Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 391/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019

v zložení z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO 50052560, právne zastúpenej

advokátkou Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

a 3, základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -273 zo 16. apríla 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B,

Bratislava, IČO 50052560 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2

ods. 2 a 3, základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -273 zo 16. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka uzavrela 2. októbra 2017

s (ďalej aj „žalobca“ alebo „dlžník“) zmluvu o spotrebiteľskom

úvere na refinancovanie v sume 5 000 € so zmluvným úrokom 18,87 % ročne. V rovnaký

deň sťažovateľka a dlžník uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Sťažovateľka v ústavnej

sťažnosti uviedla, že dlžník sa dostal do omeškania so splácaním úveru, na úhradu ktorého

ho opakovane písomne i prostredníctvom SMS správ vyzývala. Vzhľadom na neúspešnosť

výziev zaslala sťažovateľka zamestnávateľovi dlžníka žiadosť o vykonávanie zrážok

zo mzdy.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 8. januára 2019 jej bolo doručené

uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. januára 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), ktorým bolo nariadené

neodkladné opatrenie, „... ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práv

veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02. 10. 2017 k Zmluve o spotrebiteľskom

úvere... uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a obchodnej spoločnosti ... ukladá

nevykonávať zrážky zo mzdy... a to až do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: “.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd

rozhodol napadnutým uznesením tak, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia

potvrdil.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti rozsiahlo uviedla dôvody podania odvolania

proti uzneseniu okresného súdu, ako aj dôvody podania ústavnej sťažnosti (ktoré sú

v značnej miere totožné). Napadnuté uznesenie sťažovateľka považuje za arbitrárne

s výraznými prvkami svojvôle a v rozpore s dlhodobou konštantnou súdnou praxou.

Uvedené závery sťažovateľka odôvodnila najmä tým, že podľa jej názoru neboli splnené

zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, všeobecné súdy aplikovali právne

predpisy, ktoré sa na danú vec nevzťahujú (aplikácia práva Európskej únie), prekročili svoju

kompetenciu, pokiaľ rozhodovali o skutočnostiach, na ktoré nemali oprávnenie,

neoprávnene priorizovali žalobcu ako spotrebiteľa, nezaoberali sa dôkazmi predloženými

sťažovateľkou a krajský súd nekriticky prevzal argumenty žalobcu, čím porušil princíp

rovnosti.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.04.2019, sp. zn. 17Co/62/2019-

273 bolo porušené základné právo Sťažovateľa podnikať podľa ust. článku 35 ods. 1

SR, princípu právnej istoty podľa a 3 SR súvsťažne s právom

na spravodlivý proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1

... a právo Sťažovateľa... podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru...

Uznesenie Krajského súdu... sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

9. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom

súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody

na jeho odmietnutie podľa až g) .

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

14. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o nenaplnení zákonných

podmienok na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, čo v konečnom

dôsledku viedlo k porušeniu jej základných práv. Sťažovateľkina argumentácia je založená

v podstate na tvrdení, že zmluva o úvere ani dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahujú

neprijateľné zmluvné podmienky, a preto je vydané neodkladné opatrenie nezákonné.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

15. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že neodkladné opatrenie podľa Civilného

sporového poriadku je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého

zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky,

ktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Z povahy nariadeného neodkladného opatrenia

vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením

nezískava jeden z účastníkov definitívne práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti,

ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov (m. m. ).

Z uvedených dôvodov je preto ústavný súd vo svojej judikatúre zdržanlivý

v prieskume uznesení, ktorými sa rozhoduje iba o neodkladných opatreniach (porovnaj

, ).

16. Pridržiavajúc sa svojej konštantnej judikatúry, ústavný súd zdôrazňuje,

že rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení neodkladných opatrení meritórne

preskúmava zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu rozhodnutí tohto druhu

pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by takým

rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor so základným

právom na súdnu ochranu (porov. , ).

17. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľky podľa , teda otázky, či označené

rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen

odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ale aj uznesenie okresného súdu

o nariadení neodkladného opatrenia, s ktorým sa krajský súd stotožnil.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej

odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane (, , ), pretože prvoinštančné a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa

aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré

boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. ).

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považuje za potrebné poukázať

aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, kde je uvedené: „Podľa

názoru súdu sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a návrh je dôvodný.

Vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu za situácie, že je dôvodne spochybnená platnosť

dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky uskutočňovať, hrozí žalobcovi

bezprostredná majetková ujma. Realizovaním zrážok z jeho mzdy na základe neplatnej

dohody o zrážkach zo mzdy mu neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mal vyplatenú.

Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane

žalovaného k tak závažným následkom ako na strane žalobcu, ktorého mzda je zdrojom jeho

obživy a slúži na úhradu jeho výdavkov. Nariadené neodkladné opatrenie nemá žiadny

vplyv na povinnosť žalobcu, ako úverového dlžníka... Záverom súd poukazuje aj na právny

názor Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v uznesení č. k. – 27 zo 16.

februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok

únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa,

napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. o

spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a

bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z

pohľadu dobrých mravov a pod.“

19. Krajský súd, nadväzujúc na závery okresného súdu, reagoval na argumentáciu

sťažovateľky síce stručne, ale ústavne akceptovateľným spôsobom (s ohľadom na podstatu

neodkladného opatrenia). Z napádaného uznesenia je zrejmé, na základe akých právnych

predpisov krajský súd rozhodol a akými úvahami sa spravoval. Krajský súd konštatoval,

že po preskúmaní uznesenia okresného súdu, ako aj spisového materiálu sa so závermi

okresného súdu stotožnil, a na zdôraznenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia

v podstatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: „... Stotožnil sa s názorom

súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery

do rozhodnutia vo veci samej... Realizovaním zrážky zo mzdy na základe takejto dohody,

o ktorej žalobca tvrdí, že je neplatná, by bol totiž vytvorený taký stav, pre ktorú by

rozhodnutie vo veci samej pre žalobcu stratilo opodstatnenie.

... bezprostredne hroziaca ujma v tomto prípade je evidentná práve z účinkov,

ktorými disponuje dohoda o zrážkach zo mzdy.“

20. Vychádzajúc z citovaných častí uznesení okresného súdu aj krajského súdu

s ohľadom na charakter neodkladného opatrenia, ústavný súd konštatuje, že z napadnutého

uznesenia krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Vo veci sťažovateľky primárne okresný súd,

ale následne aj krajský súd dostatočne zvážil následky vydania neodkladného opatrenia

vo vzťahu k obom stranám sporu, ako aj samotné zákonné predpoklady na vydanie takého

rozhodnutia. Krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom ozrejmil myšlienkové

pochody, ktoré ho viedli k posúdeniu základnej právnej otázky, ktorou bola nevyhnutnosť

dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia formou zákazu vykonávania

zrážok zo mzdy. Preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré sú v súlade s obsahom základného

práva na súdnu ochranu podľa .

21. Ústavný súd opakovane judikuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (, ).

22. Vo veci sťažovateľky je potrebné upozorniť na kľúčový aspekt, a to, že krajský

súd nerozhodol s konečnou platnosťou o právnych vzťahoch týkajúcich sa sporu medzi

žalobcom a sťažovateľkou. Uvedený záver ústavný súd opiera o skutočnosť, že neodkladné

opatrenie ukladá povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy „do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: “.

V súvislosti s tým, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,

že na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“,

to znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva

zodpovedá súdny proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok

bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ).

23. Na základe uvedených záverov je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

24. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v prvom rade zdôrazňuje,

že sťažovateľka namieta porušenie základného práva hmotného charakteru garantovaného

prostredníctvom v priamej príčinnej súvislosti, resp. na základe

identickej argumentácie ako namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

. Za okolností, keď ústavný súd v časti III.1 tohto uznesenia dospel k záveru,

že napadnutým uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

podľa , tak neprichádza do úvahy ani záver o porušení sťažovateľkou

označeného práva hmotného charakteru.

25. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

aj v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

III.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu

26. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorá vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie o predbežných

opatreniach, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri

rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, sťažnosť č. 39754/98, v ktorom

sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení

predbežného opatrenia, ako aj , , ).

27. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

III.4 K namietanému porušeniu a 3 napadnutým uznesením

krajského súdu

28. Pokiaľ ide o namietané porušenie a 3 napadnutým uznesením

krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že označený článok neobsahuje žiadne

základné práva alebo slobody. O jeho prípadnom porušení by ústavný súd v konaní

o sťažnosti podľa mohol rozhodnúť len v spojení s porušením

niektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne

zo sťažovateľkou označených práv nemohlo byť porušené, neprichádzalo do úvahy

ani vyslovenie porušenia a 3 .

29. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

30. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť ako celok

odmietnuť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu