Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 377/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť advokátky JUDr.

Ivety Rajtákovej, miesto podnikania Štúrova 20, Košice, IČO 35 514 892, zastúpenej

advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 25. apríla 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť JUDr. Ivety Rajtákovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, miesto

podnikania Štúrova 20, Košice, IČO 35 514 892 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 25. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si podaním z 5. novembra

2015 uplatnila na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) nárok na priznanie

odmeny za zastupovanie účastníčky konania na základe jej ustanovenia súdom ako právnej

zástupkyni v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka

bola ustanovená súdom za právnu zástupkyňa uznesením z 24. novembra 2011.

Zastupovanie zaniklo smrťou zastúpenej 24. februára 2015.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 3. apríla 2018 konanie o návrhu

na priznanie odmeny za zastupovanie ustanovenou advokátkou zastavil pre nedostatok

svojej právomoci na rozhodnutie a vec postúpil Centru právnej pomoci, do právomoci

ktorého rozhodovanie v tejto vecí patrí. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva:

« sa zmenil - Občiansky súdny

poriadok a okrem iného došlo k novelizácii ustanovenia § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Touto novelizáciou zákonodarca novelizáciou tohto ustanovenia s účinnosťou

od 1.1.2010 vylúčil „dvojkoľajnosť“ v mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov

štátu, z ustanovených súdom podľa alebo určených

centrom podľa Je potrebné uviesť, že právna úprava platná

a účinná do 31.12.2009 rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie

advokáta centrom. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv.

dvojkoľajnosť aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania alebo

oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený

rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodol do 31.12.2009, pri stanovení výšky

odmeny advokáta postupoval súd podľa v

znení účinnom do 31.12.2009 a výška odmeny sa podľa tohto ustanovenia určovala podľa

ustanovení osobitného predpisu a to vyhlášky č. , bez odkazu na konkrétnu

časť, podľa ktorej bol súd oprávnený a povinný rozhodovať. Tak ako súd vyššie uviedol

novelizáciou tohto ustanovenia s účinnosťou od 1.1.2010 zákonodarca vylúčil dvojkoľajnosť

v mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov štátu, či už ustanovený súdom podľa

alebo určený centrom podľa

O odmene takýchto advokátov má v zásade rozhodovať centrum, a to postupom podľa § 15

(s odkazom na a nasledujúcich vyhlášky).

V absentujú prechodné ustanovenia týkajúce sa iných

vzťahov ako vzťahov konania o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Je nutné vychádzať

zo základných zásad procesného práva a to, že sa aplikuje procesnoprávna norma platná

a účinná v čase rozhodovania. Z uvedeného vyplýva, že uvedené procesné normy týkajúce

sa rozhodovania o náhrade trov právneho zastúpenia platia rovnako, či už pre advokátov

ustanovených pred 1.1.2010 alebo po tomto dátume, tak ako je to aj v tomto prípade.

S ohľadom na vyššie uvedené súdy stratili právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho

zastúpenia a hradených z prostriedkov štátu práve dňom nadobudnutia účinnosti zákona

č. Súdy od 1.1.2010 už nie sú oprávnené rozhodovať o náhrade trov

právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu a centrum je oprávnené a povinné

rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu bez ohľadu

na to, či bol advokát ustanovený pred 1.1.2010 alebo po dni nadobudnutia účinnosti zákona

č. Z týchto skutočností je zrejmé, že centrum je správnym orgánom, ktorý

vykonáva prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako rozhodovaciu činnosť podľa

za subsidiárneho použitia správneho poriadku.»

4. Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil

s odôvodnením, že:

„Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správny predpis a správne

ho aj vyložil, na daný skutkový stav ho správne aplikoval a vyvodil správne právne závery,

pokiaľ dospel k jednoznačnému záveru, že súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene

advokáta ustanoveného súdom a že táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci, že

došlo k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o uplatnených nárokoch

na trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, pričom v tejto

súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR.

K správnym dôvodom uvedeným v uznesení súdu prvej inštancie, je potrebné

poukázať na ustálenú súdnu prax, napr. na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

rozsudky z 12.7.2017, z 28.1.2016, 3

z 27.8.2014.

V uvedených rozhodnutiach dovolací súd urobil jednoznačný právny záver, že

novelou , účinnou od 1.1.2010 súdy stratili právomoc

rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a že táto právomoc prešla na Centrum

právnej pomoci, o ktorej o odmene rozhoduje postupom podľa

a podľa tretej hlavy II. časti vyhlášky č. V rozhodnutí

z 23.11.2017 najvyšší súd jednoznačne uviedol, že uvedenými zmenami došlo k zjednoteniu

rozhodovania o uplatnenej náhrade trov advokátov ustanovených za zástupcov

z prostriedkov štátu a to bez ohľadu na to, či advokát bol za zástupcu ustanovený súdom

podľa alebo určený Centrom právnej pomoci podľa ..“

5. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou vytýka napadnutému uzneseniu, že opomenul

aplikáciu prechodného ustanovenia (ďalej len

,,OSP“) a napriek jej odvolacej námietke sa k tomu nevyjadril. V podstatnom uvádza:

„Ako je zrejmé z, v časti II. tejto sťažnosti, citovaných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku v znení platnom do 31. 12. 2011, mohol súd, na základe žiadosti

účastníka konania, u ktorého boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

ustanoviť na ochranu záujmov tohto účastníka konania Centrum právnej pomoci, alebo

priamo advokáta. Rovnako mal súd povinnosť, po ustanovení advokáta účastníkovi konania,

platiť hotové výdavky a odmenu za zastupovanie tomuto advokátovi, prípadne na jeho

žiadosť poskytnúť primeraný preddavok.

Až novelizáciou bola možnosť súdu alternatívneho výberu

Centra právnej pomoci, alebo advokáta zmenená od 1. 1. 2012 tak, že súd mal účastníka

konania odkázať iba na Centrum právnej pomoci.

K uvedenej novele, účinnej od 1. 1. 2012, sa viaže prechodné ustanovenie uvedené

v , ktoré stanovilo, že neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu

ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

... pri ustanovení sťažovateľky ako zástupkyne žalobkyne neprebehlo konanie

predpokladané ust. v znení platnom do 31. 12. 2011

(rovnaké podmienky musia byť splnené aj podľa v súčasnosti platnom znení zákona

č. ) a rovnako žalobkyňa neuzatvorila so sťažovateľkou dohodu o poskytovaní

právnej pomoci podľa ust. , a preto názor súdov oboch

stupňov, že súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom,

nemá zákonný podklad.

Je zrejmé, že odvolací súd stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie sa rozhodol

neaplikovať ustanovenie Aj keď medzi ustanoveniami právnych predpisov

na vec sa vzťahujúcich uviedol citáciu predmetného zákonného ustanovenia, sa týmto

ustanovením neriadil, neprihliadal naňho a sťažovateľke, ktorej podstata odvolacej

argumentácie spočívala práve na tomto zákonnom ustanovení a povinnosti súdu ho

aplikovať, neposkytol žiadnu odpoveď, prečo platnú a účinnú právnu normu (v zmysle jej

aplikability na súdenú vec) na vec sťažovateľky neaplikoval.

Takýmto postupom zároveň zasiahol do práva sťažovateľky zakotveného v čl. 20

ods. 1 a v Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

6. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd o jej

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky:

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde a inom orgáne

Slovenskej republiky, zakotvené v článku 46 ods. 1 ,

- vlastniť majetok, zakotvené v článku 20 ods. 1 ,

- na spravodlivé súdne konanie, zakotvené v článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- pokojne užívať svoj majetok a nebyť zbavená majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva,

zakotvené v článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo dňa 25. 9. 2019 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 25. 9. 2019 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

7. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti uvádza nesprávny dátum vydania

napadnutého uznesenia krajského súdu (25. septembra 2019), avšak z priloženého rovnopisu

napadnutého uznesenia je zrejmý správny dátum (25. apríla 2019), preto uvedený

nedostatok nemá vplyv na zrozumiteľnosť návrhu a ústavný súd ho považuje len za zrejmú

nesprávnosť pri písomnom vyhotovovaní sťažnosti.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od

1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, príjme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ).

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie

a aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. , ,

).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

15. Ustanovenie v znení účinnom do 31. decembra 2011 (v čase

ustanovenia advokátky, pozn.):

„Ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie

na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje

podľa osobitného predpisu. 15)“

Poznámka 15 znie:

„ o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov, až 14e vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.“

16. Znenie v znení účinnom ku dňu uplatnenia návrhu na priznanie

odmeny na okresnom súde (účinné od 1. januára 2012 do 30. júna 2016) znie:

„Ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov

právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis. 15)“ (znenie poznámky č. 15 ostalo

nezmenené, pozn.).

17. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára

2012 sa neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, dokončia podľa

doterajších predpisov.

18. Podľa o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení účinnom

do 31. decembra 2011 centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu prizná advokátovi

náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného

predpisu; to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.

Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú

alebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi

priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.

III.

Predbežné prerokovanie sťažnosti

19. Sťažovateľka namieta, že všeobecné súdy neaplikovali prechodné ustanovenie

bez náležitého odôvodnenia, a preto postup súdov nemá zákonný podklad.

Napadnutému uzneseniu z týchto dôvodov vytýka arbitrárnosť.

20. Výklad a aplikácia právnych noriem podústavného práva, čiže riešenie otázok

zákonnosti patrí zásadne všeobecným súdom a ústavný súd do tohto výkladu nevstupuje,

ak jeho účinky na práva sporových strán nie sú nezlučiteľné s ich obsahom, zmyslom

a účelom.

21. V danej veci ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia

krajského súdu (citovaného v bode 4 tohto rozhodnutia) nezistil taký výklad a aplikáciu

relevantných právnych noriem, ktorý by bol v rozpore s ich znením či účelom. Avšak

neuniklo jeho pozornosti, že odôvodnenie (hoci správnej) aplikácie procesnej normy § 372t

nevykazuje takú mieru zrozumiteľnosti a presvedčivosti, ktorá by vylúčila akékoľvek

pochybnosti o naplnení procesných garancií obsiahnutých v základnom práve sťažovateľky

na súdnu ochranu. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zameral na

posúdenie otázky, či nedostatok odôvodnenia v časti aplikácie tohto prechodného

ustanovenia má potenciál zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

a spravodlivý proces ústavne relevantným spôsobom.

22. Právomoc všeobecného súdu rozhodovať o akomkoľvek návrhu je procesnou

podmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno napraviť, a preto bol všeobecný súd aj

v tejto veci povinný skúmať, či v čase podania návrhu sťažovateľky disponoval

právomocou o ňom rozhodnúť. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že už v čase

podania návrhu na priznanie odmeny sťažovateľke (5. novembra 2015) okresný súd

nedisponoval právomocou rozhodnúť o jej návrhu, pretože táto kompetencia prislúchala

Centru právnej pomoci. Prechodné ustanovenie v znení účinnom v čase podania

návrhu sťažovateľky, ktorého neaplikovanie sťažovateľky namieta, odkazovalo na použitie

procesných noriem účinných do 31. decembra 2011. Medzi nimi aj

v znení účinnom do 31. decembra 2011, ktorý aj pre náhradu trov právneho zastúpenia

zástupcom ustanoveným súdom určoval postup podľa , teda že

vo veci náhrady trov právneho zastúpenia (presnejšie by bolo o odmene a výdavkoch,

pozn.) ustanoveného advokáta rozhoduje Centrum právnej pomoci. Pre úplnosť ústavný súd

dodáva, že právomoc rozhodovať o odmene ustanovených advokátov všeobecné súdy

stratili v dôsledku novely s účinnosťou od 1. januára 2010 a túto

právomoc kontinuálne dosiaľ vykonáva Centrum právnej pomoci.

23. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom sťažovateľky, že všeobecné súdy

neaplikovali , práve naopak, aj jeho aplikáciou dospeli k napadnutému

rozhodnutiu. Preto nie je dôvod vytýkať krajskému súdu vecnú nesprávnosť napadnutého

uznesenia o potvrdení uznesenia okresného súdu, ktorým zastavil konanie o návrhu

sťažovateľky pre nedostatok svojej právomoci a vec postúpil kompetentnému orgánu

verejnej moci.

24. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nezachytáva jednotlivé nadväzujúce kroky

logického výkladu, ktorým aj za použitia krajský súd dospel k záveru

o správnosti právneho názoru okresného súdu. Tento nedostatok v odôvodnení napadnutého

uznesenia ale nevykazuje ústavnoprávnu relevanciu, pretože ním nedošlo k takému zásahu

do označených základných práv sťažovateľky, ktorý by mal za následok vecnú nesprávnosť

rozhodnutia alebo zhoršenie jej právneho postavenia. Inými slovami, zistený nedostatok

odôvodnenia nemá potenciál viesť k vysloveniu ústavnej neudržateľnosti napadnutého

uznesenia.

25. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

26. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné dodať, že jeho nález

sp. zn. z 15. novembra 2017, na ktorý sťažovateľka poukazuje, sa zaoberal

porušením jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré

ústavný súd vzhliadol v nečinnosti okresného súdu v konaní o jej návrhu na priznanie

odmeny. Vzhľadom na takto vymedzený predmet konania v predošlej veci je potrebné

nazerať na sťažovateľkou citované vyjadrenie ústavného súdu (o potrebe vysporiadať sa

so znením , pozn.) len ako na nezáväznú úvahu obiter dictum odôvodnenia

nálezu. Táto povinnosť ako súčasť riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplýva okresnému

súdu i krajskému súdu z obsahu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, a to bez

ohľadu na úvahy uvedené v náleze sp. zn. .

27. Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú,

stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu