Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Sa-63-2017.pdf
PDF · 99.48 KB
Case nature
Subarea
8Sa/63/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o podaní žalobcu, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 02.12.2014 sa žalobca súdnou cestou domáhal ochrany svojich práv z dôvodu ich ukrátenia nezákonným právoplatným rozhodnutím žalovanej č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.08.2003, nakoľko mu ním od 22.09.2003 nezákonne odňala starobný dôchodok, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999 a ktorý mu právoplatným rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2003 priznala od 01.07.2002 v sume 8.697,- Sk mesačne. Rozhodnutie zo dňa 05.08.2003 potvrdil rozsudkom sp.zn. 12Sd/303/03-24 zo dňa 04.12.2003 Krajský súd v Žiline a tento rozsudok potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 3So/49/2004 zo dňa 26.08.2004. Právne svoje podanie založil na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 Ústavy SR, čl. 19 a 30 Dohovoru č. 128 a aj náleze Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS/300/06-48 zo dňa 04.01.2007. Navrhol, aby súd žalovanej zakázal pokračovať v porušovaní základných ľudských práv voči jeho osobe, uložil jej povinnosť vrátiť mu od uvedeného dátumu nezákonne odňatý starobný dôchodok v sume 9.219,- Sk mesačne, prikázal jej navodiť zákonný stav pred dňom 22.09.2003 a do 14 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku mu vyplatiť vzniknutú škodu na starobnom dôchodku od 22.09.2003, ku dňu navrátenia nezákonne odňatého starobného dôchodku a k vzniknutej škode ju zaviazal na zaplatenie penále vo výške 1% z dlžnej sumy, počnúc mesiacom október 2003.
2. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/206/2014-7 zo dňa 11.03.2015 bol žalobca podľa ust. § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) v spojení s ust. § 43 ods. 1 a § 250a O.s.p. vyzvaný, aby v lehote 15 dní odstránil vady podania, spočívajúce v predložení plnej moci pre advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd podľa záhlavia podania posúdil žalobu ako podanú podľa ust. § 249 O.s.p., proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní potom postupoval podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd skonštatoval, že v tomto štádiu konania nebolo možné posúdiť podľa obsahu, resp. petitu podania, či ide o žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy, návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy alebo žalobu o náhradu škody, a preto vychádzal zo záhlavia podania. Zdôraznil, že v prípade, ak ide o vec spadajúcu do správneho súdnictva, je potrebné ustáliť aj druh konania a splnenie tejto povinnosti je v dispozičnej sfére žalobcu. Vychádzajúc z povahy veci a účelu jednotlivých konaní je v správnom súdnictve možné domáhať sa poskytnutia ochrany prostredníctvom jedného konania, keďže každé konanie slúži k prieskumu, resp. odstráneniu iného druhu nedostatkov v postupe a
rozhodovaní správnych orgánov. V konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je právne zastúpenie advokátom alebo zamestnancom/ členom s právnickým vzdelaním povinné, s výnimkou, ak žalobca má právnické vzdelanie sám alebo sa jedná o výnimku taxatívne uvedenú v ust. § 250a O.s.p.. V uznesení bol súčasne poučený o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci podľa zákona č. 332/2011 Z.z. (§ 30 O.s.p.).
3. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 27.03.2015 a dňa 02.04.2015 doručil súdu podanie označené ako výzva - odpoveď, v ktorom ako prílohu označil fotokópiu diplomu a dodal, že z ust. § 250a O.s.p. vyplýva, že vyžaduje právnické vzdelanie a nie, že toto právnické vzdelanie musí byť získané len na právnickej fakulte, čo znamená, že požiadavka súdu je nad zákon. Z uvedeného dôvodu zasiela len kópiu diplomu (ktorú však nezaslal) i napriek tomu, že v ďalšej časti ust. § 250a O.s.p. je uvedené, že toto neplatí, ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach dôchodkového zabezpečenia. Dodal, že ak si chce súd overiť správnosť a oprávnenosť tohto diplomu, má možnosť si to overiť na škole, ktorá je tam uvedená. Zopakoval, že žalobu podal pre porušovanie jeho základných ľudských práv a slobôd, keďže voči právoplatným rozsudkom súdu nie je možné podať odvolanie, dovolanie ani návrh na obnovu konania a žalobu teda podal v zmysle čl. 46 ods. 2, 3 Ústavy SR. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 65/2010 zo dňa 16.02.2010, III. ÚS/43/03, I. ÚS/3/01, I. ÚS/37/1995 a zdôraznil, že z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR ani z iných ustanovení O.s.p. nevyplýva povinnosť, dať sa pri žalobe pre porušenie základných ľudských práv a slobôd zastupovať advokátom. V právnom systéme SR je taxatívne vymedzené, že kedy a v akom prípade sa vyžaduje právnické vzdelanie získané štúdiom na právnickej fakulte. Požiadavku súdu teda považuje za zásah do jeho osobného života, idúcu nad rámec zákona.
4. Uznesením č.k. 21S/206/2014-12 zo dňa 13.05.2015 Krajský súd v Žiline konanie zastavil z dôvodu, že žalobca v súdom určenej lehote zvolenie advokáta nepreukázal a ani iným spôsobom nepreukázal splnenie podmienky konania podľa ust. § 250a O.s.p.. V odôvodnení uviedol, že požiadavka, aby žalobca bez právneho vzdelania bol zastúpený advokátom vyplýva z toho, že v rámci správneho súdnictva sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia a teda nároky na právne zdôvodnenie žaloby sú výrazne vyššie. Tým sa zamedzuje podávaniu bezdôvodných alebo právne nepodložených žalôb. Odkázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „NS SR“) zo dňa 04.09.2011 sp.zn. 2Sžz/2/2011 a uznesenie zo dňa 29.10.2012 sp.zn. 5Sžo/50/2012, podľa ktorých sa povinné právne zastúpenie vyžaduje aj v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v ods. 8 O.s.p.) i a aj v konaní proti nečinnosti správneho orgánu (§ 250t ods. 8 O.s.p.), hoci podľa povahy veci v konaní proti nečinnosti súd povinné právne zastúpenie v niektorých prípadoch striktne nevyžaduje.
5. Uznesením sp.zn. 7So/59/2015 zo dňa 28.07.2016 Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.05.2015, č.k. 21S/206/2014-12 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajskému súdu vytkol, že v prípade pochybností o správnosti, úplnosti alebo zrozumiteľnosti podania žalobcu mu nič postupom podľa ust. § 43 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nebránilo, vyzvať ho na odstránenie vád podania, resp. na doplnenie neúplného podania a po ustálení si predmetu konania, následne zvoliť ďalší vhodný postup predpokladaný príslušným procesným právnym predpisom. Pokiaľ krajský súd bez ďalšieho, podľa názvu posúdil podanie žalobcu iba z formálneho hľadiska bez toho, aby prihliadal na podanie ako celok, najmä vo vzťahu k formulácii petitu a jeho podanie klasifikoval ako žalobu podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., konal predčasne. Krajský súd naviac pochybil aj v tom, keď po posúdení podania žalobcu podľa § 247 a nasl. O.s.p., ho v zmysle ust. § 250a O.s.p. vyzval na predloženie plnej moci, nakoľko už z takto formulovaného podania žalobcu je zjavné, že ide o vec sociálneho zabezpečenia, na ktorú sa obligatórnosť povinného právneho zastúpenia, plynúca z prvej časti cit. ustanovenia nevzťahuje a týmto postupom odňal účastníkovi právo konať pred súdom. Krajskému súdu tiež vytkol, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s petitom podania, ktorý nesie znaky návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ako aj návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, o ktorom je oprávnený rozhodovať vecne a miestne príslušný okresný súd. Touto skutočnosťou sa nezaoberal napr. tak, že by vylúčil na samostatné konanie jednotlivé vecne nesúvisiace a od seba nezávislé návrhy žalobcu. Krajskému súdu v ďalšom konaní uložil ustáliť si predmet konania a podľa toho zvoliť ďalší procesný postup a riadne sa vysporiadať s vecne nesúvisiacimi návrhmi žalobcu.
6. Krajský súd v Žiline vyzval uznesením zo dňa 30.09.2016, č.k. 21S/206/2014 žalobcu podľa ust. § 59 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia uviedol, či jeho podanie zo dňa 02.12.2014 je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy alebo civilnou žalobou o zaplatenie náhrady škody. Tiež ho na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu poučil, aké náležitosti žaloby musí jeho podanie zo dňa 02.12.2014 obsahovať v prípade, ak je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy a aké v prípade, ak je civilnou žalobou o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
7. V podaní zo dňa 13.08.2016 zotrval žalobca na tom, že jeho žaloba zo dňa 02.12.2014 bola žalobou pre porušenie základných práv v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.
8. Podľa zápisnice z výsluchu zo dňa 18.01.2017 (chybne označený dátum 18.01.2016), vykonaného na základe uznesenia NS SR na Krajskom súde v Žiline, žalobca po poučení a oboznámení sa s predmetom výsluchu uviedol: „Ja netrvám na návrhu o náhrade škody spôsobenej na starobnom dôchodku a zaplatenie penále a o nečinnosti. O náhrade škody a nečinnosti už konajú príslušné súdy. Trvám však na svojom návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktoré spočíva v odňatí priznaného starobného dôchodku v roku 2003.“ Zo zápisnice vyplýva, že súd žalobcu poučil podľa ust. § 257 v spojení s ust. § 57 SSP.
9. Dňa 24.01.2017 doručil žalobca Krajskému súdu v Žiline podanie označené ako doplnenie podania
- žaloby pre porušenie základných ľudských práv a slobôd zo dňa 02.12.2014, v ktorom uviedol, že s odkazom na informatívny výsluch zo dňa 18.01.2017 dopĺňa nasledovné dôkazy a skutočnosti. V podaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.12.2003, č.k. 12Sd/303/03-26, potvrdzujúci rozsudok NS SR zo dňa 26.08.2004, č.k. 3So/49/2004 a dodal, že dňa 16.11.2004 podal na Krajskom súde v Žiline návrh na obnovu konania, ktorý krajský súd uznesením zo dňa 30.03.2005, č.k. 12Sd/443/2004-12 odmietol a jeho rozhodnutie NS SR, rozhodnutím zo dňa 08.03.2006, sp.zn. 2So/72/2005 potvrdil. Dňa 17.05.2006 podal na NS SR v uvedenej veci dovolanie, ktoré bolo uznesením zo dňa 24.08.2006, sp.zn. 1Sdo zo dňa 24.08.2006 odmietnuté.
10. Ďalej uviedol, že na tom, aby Krajský súd v Žiline konal aj o návrhu na náhradu škody na starobnom dôchodku, zaplatení penále a ani o návrhu proti nečinnosti Sociálnej poisťovne netrvá. Na základe uvedených dôkazov však žiadal, aby súd urýchlene v jeho veci konal ako o žalobe pre nezákonný zásah orgánu verejnej správy do základných ľudských práv, garantovaných Listinou základných ľudských práv (zákonom č. 23/1991), Dohovorom o ochrane ľudských práv (čl. 6 ods. 1), čl. 12 a 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 19 a 30 Dohovoru č. 128 (zákon č. 416/1991) a zákonom č. 100/1988 Zb. Navrhol, aby súd rozhodnutie žalovanej zo dňa 05.08.2003 zrušil a prikázal jej navodiť zákonný stav spred dátumu 22.09.2003.
11. Uznesením č.k. 21S/206/2014-74 zo dňa 08.03.2017 Krajský súd v Žiline v zmysle ust. § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. vec postúpil NS SR, ako súdu vecne príslušnému na konanie, podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti zákona, v prípade, že je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie SR.
12. Uznesením sp.zn. 7So/13/2017 zo dňa 04.07.2017 postúpil NS SR vec s odkazom na ust. § 491 ods. 1, 2, § 10 a § 11 SSP Krajskému súdu v Bratislave s konštatovaním, že predmetná vec do vecnej príslušnosti vymedzenej ust. § 11 SSP nepatrí. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vzal do úvahy aj ust. § 491 ods. 2 vety druhej SSP, podľa ktorého, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba a dospel k záveru, že rozhodovanie o vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech žalobcu, lebo v ďalšom konaní bude mať podľa ust. § 438 a nasl. SSP, možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhoduje NS SR a teda konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy bude namiesto pôvodne jednoinštančného, dvojinštančné.
13. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 06.08.2019 uviedla chronológiu rozhodnutí vydaných správnym orgánom, Krajským a Najvyšším súdom SR v týchto veciach na základe žalôb iniciovaných žalobcom, poukázala na lehotu podľa ust. § 256 SSP, podľa ktorej právo žalobcu je premlčané a doplnila, že žalobca na príslušné súdy podal aj ďalšie návrhy týkajúce sa tej istej veci, žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, ktoré boli buď zastavené alebo zamietnuté, a v skutkovo totožnej veci podal aj ďalšie žaloby na nečinnosť žalovanej, ktoré sú v štyroch konaniach vedené na Krajskom súde v Bratislave.
14. K vyjadreniu žalovanej doručil žalobca súdu dňa 30.04.2020 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nárok na starobný dôchodok, na ktorý mu podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. vznikol nárok dňa 14.10.1999, mu žiadnym právoplatným rozhodnutím žalovanej odňatý nebol. Zopakoval, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 16.01.2003 mu bol podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb. priznaný starobný dôchodok od 01.07.2002 a bol mu odňatý rozhodnutím žalovanej zo dňa 05.08.2003. Rozhodnutím zo dňa 16.01.2013 mu žalovaná od 23.02.2013 zastavila podľa zák. č. 461/2003 Z.z. vyplácanie starobného dôchodku, rozhodnutím zo dňa 03.06.2011 zamietla jeho žiadosť o zápočet doby služby do doby poistenia a následne priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., ktoré bolo zrušené rozsudkom NS SR zo dňa 31.10.2012.
15. Vo vyjadrení zo dňa 03.06.2020 žalovaná v podstatných bodoch zopakovala svoju argumentáciu v súlade s predchádzajúcim vyjadrením.
16. Podľa § 182 ods. 2 SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené
a/ splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2, b/ potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1, c/ jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.
17. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
18. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a/ vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b/ v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/ až e/, g/ a i/, c/ v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d/ ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
1. Podľa § 6 ods. 2 správne súdy rozhodujú v konaniach o
a/ správnych žalobách
b/ správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c/ správnych žalobách v sociálnych veciach, d/ správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy g/ žalobách vo volebných veciach, i/ žalobách vo veciach politických práv j/ kompetenčných žalobách k/ návrhoch v iných veciach
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
20. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca spolu so správnou žalobou nedoručil doklad osvedčujúci dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo, nakoľko sa preukazuje titulom
JUDr., alebo plnú moc udelenú advokátovi, ktorý ho bude v konaní zastupovať (na ktorú skutočnosť bol vyzvaný už uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/206/2014-7 zo dňa 11.03.2015), uznesením č.k. 8Sa/96/2017-1 zo dňa 10.01.2022 ho súd opakovane vyzval na doplnenie tejto esenciálnej podmienky v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy len z toho dôvodu, že uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/206/2014-12 zo dňa 13.05.2015, ktorým následne pre neodstránenie tejto vady Krajský súd v Žiline konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, bolo z dôvodu predčasnosti jeho vydania zrušené uznesením NS SR, sp.zn. 7So/59/2015 zo dňa 28.07.2016. V uznesení krajský súd žalobcu poučil o procesnom následku odmietnutia žaloby, v prípade nedoplnenia požadovaných dokladov, a to úradne overenej fotokópie diplomu o ukončení úplného právnického vzdelania alebo plnomocenstva prevedeného do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo predložil originál, prípadne úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní.
21. Žalobca dňa 26.01.2022 doručil súdu overenú fotokópiu diplomu o vykonaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo, na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti.
22. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. 6 Cdo 173/2010, zo dňa 16.09.2010, nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Výnimkou z požiadavky na splnenie tejto podmienky je situácia, keď dovolateľ má právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uplatnenie tejto výnimky, t.j. existenciu právnického vzdelania, je v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. s primeraným použitím § 43 O.s.p. dovolateľ povinný preukázať. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie pre nedostatok tejto podmienky zastaví............... Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že pod právnickým vzdelaním v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. treba rozumieť vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike alebo vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy so sídlom na území bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo jej právnych predchodcov alebo nostrifikované zahraničné právnické vzdelanie, pričom musí ísť o vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, t.j. vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia (§ 53 ods. 1 a <aspi://module='ASPI'&link='131/2002 Z.z.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), resp. vzdelanie rovnakej úrovne. Pokiaľ sa totiž má uplatniť výnimka z povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, musí byť právnické vzdelanie dovolateľa alebo jeho zamestnanca (člena), ktorý za neho koná, rovnocenné právnickému vzdelaniu advokáta. Týmto vzdelaním je v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení neskorších predpisov vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nostrifikované zahraničné vysokoškolské vzdelanie rovnakej úrovne............... Existencia právnického vzdelania pre uplatnenie výnimky z povinného zastúpenia advokátom musí byť v dovolacom konaní preukázaná predložením dokladu o absolvovaní tohto štúdia (nie o štúdiu). Týmto dokladom je najčastejšie vysokoškolský diplom (podľa § 61 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 131/2002 Z.z. dokladmi o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok k diplomu).
23. Pod pojmom právnické vzdelanie treba rozumieť vysokoškolské vzdelanie nadobudnuté v právnickom študijnom odbore spôsobom upraveným v zákone č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ukončené vykonaním štátnej skúšky, prípadne aj obhajobou diplomovej práce (§ 51, 53, 63 zákona č. 131/2002 Z.z.) resp. rovnaké vzdelanie podľa skorších predpisov. Zmyslom a účelom povinného zastúpenia podľa ust. § 250a O.s.p. je, aby sa žalobcovi, ktorý sám nemá právnické vzdelanie alebo takéto vzdelanie nedosiahol jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná, dostalo kvalifikovanej právnej pomoci advokáta, ktorým podľa zákona o advokácii môže byť po splnení ďalších požiadaviek len absolvent právnickej fakulty vysokej školy. Ak je stanovené zastúpenie advokátom, je potrebné v záujme kvalifikovaného zastúpenia požiadavku univerzálneho právnického vzdelania vztiahnuť i na iného zástupcu, ktorý je splnomocnený za žalobcu konať, prípadne jeho zamestnanca, ale aj na samotného žalobcu, ktorý tvrdí, že má právnické vzdelanie.
24. Nakoľko po ustálení veci NS SR i samotným žalobcom, že jeho podanie je žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy a vo veci má v súlade s ust. § 491 ods. 2 druhej vety SSP konať krajský
súd, tento pre nesplnenie procesných podmienok zo strany žalobcu postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. f/ SSP uznesením žalobu odmietol, pretože žalobca pri jej podaní a ani na základe niekoľkých výziev súdu nepreukázal obligatórnu podmienku súdneho konania v prípade žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. a to kvalifikované právne zastúpenie alebo výnimku z tohto zastúpenia a to diplom o absolvovaní právnickej fakulty (nie diplom o vykonaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo, na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti).
25. Okrajovo správny súd dodáva, že podľa jeho názoru bol na konanie vo veci príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (nález č. k. II ÚS 202/2017-37 z 25.07.2017). Avšak vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd je viazaný postúpením veci súdom vyššieho stupňa, nemohol postupovať inak, ako vo veci konať a rozhodnúť. Opačným postupom by došlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcom v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci