. rade výzvu zo dňa

21.11.2014 na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby;

- dňa 29.1.2016 bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi,

;

- uznesením zo dňa 19.5.2016, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd vylúčil

protinávrh (vzájomnú žalobu) na samostatné konanie. Uznesenie súd odoslal právnym

zástupcom strán sporu dňa 31.5.2016;

- proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podali dňa 17.6.2016 žalovaní

odvolanie, ktoré súd odoslal dňa 30.6.2016 právnej zástupkyni žalobcov v 1. až v 5. rade

spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní. Právnemu zástupcovi žalobcov súd v ten istý

deň zaslal uznesenie z 30.6.2016 o vyrubení súdneho poplatku žalovaným za odvolanie;

- dňa 10.8.2016 bol súdny spis doručený Krajskému súdu v Trnave spolu

s predkladacou správou zo dňa 8.8.2016 za účelom rozhodnutia o odvolaní proti

rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom;

- dňa 28.9.2016 bol súdu prvej inštancie vrátený súdny spis ako nedôvodné

predložený z dôvodu, že podľa , podaním odvolania proti uzneseniu

vyššieho súdneho úradníka bolo napadnuté uznesenie zo zákona zrušené, a vo veci musí

v danom prípade opätovne rozhodnúť sudca);

- dňa 26.5.2017 sa stala zákonným sudcom , kedy jej boli

pridelené spisy v súvislosti s Dodatkom č. 8 k Rozvrhu práce na rok 2017;

- dňa 14.3.2018 nariadila zákonná sudkyňa na prejednanie veci pojednávanie na deň

11.6.2018;

- novozvolený právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade, JUDr. Sanák, emailom

zo dňa 8.6.2018 požiadal súd o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že plnomocenstvo

mu bolo udelené až dňa 7.6.2018, na čo súd reagoval emailom zo dňa 6.6.2018, ktorým

mu oznámil, že ním uvedený dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie už nariadeného

pojednávania spolu s vysvetlením, prečo súd pojednávanie neodročí. O neodročení

pojednávania ho súd upovedomil aj telefonicky;

- dňa 11.6.2018 bol pripojený spis vo veci neodkladného opatrenia vydaného pred

začatím konania;

- dňa 11.6.2018 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci,

na ktorom bolo zároveň rozhodnuté o nevylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vykonania obhliadky predmetných

nehnuteľností. Priamo na pojednávaní bol určený termín obhliadky na deň 2.10.2018;

- dňa 9.7.2018 súd odoslal právnym zástupcom strán sporu zápisnicu z

pojednávania, právnemu zástupcovi žalovaných aj predvolanie na obhliadku, keďže nebol

prítomný na pojednávaní, na ktorom súd oznámil termín obhliadky. Zároveň mu súd zaslal

oznámenie, že súd nezasiela poštou zvukové záznamy, a že zvukový záznam je pre neho

pripravený na CD -nosiči v informačnom centre;

- dňa 2.10.2018 súd vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností, z ktorej bola

spísaná prezenčná listina, zápisnica a bol vyhotovený zvukový aj zvukovo-obrazový záznam;

- bezprostredne po vykonaní obhliadky zákonná sudkyňa oznámila prítomným

osobám termín najbližšieho pojednávania vo veci samej, a keďže obaja právni zástupcovia

chceli dostatočný časový priestor na uzavretie mimosúdnej dohody, pojednávanie bolo

nariadené na deň 21.3.2019;

- dňa 16.10.2018 súd zaslal právnym zástupcom strán sporu zápisnicu o obhliadke;

- dňa 16.1.2019 súd zaslal podanie žalovaných protistrane;

- dňa 21.3.2019 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo po prejednaní veci

odročené na deň 18.6.2019 za účelom doplnenia dokazovania o stavebné povolenie z roku

1972 (v súdnom spise bola predtým iba 1. strana tohto dôkazu). Zároveň bola určená lehotu

na podávanie procesných návrhov a dôkazov s poučením o následkoch sudcovskej

koncentrácie konania;

- dňa 21.5.2019 súd odoslal podanie žalobcov protistrane;

- dňa 18.6.2019 sa uskutočnilo pojednávanie, pričom po prejednaní veci bol vo veci

vyhlásený rozsudok, a to o celom predmete sporu, t. j. vo veci žalobného nároku, ako aj

o celej vzájomnej žalobe, pozostávajúcej zo štyroch vzájomných žalobných nárokov;

- dňa 26.6.2019 súd odoslal zápisnicu z pojednávania právnym zástupcom strán

sporu;

- písomné vyhotovenie rozsudku č. k. -305 zo dňa 18.6.2019 bolo

právnym zástupcom strán sporu odoslané dňa 9.8.2019 (počas predĺženej lehoty).“

8. Vychádzajúc z uvedenej chronológie úkonov, predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení konštatoval, že „je preukázané, že k predĺženiu konania prispelo aj úmrtie

pôvodného žalobcu v 1. rade, ďalej snaha samotných sťažovateľov (žalovaných) oddialiť

termín pojednávania nariadený na deň 11.06.2018 udelením plnomocenstva inému

advokátovi menej než 5 dní pred začatím pojednávania napriek tomu, že o termíne

pojednávania sa dozvedeli od svojho predchádzajúceho právneho zástupcu 2 a 1/2 mesiaca

pred termínom pojednávania, a teda mali dostatok času na včasnú zmenu právneho

zástupcu tak, aby nedošlo k zmareniu termínu pojednávania. K ďalším predĺženiam konania

prispeli vyjadrenia oboch právnych zástupcov strán sporu, ktorí opakovane pripúšťali

možnosť uzavretia mimosúdnej dohody, pričom právna zástupkyňa žalobcov vypracovala

dokonca aj návrh podstatného obsahu mimosúdnej dohody. Vzhľadom na povahu sporu

a veľmi vyhrotené spoluvlastnícke, príp. susedské vzťahy medzi stranami sporu zákonná

sudkyňa považovala mimosúdnu dohodu za najrozumnejšie riešenie, keďže subjekty oboch

strán sporu opakovane prednášali súdu aj množstvo tvrdení a vyjadrení, ktoré nesúviseli

priamo s predmetom sporu, avšak týkali sa užívania predmetných nehnuteľností. Napriek

vysokej objektívnej preťaženosti zákonná sudkyňa urobila všetky potrebné opatrenia,

a vo veci rozhodla rozsudkom zo dňa 18.06.2019.

Zároveň z lustrácie evidencie Spr. tunajšieho súdu bolo zistené, že súd neeviduje

zo strany žalovaných sťažnosť adresovanú predsedovi súdu na prieťahy v konaní.

S poukazom na uvedené, preto uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia v sume

15.000,- eur pre sťažovateľov považujem za neprimerane vysokú a samotnú ústavnú

sťažnosť za nedôvodnú.“.

V závere vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

9. K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho

zástupcu zaujali stanovisko podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 10. októbra

2019. V predmetnom stanovisku uviedli, že „k jednotlivým dôvodom vyjadrenia pána

predsedu uvádzam nasledovné. Úmrtie účastníka konania – strany sporu, môže viesť

k predĺženiu konania a k prieťahom v konaní, no zároveň ja nemusí, závisí to od toho,

ako sa k tomu konkrétny sudca postaví a závisí to od organizácie práce na súde.

Z vyjadrenia pána predsedu vyplýva, že vo veci konali traja sudcovia:

1/ od 28.11.2012 do 28.01.2016,

2/ od 29.01.2016 do 25.05.2017,

3/ od 26.05.2017 až do vynesenia rozsudku. 3/3

Z prehľadu úkonov súdu je zrejmé, že k prieťahom v konaní došlo v čase

od 28.11.2012 do 28.01.2016, keď bola vec pridelená , ktorá

počas 4 rokov nevytýčila ani jeden termín pojednávania a medzi jednotlivými úkonmi, ktoré

spravila sú veľké časové odstupy.

Obdobná situácia je aj v čase od 29.01.2016 do 25.05.2017, t. j. v čase, keď vec bola

pridelená , ktorý v tomto období nevytýčil ani jeden termín

pojednávania, pričom v tomto období je jasne zavinený prieťah v konaní neodborným

postupom súdu, v dôsledku ktorého bol súdu prvej inštancie dňa 28.09.2016 vrátený súdny

spis z Krajského súdu v Trnave ako nedôvodne predložený, pretože podľa ,

podaním odvolania proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bolo napadnuté uznesenie

zo zákona zrušené a vo veci musí v danom prípade opätovne rozhodnúť sudca.

My sme nemali žiadnu snahu oddialiť pôvodný termín pojednávania nariadený

na deň 11.06.2018, využili sme len svoje zákonné právo (ničím neobmedzené) na zmenu

právneho zástupcu. Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by sme nemohli postupovať tak,

ako sme postupovali, a že by sme týmto konaním vyvolali prieťahy v konaní.

Nemôžeme súhlasiť ani s tým, že k predĺženiu konania prispeli aj vyjadrenia oboch

právnych zástupcov strán sporu, ktorí opakovane pripúšťali možnosť uzavretia mimosúdnej

dohody. Máme za to, že zákonná sudkyňa sa nemala spoliehať na to, že niekedy

v budúcnosti uzavrieme mimosúdnu dohodu, práve preto, že si uvedomovala povahu sporu

a veľmi vyhrotené vlastnícke resp. susedské vzťahy medzi stranami sporu, ale mala vo veci

konať s tým, že ak by sme predsa len uzavreli dohodu, bolo by to len pre dobro veci

a konanie by skončilo.

Máme za to, že vzhľadom na postup Okresného súdu Piešťany je naša ústavná

sťažnosť dôvodná a výška finančného zadosťučinenia v sume 15.000 € pre sťažovateľov

primeraná.“.

Zároveň sťažovatelia uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 , ktorý sa pri zachovaní právnych

účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté

do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2).

14. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

17. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a nadväzne i judikatúra ústavného

súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

18. Obsah zapožičaného spisu okresného súdu potvrdzuje až na nepatrné odchýlky

úkony uvedené v podanej ústavnej sťažnosti a vo vyjadrení okresného súdu k ústavnej

sťažnosti, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

19. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

keď sa bude konať nové pojednávanie.

22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

23. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

24. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej

lehote uvedených v bode 17 odôvodnenia tohto nálezu, ústavný súd otázku existencie

zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľov preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci

jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľov v priebehu konania a postup

okresného súdu.

25. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania

pred okresným súdom je rozhodovanie sporu spoluvlastníkov o užívanie strešnej časti

prístavby rodinného domu. Vzhľadom na povahu sporu, kde nie ojedinele ide o vyhrotené

spoluvlastnícke, resp. susedské vzťahy, je možné priznať určitú mieru skutkovej zložitosti

napadnutého konania, ktorou však nie je možné ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania,

ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 6 rokoch od jeho začiatku. Po právnej

stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

26. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to,

akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci

porušenia jej základného práva podľa . V danom prípade sťažovatelia

svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom podstatne neovplyvnili jeho

dĺžku tak, aby im bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu.

27. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní z hľadiska jeho nečinnosti a efektivity vykonaných úkonov.

28. Ústavný súd zo súdneho spisu sp. zn. zistil, že doterajší priebeh

napadnutého konania je poznačený obdobiami dlhodobej nečinnosti okresného súdu (napr.

január 2013 až máj 2014, január 2015 až máj 2016, september 2016 až jún 2018, pozn.),

keď nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovatelia ako strany sporu v preskúmavanom súdnom konaní nachádzajú.

29. Napadnuté konanie je poznačené aj neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Na vrub neefektívnej činnosti možno pripísať predloženie súdneho spisu Krajskému súdu

v Trnave 10. augusta 2016 pre účely rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému

vyšším súdnym úradníkom 19. mája 2016, ktorým súd vylúčil protinávrh (vzájomnú žalobu)

na samostatné konanie a ktorý odvolací súd 28. septembra 2016 vrátil okresnému súdu

ako nedôvodne predložený s odôvodnením, že podaním odvolania proti rozhodnutiu

vyššieho súdneho úradníka bolo napadnuté rozhodnutie zo zákona zrušené a vo veci mal

opätovne rozhodnúť sudca okresného súdu.

30. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol

na pojednávaní 18. júna 2019 rozsudkom č. k. -305, proti ktorému podali

sťažovatelia (žalovaní) odvolanie a vec bude postúpená na rozhodovanie odvolaciemu súdu.

31. Ústavný súd konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné,

aby predmetné napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 6 rokoch

od jeho začatia.

32. Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska

skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, postupu okresného súdu

poznamenaného nečinnosťou a neefektívnou činnosťou ústavný súd dospel k záveru,

že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto

rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

33. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

34. Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa sťažovatelia nachádzajú, keďže vec ešte nie je právoplatne skončená.

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

36. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

37. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

38. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia

sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

39. Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázali najmä na skutočnosť,

že od začatia konania pred okresným súdom v roku 2012 do podania ústavnej sťažnosti

v roku 2018 nebolo okresným súdom uskutočnené ani jedno pojednávanie. Okresný súd

sa počas súdneho konania dopustil viacerých pochybení pri aplikácii právnych predpisov

upravujúcich spôsob vedenia konania, a teda v konečnom dôsledku im bolo znemožnené

riadne vykonávať im patriace práva, najmä užívacie právo k strešnej časti spornej

nehnuteľnosti.

40. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti veci.

41. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a jeho priebeh, najmä

s ohľadom na dlhodobé úseky nečinnosti okresného súdu, ako aj so zreteľom na predmet

napadnutého konania ústavný súd považoval sumu 6 000 €, resp. sumu 3 000 € pre každého

zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

42. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola

vo výške 921 €.

44. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov ich právneho zastúpenia

v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) pri zastupovaní dvoch osôb (§ 13 ods. 2

vyhlášky) v sume 412,61 € (bod 4 výroku nálezu). Náhradu priznal za dva úkony právnej

služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3

a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2018 pri zastupovaní dvoch osôb [(2 x 76,75 €) x 2] spolu s režijným paušálom

[(2 x 9,21 €) x 2] predstavuje sumu celkom 343,84 €. Právny zástupca sťažovateľov

je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie

osvedčenia o registrácii pre DPH)], a tak uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov.

45. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

46. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu