Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sa-43-2022.pdf
PDF · 74.17 KB
Case nature
Subarea
8Sa/43/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JUDr. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.06.2022 bolo Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „súd“ alebo „správny súd“) doručené podanie žalobcu označené ako „žaloba na obnova konania“, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada obnovu súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/63/2017.
2. Po oboznámení sa s obsahom žaloby správny súd zistil, že nespĺňa náležitosti ustanovené zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Uznesením č. k. 8Sa/43/2022-9 zo dňa 03.08.2022, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 04.08.2022, ho súd vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady žaloby špecifikované vo výroku, konkrétne, aby žalobu doplnil o:
· rozsah, v akom napáda rozhodnutie, proti ktorému žaloba smeruje, · dôvod obnovy, · skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, · dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, · žalobný návrh, · splnomocnenie udelené advokátovi, príp. potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu podľa § 49 ods. 1 SSP.
4. Dňa 09.08.2022 bolo správnemu súdu doručené doplnenie žaloby žalobcom, prílohou ktorého bola osvedčená fotokópia diplomu o vykonaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo, na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti.
5. Podľa § 480 ods. 1 SSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
6. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
7. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
9. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 495 SSP, tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
11. Žalobca vo svojej žalobe na obnovu konania uvádza, že žalobu vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sa/63/2017 podal za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), dňa 02.12.2014. Taktiež namieta, že po skončení štúdia vykonal rigoróznu skúšku a získal právnické vzdelanie druhého stupňa v čase, keď platil zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách (ktorý v žalobe nesprávne označil ako zákon č. 38/1980).
12. Správny súd konštatuje, že žalobu na obnovu konania žalobca podal dňa 08.06.2022. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť SSP, ktorý podľa § 491 ods. 1 SSP platí aj na konania začaté podľa piatej časti OSP pred jeho účinnosťou. Výnimkou sú konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a odvolacie konania (§ 492 ods. 1 a 2 SSP), o aké však vo veci žalobcu nejde. Na základe uvedeného § 491 ods. 1 SSP sa tak tento zákon od 01.07.2016 vzťahuje aj na konanie o žalobe na obnovu konania žalobcu. Náležitosti žaloby na obnovu konania sa takisto posudzujú podľa SSP.
13. Podľa § 479 SSP, žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.
14. Podľa § 489 SSP, za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
15. Žalobca sa tak mohol dovolávať len výnimky uvedenej v ust. § 479 SSP, teda, že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktoré je potrebné preukázať doložením diplomu o absolvovaní právnickej fakulty, o čom bol žalobca poučený v uznesení č. k. 8Sa/43/2022-9 zo dňa 03.08.2022. Za preukázanie vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa podľa ust. § 489 SSP však nemožno považovať doloženie diplomu o vykonaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo, na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti. Túto skutočnosť správny súd skonštatoval už v uznesení č. k. 8Sa/43/2022-9 zo dňa 03.08.2022, teda v konaní, ktorého obnovu žalobca žiada. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) v uznesení sp. zn. 7Ssk/53/2022 zo dňa 18.05.2022, ktorým odmietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu správneho súdu č. k. 8Sa/63/2017-129 zo dňa 02.02.2022. V predmetnom uznesení NSS SR skonštatoval nasledovné:
„Tento pojem (pozn. vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa) vymedzuje § 489 SSP tak, že ide o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa sa podľa § 53 ods. 2 zákona č. 131/2002Z. z. získava absolvovaním študijného programu druhého stupňa. Podľa § 110 ods. 2 cit. zák. sa za takéto vzdelanie považovalo aj absolvovanie magisterského, inžinierskeho alebo doktorského štúdia podľa dovtedajších predpisov. Žalobca ako doklad o tomto vzdelaní predložil diplom o vykonaní rigoróznej skúšky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti. Už z toto je zrejmé, že svoje vzdelanie nezískal na právnickej fakulte, ako to vyžaduje § 489 SSP. Pritom zo samotného ustanovenia § 44 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách vyplýva, že titul „JUDr.“ sa udeľoval absolventom právnických fakúlt a Vysokej školy
ZNB, z čoho zreteľne vyplýva, že Vysoká škola ZNB a jej fakulty neboli ani podľa vtedajších predpisov považované za právnické fakulty. Okrem toho z § 40 ods. 1 a 2 cit. zák. vyplýva, že štúdium na vysokých školách sa zásadne ukončovalo vykonaním záverečných skúšok, čím sa študenti stali absolventami a získavali vysokoškolské vzdelanie. Vykonaním štátnej rigoróznej skúšky sa vysokoškolské štúdium ukončovalo len v lekárskych a veterinárnych študijných odboroch (§ 42 ods. 1 cit. zák.). Všetci ostatní absolventi mohli vykonať štátnu rigoróznu skúšku až po skončení štúdia (§ 44 ods. 1 cit. zák.). Z citovaných ustanovení je tak zrejmé, že štátnou rigoróznou skúška, ktorou sa priznával titul „JUDr.“, sa ani podľa vtedajších predpisov neukončovalo štúdium na vysokej škole a nezískavalo vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, teda právnické vzdelanie.
Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že ak aj bol žalobcovi v roku 1987 udelený titul „JUDr.“ na základe štátnej rigoróznej skúšky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb., nie je tento titul preukazom vysokoškolského právnického vzdelania ani podľa predpisov účinných v čase jeho udelenia, a tak nemôže byť podľa § 110 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. ani preukazom vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa na účely § 489 SSP. Okrem toho žalobca nezískal tento titul ani len na právnickej fakulte v zmysle cit. ustanovenia, keďže fakulty Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti sa nepovažovali za právnické fakulty ani podľa predpisov účinných v čase, kedy bol žalobcovi uvedený titul udelený. Žalobca tak nemá vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 489 SSP, v dôsledku čoho sa nemohol dovolávať výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a/ SSP.“
16. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa § 479 SSP, a to nechať sa pri podaní žaloby na obnovu konania zastúpiť advokátom. O tom bol žalobca riadne poučený v uznesení č. k. 8Sa/43/2022-9 zo dňa 03.08.2022, napriek tomu žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil.
17. Žalobca bol v uznesení na odstránenie vád podania poučený o tom, že v prípade, ak v určenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd v zmysle ust. § 59 ods. 3 SSP podanie odmietne uznesením. Žalobca neodstránil vady svojho podania, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať.
18. Správny súd dodáva, že nesplnenie procesných podmienok zo strany žalobcu (kvalifikované právne zastúpenie, resp. výnimka z tohto zastúpenia) je ďalším dôvodom na odmietnutie žaloby na obnovu konania, a to podľa ust. § 98 ods. 1 písm. f/ SSP.
19. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).