Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/53/2022

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: C.. M. E., nar. XX. O. XXXX, I. XX/XX, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 až 10, Bratislava, o ochranu pred porušovaním základných práv, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -129 z 2. februára 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodným podaním, ktoré označil ako „Žaloba“ a podal 2. decembra 2014 Krajskému súdu v Žiline, domáhal, aby sa žalovanej zakázalo pokračovať v porušovaní jeho základných ľudských práv, prikázalo navodiť stav pred 22. septembrom 2003, uložilo vrátiť mu nezákonne odňatý starobný dôchodok, vyplatiť škodu vzniknutú na odňatom starobnom dôchodku a tiež zaplatiť penále. Krajský súd v Žiline najskôr uznesením č. k. -12 z 13. mája 2015 konanie zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky však uznesením sp. zn. z 28. júla 2016 toto uznesenie zrušil ako predčasné. Žalobca pri svojom výsluchu do zápisnice (č. l. 56) a následným podaním (č. l. 57) prejavil, že netrvá na svojich nárokoch na náhradu škody na starobnom dôchodku, ani na zaplatenie penále. Zotrval však na návrhu, aby sa mu poskytla ochrana pred nezákonným zásahom, ku ktorému podľa neho došlo už vydaním rozhodnutia žalovanej z 5. augusta 2003. Ním totiž žalovaná od 22. septembra 2003 odňala žalobcovi skôr priznaný starobný dôchodok. Okrem toho zotrval na názore, aby sa žalovanej prikázalo navodiť stav pred týmto zásahom. 2. Po tomto upresnení Krajský súd v Žiline 8. marca 2017 postúpil vec najvyššiemu súdu s odkazom na ustanovenia . Ten však uznesením sp. zn. zo 4. júla 2017 túto vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu, keď dospel k záveru, že jeho príslušnosť je na základe a potrebné posúdiť podľa uvedeného predpisu účinného v čase postúpenia. Podľa už najvyšší súd nerozhoduje v prvom stupni o žalobách proti iným zásahom, preto o nich mal rozhodnúť krajský súd. Keďže žalovaná má sídlo v Bratislave, na základe je daná miestna príslušnosť uvedeného správneho súdu. 3. Správny súd najskôr uznesením č. k. -120 vyzval žalobcu, aby predložil buď úradne „overenú“ (správne zrejme: osvedčenú) fotokópiu diplomu o ukončení úplného právnického vzdelania alebo plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní, ktoré bude udelené advokátovi. Zároveň žalobcu poučil, že ak tak neurobí, jeho žalobu odmietne. Žalobca v reakcii na to predložil diplom zo 16. apríla 1987 o vykonaní štátnej rigoróznej skúšky v odbore právo, ktorú vykonal na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na základe ktorej sa mu priznal titul „JUDr.“. 4. Nato správny súd uznesením č. k. -129 žalobu žalobcu odmietol podľa . Vychádzajúc z podaní žalobcu, ako aj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. ustálil predmet konania ako žalobu proti inému zásahu podľa a nasl. . V konaní o nej musel

byť žalobca podľa zastúpený advokátom, ak nemal sám vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Zdôraznil, že vysokoškolským právnickým vzdelaním mohlo byť len vzdelanie získané na právnickej fakulte a nie rigorózna skúška v študijnom odbore právo na Vysokej škole ZNB. Žalobca tak nemal právnické vzdelanie a mal byť zastúpený advokátom, ktorého si napriek výzve neustanovil. V závere tohto uznesenia správny súd žalobcu poučil, že v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť podľa zastúpený advokátom, ak (okrem iného) nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú sám podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Namietol v nej, že uznesenie bolo vydané bez verejného konania, že nebol vypočutý a že sa domáhal ochrany svojho ľudského práva na dôchodok. Ak by súd jeho žalobu podľa jej obsahu posúdil takto, musel vedieť, že nemohla byť odmietnutá. Ustanovenie vyžadovalo len právnické vzdelanie, nemuselo ísť o právnické vzdelanie získané na právnickej fakulte. V čase, keď žalobca konal rigoróznu skúšku, sa jeho vzdelanie považovalo za právnické vzdelanie. Právo používať skoršie akademické tituly zostalo zachované v o vysokých školách, ako aj v o vysokých školách. Napriek poučeniu v napadnutom uznesení správny súd ďalším uznesením zo 16. februára 2022 vyzval žalobcu na predloženie plnomocenstva pre advokáta alebo diplomu o dosiahnutí vysokoškolského právnického vzdelania, načo žalobca reagoval v zásade zopakovaním svojich skorších argumentov. 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. 7. V prerokúvanej veci je kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobcu pred nezákonným zásahom. Túto žalobu síce žalobca podal ešte v roku 2014, avšak napadnuté uznesenie bolo vydané a žalobcovi doručené v roku 2022. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť , ktorý podľa jeho platí aj na konania začaté podľa piatej časti pred jeho účinnosťou. Výnimku z tohto pravidla tvoria konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a odvolacie konania ( a ), o aké však v prerokúvanej veci nejde. Na základe uvedeného sa tak tento zákon od 1. júla 2016 vzťahuje aj na konanie o žalobe žalobcu, ktorú už súdy posúdili ako žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom podľa a nasl. . Dôsledkom uvedeného ustanovenia tak je, že rozhodnutia súdov vydané v tomto konaní po 1. júli 2016 možno napadnúť len kasačnou sťažnosťou podľa a nasl. , ktorej náležitosti sa takisto posudzujú podľa . 8. Podľa musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. ) zastúpený advokátom. Podľa táto povinnosť neplatí (okrem iného), ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , t. j. správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia. Podľa je však správnou žalobou žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ako vyplýva zo systematického zaradenia , ale aj v druhej hlave štvrtej časti nazvanej „Osobitné konania“, žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je správnou žalobou v zmysle . Preto ju nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom iného zásahu je žalovaná. Ak teda ide o kasačnú sťažnosti proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v konaní proti inému zásahu žalovanej, nemôže sa sťažovateľ dovolávať výnimky uvedenej v . 9. Žalobca sa tak mohol dovolávať len výnimky uvedenej v , teda že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Tento pojem vymedzuje SPP tak, že ide o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa sa podľa získava absolvovaním študijného programu druhého stupňa. Podľa cit. zák. sa za takéto vzdelanie považovalo aj absolvovanie magisterského, inžinierskeho alebo doktorského štúdia podľa dovtedajších predpisov. Žalobca ako doklad o tomto vzdelaní predložil diplom o vykonaní rigoróznej skúšky podľa na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti. Už z toto je zrejmé, že svoje vzdelanie nezískal na právnickej fakulte, ako to vyžaduje . Pritom zo samotného ustanovenia o vysokých školách vyplýva, že titul „JUDr.“ sa udeľoval absolventom právnických fakúlt a Vysokej školy ZNB, z čoho zreteľne vyplýva, že Vysoká škola ZNB a jej fakulty neboli ani podľa vtedajších predpisov považované za právnické fakulty. Okrem toho z a cit. zák. vyplýva, že štúdium na vysokých školách sa zásadne ukončovalo vykonaním záverečných skúšok, čím sa študenti stali absolventami

a získavali vysokoškolské vzdelanie. Vykonaním štátnej rigoróznej skúšky sa vysokoškolské štúdium ukončovalo len v lekárskych a veterinárnych študijných odboroch (§ 42 ods. 1 cit. zák.). Všetci ostatní absolventi mohli vykonať štátnu rigoróznu skúšku až po skončení štúdia (§ 44 ods. 1 cit. zák.). Z citovaných ustanovení je tak zrejmé, že štátnou rigoróznou skúška, ktorou sa priznával titul „JUDr.“, sa ani podľa vtedajších predpisov neukončovalo štúdium na vysokej škole a nezískavalo vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, teda právnické vzdelanie. 10. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že ak aj bol žalobcovi v roku 1987 udelený titul „JUDr.“ na základe štátnej rigoróznej skúšky podľa , nie je tento titul preukazom vysokoškolského právnického vzdelania ani podľa predpisov účinných v čase jeho udelenia, a tak nemôže byť podľa ani preukazom vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa na účely . Okrem toho žalobca nezískal tento titul ani len na právnickej fakulte v zmysle cit. ustanovenia, keďže fakulty Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti sa nepovažovali za právnické fakulty ani podľa predpisov účinných v čase, kedy bol žalobcovi uvedený titul udelený. Žalobca tak nemá vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle , v dôsledku čoho sa nemohol dovolávať výnimky uvedenej v . 11. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa , a to nechať sa pri podaní kasačnej sťažnosti zastúpiť advokátom. O tom bol žalobca riadne poučený v napadnutom uznesení a opätovne aj po podaní kasačnej sťažnosti, napriek tomu žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Jeho kasačná sťažnosť tak nespĺňa podmienky podľa , a preto ju kasačný súd podľa odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej dôvodmi. 12. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s . 13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.