Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 391/2019
PDF · 197.83 KB
No categories available
II. ÚS 391/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019
v zložení z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO 50052560, právne zastúpenej
advokátkou Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
čl. 2 ods. 2 a 3, základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17 Co 62/2019-273 zo 16. apríla 2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna
2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., Plynárenská 7/B,
Bratislava, IČO 50052560 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2
ods. 2 a 3, základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 17 Co 62/2019-273 zo 16. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka uzavrela 2. októbra 2017
s (ďalej aj „žalobca“ alebo „dlžník“) zmluvu o spotrebiteľskom
úvere na refinancovanie v sume 5 000 € so zmluvným úrokom 18,87 % ročne. V rovnaký
deň sťažovateľka a dlžník uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Sťažovateľka v ústavnej
sťažnosti uviedla, že dlžník sa dostal do omeškania so splácaním úveru, na úhradu ktorého
ho opakovane písomne i prostredníctvom SMS správ vyzývala. Vzhľadom na neúspešnosť
výziev zaslala sťažovateľka zamestnávateľovi dlžníka žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 8. januára 2019 jej bolo doručené
uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 17 Csp 1/2019
z 8. januára 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, „... ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práv
veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02. 10. 2017 k Zmluve o spotrebiteľskom
úvere... uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a obchodnej spoločnosti ... ukladá
nevykonávať zrážky zo mzdy... a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: 17Csp/1/2019“.
Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd
rozhodol napadnutým uznesením tak, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
potvrdil.
4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti rozsiahlo uviedla dôvody podania odvolania
proti uzneseniu okresného súdu, ako aj dôvody podania ústavnej sťažnosti (ktoré sú
v značnej miere totožné). Napadnuté uznesenie sťažovateľka považuje za arbitrárne
s výraznými prvkami svojvôle a v rozpore s dlhodobou konštantnou súdnou praxou.
Uvedené závery sťažovateľka odôvodnila najmä tým, že podľa jej názoru neboli splnené
zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, všeobecné súdy aplikovali právne
predpisy, ktoré sa na danú vec nevzťahujú (aplikácia práva Európskej únie), prekročili svoju
kompetenciu, pokiaľ rozhodovali o skutočnostiach, na ktoré nemali oprávnenie,
neoprávnene priorizovali žalobcu ako spotrebiteľa, nezaoberali sa dôkazmi predloženými
sťažovateľkou a krajský súd nekriticky prevzal argumenty žalobcu, čím porušil princíp
rovnosti.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto
nálezom: „Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.04.2019, sp. zn. 17Co/62/2019-
273 bolo porušené základné právo Sťažovateľa podnikať podľa ust. článku 35 ods. 1 Ústavy
SR, princípu právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR súvsťažne s právom
na spravodlivý proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1
Ústavy... a právo Sťažovateľa... podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru...
Uznesenie Krajského súdu... sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne
na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
9. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu
naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom
súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody
na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
14. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o nenaplnení zákonných
podmienok na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, čo v konečnom
dôsledku viedlo k porušeniu jej základných práv. Sťažovateľkina argumentácia je založená
v podstate na tvrdení, že zmluva o úvere ani dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky, a preto je vydané neodkladné opatrenie nezákonné.
III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
napadnutým uznesením krajského súdu
15. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že neodkladné opatrenie podľa Civilného
sporového poriadku je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého
zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky,
ktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Z povahy nariadeného neodkladného opatrenia
vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením
nezískava jeden z účastníkov definitívne práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti,
ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov (m. m. I. ÚS 42/2018).
Z uvedených dôvodov je preto ústavný súd vo svojej judikatúre zdržanlivý
v prieskume uznesení, ktorými sa rozhoduje iba o neodkladných opatreniach (porovnaj
II. ÚS 261/2013, I. ÚS 141/2017).
16. Pridržiavajúc sa svojej konštantnej judikatúry, ústavný súd zdôrazňuje,
že rozhodnutia všeobecných súdov o nariadení neodkladných opatrení meritórne
preskúmava zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu rozhodnutí tohto druhu
pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť
do rozhodnutí súdu o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by takým
rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor so základným
právom na súdnu ochranu (porov. III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07).
17. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu
porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, teda otázky, či označené
rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen
odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ale aj uznesenie okresného súdu
o nariadení neodkladného opatrenia, s ktorým sa krajský súd stotožnil.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné a odvolacie
konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa
aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré
boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. II. ÚS 809/2016).
18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považuje za potrebné poukázať
aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného súdu, kde je uvedené: „Podľa
názoru súdu sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a návrh je dôvodný.
Vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu za situácie, že je dôvodne spochybnená platnosť
dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky uskutočňovať, hrozí žalobcovi
bezprostredná majetková ujma. Realizovaním zrážok z jeho mzdy na základe neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy mu neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mal vyplatenú.
Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane
žalovaného k tak závažným následkom ako na strane žalobcu, ktorého mzda je zdrojom jeho
obživy a slúži na úhradu jeho výdavkov. Nariadené neodkladné opatrenie nemá žiadny
vplyv na povinnosť žalobcu, ako úverového dlžníka... Záverom súd poukazuje aj na právny
názor Krajského súdu v Trenčíne vyjadrený v uznesení č. k. 5Co/80/2016 – 27 zo 16.
februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa,
napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z
pohľadu dobrých mravov a pod.“
19. Krajský súd, nadväzujúc na závery okresného súdu, reagoval na argumentáciu
sťažovateľky síce stručne, ale ústavne akceptovateľným spôsobom (s ohľadom na podstatu
neodkladného opatrenia). Z napádaného uznesenia je zrejmé, na základe akých právnych
predpisov krajský súd rozhodol a akými úvahami sa spravoval. Krajský súd konštatoval,
že po preskúmaní uznesenia okresného súdu, ako aj spisového materiálu sa so závermi
okresného súdu stotožnil, a na zdôraznenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia
v podstatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: „... Stotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery
do rozhodnutia vo veci samej... Realizovaním zrážky zo mzdy na základe takejto dohody,
o ktorej žalobca tvrdí, že je neplatná, by bol totiž vytvorený taký stav, pre ktorú by
rozhodnutie vo veci samej pre žalobcu stratilo opodstatnenie.
... bezprostredne hroziaca ujma v tomto prípade je evidentná práve z účinkov,
ktorými disponuje dohoda o zrážkach zo mzdy.“
20. Vychádzajúc z citovaných častí uznesení okresného súdu aj krajského súdu
s ohľadom na charakter neodkladného opatrenia, ústavný súd konštatuje, že z napadnutého
uznesenia krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Vo veci sťažovateľky primárne okresný súd,
ale následne aj krajský súd dostatočne zvážil následky vydania neodkladného opatrenia
vo vzťahu k obom stranám sporu, ako aj samotné zákonné predpoklady na vydanie takého
rozhodnutia. Krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom ozrejmil myšlienkové
pochody, ktoré ho viedli k posúdeniu základnej právnej otázky, ktorou bola nevyhnutnosť
dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia formou zákazu vykonávania
zrážok zo mzdy. Preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré sú v súlade s obsahom základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
21. Ústavný súd opakovane judikuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
22. Vo veci sťažovateľky je potrebné upozorniť na kľúčový aspekt, a to, že krajský
súd nerozhodol s konečnou platnosťou o právnych vzťahoch týkajúcich sa sporu medzi
žalobcom a sťažovateľkou. Uvedený záver ústavný súd opiera o skutočnosť, že neodkladné
opatrenie ukladá povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy „do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: 17Csp/1/2019“.
V súvislosti s tým, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ústavný súd, vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, podčiarkuje,
že na základné právo na súdnu ochranu zásadne nazerá ako na právo „výsledkové“,
to znamená, že posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného práva
zodpovedá súdny proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok
bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov
(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).
23. Na základe uvedených záverov je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy
napadnutým uznesením krajského súdu
24. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v prvom rade zdôrazňuje,
že sťažovateľka namieta porušenie základného práva hmotného charakteru garantovaného
prostredníctvom čl. 35 ods. 1 ústavy v priamej príčinnej súvislosti, resp. na základe
identickej argumentácie ako namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy. Za okolností, keď ústavný súd v časti III.1 tohto uznesenia dospel k záveru,
že napadnutým uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, tak neprichádza do úvahy ani záver o porušení sťažovateľkou
označeného práva hmotného charakteru.
25. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť
aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
III.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením krajského súdu
26. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie o predbežných
opatreniach, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri
rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, sťažnosť č. 39754/98, v ktorom
sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení
predbežného opatrenia, ako aj III. ÚS 59/2012, III. ÚS 309/2012, IV. ÚS 67/2018).
27. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
III.4 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy napadnutým uznesením
krajského súdu
28. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy napadnutým uznesením
krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že označený článok ústavy neobsahuje žiadne
základné práva alebo slobody. O jeho prípadnom porušení by ústavný súd v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mohol rozhodnúť len v spojení s porušením
niektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne
zo sťažovateľkou označených práv nemohlo byť porušené, neprichádzalo do úvahy
ani vyslovenie porušenia čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy.
29. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
30. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia
sťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť ako celok
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu